Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-29Sa/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. X, XXX XX D. A. D. E., právne zastúpený: JUDr. Šimon Cibulka, advokát, so sídlom Hodžova 53, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 3932-3/2023-BA zo dňa 20.01.2023, takt

rozhodol:

Správny súd v Banskej Bystrici rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 3932-3/2023-BA zo dňa 20.01.2023 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie 1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. 8235/2002-TN-DvN zo dňa 04.11.2022 rozhodla podľa piateho bodu o sociálnom poistení (ďalej len „“) vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti tak, že žalobca s poukazom na ust. a čl. 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len nariadenie č. 883/2004) nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. , , čl. 61 ods. 1, 2, 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004. Uviedol, že dňom 11.08.2022 zaradil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 2 21.09.2022 si žalobca uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Uviedol, že podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti, potvrdenie kompetentnej inštitúcie príslušného členského štátu EÚ?Rakúska republika – doručený formulár PDU1. Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb žalobcu na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ dospel správny orgán k záveru, že celková dĺžka pobytu na území Rakúska, stabilná pracovná situácia a periodicita návratu na územie SR svedčia o tom, že žalobca si počas zamestnania v Rakúsku centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky nezachoval, naopak, centrum svojich záujmov a bydlisko preniesol na územie Rakúska. Zo všetkých dostupných údajov vyplýva, že štátom bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti žalobcu. Vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ nebolo jeho bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na žalobcu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia podľa čl. 61 základného nariadenia. 2. O odvolaní žalobcu voči vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa

rozhodla žalovaná, ktorá rozhodnutím č. 3932-3/2003-BA zo dňa 20.01.2023 s poukazom na ust. odvolanie žalobcu v zásade zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s tým, že zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že za slová „“ vložila slová „a 4 písm. a)“ a za slová „podľa čl. 61“ vložila slová „v spojení s čl. 10“. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na skutočnosť, že žalobca v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 11.08.2018 do 10.08.2022 nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle V zmysle formuláru U1, osvedčeného príslušnou rakúskou inštitúciou dňa 14.09.2022, bol žalobca poistený v nezamestnanosti na území Rakúska od · od 1. januára 2012 do 31. marca 2012 · od 20. decembra 2012 do 24. marca 2013 · od 20. decembra 2013 do 16. marca 2014 · od 20. decembra 2014 do 22. marca 2015 · od 21. októbra 2015 do 17. apríla 2016 · od 8. júna 2016 do 18. septembra 2016 · od 20. októbra 2016 do 11. júna 2017 · od 21. júla 2017 do 24. septembra 2017 · od 24. októbra 2017 do 29. apríla 2018 · od 6. júna 2018 do 16. septembra 2018 · od 20. októbra 2018 do 22. septembra 2019 · od 19. októbra 2019 do 13. marca 2020 · od 26. júna 2020 do 24. apríla 2022 · od 30. mája 2022 do 10. augusta 2022 Tiež boli potvrdené viaceré tzv. iné doby poistenia (náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku) dosiahnuté žalobcom v rokoch 2018 - 2022 podľa rakúskych právnych predpisov; a preto bolo potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle čl. 61 základného nariadenia. V zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia by však bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti 3 dosiahnutú podľa rakúskych právnych predpisov do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska žalobcu na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Žalovaná bola toho názoru, že správny orgán prvého stupňa dospel k správnemu záveru, pokiaľ konštatoval, že neboli zachované pevné väzby a bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná poukázala na celkové posúdenie všetkých dostupných informácií - údaje osvedčených žalobcom v žiadosti o dávku v nezamestnanosti, Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov z 21.09.2022 (ďalej len „Vyhlásenie“) a informácie získané emailovou komunikáciou- email zaslaný pobočkou 25.10.2022, ktoré boli posúdené v súlade s rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009 s tým, že celková dĺžka pobytu, orientácia žalobcu na rakúsky pracovný trh , stabilizovaná rodinná situácia v Rakúsku, boli vyhodnotené intenzívnejšie ako ostatné skutočnosti (žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal na to, že posledné mesiace sa na Slovensko nevracal raz ročne, ale raz za mesiac na 5 dní. Po návrate na Slovensko býval v rodičovskom dome jeho manželky. Taktiež od mája 2021 je spoluvlastníkom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Rodičia žalobcu i jeho ostatná rodina žijú na Slovensku, kde mal aj sobáš, jeho deti krsty, má tu zriadený bankový účet a registrované motorové vozidlo, majúc za to, že reálne bydlisko mal na F., býva tu aj s rodinou a jeho deti sú prijaté do školských zariadení, ďalej namietajúc, že nemá v pláne návrat do Rakúska, v Rakúsku nemal žiadny druh pobytu), ktoré žalobca označil ako väzby k Slovensku. Žalovaná mala preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Rakúsku sa žalobca v tom čase tam dlhodobo zdržiaval spoločne s rodinou manželkou a maloletými deťmi, poberal dávky z rakúskeho sociálneho systému, platil zákonné odvody i dane podľa rakúskych právnych predpisov. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov na území Rakúska. Žalovaná uvedené skutkové závery vyvodila zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, podľa ktorých žalobca sa v Rakúsku zdržiaval takmer 14 rokov - od októbra 2008 do definitívneho návrhu v auguste 2022. Na území Slovenska v rozhodnom období nebol poistený v nezamestnanosti. Na území Rakúska však pracoval od októbra 2008, mal viacero pracovnoprávnych vzťahov Rakúsku, pracovná história na Slovensku je nevýznamná, zároveň mu bolo priznaných niekoľkých dávok v nezamestnanosti z rakúskeho sociálneho systému od 17. marca 2014 do 12. apríla 2014 od 23. marca 2015 do 24. apríla 2015 od 2. septembra 2015 do 20. októbra 2015 od 18. apríla 2016 do 7. júna 2016 od 20. septembra 2016 do 19. októbra 2016 od 12. júna 2017 do 9. júla 2017 od 25. septembra 2017 do 23. októbra 2017 od 30. apríla 2018 do 5. júna 2018 od 28. septembra 2018 do 19. októbra 2018 od 2. októbra 2019 do 18. októbra 2019 od 23. marca 2020 do 25. júna 2020 od 11. mája 2022 do 22. mája 2022 V Rakúsku sa žaloba zdržiaval spoločne s deťmi a manželkou v spoločnej domácnosti v Rakúsku. Žalobca bol na území Slovenska od mája 2021 vlastníkom nehnuteľnosti (bytu v Novom Meste nad Váhom), v ktorom v súčasnosti býva, v Rakúsku býval s rodinou v podnájme. V predchádzajúcich návratoch na Slovensko býval v rodičovskom dome jeho manželky. Daňové povinnosti si žalobca plnil na území Rakúska. Žalovaná poukázala na to, že pojem „bydlisko“ je v komunitárnom práve potrebné chápať v širších súvislostiach, teda 4 ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde pracuje, kde sa

zdržiavajú jej najbližšie osoby, kde je jej centrum záujmov a tiež kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby ako aj povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. S poukazom na čl. 1 písm. j) základného nariadenia, podľa ktorého „bydlisko“ je miesto, kde sa osoba býva, žalovaná uzavrela, že počas vykonávania zárobkovej činnosti v Rakúsku žalobca zvyčajne býval v Rakúsku, a to spoločne so svojimi najbližšími osobami- manželkou a maloletými deťmi. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že doby poistenia v nezamestnanosti, dosiahnuté v predchádzajúcom období podľa rakúskych právnych predpisov, preukázateľne zohľadnila príslušná rakúska inštitúcia pri priznaní dávky v nezamestnanosti v Rakúsku (naposledy od 11. mája 2022 do 22. mája 2022). Duplicitné zhodnotenie týchto dôb poistenia v nezamestnanosti, dosiahnutých v Rakúsku pred 11. májom 2022, aj na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nie je na základe článku 10 základného nariadenia v spojení s § 104 ods. 4 písm. a) zákona možné. Dosiahnuté doby poistenia v nezamestnanosti podľa rakúskych právnych predpisov nemôžu žalobcovi zakladať nárok na dávku v nezamestnanosti v Rakúsku a zároveň duplicitne aj na Slovensku. Z tohto dôvodu bola tiež doplnená a spresnená výroková časť prvostupňového rozhodnutia. Konanie pred správnym súdom 3. Žalobou v sociálnych veciach zo dňa 27.01.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca skutkovo a právne odôvodnil žalobu nasledovne: Pri posudzovaní konkrétnej žiadosti o dávku v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa posudzuje bydlisko žiadateľa na základe zváženia všetkých vyššie uvedených skutočností, pričom každý nárok na dávku v nezamestnanosti sa rieši individuálne podľa okolností prípadu. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne pri posúdení nároku na dávku v nezamestnanosti skúma okrem dĺžky pobytu na území Slovenskej republiky pred odchodom za zamestnaním, dĺžku prítomnosti na území iného členského štátu, ako i charakter, stabilitu a dĺžku miesto trávenia mimopracovného času, rodinné okolnosti, bytovú situáciu, ako i ďalšie skutočnosti, ktoré môžu preukázať centrum záujmov danej osoby. Žalobca namietal, že jeho centrom záujmov bola bezpochyby Slovenská republika, čomu nasvedčujú jeho pravidelné návraty domov od 10/2021 do konca 07/2022, kedy sa raz za mesiac na 5 dní vracal domov na Slovensko. Žalobca nie je osobou, ktorá sa vracala na Slovensko raz za rok, ale zdôraznil, že raz za mesiac, a to na 5 dní. Po návrate na Slovensko býval v rodičovskom dome jeho manželky a tento dom sa nachádza na Slovensku. Je spoluvlastníkom nehnuteľnosti od 05/2021 nachádzajúcej sa na Slovensku. Nemožno tiež opomenúť, že rodičia a ostatná rodina účastníka konania žije na Slovensku, sobáš a krsty oboch detí boli na Slovensku, zriadený bankový účet a vlastníctvo automobilu na Slovensku, pravidelné zubné prehliadky či úver boli realizované na Slovensku. Tieto skutočnosti preukazujú, že žalobca počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte EÚ mal zachované centrum záujmov a bydlisko na území Slovenska ako aj mal zachované väzby k Slovensku počas výkonu zamestnania a pobytu na území Rakúskej republiky, a teda za štát jeho bydliska na účely čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať Slovenskú republiku. Naproti tomu Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín vyhodnotila ďalšie skutočnosti (uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) tak, že žalobca nemal bydlisko a centrum záujmov na Slovensku, čo považoval za svojvoľné a účelové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín v jeho neprospech. Skutočnosť, že 5 žalobca čerpal dávky v nezamestnanosti a iné dávky v Rakúskej republike či napríklad, že bol prioritne orientovaný na zahraničný pracovný trh neodôvodňuje, že žalobca mal centrum záujmov v Rakúskej republike. Rovnako tak ani ostatné skutočnosti uvedené Sociálnou poisťovňou pobočka Trenčín, nie sú podľa žalobcu silnejšie, ako vyššie uvedené skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu. Žalobca argumentoval, že účel pomôcť migrujúcim zamestnancom hľadať si zamestnanie by sa nikdy nenaplnil, ak by po uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte zamestnania, im bolo odňaté právo na uplatnenie nároku na dávku v štáte bydliska (primerane Rozsudok č. 102/91 – G. H. proti Bundesanstalt für Arbeit). Uvedenú skutočnosť napadnuté rozhodnutie práve spôsobuje, čo len podporuje záver, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom prvostupňový správny orgán dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade v súčasnosti už má aj reálne bydlisko na území Slovenska (teda nie len bydlisko na účely čl. 61 a 62 základného nariadenia), býva tu aj s rodinou a ako vyplýva aj z doložených dokladov jeho deti sú tu prijaté do školských zariadení. Nemá v pláne návrat do Rakúskej republiky, a teda možno predpokladať, že sa vrátil na Slovensko z rodinných dôvodov. Mal za to, že je s účelom nariadenia, aby si účastník konania uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte jeho bydliska (SR) aj keď posledné zamestnanie mal v inom štáte EÚ (Rakúskej republike). V Rakúskej republike už nemá žiadny pobyt, je teda vylúčené, aby si uplatňoval práva v tejto krajine. Žalobca namietal, že administratívnom konaní nebolo podľa jeho názoru dostatočne vykonané dokazovanie za účelom zistenia, či by bola možná a dosiahnuteľná dohoda

členských štátov podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (spôsob určenia bydliska). Pre prípad, že by dohoda nebola možná medzi štátmi, je potrebné vykonať dôsledné dokazovanie, pre objasnenie všetkých východiskových právnych kritérií postupu podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (v nadväznosti na článok 11 ods. 1), a až potom právne ustáliť, či je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie priestoru za zachované na území Slovenskej republiky. Správne orgány dostatočne nezisťovali či došlo, resp. nedošlo k dohode medzi dotknutými inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska žalobcu a tiež vôbec nezisťovali úmysel žalobcu objektívne vzhľadom na okolnosti a dôvody, ktoré ho viedli k pobytu a k zamestnaniu Rakúsku počas tam vykonávaných dôb zamestnania zachovať alebo nezachovať si prioritne pevné väzby a centrum záujmov na území SR. Úmysel žalobcu aké skutočnosti a okolnosti ho viedli k tomu, že v rozhodujúcom období, pracoval v zahraničí správne orgány bližšie neskúmali. Žalovaná ako aj prvostupňový orgán bez náležitého zistenia skutkového stavu nedôsledne posúdila centrum záujmu žalobcu a následne vec uzavrela s tým, že pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie mu vzhľadom na jeho bydlisko v zmysle čl. 65 ods. 5 základného nariadenia sa na žalobcu nevzťahuje čl. 61 základného nariadenia. Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie teda dospeli oba správne orgány k predčasným záverom. Žalobca ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový orgán ako aj žalovaná ako správne orgány nevykonali dokazovanie o sporných otázkach aj výpoveďou žalobcu, resp. výpoveďou ďalších relevantných osôb, ktoré by mohli preukázať, či žalobca v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti, mal alebo nemal zachované centrum záujmov na území Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán 6 ako aj žalovaná pri svojom rozhodovaní vychádzali najmä z informácií uvedených v predložených tlačivách a formulároch, ktoré vyhodnotili tak, že za štát bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61 a čl. 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti. V prípade vypisovania formulárov, v ktorých žiadateľ poskytuje administratívnemu orgánu odpovede na strohé a jednoduché otázky, na základe ktorých by správny orgán mal dospieť k záveru, že neboli bezprostredne zachované väzby u žalobcu na Slovenskú republiku, tieto nie sú dostatočným podkladom pre prijatie tak závažného záveru, ktorý má za následok odopretie priznania dávky v nezamestnanosti. Nemožno akceptovať postup žalovanej, ktorá tieto skutočnosti bez toho, aby dôkazná situácia bola zisťovaná aj iným spôsobom (teda nielen predložením vypísaných tlačív a formulárov, resp. zabezpečením listinných dokladov zo systémov a dožiadaní), vyhodnotí opačne. Postup správneho orgánu prvého stupňa (a následne aj žalovanej) navodzuje oprávnený pocit porušenia zásady legitímnych očakávaní pri rozhodovaní správneho orgánu v obdobných veciach. V tomto smere žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.09.2020, ktorý v obdobnom prípade zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj príslušnej pobočky sociálnej poisťovne ako prvostupňového orgánu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.1.2013, v ktorom bol vyslovený názor: „Bez podrobného a bezprostredného vypočutia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti nie je možné určiť „centrum záujmov dotknutej osoby“ podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Závery žalovanej však nie sú doložené dostatočne vykonaným dokazovaním. Najmä otázku rodinných väzieb nemohla žalovaná posúdiť len na základe formalizovaného tlačiva, ktorého samotné vyplnenie len požadovaných údajov môže byť bez uvedenia súvislosti aj na ujmu žiadateľa.“ Konštatovanie žalovanej o tom, že žalobcove tvrdenie o tom, že chce ísť pracovať na územie SR je v príkrom rozpore s tým, že sa opätovne zamestnal v Rakúsku, je právne irelevantné na účely tohto konania, pretože žalovaná mala posudzovať rozhodné obdobie, ktoré nastalo pred podaním žiadosti o priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti a nie potom. V kontexte s uvedeným žalobca dodal, že mu z ekonomických dôvodov bolo lepšie sa opakovane zamestnať v Rakúsku, keďže prvostupňový orgán ako aj žalovaná mu nepriznali nárok na dávku v nezamestnanosti, keďže musí živiť rodinu a prácu na Slovensku v čase po podaní žiadosti nenašiel. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej v tom smere, že na strane 4 používa žalovaná formuláciu „Odvolací orgán má za preukázané, že v posudzovanom období i dlhodobo predtým sa navrhovateľ v rozhodujúcej miere zdržiaval na území Rakúska.“ Žalovaná nikde nedefinuje, na základe akých skutočností (akých kritérií) považovala dobu zdržiavania sa žalobcu v Rakúsku za rozhodujúcu mieru. Zároveň nie je žalobcovi z odôvodnenia zrejmé, prečo žalovaná považovala bývanie žalobcu a jeho rodiny v podnájme za primeranú formu bývania (za základe akých kritérií považoval podnájom za primeranú formu), pričom v podstate odignorovala

skutočnosti, že žalobca od roku 2021 vlastní nehnuteľnosti na Slovensku a v predchádzajúcom období pri návratoch na Slovensko (každý mesiac na 5 dní) býval v rodičovskom dome jeho manželky, s týmto sa nevysporiadala a iba na to poukázal ako tvrdenie sumarizujúce skutkový stav. V kontexte s uvedeným považoval žalobca napadnuté rozhodnutie aj za nepreskúmateľné. 4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.02.2023 zopakujúc odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej uviedla, že v dávkovom konaní preukázal žalobca v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného štátu, uplatňujúceho v oblasti sociálneho zabezpečenia koordinačné nariadenia Európskej únie, preto bola žalovaná povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. 7 V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Žiadne ustanovenie základného ani vykonávacieho nariadenia neustanovuje, že doba poistenia v nezamestnanosti nadobudnutá v jednom členskom štáte Európskej únie musí byť automaticky a bezpodmienečne zohľadnená v inom členskom štáte Európskej únie, resp. v inom štáte uplatňujúcom koordinačné nariadenia Európskej únie v oblasti sociálneho zabezpečenia (v danom prípade Rakúsko). Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú podľa rakúskych právnych predpisov do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania žalobcu na území Rakúska. Žalovaná komplexne posúdila bydlisko a centrum záujmov podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v nasledujúcej štruktúre: a) dĺžka a trvalosť prítomnosť na území dotknutých členských štátov- podľa spisového materiálu sa žalobca na území Rakúska zdržiaval dlhodobo, od októbra 2008 do augusta 2022, t. j. spolu sa na tomto území zdržiaval takmer 14 rokov. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že v rozhodnutí o odvolaní nie je definované, na základe akých skutočností bola doba zdržiavania sa v Rakúsku považovaná za rozhodujúcu, k tejto žalobnej námietke je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca takmer 14 rokov žije, pracuje a spoločne so svojou rodinou býva v Rakúsku, s uvádzanými nepravidelnými návratmi na Slovensko cca 1 krát za mesiac, tak z týchto okolností je zrejmé, že sa v posudzovanom období i pred ním v rozhodujúcej miere zdržiaval v Rakúsku. b) situácia žalobcu vrátane: - povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, žalobca bol v minulosti poistený aj na Slovensku, od roku 2008 je však zrejmá jeho výlučná orientácia na rakúsky pracovný trh, kde bol zamestnaný na základe viacerých pracovnoprávnych vzťahov. Po uplatnení nároku na dáv u v nezamestnanosti na Slovensku je žalobca od 5. decembra 2022 opätovne zamestnaný v Rakúsku. Takto zistenú pracovnú situáciu žalobcu v posudzovanom období je potrebné považovať za jednoznačne stabilizovanú na území Rakúska. Podľa formuláru U1 bod 7/ zo dňa 14. septembra 2022, bola žalobcovi viackrát priznaná dávka v nezamestnanosti z rakúskeho sociálneho systému. - jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - žalobca je ženatý, v Rakúsku sa v posudzovanom období zdržiaval a býval v spoločnej domácnosti so svojou najbližšou rodinou. Na území Rakúska sa narodili obe žalobcove deti. Centrum životných záujmov žalobcu preto aj v rodinnej oblasti smeruje v posudzovanom období na Rakúsko.

- vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti - žalobca ani na území Rakúska ani na Slovensku nevykonával nezárobkovú činnosť, ktorú by bolo potrebné zohľadniť na účely posúdenia jeho bydliska; jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - žalobca v zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, počas vykonávania zárobkovej činnosti v Rakúsku býval v podnájme. Bytovú situáciu žalobcu na území Rakúska v danom čase je možné považovať za primeranú výkonu jeho zamestnania na tomto území. - posúdenia členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - žalobca bol dlhodobo poistený podľa rakúskych právnych predpisov, jeho príjmy boli zdaňované podľa rakúskych právnych predpisov, a preto za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Rakúsko. Aplikáciou kritérií uvedených v článku 11 vykonávacieho nariadenia dospela žalovaná k záveru, že celková dĺžka pobytu žalobcu v Rakúsku

takmer 14 rokov, nevýznamná pracovná história žalobcu na Slovensku, jeho dlhodobo stabilná pracovná situácia v Rakúsku, prioritná a pretrvávajúca orientácia žalobcu na rakúsky pracovný trh od októbra 2008, poberanie dávok v nezamestnanosti z rakúskeho sociálneho systému, prítomnosť manželky žalobcu a jeho maloletých deti v Rakúsku, primeraná bytová situácia a daňová povinnosť na území Rakúska, boli vyhodnotené intenzívnejšie ako ostatné skutočnosti, žalobcom uvádzané ako väzby k Slovensku. V posudzovanom období i pred ním žalobca dlhodobo pracoval a býval spolu so svojou najbližšou rodinou v Rakúsku, trávil v tomto štáte pracovný čas aj mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane, poberal dávky v nezamestnanosti i dávky súvisiace so starostlivosťou o deti. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posudzovaného obdobia práve na území Rakúska. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia "bydlisko" je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Počas vykonávania zárobkovej činnosti v Rakúsku žalobca zvyčajne býval v Rakúsku. Žalovaná podotkla, že viaceré žalobné námietky sa prekrývajú s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaná vysporiadala v preskúmavanom rozhodnutí. V tomto kontexte preto žalovaná predovšetkým poukázala na jeho odôvodnenie. K žalobnej námietke ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaná uviedla, že vo veci prebehlo dostatočné dokazovanie, prvostupňový i odvolací správny orgán si zaobstarali všetky potrebné podklady a dôkazy, ktoré sa stali súčasťou spisového materiálu. Vo Vyhlásení, zo dňa 21. septembra 2022, v bode 8 žalobca výslovne uviedol, že predložil všetky doklady, ktoré sú mu známe a ktorými disponuje na preukázanie zachovania centra záujmov. V predchádzajúcom bode 7 toho istého Vyhlásenia žalobca využil voľný priestor a vlastnými slovami (nie formalizovaným predtlačeným spôsobom) zdôraznil to, čo považoval za potrebné. Žalovaná po preskúmaní spisového materiálu dospela k záveru, že skutkový stav bol zistený dostatočne a nezostali také nevyjasnené okolnosti v osobnej či pracovnej situácii žalobcu, ktoré by odôvodňovali potrebu vykonania ďalších úkonov. Nie je pravdou, že by žalovaná rozhodla len na základe "formalizovaného dotazníka", ale ako dôkaz boli vzaté do úvahy aj iné podklady (formuláre rakúskej inštitúcie, údaje z informačného systému Sociálnej poisťovne, elektronicky importované údaje z príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, údaje z elektronického Registra fyzických osôb Slovenskej republiky, verejne prístupné údaje katastra nehnuteľnosti, žalobcom predložené doklady atď.), pričom všetky tieto dôkazy boli vyhodnotené osobitne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 196 ods. 7 zákona. Všeobecné formulácie žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave sú nedôvodné. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie, z čoho takisto vyvodzuje nedostatočne zistený skutkový stav veci, žalovaná uviedla, že prvostupňový správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré v veci bydliska žalobcu počas vykonávania jeho zárobkovej činnosti v Rakúsku dalo odpoveď na všetky skúmané oblasti vyplývajúce z článku 11 vykonávacieho nariadenia. Žalobcom spochybňované Vyhlásenie zo dňa 21. septembra 2022 dostatočne umožňuje účastníkovi konania poskytnúť všetky relevantné informácie. Nad rámec uvedeného, opätovné zisťovanie a došetrenie skutkového 9 stavu veci prebehlo aj elektronickou formou dňa 27. októbra 2022. Všetky okolnosti, ktoré žalobca akcentoval v odvolaní i žalobe, boli zistené v riadnom administratívnom konaní, žalobca namieta len ich odlišné vyhodnotenie. Skutkový stav bol podľa žalovanej zistený spoľahlivo a dostatočne. Nariadenie ústneho pojednávania, ako sa toho domáha žalobca, nie je obligatórnym dôkazným prostriedkom a nie je naň právny nárok (bližšie k tomu judikuje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku pod sp. zn. , zo dňa 21. septembra 2022). Na viacerých miestach žaloby je namietané, že žalovaná nevykonala žiadne zistenia za účelom zistenia, či by bola možná a dosiahnuteľná dohoda medzi inštitúciami podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Tu však žalovaná uvádza, že nemohlo dôjsť k dohode inštitúcií, pretože nedochádza ku kolízii uplatnených nárokov na dávku k tomu istému dňu. Žalobca si k dátumu 11. august 2022 uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti len podľa slovenských právnych predpisov, bolo teda v plnej dispozícii žalovanej rozhodnúť o uplatnenom nároku priamou aplikáciou článku 11 vykonávacieho nariadenia, bez stanoviska rakúskej inštitúcie. Uvedené podporuje aj judikatúra Najvyššieho právneho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudky sp. zn. , zo dňa 9. februára 2022 a sp. zn. , zo dňa 21. septembra 2022). Žalobca tiež poukazuje na svoj a aktuálny úmysel zdržiavať sa a zachovať si bydlisko na Slovensku. Avšak v zmysle článku 11 vykonávacieho nariadenia možno úmysel osoby zohľadniť len subsidiárne a najmä nemôže tento subjektívny úmysel zvrátil' výsledky objektívneho dokazovania (podrobne uvedené vyššie). Aj v judikatúre Najvyššieho súdu, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je ustálené, že otázka bydliska je v koordinačných nariadeniach koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto,

kde osoba zvyčajne býva (čl. 1, písm. j/ základného nariadenia). Pokiaľ žalobca považuje za právne irelevantné, že sa po uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku opätovne zamestnal v Rakúsku, tak s uvedeným sa žalovaná nestotožňuje. Napokon, sám žalobca uvádzal v odvolaní, že už neplánuje návrat do Rakúska ani opätovné zamestnanie v tejto krajine, na podporu svojej argumentácie, že centrum svojich záujmov a bydlisko mal zachované na Slovensku. Bolo namieste sa k tejto skutočnosti vyjadriť v rámci odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní, pokiaľ žalovaná v rámci dokazovania zistila opak. Bydlisko žalobcu bolo samozrejme posúdené v rámci posudzovaného obdobia, rozhodne však nie je bez významu ani tá skutočnosť, že po uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku žalobca opätovne odchádza do Rakúska a naďalej ako zárobkovo činná osoba podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia rakúskym právnym predpisom. Žalovaná poukázala na konštantnú rozhodovaciu činnosti sudov v obdobných veciach?napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , potvrdený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky , zo dňa 21. septembra 2022. Rešpektujúc individuálne posúdenie každého prípadu, je legitímne očakávať i v prejednávanej veci zohľadnenie právnych záverov vyplývajúcich z vyššie uvedených rozsudkov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Záverom žalovaná dala do pozornosti kľúčový fakt, že doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté žalobcom podľa rakúskych právnych predpisov už raz preukázateľne boli rakúskou inštitúciou zohľadnené pri priznaní dávky v nezamestnanosti podľa rakúskych právnych prepisov. Opätovne zhodnotenie tých istých dôb postenia aj podľa slovenských 10 právnych prepisov nemá právny základ a je vylúčene so zrelom na znenie článku 10 základného nariadenia v spojení s § 104ods. 4 písm. a) zákona. Keďže žalobca nemal počas posledného zamestnania v Rakúsku zachované bydlisko a bezprostredne pre zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia nezamestnanosti získané na území Rakúska zahladiť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia, tieto doby boli žalobcovi zhodnotené pri vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v Rakúsku, čiže v štáte posledného zamestnania, ktorého právnym predpisom žalobca podliehal. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. 5. Žalobca v replike zo dňa 02.03.2023 uviedol, že ponecháva na rozhodnutí súdu, či bydlisko a najmä centrum záujmov žalobcu v rozhodnom období bolo v Slovenskej republike alebo v Rakúsku, keďže je zrejmé, že účastníci konania majú protichodný pohľad na túto právnu otázku. Žalobca je však toho názoru, že predložil dostatok dôkazov a tvrdení, prečo sa domnieva, že jeho bydlisko a centrum záujmov bolo v Slovenskej republike. Žalovaná sa so žalobnou námietkou zásadného právneho významu, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože správne orgány (teda aj žalovaná) nevykonali dokazovanie o sporných otázkach aj výpoveďou žalobcu, resp. výpoveďou ďalších relevantných osôb, ktoré by mohli preukázať, či žalobca v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti mal alebo nemal zachované centrum záujmov na území Slovenskej republiky, vysporiadala veľmi stroho a nepresvedčivo. Žalovaná nepoprela, že vo veci nebol vypočutý žalobca, resp. ďalšie relevantné osoby (napríklad manželka, blízke osoby a pod.), ktoré by mohli preukázať, či žalobca v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti mal alebo nemal zachované centrum záujmov na území SR. Žalovaná sa v podstate „zakrýva“ za bod 7. Vyhlásenia, kde mal možnosť žalobca popísať, čo považoval za potrebné. Toto však nemôže nahradiť riadny výsluch žalobcu, v ktorom sú žalobcovi navyše zo strany správneho orgánu kladené otázky na riadne zistenie skutkového stavu, pričom žalobca je riadne poučený aj o svojich právach. V nadväznosti na uvedené žalovaná nepostupovala so základnými princípmi správneho konania, medzi ktoré nepochybne patrí aj povinnosť správneho orgánu postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Žalobca ako účastník konania ako právne neznalá osoba mohla asi len ťažko posúdiť, čo je relevantné pre konanie a vyjadriť to v bode 7 Vyhlásenia. Obdobne to platí aj pre vyhlásenie v bode 8 Vyhlásenia. Už tu možno vidieť, ako nesprávne si žalovaná vykladá celé konanie a jeho úlohu v správnom konaní a ako sa snaží vykladať skutkový a právny stav tak, aby nebolo žalobcovi vyhovené. Formulárové vyhlásenia v žiadnom prípade nemôžu nahradiť podrobnejšie zisťovanie skutkového stavu. V kontexte s uvedeným žalovaná v podstate nijako nevyvrátila, z akých právne relevantných dôvodov nebol vypočutý žalobca ako žiadateľ o dávku v nezamestnanosti. Opakovane žalobca poukázal na právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.01.2023. Žalobca dodal, že v rámci svojho výsluchu mohol bližšie objasniť, prečo podľa jeho názoru sa jeho bydlisko a centrum záujmov nachádza v Slovenskej republike, resp. mohol bližšie upresniť svoj úmysel zdržiavať sa a zachovať si bydlisko v Slovenskej republike, ktorý je

nepochybne potrebné zohľadniť pri rozhodovaní. Žalobca bol toho názoru, že skutkový stav bol zistený nedostatočne a zostali nevyjasnené okolnosti v osobnej, bytovej či pracovnej situácii žalobcu, ktoré vyžadovali potrebu vykonania ďalších úkonov. Napriek námietkam žalobcu v správnej žalobe, žalobcovi 11 z vyjadrenia žalovanej naďalej nie je zrejmé, prečo žalovaná považovala bývanie žalobcu a jeho rodiny v podnájme za primeranú formu bývania (za základe akých kritérií považoval podnájom za primeranú formu), pričom v podstate odignorovala skutočnosti, že žalobca od roku 2021 vlastní nehnuteľnosti na Slovensku a v predchádzajúcom období pri návratoch na Slovensko (každý mesiac na 5 dní) býval v rodičovskom dome jeho manželky. V kontexte s uvedeným považuje žalobca napadnuté rozhodnutie aj za nepreskúmateľné. 6. Žalovaná právo podať dupliku nevyužila. 7. Na nariadenom pojednávaní dňa 25.07.2023 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalobca a poverený zamestnanec žalovanej. Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Akcentoval žalobný dôvod, že zistenie skutkového stavu žalovanej nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a z časti ho považoval za nepreskúmateľné. Najväčšou nezhodou medzi žalovanou a žalobcom je určenie centra záujmov účastníka konania - teda žalobcu, ktoré považuje žalobca za Slovenskú republiku a žalovaná ho za Slovenskú republiku nepovažovala z dôvodov uvedených v rozhodnutí. Na tento účel mala žalovaná podrobne vypočuť žiadateľa o dávku v nezamestnanosti, čo sa však v správnom konaní nestalo. Poverený zamestnanec žalovanej uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k žalobe zo dňa 16.02.2023. Ako bolo podrobne oboznámené, žalobca sa dlhodobo zdržiaval v Rakúsku, kde žil, býval so svojou najbližšou osobou, kde mal nepochybne sústredené centrum svojich životných záujmov, kde podliehal rakúskej legislatíve vo všetkých oblastiach, či už v daňovej alebo v rámci sociálneho zabezpečenia. Zdôraznil aj poberanie dávok v Rakúsku, 12 období, kedy naozaj dlhodobo a opakovane čerpal rakúske dávky v nezamestnanosti - aj v kontexte § 104 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení aj v kontexte čl. 10 základného nariadenia sa žalobca nemôže úspešne domáhať toho, aby jedna doba v Rakúsku, ktorá mu zakladala nárok na dávku v Rakúsku, mu duplicitne zabezpečovala aj nárok na dávku v nezamestnanosti v inom štáte, teda na Slovensku. To je podľa žalovanej neudržateľné a je to aj v rozpore s tými koordinačnými nariadeniami. K údajne nedostatočne zistenému skutkovému stavu uviedol, že ani žalobca počas celého konania neponúkal niečo ďalšie, čo by chcel uviesť k veci. Právny zástupca v reakcii na vyjadrenie zamestnanca žalovanej uviedol, že v poslednom období, to znamená od roku 2019 - od októbra 2019 poberal žalobca len 2x dávku v nezamestnanosti, a to bolo obdobie raz troch mesiacov v roku 2020 a potom 11 dní v roku 2022. Mal za to, že za posledné obdobie, tých troch rokov, poberal túto dávku minimálne, a uviedol, že má na ňu nárok i na území Slovenskej republiky, keďže centrum záujmov sa tu presunulo a má teraz tu, kde aj mal, žalobca pevné väzby v Slovenskej republike, býva tu, povolenie na pobyt má od októbra 2021, alebo teda potvrdenie o pobyte. S týmto všetkým bola žalovaná oboznámená, pokiaľ mala záujem alebo pokiaľ to bolo potrebné, mohla si podrobnejšie vypočuť účastníka, čo neurobila. Na otázku sudkyne, či žalobca poberal dávku v nezamestnanosti v Rakúsku po skončení poslednej doby poistenia v Rakúsku (po 10. auguste 2022) žalobca uviedol, že po tomto dátume dávku v nezamestnanosti v Rakúsku nepoberal. Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu navrhol napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Poverený zamestnanec žalovanej poriadku v záverečnom návrhu navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 8. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. , po oboznámení sa s obsahom a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového 12 rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a ďalej prednesmi účastníkov konania na pojednávaní, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( ), aj za aplikácie ust. , dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledujúcich dôvodov: Právny rámec 9. Podľa (ďalej len „“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté. 10. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len ,, Z.z“) poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v

posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. 14. Podľa do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti. 15. Podľa poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v . 16. Podľa nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. 17. Podľa rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti. . Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „základné nariadenie“) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. 19. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. 20. Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. 21. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 22. Podľa čl. 11 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby, na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; 14 iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. 23. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. j) základného nariadenia na účely tohto nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 24. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. k) základného nariadenia „pobyt“ znamená prechodné bydlisko. 25. Podľa čl. 10 základného nariadenia (zamedzenie súbehu dávok) pokiaľ nie je ustanovené inak, toto nariadenie nepriznáva ani nezachováva nárok na niekoľko dávok

toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia. Posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve ukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. 27. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplynulo, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z tohto dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, v danom prípade v Rakúsku, kde žalobca pracoval, do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. 28. Skúmanie okolností uvedených v článku 11 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len na posudzovanie dĺžky a stability zamestnania. Zobrať do úvahy je potrebné i ďalšie, nielen tam ako príklad uvedené okolnosti v ich vzájomnej súvislosti. Je potrebné zohľadniť aj frekvenciu a dĺžku návštev žalobcu na území Slovenska, či počas zamestnania na území Rakúska nedošlo k oslabeniu jeho individuálnych a rodinných väzieb na Slovensku. Je nepochybné, že kritériami na určenie centra záujmov sú najmä dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a 15 stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie, miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. 29. V danej konkrétnej veci bolo potrebné posúdiť najmä to, či žalovaná ako aj prvostupňový orgán v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie, správne právne postupovali, t.j. či ich postupom a rozhodnutím bol naplnený účel , či bolo dodržané základné a vykonávacie nariadenie. Spornou skutočnosťou zásadného významu, na základe ktorej žalovaný správny orgán nepriznal žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti, je posúdenie zachovania centra záujmov žalobcu počas jeho posledného zamestnania v Rakúsku a záver, že dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Rakúska nie je možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. 30. Z obsah administratívneho spisu v nadväznosti na žalobné body vyplynulo, že žalobca opakovane správnym orgánom uvádzal, že síce trvalo žil a pracoval v Rakúsku a zdržiaval sa tam aj spolu s rodinou, avšak od októbra 2021 býva spolu aj s rodinou na území SR (on dochádzal za prácou do Rakúska). Uvedené vyplýva čiastočne z Vyhlásenia žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, ďalej z emailovej komunikácie žalobcu s pracovníčkou Sociálnej poisťovne, Trenčín, I. J. zo dňa 10. októbra 2022, ktorej na otázku, do kedy sa s Vami zdržiavala manželka a deti v Rakúsku, uveďte mesiac a rok, žalobca uviedol, že do októbra 2021. Uvedené tvrdenie je rovnako súčasťou zápisnice podľa o sociálnom poistení spísanej dňa 25.10.2022. 31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konštatovanie žalovanej v napadnutom rozhodnutí v časti vyhodnocovania centra záujmov žalobu, a to jeho rodinného stavu a rodinných väzieb, nemá oporu v administratívnom spise, minimálne v časti tvrdení, a preto správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako dôvodnú. Pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že žalobca sa v Rakúsku zdržiaval spoločne so svojou manželkou v posudzovanom období, uvedené tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise. Jedná sa o protichodné tvrdenia, minimálne od októbra 2021. 32. Zároveň správny súd čiastočnej aj nad rámec žalobných bodov v zmysle vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení, ktorá úzko súvisí s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu. 33. Správny súd má za to, že žalovaná posudzovala centrum záujmom v zmysle vykonávacieho nariadenia v neprimerane dlhej dobe, a to v rozhodnom období 4 rokov pred zaradením žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 11. augusta 2018 do 10. augusta 2022. 34. Avšak zároveň žalovaná v napadnutom rozhodnutí uvádzala ako rozhodnú časovú okolnosť- posudzovanie bydliska žalobcu počas vykonávania jeho zárobkovej činnosti v Rakúsku, ktorá v závere vyústila do konštatovania, že žalobca nemal počas posledného zamestnania v Rakúsku zachované bydlisko na území Slovenskej republiky. 35. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná takto právne nesprávne neprimerane rozširovala posudzovanie centra záujmov na príliš dlhú dobu, pričom čl. základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku

z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti sa podľa koordinačných nariadení EÚ prednostne uplatňuje v štáte EÚ, v ktorom bol občan naposledy zamestnaný, hovorí, že nezamestnaná osoba uvedená v prvej a 16 druhej vete odseku 2 - teda úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu - poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 36. Správny súd dospel k záveru, že v zmysle pripojeného administratívneho spisu nebolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie za aplikácie ust. , , , , a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci bolo nesprávne právne vyhodnotené žalovanou a prvostupňovým orgánom centrum záujmov žalobcu, ak posledné zamestnanie žalobcu na území Rakúska bolo vyhodnotené ako vytvorenie centra záujmov žalobcu na území Rakúska. Správny súd zdôrazňuje, že každý sporový prípad pri vyhodnocovaní centra záujmov je pri podaní správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej v konaní pred súdom hodnotený a posudzovaný so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, v ktorom boli zhodnocované jednotlivé kritéria na základe vykonávacieho nariadenia. 37. Námietku žalobcu, že v administratívnom konaní nebolo podľa jeho názoru dostatočne vykonané dokazovanie za účelom zistenia, či by bola možná a dosiahnuteľná dohoda členských štátov podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, prikláňajúc sa k obrane žalovanej, ktorá uviedla, že nemohlo dôjsť k dohode inštitúcií, pretože nešlo o situáciu, kedy by dochádzalo ku kolízii uplatnených nárokov na dávku k tomu istému dňu. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd pri aplikácii , a zrušil napadnuté druhostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 39. Po vrátení veci sa žalovaná opätovne vysporiada s posudzovaním centra záujmov dotknutej osoby - teda žalobcu, v zmysle jeho odvolacích námietok, pričom zohľadní, resp. vyargumentuje tvrdenia žalobcu, ktorý v zásade tvrdí, že došlo k preneseniu centra jeho záujmov po dlhoročnom pracovnom pôsobení na území Rakúska naspať na územie Slovenskej republiky, a to v časovej súvislosti s jeho posledným zamestnaním ako kuchár v Rakúsku v období od 30. mája 2022 do 10. augusta 2022, pričom z obsahu administratívneho spisu správny súd nemal preukázané, že by bola žalobcovi priznaná dávka v nezamestnanosti v Rakúsku, keď sa stal nezamestnaným po tomto poslednom období zamestnania v Rakúsku, ktoré trvalo od 30. mája 2022 do 10. augusta 2022. 40. Čo sa týka argumentácie žalovanej o duplicitnom priznávaní dávok za rovnaké obdobie, je potrebe uviesť, že je síce pravdou, že žalobca v rozhodnom období posledných 4 rokoch podľa slovenskej právnej úpravy poberal dávky v nezamestnanosti z rakúskeho sociálneho systému, ale o duplicite by sa mohlo uväzovať, keď by poberal dávku v nezamestnanosti súbežne. Zatiaľ, tak ako vyplýva správnemu sudu z obsahu spisu, nebolo preukázané, že by poistná udalosť- nezamestnanosť ku dňu 11.08.2022 bola krytá rakúskym sociálnym systémom. V zmysle slovenskej právnej úpravy ( a ) poistenec v zásade v bežnom prípade poberá dávku počas podporného obdobia, ktoré trvá 6 mesiacov odo do dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia alebo dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalobca sa opätovne zamestnal v Rakúsku, resp. bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie 17 dňom 05.12.2022. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaná nepreukáže, že by žalobca poberal v tomto období dávku v nezamestnanosti v Rakúsku, je potrebné skúmať centrum záujmov žalobcu, resp. či nedošlo k jeho preneseniu na Slovensko postupne od októbra 2021 až do augusta 2022- žalobcom uvádzaný návrat na Slovensko kvôli deťom, ich štúdiu a materskej škôlke s akcentom na obdobie počas posledného zamestnania v Rakúsku (kedy je potrebné skúmať centrum záujmov v zmysle čl. základného nariadenia), pričom správny súd v zhode s názorom žalobcu má za to, že návrat do pracovného procesu v Rakúsku od decembra 2022 je sekundárna záležitosť, inak povedané, nie relevantná v čase stabilnej rodinnej situácie žalobcu na Slovensku v zmysle presťahovania rodiny naspäť na Slovensko, jej pravidelného navštevovania, ak by bola preukázaná, teda ak by došlo k preneseniu centra záujmov naspäť na Slovensko v určitom rozhodnom období - počas posledného zamestnania v Rakúsku pred vznikom nezamestnanosti. 41. Žalobca bol úspešným účastníkom v tomto konaní, a preto má podľa právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne podľa správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu prostredníctvom Správneho súdu v Banskej Bystrici O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. 18 Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.