Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/47/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ley Gubovej a členov senátu: Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v spore žalobcu: AMZ Slovakia, s. r.o., Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 44 518 391, zastúpeného: JUDr. Róbert Fatura advokát, s. r. o., Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, proti žalovanému: Incheba, akciová spoločnosť (v skratke Incheba, a.s.), Viedenská cesta 3 - 7, 851 01 Bratislava, IČO: 00 211 087, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Viera Kuruczová, s.r.o., Vajnorská 32A, 831 04 Bratislava, IČO: 51 265 656, o zaplatenie 4.044,60 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. -102 zo dňa 26.9.2023 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. -102 zo dňa 26.9.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.044,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.044,60 EUR od 06.07.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-- EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania 100%.

2. Odvolaním napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne: Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.044,60 EUR s príslušenstvom. V žalobe skutkovo tvrdil, že na základe Záväznej prihlášky na výstavu CONECO RACIOENERGIA v dňoch 25. až 28.03.2020 si u žalovaného objednal v prihláške označené služby, resp. nájom plochy, pričom za túto žalobca uhradil na základe vystavených zálohových faktúr zálohu, pričom mu následne žalobca vystavil riadne faktúry, a to vo výške 1.386,60 EUR (faktúra č. 601200184), 354,-- EUR (faktúra č. 601200178), 1.980,-- EUR (faktúra č. 604190076) a 324,-- EUR (faktúra č. 604190075), spolu 4.044,60 EUR. Vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa výstava v určenom termíne v roku 2020 neuskutočnila, pričom sa mala uskutočniť v termíne 24. až 27. marca 2021. Keďže sa ani v tomto termíne výstava neuskutočnila, žalobca listom zo dňa 06.05.2021 odstúpil od zmluvy uzatvorenej na základe Záväznej prihlášky a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 4.044,60 EUR.

3. Žalovaný tvrdil, že z dôvodu prijatých legislatívnych opatrení v súvislosti s pandemickou situáciou a zákazom konania hromadných podujatí informoval žalobcu o zmene termínu konania výstavnej akcie Coneca. Vo sfére usporadúvania kultúrnych a spoločenských podujatí sa stalo zaužívanou praxou aplikovať do zmlúv ustanovenia o tom, že organizátor si vyhradzuje právo zmeny termínu - predná strana

prihlášky dolu, alebo aj podmienok. Odkázal na ČI. VII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti, ktorý taktiež pojednáva o výhradnom práve organizátora na zmenu termínu a nachádza sa priamo v texte. Z objektívnych príčin sa zmenil len obsah zmluvných záväzkov, a to na základe oznámenia žalovaného o zmene termínu. Žalobca ako dôvod odstúpenia uvádza, že už naďalej nemá záujem o objednané služby. Žalovaný má za to, že dané odôvodnenie nie je relevantné pre dôvodnosť odstúpenia, a preto je neplatným právnym úkonom. Zmluva medzi žalovaným a žalobcom nezanikla žiadnym zo zákonom predpokladaných dôvodov a nie sú splnené žalobcom uvádzané podmienky na odstúpenie od zmluvy. Na základe uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným uzavretá na základe akceptácie záväznej prihlášky stále trvá, zmenil sa len obsah zmluvných záväzkov na základe oznámenia žalovaného o zmene termínu z dôvodu prijatia platných legislatívnych opatrení v súvislosti s pandemickou situáciou a zákazom konania hromadných podujatí.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí. Zo Všeobecných podmienok účasti, ktoré má žalovaný dostupné na webových stránkach nevyplýva, že žalovaný je oprávnený preložiť termín výstavy. V zmysle čl. III bod 2 Všeobecných podmienok účasti sa zaviazal žalobca dodržiavať Všeobecné podmienky účasti, no v žiadnom ustanovení nie je uvedené, že žalovaný je oprávnený preložiť termín výstavy. Jediné ustanovenie Všeobecných podmienok účasti, kde je uvedená vis major je ustanovenie Čl. XIII. bod 1, v zmysle ktorého „v prípade, že organizátor v dôsledku ním nezavinených okolností („vis major“) nemôže zrealizovať výstavnú akciu, alebo zabezpečiť jej konanie po celý čas trvania, upovedomí o tejto skutočnosti vystavovateľov. Všetky záväzky vzniknuté organizátorovi z uzatvorenej zmluvy týmto zanikajú. Vystavovateľovi týmto nevzniká žiadny nárok na náhradu.“ Žalobca mal záujem vystavovať na uvedenej výstavnej akcii, no vzhľadom na značný odstup času od pôvodného termínu výstavy (2 roky) a už druhému preloženiu výstavnej akcie sa žalobca rozhodol od zmluvy odstúpiť. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúry za služby, ktoré nedodal a teda žalobcovi vznikol nárok po zákonnom odstúpení od zmluvy na vrátenie finančných prostriedkov.

5. Žalovaný uvádza, že žalobca neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o údajnom omeškaní žalovaného dozvedel a ani neuvádza dôvod.

6. Nebolo sporné, že vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa výstava v určenom termíne v roku 2020 neuskutočnila. Mala sa uskutočniť v termíne 24. až 27. marca 2021 a ani v tomto termíne sa výstava neuskutočnila.

7. Žalobca listom zo dňa 06.05.2021 označeným - odstúpenie od zmluvy, odstúpil od zmluvy vytvorenej záväznou prihláškou z odvodu, že nemá naďalej záujem o objednané služby a žiadal, aby uhradenú zálohu za služby vo výške 4.044,60 EUR uhradili žalobcovi na účet, ktorý v odstúpení uviedol.

8. Z listu žalovaného zo dňa 25.05.2021 vyplýva, že žalovaný presunul veľtrhy Coneco a Racioenergia do tradičného termínu roka 2022 a to .

9. Žalobca výzvou na vrátenie dlžnej sumy zo dňa 11.06.2021 opätovne vyzval žalovaného na vrátenie sumy 4.044,60 EUR do troch dní od obdržania tejto výzvy.

10. Nebolo sporné záväzné prihlásenie žalobcu na predmetnú výstavnú akciu Coneco Racioenergia 2020 v dňoch a zaplatenie sumy 4.044,60 EUR, ďalej nebolo sporné, že z dôvodu pandémie COVID-19 sa výstavná akcia nekonala a žalovaný stanovil nový termín na marec 2021. Nebolo sporné, že ani tento termín sa pre pandémiu COVID-19 neuskutočnil a žalovaný stanovil nový termín výstavnej akcie o rok neskôr na marec 2022.

11. Na základe nesporného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že sporové strany uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa , keď sa žalovaný ako organizátor zaviazal žalobcovi ako vystavovateľovi zabezpečiť účasť na výstave Coneco Racioenergia v termíne a žalobca sa zaviazal uhradiť odplatu za služby. Súčasťou záväznej prihlášky bol odkaz na všeobecné obchodné podmienky žalovaného - Všeobecné podmienky účasti - podľa , ktoré boli na zadnej strane tejto prihlášky a okrem toho sú uverejnené na webovom sídle žalovaného na www.incheba.sk. Tieto Všeobecné podmienky účasti s poukazom na sú sporovým stranám známe, keď žalobca netvrdil opak. Ďalej súd mal z týchto Všeobecných obchodných podmienok preukázané, že žalovaný v nich upravil

zánik záväzku medzi stranami sporu v prípade skutočnosti vis major a to v Čl. XIII. záverečných ustanovení Všeobecných podmienok účasti podmienky, podľa ktorého v prípade, že organizátor v dôsledku ním nezavinených okolností („vis major“) nemôže zrealizovať výstavnú akciu, alebo zabezpečiť jej konanie po celý čas trvania, upovedomí o tejto skutočnosti vystavovateľov. Všetky záväzky vzniknuté organizátorovi z uzatvorenej zmluvy týmto zanikajú. Vystavovateľovi týmto nevzniká žiadny nárok na náhradu. V predmetnej veci pandémia COVID-19 bola prekážkou vis major, teda žalovaným nezavinenou okolnosťou, pre ktorú nemohol zrealizovať výstavu Coneco Racioenergia v marci 2020.

12. Zároveň nebolo sporné, že žalovaný oznamoval, že pre pandémiu COVID-19 termín neuskutočnil túto výstavnú akciu (a bude o rok v tradičnom termíne), čím žalovaný naplnil ustanovenie citovaného článku Čl. XIII. ods. 1. Žalobca si žalobou neuplatnil nárok na náhradu v súvislosti s neuskutočnením výstavnej akcie, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd s poukazom na citovaný čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Teda ako bolo uvedené pandémia COVID-19 bola žalovaným nezavinenou okolnosťou vis major, pre ktorú nemohlo dôjsť k zrealizovaniu predmetnej výstavy v marci 2020 a podľa týchto všeobecných zmluvných podmienok, došlo k zániku záväzku medzi sporovými stranami.

13. Z toho je zrejmé, že uhradenie peňažných plnení na základe záväznej prihlášky žalobcom bolo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto súd priznal žalobcovi nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. a uložil žalovanému zaplatiť istinu 4.044,60 EUR.

14. Súd zároveň uviedol, že iné články Všeobecných podmienok účasti - Čl. III. ods. 9 a Čl. VII. ods. 1 (ustanovenia montáže, priebehu výstavnej akcie a demontáže) na predmetnú vec neuplatnil, nakoľko sa na ňu nevzťahovali. Naviac ohľadom zmeny termínu, jeho presunutia, či náhradného termínu súd uvádza, že žalovaný nemenil termíny. Hoci v oznámení žalovaného, ktoré zasielal účastníkom výstavy je uvedené, že tieto riadne termíny akcií neuskutočnil a oznamoval ich presunutie do tradičného termínu o rok. Súd má za to, že meniť termín v danom prípade je možné iba vopred a to pred uskutočnením riadneho termínu, ale nie následne. Preto tieto námietky žalovaného, že menil termín výstavnej akcie, teda menil obsah záväzku medzi stranami sporu, súd nepovažoval za dôvodné. Naviac okolnosťou vis major t. j. naplnením Čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami v marci 2020. Vo vzťahu k novému termínu výstavnej akcie v marci 2021 a vzniku prípadného zmluvného záväzku by bolo potrebné podpísať a doručiť záväznú prihlášku a to s poukazom na Všeobecné podmienky účasti a to Čl. III. ods. 3, keď tieto obchodné podmienky sú zverejnené na webovom sídle žalovaného, čo sa však v súdenej veci nestalo.

15. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej sadzbe odo dňa nasledujúceho po uplynutí 3 dňovej lehoty uvedenej vo výzve zo dňa 11.06.2021, doručenej žalovanému 2.7.2021, teda po tom, čo žalobca žalovaného požiadal o vrátenie dlžnej sumy s poukazom na , , Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola priznaná podľa v spojení s nariadenia č.

16. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. O výške trov súd rozhodne v súlade sust. samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

17. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil nasledovne:

18. Žalovaný predmetný rozsudok napáda v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa (ďalej len „“): písm. b), h ). Rozsudok je arbitrárny a nespĺňa požiadavky na odôvodnenia rozhodnutia stanovené v . V dôsledku nesplnenia zákonných náležitostí je Rozsudok nezrozumiteľný, nepreskúmateľný, zmätočný a nepresvedčivý, pričom žalovanému ním bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva zaručené SR do takej miery, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať argumentáciu, ktorá je spôsobilá zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom vysvetliť výrok rozhodnutia, teda z odôvodnenia Rozsudku by malo vyplývať prečo súd rozhodol tak ako rozhodol. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nevysporiadal s podstatnými

tvrdeniami a skutočnosťami uvedenými žalobcom v jeho ústnych vyjadreniach a písomných podaniach, ktoré boli zásadné pre posúdenie predmetu sporu. Odôvodnenie Rozsudku je mimo citácie zákonných ustanovení a opisu skutkového stavu obmedzené na štyri odseky, z ktorých vôbec nevyplývajú právne úvahy súdu vo vzťahu k zisteným skutkovými tvrdeniam, ani dostatočné zdôvodnenie prečo a na základe čoho súd dospel k právnemu záveru o dôvodnosti nároku žalobcu, dostatočne právne nevyvrátil argumentáciu žalovaného a ani nezdôvodnil, ako sa vysporiadal s podstatnou argumentáciou žalovaného. Rozsudok nespĺňa obligatórne náležitosti stanovené právnymi predpismi, právnou teóriou a ustálenou judikatúrou, je prejavom svojvôle a porušením práva žalovaného na spravodlivý proces.

19. Žalovaný konkrétne namieta, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé nasledovné: -úvahy ani právna argumentácia vo vzťahu k argumentácii žalovaného spočívajúcej v zmene termínu výstavnej akcie na základe oprávnenia žalovaného dojednaného zmluvnými stranami ako podnikateľmi v rámci ich zmluvnej autonómie (v danom prípade nešlo o zmluvu fixnú) - súd síce v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že „iné články Všeobecných podmienok účasti - Čl. III. ods. 9 a Čl. VII. ods. 1 (ustanovenia montáže, priebehu výstavnej akcie a demontáže) na predmetnú vec neuplatnil, nakoľko sa na ňu nevzťahovali“, avšak súd uvedené vôbec bližšie nezdôvodnil a vôbec sa nezaoberal skutočnosťou, že na prednej strane Záväznej prihlášky dolu (ktorá sa v prejednávanej veci považuje spolu so Všeobecnými podmienkami účasti za zmluvu) je upravené, že „Organizátor si vyhradzuje právo zmeny termínov a podmienok“ a navyše Čl. III. ods. 9, ktorý súd spomína, ani nie je vôbec vo Všeobecných podmienkach upravený; prečo sa podľa súdu na predmetnú vec neaplikovali ďalšie ustanovenia Všeobecných podmienok účasti najmä Čl. IV ods. 3, Čl. IV. ods. 9. VPÚ, Čl. VII. ods. 1, ani úprava na prednej strane Záväznej prihlášky dolu, ale len čl. XIII odseku 1;

- ako a prečo súd dospel k záveru, že došlo k údajnému zániku záväzkov medzi zmluvnými stranami, resp. z akého dôvodu malo k tomuto zániku dôjsť, a to vzhľadom na dočasnú povahu prekážky vis major, ako aj dôvodu, že v danom prípade nenastala nemožnosť plnenia a neodpadol dôvod plnenia, nakoľko ihneď ako to bolo objektívne možné (na základe štátnych opatrení), žalovaný výstavnú akciu zrealizoval (v zmenenom termíne) - súd síce v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že žalovaný upravil v Čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti zánik záväzku, avšak vôbec sa nezaoberal argumentáciu a námietkami žalovaného, ktorý výslovne namietal, že na prejednávaný prípad nie je predmetné ustanovenie Čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti aplikovateľné, nakoľko nie je pravdou, že sa výstavná akcia neuskutočnila a ani ju žalovaný nezrušil (čo predpokladá predmetné ustanovenie Čl. XIII. ods. 1) - keďže výstavná akcia sa uskutočnila, avšak v zmenenom termíne, pričom žalovaný bol výslovne oprávnený zmeniť termíny a podmienky výstavnej akcie, nie len v zmysle Čl. VII. ods. 1 (ktorý súd bez bližšieho zdôvodnenia neuplatnil), ale aj v zmysle úpravy na prednej strane Záväznej prihlášky dolu, ktorou sa súd vôbec nezaoberal;

- ako sa súd vysporiadal so skutočnosťou, na ktorú poukázal žalovaný na pojednávaní vo veci, a to že žalovanému vznikli značné náklady na prípravu výstavnej akcie, ktoré mali byť v prípade zrušenia akcie (keďže súd nesprávne vyhodnotil, že akcia bola údajne zrušená) v súlade s čl. IV. bodom 9. Všeobecných podmienok účasti odpočítané od platieb vracaných žalobcovi, a to v súvislosti s tvrdeným vznikom majetkového prospechu na strane žalovaného (ako predpokladu vzniku súdom priznaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia),

- ako sa súd vysporiadal s argumentáciou žalovaného s poukazom na čl. IV. ods. 3 Všeobecných podmienok účasti, a teda, že žalovanému vznikol nárok voči žalobcovi na storno poplatok v plnej výške nájomného za plochu, registračný poplatok a objednané služby, vzhľadom k tomu, že žalobca sa výstavnej akcie (konanej v zmenenom termíne - pričom na zmenu termínu bol žalovaný oprávnený v zmysle Záväznej prihlášky a Všeobecných podmienok účasti) nezúčastnil.

20. Závažné nedostatky Rozsudku a súdu prvej inštancie opísané vyššie sú, podľa žalovaného, dôvodom pre zrušenie napadnutého Rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť a zmätočnosť a pre vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použije iný právny predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloží. Súd nárok uplatňovaný žalobcom v uvedenej právnej veci nesprávne posúdil ako dôvodný z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V posudzovanom prípade však až do marca 2022, kedy sa konala predmetná výstavná akcia, nedošlo k vzniku žiadneho dôvodu pre zánik zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Vyššia moc nepredstavuje samostatnú právnu skutočnosť, ktorá by spôsobovala zánik záväzku. Žalovaný oznámil zmenu termínu v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami, nie zrušenie. Pandémia je dočasná

prekážka, po odpadnutí, ktorej je možné záväzok plniť, čo sa aj stalo - žalovaný zrealizoval výstavu ihneď ako to bolo možné s poukazom na pandemické opatrenia štátu. Preto čl. XIII ods. 1 Všeobecných podmienok účasti nie je aplikovateľný na prejednávaný prípad, a to z dôvodu, že v danom prípade nenastala nemožnosť plnenia. Uvedené súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil (bod 30. ako aj 31. odôvodnenia Rozsudku). Súd prvej inštancie tiež nesprávne právne vyhodnotil (bod 30. odôvodnenia Rozsudku), že medzi stranami údajne nebolo sporné, že výstavná akcia sa z dôvodu pandémie nekonala, resp. neuskutočnila, pritom žalovaný v priebehu celého konania opakovane uvádzal, že nie je pravdou, že by sa výstavná akcia neuskutočnila, ale, že sa uskutočnila, avšak v inom termíne, pričom žalovaný bol v zmysle zmluvných dojednaní oprávnený termín akcie zmeniť - presunúť. V konaní napokon bolo nesporné, že výstavná akcia sa uskutočnila v zmenenom termíne . Nie je preto správne ani právne vyhodnotenie súdu, že údajne nebolo sporné, že žalovaný oznamoval, že pre pandémiu COVID-19 termín neuskutočnil - uvedené žalovaný nikdy žalobcovi neoznámil - nikdy mu neoznámil, že výstavnú akciu nemieni uskutočniť, resp., že sa neuskutoční. Žalovaný oznámil žalobcovi, že termín akcie sa z objektívnych príčin (vládne opatrenia) presúva, resp. prekladá (nie ruší) na iný termín (na čo bol v zmysle zmluvných dojednaní oprávnený), a to na termín - dátum, ktorý umožní jej bezpečnú a bezproblémovú organizáciu a realizáciu. Uvedené napokon ani nevyplýva zo žiadneho dôkazu založeného v súdnom spise. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca a žalovaný si uvedené oprávnenie žalovaného na zmenu termínu dojednali ako dva podnikateľské subjekty s využitím zmluvnej autonómie v Záväznej prihláške a vo Všeobecných podmienkach účasti. Vzhľadom na vykonanú zmenu termínu výstavnej akcie bol po celý čas daný nárok žalovaného na držanie žalobcom uhradenej zálohy, a to až do momentu, kedy sa výstavná akcia uskutočnila. Žalovaný si teda splnil svoj zmluvný záväzok uskutočniť výstavnú akciu (ktorý nezanikol presunutím termínu), avšak žalobca sa jej nezúčastnil z titulu zálohy oprávňujúcej ho na účasť a po neúčasti žalobcu na akcii vznikol žalovanému nárok na storno poplatok z titulu aplikácie bodu 3. čl. IV. Všeobecných podmienok účasti, ktorý žalovaný aj uplatnil. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd v nadväznosti na skutočnosti uvedené vyššie v tomto odvolaní, napadnutý Rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. zo dňa 26.09.2023 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

21. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. zo dňa 26.09.2023 vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 4.044,60 € s príslušenstvom, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že sporové strany uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa , keď žalovaný ako organizátor sa zaviazal žalovanému ako vystavovateľovi zabezpečiť účasť na výstave Coneco Racioenergia v termíne a žalobca sa zaviazal uhradiť odplatu za služby. Súčasťou záväznej prihlášky bol odkaz na všeobecné obchodné podmienky žalovaného podľa . Z týchto všeobecných obchodných podmienok mal súd za preukázané, že žalovaný v nich upravil prípady vis major a to v čl. XIII záverečných ustanovení Všeobecných podmienok účasti podmienky, podľa ktorého v dôsledku ním nezavinených okolností (vis major) nemôže realizovať výstavnú akciu s tým, že všetky záväzky vzniknuté z uzatvorenej zmluvy žalovanému zanikajú, pričom žalobcovi ako vystaviteľovi nevzniká žiadny nárok na náhradu. Žalobca si žalobou neuplatnil nárok na náhradu v súvislosti s neuskutočnením výstavnej akcie, ale na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd s poukazom na tento čl. XIII odsek 1 Všeobecných podmienok účasti dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Pandémia COVID-19 bola žalovaným nezavinenou okolnosťou vis major, pre ktorú nemohlo dôjsť k zrealizovaniu predmetnej výstavy v marci 2020 a vzhľadom na to záväzky z uzatvorenej zmluvy medzi sporovými stranami zanikli. Z toho je zrejmé, že uhradenie peňažných plnení na základe záväznej prihlášky žalobcom bolo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto súd priznal žalobcovi nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. a uložil žalovanému zaplatiť žalovanú sumu. Súd zároveň uvádza, že iné články Všeobecných podmienok účasti - Čl. III. ods. 9 a Čl. VII. ods. 1 (ustanovenia montáže, priebehu výstavnej akcie a demontáže) na predmetnú vec neuplatnil, nakoľko sa na ňu nevzťahovali. Naviac ohľadom zmeny termínu, jeho presunutia, či náhradného termínu súd uvádza, že žalovaný nemenil termíny. Hoci v oznámení žalovaného, ktoré zasielal účastníkom výstavy je uvedené, že tieto riadne termíny akcií neuskutočnil a oznamoval ich presunutie do tradičného termínu o rok. Súd má za to, že meniť termín v danom prípade je možné iba vopred a to pred uskutočnením riadneho termínu, ale nie následne. Preto tieto námietky žalovaného, že menil termín výstavnej akcie, teda menil obsah záväzku medzi stranami sporu, súd nepovažoval za dôvodné. Naviac okolnosťou vis major t. j. naplnením čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami v marci 2020. Vo vzťahu k novému termínu výstavnej akcie v marci 2021 a vzniku prípadného zmluvného záväzku by bolo potrebné podpísať a doručiť záväznú prihlášku a to s poukazom na Všeobecné podmienky účasti

a to čl. III. ods. 3, keď tieto obchodné podmienky sú zverejnené na webovom sídle žalovaného, čo sa však v súdenej veci nestalo. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. zo dňa 26.09.2023 ako vecne a právne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Odvolateľ sa v odvolacom konaní vyjadril, že vzhľadom na dočasnú povahu prekážky vis major, ako aj dôvodu, že v danom prípade nenastala nemožnosť plnenia a neodpadol dôvod plnenia, žalovaný výstavnú akciu zrealizoval Nie je pravdou, že sa výstavná akcia neuskutočnila a ani ju žalovaný nezrušil (čo naopak predpokladá predmetné ustanovenie Čl. XIII. ods. 1) - keďže výstavná akcia sa uskutočnila, avšak v zmenenom termíne. Žalovaný však poukazuje, že preloženie termínu výstavnej akcie (nie jej zrušenie) oznámil žalobcovi ešte pred 25.03.2020, kedy bol stanovený prvý termín výstavy, a to dňa 13.03.2020. Ako žalovaný poukázal aj v podanom odvolaní, nie je správny ani záver súdu, že ohľadne nového termínu údajne mali strany sporu uzavrieť, resp. podpísať novú záväznú prihlášku. Navyše súd uvedený záver ani nijako bližšie nezdôvodnil. Záväzná prihláška (prvá strana dolu hneď vedľa podpisu žalobcu) a jej neoddeliteľná príloha Všeobecné podmienky účasti (čl. VII. bod 1) oprávňovali žalovaného jednostranne zmeniť termíny a podmienky, čo žalovaný využil, a preto nebol dôvod uzatvárať novú zmluvu. Žalovaný poukazuje, že zmluva medzi ním a žalobcom zanikla až v marci 2022, kedy sa výstavná akcia uskutočnila v zmenenom termíne (a nie v marci 2020) a vzhľadom k tomu, že žalobca sa výstavnej akcie nezúčastnil, s poukazom na čl. IV. ods. 3 Všeobecných podmienok účasti žalovanému vznikol nárok voči žalobcovi na storno poplatok v plnej výške nájomného za plochu, registračného poplatku a objednaných služieb - ani s uvedeným sa však súd v napadnutom Rozsudku vôbec nezaoberal. Pandémia bola v danom prípade dočasná prekážka, po odpadnutí, ktorej bolo možné záväzok plniť .V konaní napokon bolo nesporné, že výstavná akcia sa uskutočnila v zmenenom termíne . Žalovaný pred pôvodne plánovaným termínom akcie oznámil žalobcovi preloženie termínu výstavnej akcie, a to na čo najskorší objektívne možný termín, ktorý umožní jej bezpečnú a bezproblémovú organizáciu a realizáciu. S poukazom na uvedené teda nie je pravdou, že žalovaný v čl. XIII ods. 1 Všeobecných podmienok účasti upravil podmienky výstavných akcií pre všetky prípady vis major (ktoré sú podľa súdu a žalobcu vždy dočasnej povahy), nie je pravdou ani že by záväzok žalovaného, resp. zmluva medzi stranami sporu definitívne zanikla predmetnou okolnosťou vis major v marci 2020 - v danom konkrétnom prípade vyššej moci (pandémie COVID-19) zmluva nezanikla v 03/2020, ale až v 03/2022, kedy sa akcia uskutočnila -v danom konkrétnom prípade sa jednalo o dočasnú prekážku (kedy zmluva nezanikla automaticky, keďže žalovaný oznámil žalobcovi, že termín výstavnej akcie presúva/mení a nie ruší), po odpadnutí ktorej sa akcia uskutočnila. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd v nadväznosti na žalovaným podané Odvolanie, napadnutý Rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 26.09.2023 zrušil a vrátil vec príslušnému súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 22.7.2024 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.7.2024.

24. Podľa a : (1)Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.(2)Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého Rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu, odvolania, vyjadrení v odvolacom konaní - dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne meritórne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil.

26. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého Rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a na odôvodnenie odkazuje. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania a správne ustálil, že žalobca preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Odvolací súd po preskúmaní sporu v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia uvádza:

27. K argumentácií odvolateľa založenej na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že:

- napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky podstatné otázky, preto nie je možné konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu spojeného s porušením práva na spravodlivý proces. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. , , .).

- Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ().

- Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

- Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré by mohli zakladať dôvod na zrušenie rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

29. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že strany sporu uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa , keď žalovaný ako organizátor sa zaviazal žalobcovi ako vystavovateľovi zabezpečiť účasť na výstave Coneco Racioenergia v termíne a žalobca sa zaviazal uhradiť odplatu za služby. Súčasťou záväznej prihlášky bol odkaz na všeobecné obchodné podmienky žalovaného - Všeobecné podmienky účasti - podľa , ktoré boli na zadnej strane tejto prihlášky a okrem toho sú uverejnené na webovom sídle žalovaného na www.incheba.sk. Na spodnej stane záväznej prihlášky je uvedené: Organizátor si vyhradzuje právo zmeny termínov a podmienok.

30. Podľa Čl. XIII. záverečných ustanovení Všeobecných podmienok účasti podmienky, v prípade, že organizátor v dôsledku ním nezavinených okolností („vis major“) nemôže zrealizovať výstavnú akciu, alebo zabezpečiť jej konanie po celý čas trvania, upovedomí o tejto skutočnosti vystavovateľov. Všetky záväzky vzniknuté organizátorovi z uzatvorenej zmluvy týmto zanikajú. Vystavovateľovi týmto nevzniká žiadny nárok na náhradu.

31. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že v predmetnej veci pandémia COVID-19 a s ňou súvisiace obmedzenia bola prekážkou vis major, teda žalovaným nezavinenou okolnosťou, pre ktorú nemohol zrealizovať výstavu Coneco Racioenergia v marci 2020.

32. Podľa citovaného čl. XIII. Záverečných ustanovení Všeobecných podmienok účasti teda súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že došlo k zániku záväzkové vzťahu medzi stranami s tým, že vystavovateľovi nevznikol žiadny nárok na náhradu, tým sa, podľa názoru odvolacieho súdu, myslí aj právo na náhradný termín výstavy (prenájmu plochy).

33. Zánik všetkých záväzkov jednej zmluvnej strany zo zmluvy znamená zánik zmluvy, nakoľko jej obsahom už nie je žiadna povinnosť organizátora, neexistuje ďalej žiadny predmet zmluvy. Žalovaný nesplnil svoj záväzok z dôvodu vis major, preto záväzok žalovaného zanikol, to ho však nezbavuje zákonnej povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.

34. Zánik zmluvy nastáva na základe splnenia zmluvných predpokladov pre zánikov záväzkov, nie samotnou vis major.

35. Podľa : (1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Zmluvné dojednanie podľa čl. VII ods. 1 a čl. XIII. ods. 1 všeobecných podmienok účasti, podľa ktorých žalobca nemá nárok na akúkoľvek/žiadnu náhradu, nemožno vykladať ako vylúčenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ani priestor pre žalovaného svojvoľne meniť podstatné náležitosti zmluvy. V opačnom prípade by zmluva bola natoľko nevyvážená v právach a povinnostiach, že by vytvárala priestor pre svojvôľu organizátora.

37. Žalobca si žalobou neuplatnil nárok na náhradu v súvislosti s neuskutočnením zmluvne dojednanej výstavnej akcie na marec 2020, ale zákonný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. nejedná sa zmluvne vylúčený nárok.

38. Súd prvej inštancie správne s poukazom na citovaný čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Pandémia COVID-19 bola žalovaným nezavinenou okolnosťou „vis major“, pre ktorú nemohlo dôjsť k zrealizovaniu predmetnej výstavy v marci 2020 a podľa týchto všeobecných zmluvných podmienok došlo k zániku záväzku medzi sporovými stranami. Z toho je zrejmé, že uhradenie peňažných plnení na základe záväznej prihlášky žalobcom bolo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto žalobcovi patrí nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia podľa vo výške 4.044,60 EUR s príslušenstvom.

39. Rozhodujúce na posúdenie sporu podľa názoru odvolacieho súdu je, že:

- k zmene termínu výstavy/nekonaniu výstavy v marci 2020 - nedošlo z dôvodu na strane organizátora, ale z dôvodu „vis major“ sa nemohla výstava v dojednanom termíne konať, a teda je potrebné aplikovať osobitné zmluvné dojednanie čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti, pre ktoré dochádza k zániku záväzku.

- Vyhradenie si práva na zmenu termínu výstavy organizátorom v zmysle čl. VII ods. 1 všeobecných podmienok účasti sa nevzťahuje na tento osobitný prípad vis major, nakoľko sa nejedná o zmenu termínu z dôvodu na strane organizátora. Iný výklad by totiž vylučoval aplikáciu osobitného ustanovenia čl. XIII. ods. 1 záverečných ustanovení v praxi.

- Výstava sa v marci 2020 nekonala pre pandémiu a nebolo to z dôvodov na strane žalovaného, iný výklad je mätúci a nevychádza zo zmluvných dojednaní, nejedná sa teda o postup žalovaného podľa čl. VII ods. 1 všeobecných podmienok účasti ale o nekonanie výstavy z dôvodu vis major.

- Námietka odvolateľa, že si vyhradil právo zmeniť termíny nemôže obstáť, nakoľko zmeny termínu sa nemožno dovolávať pri aplikácii čl. XIII. ods. 1 Záverečných ustanovení. Námietky žalovaného, že menil termín výstavnej akcie, teda menil obsah záväzku medzi stranami sporu, súd preto nepovažoval za dôvodné. Naviac okolnosťou vis major t. j. naplnením čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v marci 2020.

40. Právo žalovaného jednostranne meniť termíny a podmienky, ktoré je uvedené na spodnej časti záväznej prihlášky nemožno vykladať v intenciách ako sa domáha odvolateľ. Jednostranne meniť zmluvu nie je možné, nakoľko sa jedná o dvojstranný právny úkon, pre ktorý je potrebný súhlas oboch zmluvných strán. Pre zmluvný vzťah sú záväzné všeobecné podmienky účasti, nakoľko sú odsúhlasené oboma zmluvnými stranami a teda dojednanie podľa čl. VII ods. 1 je súčasťou zmluvy (zmena termínu výstavy z dôvodov na strane organizátora), avšak jednostranná svojvoľná zmena termínov (všeobecne, nie iba termínov výstavy) a podmienok (bližšie nešpecifikovaných) pod čiarou na prihláške, neoprávňuje žalovaného na jednostrannú zmenu zmluvy.

41. Vo vzťahu k novému termínu výstavnej akcie v marci 2021 bolo potrebné uzatvorenie novej zmluvy tak, ako uvádza súd prvej inštancie, a teda doručiť záväznú prihlášku a to s poukazom na Všeobecné podmienky účasti a to Čl. III. ods. 3.

42. Podľa : Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

43. Keďže výstava sa nekonala v marci 2020, nekonala sa ani v marci 2021, žalobca odstúpil listom zo dňa 06.05.2021 od zmluvy z dôvodu, že nemá naďalej záujem o objednané služby a žiadal o vrátenie uhradenej zálohy za služby vo výške 4.044,60 EUR. Odstúpenie od zmluvy, podľa názoru súdu, bolo nadbytočné, preto aj námietka neplatnosti takého odstúpenia od zmluvy je bez právnej relevancie na posúdenie nároku uplatneného žalobou. Keďže došlo k zániku zmluvy, nárok na bezdôvodné obohatenie vznikol odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého žalobca plnil. Odstúpenie od zmluvy teda nemalo vplyv na žalobou uplatnený nárok.

44. K zániku zmluvy došlo už v dôsledku nekonania termínu výstavy v marci 2020 a nemožno sa stotožniť s názorom odvolateľa, že k zániku záväzku došlo až v dôsledku neúčasti žalobcu na výstave v roku 2022 a teda, že na strane žalobcu malo dôjsť k porušeniu zmluvných povinností s nárokom žalovaného na storno poplatky, príp. náhradu iných nákladov organizátora (čl. IV ods. 3 všeobecných podmienok účasti). Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno konštatovať, že vystavovateľ zrušil svoju účasť na výstave po podpísaní záväznej prihlášky. Čo sa týka storno poplatku, žalovaný vznik nároku ani jeho platné započítanie v konkrétnej výške nepreukázal, teda jeho argumentácia nemá vplyv na dôvodnosť žaloby.

45. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne posúdil aj nárok na príslušenstvo a teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zákonnej výške, nakoľko na výzvu žalobcu o vydanie bezdôvodného nereagoval včas, pritom táto bola dôvodná a teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.044,60 EUR od 06.07.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-- EUR.

46. Keďže súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní, odvolací súd rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil ako správny.

47. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody žalovaného.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v nadväznosti na ust. a , tak, že v konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. , súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

49. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20240701>. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.