Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/125/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Bratislava, Michalská 18, IČO 36 854 140, zastúpený advokátskou kanceláriou: Cipciar & partners, s. r. o., Bratislava, Haburská 49/B, proti žalovaným: 1. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Z. XXX, v konaní zastúpenému opatrovníkom - žalovanou 2., a 2. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Y. XX/XX, o zaplatenie 4.536,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.12.2012, č.k. -78 - v zamietajúcej časti, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol tak, že žalovaní 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3.491,23 eur, úrok 12,9% ročne zo sumy 2.500,64 eur od 08.07.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 3.491,23 eur od 09.01.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobcovi 108,84 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 216,19 eur na trovách právneho zastúpenia a 84,51 eur na ďalších trovách, na adresu sídla právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, vyhl. (správne nariadenia vlády) č. a v časti náhrady trov konania ust. Vecne argumentoval tým, že žaloba bola s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť žalobcu na svojich tvrdeniach podaná dôvodne len sčasti a nárok žalobcu je oprávnený čiastočne. Žalovaní nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovali. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť jednotlivých nárokov. Keďže zmluva o úvere bola uzavretá platne, obsahuje údaj o RPMN, súd žalobe v časti uplatnenej istiny 2.500,64 eur, úroku dohodnutého v úverovej zmluve a vyčísleného sumou 968,02 eur, aj určeného percentuálnou sadzbou pre ďalšie obdobie vyhovel a zaviazal tak žalovaných spoločne k zaplateniu zostatku úveru vrátane zmluvných úrokov. V časti uplatneného úroku z omeškania však ide o dojednanie (15% ročne) v neprospech spotrebiteľa (žalovaných), pretože v zmysle Obč. zák. sa zmluvné podmienky upravené (akoukoľvek) spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od ustanovení napriek tomu, že zákonnú úpravu úrokov z omeškania obsahuje aj . Podľa citovaných zákonných ustanovení v rozhodnom období k prvému dňu omeškania predstavovala úroková sadzba ECB 1% ročne. Prekročenie takto zákonom stanovenej hornej hranice úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (1% + 8%) nie je prípustné. Ak teda účastníci aj dohodli úrok z omeškania vyšší, od 01.01.2008 toto dojednanie je v rozpore so zákonom ( Obč. zák.) v časti, v ktorej dojednanie presahuje kogentne stanovenú hornú hranicu úrokov z

omeškania. Toto plnenie - nad rámec 9% p. a. je právom nedovolené. Preto súd priznal úrok z omeškania (nakoľko žalovaní sa preukázateľne do omeškania dostali) len vo výške limitovanej zákonom, vo zvyšku nad tento rámec žalobu zamietol. Medzi žalobcom a žalovaným 1 bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanému založil a viedol peňažný účet. Žalovaný opäť nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci aj v tejto časti žalobného nároku preskúmal jeho oprávnenosť. Je jednoznačné, že neoprávnene použité prostriedky, ktorými spôsobil žalovaný debet na účte, je povinný žalovaný 1 vrátiť. Nárok žalobcu na „debetnom úroku“ ako určitej formy sankcie, ktorý termín nie je zákonu známy, však súd zamietol. Debetný úrok je sankciou za nedodržanie zmluvných podmienok, táto sankcia je neprimerane vysoká v zmysle na , okrem toho „dojednanie“ o tzv. debetnom úroku súd považuje za obchádzanie zákona ( ), aby nemusel žalobca uplatňovať úrok z omeškania v zákonom limitovanej výške.

O trovách konania súd rozhodol podľa s použitím Žalobca, ako účastník v konaní úspešnejší vo väčšom rozsahu (77%) má nárok na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu mu súd priznal voči žalovaným (úspešným v rozsahu 23%) náhradu trov, a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 156,50 eur a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby) v tarifnej odmene po 168,22 eur, paušálne výdavky 2x 7,41 eur a DPH, v rozsahu 54%.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, výslovne v časti, v ktorej súd zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie debetnej úrokovej sadzby vo výške 25% ročne od 1.7.2010 do zaplatenia, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému 2 uloží povinnosť zaplatiť úrok vo výške 25% ročne zo sumy 108,84 eur od 1.7.2010 do zaplatenia, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 88,05 eur. Ako odvolací dôvod označil to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa navrhovateľovi nesprávne nepriznal nárok na úrok vo výške 25% ročne zo sumy 108,84 eur od 1.7.2010 do zaplatenia ako na debetný úrok. Samotná skutočnosť, že zákon nepozná pojem debetný úrok, nemôže byť dôvodom na jeho zamietnutie. Žiadny zákon dojednanie debetných úrokov nezakazuje. Debetná úroková sadzba je špecifickou sankciou za nedovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte, bežne používanou v bankovej praxi. Je to špecifický typ úroku, nejedná sa o úroky z omeškania. Tieto úroky nemožno považovať za neprimerané, výška debetnej úrokovej sadzby uplatňovaná inými finančnými inštitúciami sa pohybuje v rozpätí 20 - 30% ročne.

Žalovaní 1 a 2 odvolací návrh nepodali, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.

Výroky preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu, ktorými súd rozhodol, že žalovaní 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3.491,23 eur, úrok 12,9% ročne zo sumy 2.500,64 eur od 08.07.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 3.491,23 eur od 09.01.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, že žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobcovi 108,84 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ktorým vo zvyšku súd konanie zastavil, neboli účinne napadnuté odvolaním, nejedná sa ani o výroky závislé, preto v tejto časti je konanie právoplatne skončené a predmetom konania tak zostáva už len zvyšná časť zaplatenia úroku vo výške 25% ročne zo sumy 108,84 eur od 1.7.2010 do zaplatenia a náhrada trov konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobou zo dňa 10.08.2010 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým budú žalovaní zaviazaní na zaplatenie sumy 4.427,55 eur, 12,9% úroku, 15% úroku z omeškania ročne titulom nesplateného úveru, a žalovaný 1 na zaplatenie sumy 108,84 eur s 25% úrokom ročne titulom debetného zostatku na bežnom účte a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Československá obchodní banka, a. s., Praha, pobočka zahraničnej banky v SR, Bratislava) so žalovanými uzavrel dňa 08.04.2004 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaným poskytol úver vo výške 170.000 Sk (5.642,97 eur), ktorý žalovaní riadne ani včas nesplácali. Vzhľadom na neplatenie splátok predmetného úveru preto bola vyhlásením žalobcu žalovaným celá pohľadávka z úveru ku dňu 08.01.2008 vyhlásená za splatnú. Dlh žalovaných na úvere predstavuje sumu 2.500,64 eur na nesplatenej istine, 968,02 eur na riadnom úroku, 936,32 eur na úroku z omeškania a 22,57 eur na poplatkoch. Podľa zmluvy bol úver úročený úrokovou sadzbou 12,9% ročne. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že dňa 08.04.2004 uzavrel so žalovaným 1 zmluvu o bežnom účte, pričom debetný zostatok je úročený debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25% ročne. Na účte žalovaného žalobca eviduje debetný zostatok 108,84 eur.

Písomným podaním z 08.11.2010 žalobca postupom v zmysle upravil svoj nárok vypustením sumy 936, eur (nárok na vyčíslenej sume úroku z omeškania). Vo veci súd prvého stupňa nevydal platobný rozkaz, preto v tejto časti vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd podľa zastavil. Tomuto rozhodnutiu zodpovedá výroku preskúmavaného rozsudku, ktorým súd „vo zvyšku konanie zastavil“. Predmetom konania tak zostal nárok o zaplatenie 3.491,23 eur s príslušenstvom a debetný zostatok na účte vo výške 108,84 eur s prísl.

V zmysle ust. , v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. i uznesenia (použitých s odkazom na ), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR obsah práva na súdnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. .

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne ani vecne neodôvodnil.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že odôvodnenie prvostupňového rozsudku je vo viacerých častiach zmätočné, v dôsledku čoho je rozsudok v napadnutej časti nepreskúmateľný. V druhom odseku na strane 4 odôvodnenia súd konštatuje, že v časti uplatneného úroku z omeškania ide o dojednanie (15% ročne) v neprospech spotrebiteľa (žalovaných), pretože v zmysle Obč. zák. sa zmluvné podmienky upravené (akoukoľvek) spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od ustanovení napriek tomu, že zákonnú úpravu úrokov z omeškania obsahuje aj . Podľa citovaných zákonných ustanovení v rozhodnom období k prvému dňu omeškania predstavovala úroková sadzba ECB 1% ročne. Prekročenie takto zákonom stanovenej hornej hranice úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (1% + 8%) nie je prípustné. Ak teda účastníci aj dohodli úrok z omeškania vyšší, od 01.01.2008 toto dojednanie je v rozpore so zákonom ( Obč. zák.) v časti, v ktorej dojednanie presahuje kogentne stanovenú hornú hranicu úrokov z omeškania. Toto plnenie - nad rámec 9% p. a. je právom nedovolené. Preto súd priznal úrok z omeškania (nakoľko žalovaní sa preukázateľne do omeškania dostali) len vo výške limitovanej zákonom, vo zvyšku nad tento rámec žalobu zamietol.

V skutočnosti si však žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne (upresnenie petitu č.l. 31), tak ako aj súd návrhu vyhovel a žalovaných zaviazal na ich zaplatenie. Nie je preto zrejmé, čo vlastne súd zamietol.

Podľa tretieho odseku štvrtej strany odôvodnenia napadnutého rozsudku zamietol súd prvého stupňa tiež nárok žalobcu na debetný úrok. Vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku sa však žiaden zamietajúci výrok nenachádza. Odôvodnenie v tejto časti je tiež nedostatočné, keď je potrebné dať za pravdu žalobcovi, ktorý dôvodne poukázal na to, že samotná skutočnosť, že zákon nepozná pojem debetný úrok, nemôže byť dôvodom na jeho zamietnutie. Žiadny zákon dojednanie debetných úrokov nezakazuje, pričom debetná úroková sadzba je špecifickou sankciou za nedovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte, bežne používanou v bankovej praxi. Je to špecifický typ úroku, nejedná sa o úroky z omeškania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto pre jeho nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k zamietnutému úroku potrebné považovať za nedostatočné, nepreskúmateľné a arbitrárne.

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd žalobcovi nepriznal uplatňovaný úrok vo výške 25% ročne v podstate s odôvodnením, že dojednanú výšku úroku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej účastníkmi, považuje s poukazom na ust. za neprimeranú a tým za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle v takom prípade ale bolo povinnosťou súdu i bez návrhu ex offo uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Keďže prvostupňový súd týmto zákonom stanoveným spôsobom nepostupoval, nerozhodol tak o celom predmete konania.

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, s použitím ust. , keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, zodpovedať všetky relevantné právne otázky, na ktoré bolo poukázané vyššie, v prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci v zrušenej časti opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.