Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozhodnutie_4C-54-2013.pdf
PDF · 71.33 KB
Case nature
Subarea
4C/54/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi T. W., B.. XX.X.XXXX, X. W. I. XX, štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na stane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/a, v konaní o zaplatenie 1.066,68 eur s príslušenstvom, o vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu, takto
rozhodol:
Súd p r i p ú š ť a vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.2.2013 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu 1.066,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 689,40 eur od 29.6.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4C/54/2013-62 zo dňa 28.3.2013 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 835,94 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 689,40 eur od 29.6.2012 do zaplatenia, ktorú sumu súd povolil odporkyni splácať v 40 eur mesačných splátkach, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 35,56 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 92,79 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu a ktorú sumu súd povolil odporkyni splácať v 10 eur mesačných splátkach, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 17.4.2013 (samosudkyni predložené 22.4.2013) Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov, oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu 29.5.2013 vzniesol námietku prípustnosti vedľajšieho účastníka ktorú odôvodnil tým, združenie sa na základe nie celkom jednoznačného zákona o slobodnom prístupe k informáciám dostáva k údajom o prebiehajúcich súdnych konaniach, spotrebiteľských veciach, čím sú združeniu sprístupnené veľmi citlivé osobné údaje týkajúce sa účastníkov konania. Tieto osobné údaje získava združenie bez ohľadu na stanovisko osoby účastníka konania, ku ktorému sa osobné údaje vzťahujú. Súhlasom dotknutej osoby však združenie nedisponuje. Ak súd pripustí vstup združenia do súdneho konania bez súhlasu dotknutej osoby, umožní tak združeniu disponovať osobnými údajmi dotknutej osoby, čím dochádza k porušeniu Ústavou SR garantovaných práv zakotvených v Článku 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Brezno, ktorý dňa 23.1.2013 podal návrh, aby Ústavný súd SR
vydal nález, ktorým vysloví nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s Článkom 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ zastáva názor, ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je v rozpore s Článkom 19 ods. 2, 3 Ústavy SR a navrhuje aby súd nepripustil združenie do súdneho konania, nakoľko pre účasť združenia v konaní je nevyhnutné aj súhlas účastníka na podporu ktorého vystupuje, ako osobitný predpoklad účasti vyplývajúci zo Zákona 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Odporkyňa na výzvu súdu nenamietla vstup vedľajšieho účastníka do konania. Podľa § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov konania. Do konania vstupuje tretia osoba ako vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy (vedľajším účastníkom sa stáva tým, že súdu dôjde jej oznámenie o vstupe do konania) alebo na výzvu súdu niektorého z účastníkov konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len v prípade, ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem toho kto chce vstúpiť do konania na výsledku sporu (t.j. právny záujem na úspechu účastníka, na strane ktorého chce vstúpiť do konania). Takýto záujem má ten, právne postavenie ktorého bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 1 O.s.p., je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch. Podľa novely Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15.10.2008 ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Špecifikom tejto skupiny vedľajších účastníkov je, že existujú ako právnická osoba (napr. občianske združenie) a že ich predmet činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv (napr. podľa Zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
Súd má za to, že vedľajší účastník na stane odporcu preukazuje že je právnická osoba zriadená za účelom kolektívnej ochrany spotrebiteľa, na podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z.), na zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. (Stanovy vedľajšieho účastníka na č.l. 85 spisu). Z toho dôvodu súd pripustil vstup občianskeho združenia do konania, ktoré bude vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.