Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-130-2013.pdf
PDF · 104.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/130/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. X., zastúpený opatrovníkom H. H., pracovníčkou P. súdu N. IV., o zaplatenie sumy 2.193,83 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 27.07.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.193,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 2.283,83 € od 08.09.2011 do 13.04.2012, vo výške 0,024 % denne zo sumy 2.233,83 € od 14.04.2012 do 11.05.2012, vo výške 0,024 % denne zo sumy 2.193,83 € od 12.05.2012 do zaplatenia, z dôvodu nesplnenia povinností, vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebnom úvere, uzavretej medzi účastníkmi dňa 15.04.2010.
Odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržuje, iná adresa jeho pobytu súdu známa nie je, preto mu súd v konaní ustanovil podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka. Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené navrhovateľom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa so zmluvou o spotrebnom úvere č. Z. XX/XXXXXX, zmluvou o zabezpečovanom prevode vlastníckeho práva č. Z. XX/XXXXXX, protokolom o prevzatí predmetu financovania, listom o zosplatnení úverovej zmluvy zo dňa 24.08.2011, finančným vyúčtovaním zmluvy, faktúrami č. XXXX/XXXX za odobratie vozidla na sumu 240 €, č. XXXXX na sumu 25 € - odhlásenie vozidla, č. T na sumu 36 € - technické ohodnotenie vozidla, č. X/XXXX/PR HC na sumu 100 € - odmena pre W. SK s.r.o, č. T. XX/XXXXX na sumu 1.000 € - odpredaj vozidla, všeobecnými zmluvnými podmienkami, predpisom splátok, oznámením o predaji vozidla a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 15.04.2010 uzatvoril odporca ako dlžník s navrhovateľom ako veriteľom Zmluvu o spotrebnom úvere č. Z. XX/XXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť v prospech dlžníka spotrebný úver na financovanie predmetu financovania a dlžník sa zaviazal použiť úver na dohodnutý účel a vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Predmetom zmluvného financovania bolo motorové vozidlo zn. V. F. XXX, kúpna cena predmetu financovania 3.690 €, časť
kúpnej ceny uhradená dlžníkom vopred bola suma 738 €, výška spotrebného úveru bola 2.952 €, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 67,84 % a ročnou úrokovou sadzbou 53,00 %. Odporca sa zaviazal úver splácať a v splátkach v sume 164,70 € s poistným po dobu 36 mesiacov od čerpania úveru.
Podľa Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. Z. XX/XXXXXX zo dňa 15.04.2010 sa zabezpečovacím prevodom práva zabezpečili všetky pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy o spotrebnom úvere a nároky veriteľa, ktoré mu vzniknú v akejkoľvek súvislosti so zmluvou o spotrebnom úvere alebo všeobecnými zmluvnými podmienkami, hlavne nároky veriteľa na náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti dlžníka a pohľadávky na úhradu nákladov, ktoré je povinný hradiť dlžník. V zmysle článku 3 sa zmluvné strany dohodli, že podpisom tejto zmluvy vlastnícke právo k financovanému predmetu sa z dlžníka na veriteľa prevádza bez ohľadu na odovzdanie a prevzatie predmetu financovania okamihom, ktorý bezprostredne nasleduje po tom, čo dlžník nadobudol vlastnícke právo k predmetu financovania podľa kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi dlžníkom a predajcom a to s rozväzovacou podmienkou úplného splatenia pohľadávky podľa odseku 2.2 tejto zmluvy. Kúpna zmluva je uzavretá súčasne s úverovou zmluvou.
Odporca sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 36-tich mesačných splátkach po 164,70 €, splatnosť prvej splátky bola 13.05.2010, poslednej 13.04.2013. Dohodnuté zmluvné podmienky nedodržal, preto mu navrhovateľ listom zo dňa 27.08.2011 oznámil - zosplatnenie úverovej zmluvy - predčasnú splatnosť úveru ku dňu 22.08.2011, z dôvodu neuhradenia mesačných splátok, splatných od 13.08.2011
V prílohe listu zo dňa 27.08.2011 navrhovateľ oznámil odporcovi finančné vyúčtovanie úverovej zmluvy, podľa ktorého nárok navrhovateľa spočíval v zaplatení faktúry č. XXXX/XXXX za odobratie vozidla na sumu 240 €, ostatné dlhy (zmluvné pokuty) v sume 37,38 €, neuhradených splátkach v sume 658,74 € a zostatku spotrebného úveru vo výške 2.158 €, úrokového vyrovnania v sume 28,71 €, celkovo nárok navrhovateľa predstavoval sumu 3.122,83 €.
Listom zo dňa 27.01.2012 navrhovateľ odporcovi oznámil, že vozidlo odpredal tretej osobe za 1.000 €, ktorú sumu navrhovateľ odpočítal z celkového dlhu 3.122,83 € a navýšil následne dlh o sumu 161 € ako náklady spojené s predajom vozidla. Následne vyčíslil dlžnú pohľadávku v sume 2.283,83 €. Pohľadávku mal povinnosť odporca zaplatiť do 14 dní od dátumu odoslania listu.
Podľa Hlavy 7, § 2, písm. a/ a b/ Všeobecných zmluvných podmienok /VZP/ za prípady predčasnej splatnosti úveru sa považuje ak je dlžník v omeškaní dvoch splátok či jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako 3 mesiace alebo iného finančného záväzku podľa zmluvy; ak dlžník je po dobu dlhšiu ako 30 dní v omeškaní s plnením ktorejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy.
Podľa Hlavy 7, § 6 VZP, veriteľ je oprávnený dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku .
Navrhovateľ si podľa § 369 zákona č. 513/1991 Zb. /Obchodný zákonník/ uplatnil 0,024 % denný úrok z omeškania, čo je 8,76 % ročný úrok z omeškania z nezaplatenej sumy 2.283,83 € od 08.09.2011 do 13.04.2012, vo výške 0,024 % denne zo sumy 2.233,83 € od 14.04.2012 do 11.05.2012, vo výške 0,024 % denne zo sumy 2.193,83 € od 12.05.2012 do zaplatenia.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/, spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /neprijateľná podmienka/.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Zb. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Zb. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak neobsahuje uvedené náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o úverovej karte. Vychádza sa z predpokladu, že klient v dobrej viere uzatvára zmluvu s nebankovou spoločnosťou, od ktorej sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a oproti klientovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. Oprávnené pochybnosti o zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzbudzuje vyjadrenie o výške splátky. Z čoho pozostáva splátka je uvedené až v Hlave 4 § 1 VZP.
Predmetná zmluva o spotrebnom úvere obsahuje potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS.
V danom prípade sa súd zaoberal dôvodnosťou návrhu a najmä výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v zmluve určený vo výške 53,006 % ročne.
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v apríli 2010 činil úrok 12,66 % p. a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol viac ako dvojnásobne vyšší.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MC do 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami
tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Súd považoval dohodu o výške úrokov nad 12,66 % ročne za absolútne neplatnú priečiacu sa dobrým mravom a rovnako takto vyhodnotil i dohodnutú ročnú percentuálnu mieru nákladov 67,84 %. Úrok z úveru ako odplata za úver v rozsahu 53,006 % ročne zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet na iné ako úžerné označenie takýchto úrokov. (porov. rozhodnutie NS SR 5C do 26/2011). Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva citované ust. § 39 OZ.
Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze odporcu, ako aj to, či dokáže plniť svoj záväzok z úverového vzťahu. Túto skutočnosť možno považovať aj za určitú ľahkomyseľnosť navrhovateľa ako veriteľa, ktorý musí niesť dôsledky toho, že nedbanlivo overoval bonitu odporcu, výšku jeho celkových nákladov a celkové schopnosti splácať úver. Ani vyššia miera rizika pri poskytovaní úveru zo strany nebankových subjektov neodôvodňuje akceptáciu dohodnutého úroku. Preto súd považoval predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú v časti úrokov a ročnej percentuálnej miery nákladov.
Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka, navrhovateľ to vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených navrhovateľom, ktoré až na výšku úveru žalovaný nemohol nijako ovplyvniť (štandardná typová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa. V súvislosti s nedostatkom odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa súd komparatívne poukazuje na švajčiarsku úpravu, podľa ktorej nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15 %, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie. Keď poskytovateľ hrubo poruší túto preverovaciu povinnosť môže napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane úrokov a poplatkov (Spolkový zákon o spotrebných úveroch, čl. 14).
Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 40 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európske únie).
Odporca porušil písomne dohodnuté zmluvné podmienky, navrhovateľ si preto uplatnil voči odporcovi svoju pohľadávku, predstavujúcu nesplatenú istinu 2.158 €, úrok zo zostatku úveru v sume 28,71 €, zmluvnú pokutu v sume 37,38 €, neuhradené splátky 658,74 € po zohľadnení výťažku z predaja.
Odporcovi bola poskytnutá suma 2.952 €, zaplatil 12 splátok po 164,70 € v sume 1.976,40 € a následne odporca po zosplatnení dlhu zaplatil navrhovateľovi sumu 50 € dňa 13.04.2012 a dňa 11.05.2012 sumu 40 €. Celkom tak zaplatil z tejto úverovej zmluvy sumu 2.066 €. Navrhovateľ za odpredaj vozidla získal sumu 1.000 €, z ktorej si na ťarchu odporcu započítal sumu 161 €, ako náklady spojené s predajom vozidla.
Súd po takomto vyhodnotení úverovej zmluvy, najmä dohodnutých úrokov z úveru a RPMN návrh zamietol, keď takúto úverovú zmluvu posúdil za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a neposkytol jej právnu ochranu.
Pokiaľ ide o uplatňovanú zmluvnú pokutu vo výške 37,38 € tak ako bola vyčíslená vo finančnom vyrovnaní, nebola navrhovateľom bližšie špecifikovaná, odôvodnená, preto súd v tejto časti návrh zamietol.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takéto ustanovenie v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenie štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba, konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy.
Povahou občianskoprávny vzťah uzavretý medzi účastníkmi patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravu povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu podľa § 3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu.
Navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania vo výške 53,00 % ročne má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 4 OZ, keďže v danom prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, majúcej podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti odporcu ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce do zmluvného vzťahu vstúpiť. Ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnuté v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti, súd je k tomu v prípade spotrebiteľských zmlúv povolaný z úradnej povinnosti.
Splnenie zmluvnej povinnosti zo strany odporcu navrhovateľ zabezpečil ročným úrokom z omeškania vo výške 53 %, sankčný úrok predstavuje zmluvnú podmienku, zakladajúcu značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy, t.j. ekonomickému dôvodu vedúceho k zakotveniu do zmluvy, nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, takéto právo na zaplatenie úrokov z omeškania nemôže podľa názoru súdu požívať ochranu a návrh, ktorý je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom odmietnutý.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal v konaní úspech, nakoľko mu však trovy konania nevznikli, súd mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.