Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/93/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej B. K., bytom Y. č. XX, W., o vymoženie 358,49 Eur s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o odvolaní oprávneného a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. - 18 zo dňa 26.11.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepripustení Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov č. 5 (pôvodne Važecká č. 16), Prešov, IČO: 42 176 778, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinnej nepripustil. Exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.

V odôvodnení uviedol, že podaním zo dňa 24.8.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tom čase so sídlom Ľuda Zúbka, Bratislava - Dúbravka, toho času so sídlom Važecká 16, Prešov, že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje s poukazom na ust. 93 ods. 2 do konania ako vedľajší účastník na podporu povinnej, podáva návrh na zastavenie exekúcie, navrhuje aby mu bola priznaná náhrada trov konania a žiada o doručenie návrhu na vykonanie exekúcie.

Súd následne citoval ust. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že vedľajšie účastníctvo ako inštitút len základného konania je už zo svojej podstaty v exekučnom konaní pojmovo vylúčené a to z dôvodu, že ust. nie je na exekučné konanie aplikovateľné.

Výrok o zastavení exekúcie právne odôvodnil ust. , Exekučného poriadku, zákona, , ods. a uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica, z ktorej vyplýva vyhlásenie advokáta Mgr. Tomáša Kušníra o uznaní dlhu povinnej voči oprávnenému. Súd splnomocnenie pre Mgr. Kušníra obsiahnuté v úverovej zmluve nepovažoval za platné z dôvodu jeho neurčitosti a všeobecnosti.

Dlžník sa ním vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku a jeho výške. Predmetné splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté, bolo súčasťou vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej zmluvy, pričom súdu je známe, že rovnaký formulár úverovej zmluvy s rovnakým inkorporovaným plnomocenstvom používal opakovane v mnohých prípadoch a dlžník ako spotrebiteľ ho nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Plnomocenstvo nevyjadruje skutočnú vôľu dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako to vyžaduje ust. . Navyše zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán na škodu spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem iného, Mgr. Tomáš Kušnír v notárskej zápisnici (bod 4) sám určil lehotu dokedy má byť dlh dlžníkom zaplatený, na čo nebol oprávnený a na čo neexistoval žiaden právny titul. Splnomocnenec v skutočnosti nechránil záujmy dlžníka ako splnomocniteľa, ale záujmy veriteľa, ktorý ho sám určil za splnomocnenca vo vopred pripravenom formulári úverovej zmluvy, čím konal v rozpore s ust. . Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Notárska zápisnica je verejná listina podľa , ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani verejnou listinou ani spôsobilým exekučným titulom. Splnomocnenie je na základe vyššie uvedených dôvodov neplatné. Keďže je neplatné splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, ani táto nemôže byť platná. Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti povinnej, vedená exekúcia je neprípustná, preto bola súdom podľa Exekučného poriadku zastavená.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku uznesenia o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania odvolanie vedľajší účastník na strane povinného (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov). Uviedol, že z uznesenia nevyplýva, že by niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd teda rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia, pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie. Nesúhlasil s názorom súdu, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. Poznamenal, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola do zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci a túto skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o napĺňanie cieľov EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov. Nová situácia je aj v tom, že v posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach, v ktorých sú oprávnenými najmä nebankové subjekty, azda k najmasovejšiemu plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv, paradoxne za aktívnej asistencie súdov SR. Exekučné súdy dlhoročne vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov ako paaktov, prípadne na podklade notárskych zápisníc ako nespôsobilého exekučného titulu, ktorý nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Zdôraznil, že v exekučnom konaní je potrebné tieto veci namietať, preto „ožívajú“ inštitúty zo základného konania (dobré mravy, právo nedovoleného plnenia, plnenia nemožného). S poukazom na uvedené bol toho názoru, že vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci, pretože priemerný spotrebiteľ je neinformovaný a nedokáže poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Na záver uviedol, že ak by mal súd aj napriek tomu pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom konaní na ochranu spotrebiteľa, v ktorom sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, navrhol konanie podľa prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, formuláciu ktorej na výzvu súdu predloží. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Následne dôvody odvolania bližšie konkretizoval. Navrhol konanie prerušiť podľa ods. l písm. b) a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Slovenskej

republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Zároveň navrhol, aby konanie bolo prerušené podľa a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

„1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Odvolania boli účastníkom doručené postupom podľa .

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel ( ).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ) vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné. Odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov proti výroku o jeho nepripustení do konania je dôvodné.

Podľa ust. , a , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a)

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 24.8.2011 v zmysle , vedľajší účastník oznámil súdu prvého stupňa vstup do konania na strane povinného.

Z ust. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, keď účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Prvostupňový súd preto pri rozhodovaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nebol dôsledný. Zákon totiž umožňuje rozhodovať o pripustení výlučne len na návrh (resp. námietku niektorého účastníka), avšak z obsahu spisu takýto návrh nevyplýva.

Odvolací súd sa stotožnil taktiež s odvolacou námietkou vedľajšieho účastníka pokiaľ ide o možnosť vstupu vedľajšieho účastníka do exekučného konania. V zmysle ust. sa ako vedľajší účastník môže zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom je okrem iných aj o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov je takouto právnickou osobou, a preto jej vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka na základe zákona je možný.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil výrok týkajúci sa nepripustenia vedľajšieho účastníka do konania v zmysle ust. , lebo na vydanie takéhoto rozhodnutia neexistovali dôvody. Zo strany účastníkov neboli vznesené žiadne námietky neprípustnosti. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v celom rozsahu, a preto návrh na predloženie prejudiciálnej otázky týkajúcej sa možnosti vstupu vedľajšieho účastníka do exekučného konania Súdnemu dvoru Európskej únie, bol právne irelevantný.

Pokiaľ ide o výrok o zastavení exekúcie, odvolací súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere č. 8420004 uzavretej dňa 28.06.2004, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 232,36 Eur (7.000,- Sk), ktorý sa povinná zaviazala splatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 126,13 Eur (3.800,- Sk), t.j. celkom 358,49 Eur (10.800,- Sk) v 6 mesačných splátkach po 59,74 Eur (1.800,- Sk) (v spise na č. l. 5). Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým povinná (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 4904/2004, NZ 84986/2004, vyhotovená notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 28.11.2004 (v spise na č. l. 3), v ktorej Mgr. Tomáša Kušnír uznal dlh za povinnú voči oprávnenému v celkovej výške 474,50 Eur (14.295,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 17.08.2004 do zaplatenia, ktorý mala povinná splatiť do 08.12.2004 k rukám oprávneného (bod 4 zápisnice).

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 11. 2010, sp. zn. : „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu zákona, pretože za povinného uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného (povinného). Vyplýva to zo skutočnosti, že oprávnený určil vopred Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo k verejnému napomenutiu zverejnenému v Bulletine slovenskej advokácie na č. l. 56, ktorým bol disciplinárne obvinený Mgr. Tomáš Kušnír uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa ust. , ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v ust. , a citovaného zákona. Mgr. Kušnír ako zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.

Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že aj keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje, že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky neopodstatnené.

Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnej.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako správne v súlade s ust.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane Súdneho dvora Európskej únie, nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami, ktoré považoval za všeobecné, bez možnosti zmeny právneho posúdenia exekučného titulu.

Podľa ust. , ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Súčasťou podaného odvolania bol návrh právneho zástupcu oprávneného, aby bolo konanie prerušené a vec predložená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva a právny poriadok.

Odvolací súd nepovažoval za opodstatnený návrh na prerušenie konania. Súd prvého stupňa pri posudzovaní zákonnosti vedenej exekúcie skúmal materiálnu a formálnu stránku notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takýto postup súdu je v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Posudzovať zákonnosť vedenej exekúcie je súd oprávnený aj bez návrhu, v danom prípade aj po vydaní poverenia z dôvodu, že v zmysle ust. Exekučného poriadku je možné zastaviť exekúciu na návrh, ale aj bez návrhu. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania nebol opodstatnený a výklad ust. Exekučného poriadku je v súlade s aj čl. 1 ods. 1, t. j. princípom právnej istoty, vrátane zaručeného práva na súdnu ochranu účastníkov v súdnom konaní.

Podľa ust. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

K návrhu na prerušenie konania podľa odvolací súd poukazuje na to, že Exekučný poriadok ako osobitný právny predpis neobsahuje ustanovenia týkajúce sa prerušenia exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. I napriek citovaným ust. o možnosti prerušiť konanie v prípade, ak súd požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke a úprave vyplývajúcej z Exekučného poriadku, súd s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a uplatnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenými smernicou Rady 93/13/EHS (rozhodnutie Cofidis C - 470/00).

Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený namietal, že pri aplikácii smernice Rady 93/13/EHS mu súd svojim postupom bráni vo vymožiteľnosti bežnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. K tomu odvolací súd uvádza, že pre občianskoprávne vzťahy je typický princíp zmluvnej voľnosti. Podľa ust. sú účastníci povinní dbať o to, aby pri úprave zmluvných povinností bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo porušené.

Splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR -16 zo dňa 30.09.2010).

Odvolací súd nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Právna úprava vnútroštátneho práva dostatočným spôsobom umožňuje aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania bol preto ako nedôvodný zamietnutý.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.