Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-248-2012.pdf
PDF · 106.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/248/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne E.G. A., s.r.o., K., N. XX, IČO: 35 848 863, proti žalovanému L. O., bytom C., O. XX, o zaplatenie 786,26 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 17C 281/2011-100 z 15.5.2012 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 358,27 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 358,27 € od 11.2.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 786,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 427,99 eur od 2.5.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 55,60 eur od 12.2.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,73 eur od 13.5.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 44,93 eur od 18.3.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 25,01 eur od 16.4.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 68,01 eur od 18.1.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo 144,99 eur od 18.12.2007 do zaplatenia, a na náhradu trov konania, a to z dôvodu nezaplatenia ceny poskytnutých služieb a nároku na zmluvnú pokutu. Uviedol, že platobný rozkaz z 10.5.2011 sa nepodaril doručiť žalovanému do vlastných rúk, bol mu preto ustanovený opatrovník a na pojednávanie konané 15.5.2012 sa nedostavil ani žalovaný a ani opatrovník. Zo zmluvy o pripojení uzavretej 30.9.2007 medzi účastníkmi mu vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za pripojenie a poskytovanie služieb, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami a platným cenníkom. Z dodatku k zmluve o pripojení z toho istého dňa mal preukázané, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu 1,- Sk s DPH za ním zakúpený akciový mobilný telefónny prístroj typu NOKIA N6300, zotrvať ďalej v zmluvnom vzťahu po dobu najmenej 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti a účinnosti dodatku, po uvedenú dobu bez prerušenia používať jej služby a nedať svojím konaním žiaden taký podnet, aby pred uplynutím doby viazanosti bola žalobkyňa nútená skončiť platnosť zmluvy o pripojení alebo dodatku z dôvodu jeho zavinenia pre nesplnenie alebo porušenie niektorej zo zmluvných povinností a ďalej, že v prípade nesplnenia niektorej zo zmluvných povinností sa zaviazal zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 12.893,23 Sk. Vychádzajúc z § 43 ods. 1, 2, § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ a b/ zák.č. 610/2003 Z.z., § 544 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, ako aj článku 6.6, článku 6.7, článku 6.8, článku 6.9, článku 17.1 písm. a/, článku 17.2, článku 17.3, článku 17.4 všeobecných podmienok a ďalej § 39, § 54 ods. 1, § 48 a § 457 Obč. zákonníka mal preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobkyni za poskytnuté služby vyúčtované mu faktúrami spolu sumu 358,27 € a to napriek pokusu o zmier z 8.2.2008. Pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty vychádzal z toho, že dňa 14.3.2008 došlo z jej strany k odstúpeniu od zmluvy a bol toho názoru, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo
zo zmluvnej pokuty aj napriek odstúpeniu od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože ho zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. S poukazom na znenie § 54 ods. 1 Obč. zákonníka dospel k záveru, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy, ktoré zachovávajú nárok na zmluvnú pokutu aj po odstúpení od zmluvy sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe a sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 Obč. zákonníka) a preto žalobu o plnenie zo zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol. Žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 358,27 € titulom bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní služieb za obdobie od 22.10.2007 do 21.4.2008. Žalobkyni úroky z omeškania priznal až od 1.2.2012, keďže až vtedy sa žalovaný dozvedel o získaní majetkového prospechu na jej úkor. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobkyni nárok na ich náhradu vzhľadom na čiastočný úspech v konaní nepriznal.
Rozsudok napadla v rozsahu zamietnutej časti istiny a zamietnutých úrokov z omeškania včas podaným odvolaním žalobkyňa a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. K otázke primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty poukázala na to, že táto svojou povahou je paušalizovanou náhradou škody a jej výšku je potrebné posudzovať vo vzťahu k rozdielu štandardnej a akciovej ceny mobilného telefónu ako i hodnote benefitu, ktorý žalovaný na základe zmluvy o pripojení od nej dostal. Zmluvnou pokutou žalovaný bol i sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM-karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Nesplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného jej vznikla škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu a zároveň aj v sume poskytnutých iných výhod a benefitov. Uviedla, že funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva tiež v hrozbe majetkovej ujmy a núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti. Poukázala ďalej na to, že v uvedenom prípade neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako jej to prípadne umožňovalo ust. § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a teda uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná. Ak by aj súd neuznal jej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že jej bola spôsobená skutočná škoda zodpovedajúca hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia, nakoľko žalovanému bolo poskytnuté telekomunikačné zariadenie NOKIA 6300 za cenu 0,03 € s DPH, pričom štandardná cenníková cena tohto zariadenia bola 248,62 €. Navyše celková hodnota poskytnutého benefitu v prípade zmluvy o pripojení uzavretej so žalovaným predstavovala 2.016,53 €, čo pri pripočítaní ceny zariadenia predstavuje sumu 2.265,15 €, čo je oveľa viac ako dojednaná zmluvná pokuta 427,99 €. S poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky a vybraných všeobecných súdov Slovenskej republiky bola toho názoru, že dojednanie zmluvnej pokuty a jej výšky ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvnom vzťahu bolo plne v súlade s platným právnym poriadkom a dobrými mravmi.
Odvolací súd po prejednaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. zistil, že v danej veci súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, a okrem toho postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.).
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať (§ 29 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť všeobecne platný princíp, podľa ktorého prípadné zásahy do základných ľudských práv a slobôd a teda aj ich obmedzenia musia byť interpretované reštriktívne a nie extenzívne. Pritom je potrebné najmä rešpektovať zásadu, že pri obmedzení základných práv a slobôd musí byť zachovaní ich podstata a zmysel a že takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, ako pre ktoré boli stanovené.
Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti konať pred súdom treba považovať aj postup súdu, ktorý sa prieči § 29 ods. 2 O.s.p. Ak súd v rozpore s týmto ustanovením a bez splnenia zákonných podmienok z neho vyplývajúcich ustanoví účastníkovi konania opatrovníka a v ďalšom priebehu konania už nekoná s účastníkom, ale len s jeho opatrovníkom, odníma tým tomuto účastníkovi možnosť konať pred súdom, lebo mu znemožňuje realizáciu jeho viacerých procesných práv, predovšetkým práva, aby jeho vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (článok 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).
V danej veci odvolací súd, hoci aj na základe odvolania žalobkyne preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti a v rámci svojej preskúmavacej činnosti sa musel zaoberať aj tým, či konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie nebolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ustanovenie opatrovníka účastníkovi predstavuje významný zásah do jeho práv, obmedzuje ho v možnosti samostatne konať pred súdom, musí mu predchádzať dôkladné šetrenie odôvodňujúce takýto postup a nemožno preto s týmto inštitútom nakladať ľahkovážne - bez dostatočných dôvodov. Postup súdu prvého stupňa pri opakovanom ustanovovaní opatrovníka žalovanému z hore uvedených zásad nevychádzal a odvolací súd túto skutočnosť prehliadnuť nemohol.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa žalovanému podľa § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením 17C 281/2011-75 z 13.1.2012 ustanovil za opatrovníka JUDr. Petra Dudiča, zamestnanca Okresného súdu Košice-okolie. Napriek tomu predvolania na pojednávania konané 3.4.2012 a 31.5.2012 doručoval aj žalovanému na adresu jeho zamestnávateľa a predvolanie na termín 31.5.2012 prevzal konateľ obchodnej spoločnosti T. s.r.o. C. dňa 26.4.2012. Vzhľadom na vtedy známu adresu zamestnávateľa žalovaného uznesením z 19.4.2012 súd prvého stupňa uznesenie o ustanovení opatrovníka žalovanému zrušil.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni následne bolo zistené, že žalovaný už nepracuje, a preto uznesením z 25.4.2012 žalovanému opätovne bol ustanovený opatrovník (JUDr. Peter Dudič). V ten istý deň súd prvého stupňa pojednávanie pôvodne určené na 31.5.2012 „odročil“ na deň 15.5.2012 a predvolanie na toto pojednávanie doručil 25.4.2012 opatrovníkovi žalovaného.
Na pojednávaní konanom 15.5.2012 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 94-96) súd prvého stupňa konštatoval neprítomnosť žalobcu a opatrovníka žalovaného, v ich neprítomnosti vykonal dokazovanie a vo veci meritórne rozhodol.
Podľa úradného záznamu z 31.5.2012 (č.l. 97) sa na súd prvého stupňa osobne dostavil žalovaný, ktorý nebol informovaný o preložení pojednávania z 31.5.2012 na 15.5.2012 a súdu oznámil adresu svojho bydliska - U., C.. Uznesením z 13.6.2012 súd prvého stupňa s prihliadnutím na oznámenú adresu žalovaného zrušil uznesenie o ustanovení opatrovníka z 25.4.2012 a rozsudok žalovanému bol doručený 25.6.2012. O nesústredenom konaní súdu prvého stupňa svedčí i tá skutočnosť, že odvolanie žalobcu vo veci samej na vyjadrenie doručil JUDr. Petrovi Dudičovi 20.7.2012, hoci už predtým (13.6.2012) pôvodné uznesenie o ustanovení opatrovníka zrušil.
Odvolací súd má za to, že postupom súdu prvého stupňa, predchádzajúcim vyhláseniu napadnutého rozsudku došlo k vážnemu zásahu do práv žalovaného, ktorý sa vôbec nemohol vyjadriť k veci pred skončením dokazovania a súd prvého stupňa konal iba s jeho opatrovníkom, hoci preto neboli dôvody. Najlepší o tom svedčí skutočnosť, že žalovaný sa dostavil na súd prvého stupňa v snahe zúčastniť sa pojednávania 31.5.2012, na ktoré bol predvolaný prostredníctvom svojho zamestnávateľa, avšak vo veci už prvostupňový súd predtým rozhodol na pojednávaní 15.5.2012 bez toho, aby zmenu termínu žalovanému oznámil. Uvedený postup súdu prvého stupňa nevypovedá o dôslednom prešetrovaní podmienok pre ustanovenie opatrovníka účastníkovi konania.
Žalobkyňa podané odvolania odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu (vyvodzuje právne závery). Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny
právny predpis alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolanie žalobkyne z hľadísk uplatnených, resp. do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov treba považovať za opodstatnené. Súd prvého stupňa zamietnutie žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty odôvodnil tým, že žalobkyňa v dôsledku odstúpenia od zmluvy už nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty stratila. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy zachovávajúce právo na zmluvnú pokutu napriek odstúpeniu od nej v danej veci považoval za rozporné so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 Obč. zákonníka). S týmto záverom odvolací súd nesúhlasí a považuje ho za predčasný.
Zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavretá medzi účastníkmi konania je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú inak zásadne dopadá súdna kontrola v zmysle ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Zmluvné podmienky boli síce vopred dané dodávateľom, ale žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy.
Podľa § 53 ods. 4 písm. d/ Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka, ktorá má zároveň sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť dohodou určenú peňažnú sumu, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla žiadna škoda. Funkcia zmluvnej pokuty teda spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, a má dlžníka viesť k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Ako vyplýva z § 544 ods. 2 OZ, dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1) a musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí tak, aby o tom nevznikli žiadne pochybnosti. Ust. § 545a OZ zakotvuje možnosť zníženia neprimeranej zmluvnej pokuty súdom, s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, tiež na dôsledky, resp. na ujmy, aké nastali porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, pričom v prípade, ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá veriteľovi vznikla.
V danej veci sa žalovaný v zmluve uzavretej so žalobkyňou zaviazal riadne odoberať objednané služby a platiť za ne riadne a včas príslušné poplatky a pre prípad porušenia svojich povinností sa zaviazal uhradiť žalobkyni zmluvnú pokutu. Niet pochýb o tom, že žalovaný nezaplatil za poskytnuté služby, ktoré mu boli vyúčtované faktúrami vystavenými žalobkyňou a súd prvého stupňa ho preto nenapadnutým výrokom rozhodnutia zaviazal na zaplatenie sumy 358,27 € titulom bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní služieb za obdobie od 22.10.2007 do 21.4.2008.
Nie je sporné ani to, že v dôsledku neuhrádzania faktúr mohol žalobkyni vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu a ani to, že od zmluvy táto odstúpila listom zo 14.3.2008 ku dňu 13.4.2008.
Podľa § 48 ods. 2 Obč. zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo dohodnuté inak. Odstúpením od zmluvy zanikajú pre svoju akcesorickú povahu aj vedľajšie záväzky, ktoré sú od existencie hlavného záväzku závislé. Takýmito vedľajšími záväzkami sú aj záväzky slúžiace k zabezpečeniu splnenia hlavného záväzku, teda aj záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 544 Obč. zákonníka. Ak teda dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nemôže sa žiadna zo zmluvných strán na jej základe domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože dohoda o zmluvnej pokute bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiaden právny základ. Nárok na zmluvnú pokutu však v dôsledku odstúpenia od zmluvy v prípade, že vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nezaniká. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, avšak nie vždy dochádza súčasne aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledok neplnenia pôvodného záväzku. Porušením zmluvy vzniká medzi zmluvnými stranami nový právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečenému záväzku akcesorickú povahu a na existenciu ktorého nemá zánik zabezpečeného zmluvného záväzku vplyv.
Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyni v dôsledku správania sa žalovaného (neuhrádzania faktúr) nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia a odstúpením od zmluvy nezanikol. K jeho zániku nedošlo tým skôr, že aj vo všeobecných podmienkach poskytovania služieb, s ktorými pri podpise dodatku k zmluve o pripojení bol žalovaný oboznámený bolo uvedené (článok 6.9), že ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči poskytovateľovi a súčasne splniť všetky ostatné záväzky voči poskytovateľovi. Táto zmluvná podmienka s poukazom na vyššie uvedený výklad § 48 ods. 2 Obč. zákonníka nemôže byť považovaná za neprijateľnú.
Vzhľadom na uvedené bude úlohou súdu prvého stupňa znovu a podrobnejšie sa zaoberať opodstatnenosťou uplatnenej zmluvnej pokuty, predovšetkým pokiaľ ide o jej výšku, skúmať, či prichádza do úvahy jej zníženie s prihliadnutím na jej primeranosť vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti ako aj na dôsledky, resp. na ujmy, aké mohli nastať porušením povinností zabezpečených zmluvnou pokutou a vysporiadať sa tiež s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a s jej tvrdením, že ak by nemala nárok na zmluvnú pokutu, má nárok na náhradu škody v žalovanej sume ako dotácie poskytnutej žalovanému na nákup mobilného zariadenia. Prvostupňový súd vykoná teda účastníkmi navrhnuté dôkazy (rešpektujúc ich procesné práva), výnimočne aj iné dôkazy, vykonanie ktorých bude nevyhnutné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné a rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.