Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoPr-2-2012.pdf
PDF · 109.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobcu: Š. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. Y., P. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákó, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovanej: CARMEUSE SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Slavci, Slavec 179, IČO: 36 198 749, zastúpenej JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, v konaní o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9 Cpr/4/2011-65 zo dňa 17.04.2012
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 79,58 eur k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Csákó, advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi zo dňa 10.11.2009 je neplatné. Žalovanú zaviazal uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 393,34 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. § 68 ods.1, ods.2, § 70 a § 77 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce vzal za preukázané, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 5C/87/2009 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného mu žalovanou listom zo dňa 30.09.2009, pričom predmetom konania bol aj nárok žalobcu na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru do 01.07.2010, kedy rozsudkom súdu prvého stupňa bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a nárok na náhradu mzdy bol vylúčený na samostatné konanie. Žalovaná v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 5C/87/2009 až do 01.07.2010 a ani následne v odvolacom konaní sa ani nezmenila o tom, že pracovný pomer žalobcu už bol skončený okamžitým skončením pracovného pomeru listom zo dňa 10.11.2009. Túto skutočnosť uviedla až v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/110/2011 o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, ktoré sa viedlo až potom, ako rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1 Co/242/2010, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Rožňave sp.zn. 5C/87/2009, nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2011. Žalovaná až odpoveďou na výzvu žalobcu na prideľovanie práce, listom zo dňa 22.11.2011 oznámila, že pracovný pomer žalobcu skončil ku dňu 11.11.2009 na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru daného listom zo dňa 10.11.2009. Na podacom lístku k zásielke zo dňa 10.11.2009 v kolónke poznámky (predloženého žalovanou) je uvedené, že obsahom zásielky bolo okamžité skončenie pracovného pomeru, avšak týmto listinným dôkazom súd prvého stupňa nepovažoval za preukázanú tú skutočnosť, že obsahom
zásielky bola aj listina obsahujúca okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko z doručenky o doručovaní zásielky táto skutočnosť nevyplýva. Z tohto dôvodu, ale aj v súvislosti so správaním sa žalovanej v priebehu konania vedenom pre Okresným súdom v Rožňave pod sp.zn. 5C/87/2009, v ktorom sa žalovaná vôbec nezmienila o skutočnosti, že so žalobcom už skončila pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru listom zo dňa 10.11.2009, súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaná v konaní nepreukázala, že obsahom zásielky doručenej žalobcovi dňa 11.11.2009 bola aj listina obsahujúca okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi dňa 10.11.2009 popri plnomocenstve danom žalovanou JUDr. Kasenčákovi, advokátovi zo dňa 10.11.2009. Prihliadol pritom aj na tú skutočnosť, že poznámka uvedená na podacom lístku, že obsahom doručovanej zásielky žalobcovi je okamžité skončenie pracovného pomeru, sa javí ako dodatočne uvedená, vzhľadom na odlišný sklon a farebnosť písma a použitie iného pera pri vyhotovení tejto poznámky v porovnaní s ostatným písmom na tejto listine, čo na prvopise podacieho lístka je viditeľné. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že poznámka bola dodatočne dopísaná a k preukázaniu tejto skutočnosti nenariaďoval znalecké dokazovanie. Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou listom zo dňa 10.11.2009 bolo žalobcovi doručené ako príloha listu žalovanej zo dňa 22.11.2011 až dňa 24.11.2011. Pokiaľ žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 16.12.2011, urobil tak v zákonnej dvojmesačnej lehote od doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. List zo dňa 10.11.2009 bol žalobcovi doručený po uplynutí vyše dvoch rokov od jeho vyhotovenia, nestalo sa tak v zákonom stanovenej lehote na skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.2 veta prvá Zákonníka práce, preto rozhodol tak, že okamžité skončenia pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi zo dňa 10.11.2009 je neplatné.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Tie podľa vyhl. 655/2004 Z.z. pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach 6.3.2012 a 17.4.2012 a podanie vyjadrenia zo dňa 13.3.2012) 2 x 57eur a 3 x 58,69 eur, z režijného paušálu 2 x 7,41 eur a 3 x 7,63 eur, 20% DPH vo výške 65,55 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia boli priznané vo výške 393,34 eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. b/, d/, f/ O.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súd prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v liste zo dňa 10.11.2009 bez akýchkoľvek pochybností je uvedený v súlade so zákonom, pretože z jeho obsahu je zrejmé, aké konanie žalobcu žalovaná považovala za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navyše obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol žalobcom napadnutý a v podstate počas celého konania na prvom stupni nebol žiadnym spôsobom spochybňovaný ani zo strany žalobcu, ani zo strany súdu. Žalovaná má za to, že v zmysle zákona splnila všetky náležitosti pre doručovanie písomnosti do vlastných rúk, pokiaľ ide o doručenie zásielky zo dňa 10.11.2009. Súdu na preukázanie tejto skutočnosti predložila množstvo dôkazov. Jedným z nich bola doručenka o doručovaní poštovej zásielky. Predložila originál tejto doručenky vlastnoručne podpísanej žalobcom a žalobca potvrdil, že podpis na doručenke je jeho vlastný. Skutočnosť, že na doručenke nebol napísaný obsah zásielky, je pre konanie irelevantná, pretože zákon takúto povinnosť neukladá. Žalovaná pri doručovaní zásielky postupovala plne v súlade s ustanoveniami zákona a doručovanie netrpí vadami. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Okresným súdom Rožňava pod sp.zn. 5C/87/2009, v ktorom sa prejednávala platnosť, či neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.09.2009, žalovaná nemala povinnosť oznámiť skutočnosť, že so žalovaným následne pracovný pomer ukončila platným okamžitým skončením pracovného pomeru. Navyše nebol ani logický dôvod takúto skutočnosť oznámiť. Konanie vedené pred Okresným súdom v Rožňave pod sp. zn. 5C/87/2009 sa týkalo právneho úkonu, ktorý nakoniec bol posúdený ako neurčitý a nezrozumiteľný. Žalovaná riadne oznámila žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 11.11.2009, žalobca si zásielku osobne prevzal, o čom svedčí jeho vlastnoručný podpis na doručenke o doručovaní zásielky a doručovanie prebehlo plne v súlade so zákonom. Žalobca neurobil žiaden úkon v tejto veci v zákonnej lehote, ktorým by napadol skončenie pracovného pomeru. Zákon neukladá povinnosť uviesť obsah zásielky na podacom lístku, no aj napriek tomu tento obsah žalovaná uviedla. Pokiaľ súd prvého stupňa spochybnil pravosť poznámky uvedenej na podacom lístku, k tejto otázke nebola žalovaná súdom počas súdneho konania dotazovaná. Skutočnosť, že poznámka môže byť na podacom lístku uvedená iným perom, nie
je ničím zvláštna, nakoľko nie je ničím výnimočným, aby podací lístok v prvom rade vypísal asistent v kancelárii a až potom predložil advokátovi. Ak advokát zistí nedostatky podacieho lístka, upraví tento tak, aby spĺňal požadované kritéria. Iné písmo v poznámke podacieho lístka nemá preto žiaden vplyv na predmetné konanie a žiadnym spôsobom „nedehonestuje“ žalovanou predložený dôkaz. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Ncdo 3/2011. Povinnosť označiť obsah zásielky nemá oporu v zákone a dôležitou je aj tá skutočnosť, že označenie obsahu zásielky by v takýchto prípadoch bolo neúčinné, pretože pri tvrdení, že zásielka nemala poukazovaný obsah, by bolo nemožné preukázať opak. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navyše sa nevysporiadal s ďalšími okolnosťami a dôkazmi, a to čestným vyhlásením JUDr. Kasenčáka, ktorý dôkaz nechal bez povšimnutia. V tej súvislosti dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 4165/2010 zo dňa 23.11.2011. Keďže súd prvého stupňa ignoroval predložený dôkaz bez, akéhokoľvek odôvodnenia, či vysvetlenia ho opomenul, predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca navyše nepredložil súdu dokumenty, ktoré mu mali byť zásielkou zo dňa 10.11.2009 doručené, čím zároveň poprel, že by mu v zásielke bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Tvrdenie žalobcu, že touto zásielkou mu bola doručená iba plná moc JUDr. Jána Kasenčáka, je absurdné a ničím nepodložené. Na pojednávaní sa vyjadril žalobca, že predmetnú zásielku nemá a pravdepodobne si s ňou zakúril doma v krbe. Žalobca bol povinný preukázať svoje tvrdenia a skutočnosti, ktoré uvádzal v žalobnom návrhu a pokiaľ tak neurobil, mala byť žaloba zamietnutá. Navyše neboli splnené ani základné hmotno-právne a procesno-právne predpoklady pre vyhovenie žalobe podľa § 77 Zákonníka práce, keďže lehota na uplatnenie práva zo strany žalobcu nebola zachovaná. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo zaslané žalobcovi 11.11.2009, preto nárok neuplatnil v zákonnej lehote. Žalobca nikdy nepoprel prevzatie predmetnej zásielky, až po dvoch rokoch začal spochybňovať jej obsah. Po prevzatí zásielky nekontaktoval žalovanú, ani nikoho z kompetentných zamestnancov a nikdy predtým neoslovil žalovanú ohľadom spornosti, či nejasnosti obsahu zásielky. Žalobca mal povinnosť preukázať svoje tvrdenia o tom, že predmetná zásielka mu nebola doručená minimálne predložením obsahu zásielky, o ktorej tvrdil, že mu bola doručená a pokiaľ tak neurobil, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd prvého stupňa mal žalobu zamietnuť. Žalovaná naopak dôkaznými prostriedkami dostatočne preukázala obsah zásielky aj vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil jediný dôkaz na podporu jeho tvrdení.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K odvolacím námietkam týkajúcim sa správnosti formulácie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nevyjadril, keďže tieto považuje za irelevantné, vzhľadom na tú skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.11.2009 mu bolo doručené až 24.11.2011, teda po zákonom stanovenej lehote na jeho skončenie. Dôkazné bremeno na preukázanie doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru je na žalovanej a z dôvodu právnej istoty a zaužívanej praxe a prípadnej dôkaznej núdze v budúcom konaní mala na doručenke uviesť aj obsah zásielky. Minimálne logický dôvod na uvedenie tejto skutočnosti žalovaná mala aj v konaní vedenom pred Okresným súdom v Rožňave pod sp. zn. 5C/87/2009, nakoľko v tomto konaní sa domáhal žalobca náhrady mzdy. Je pritom rozdiel, za aké obdobie by mu súd náhradu mzdy priznal. Navyše uvedenie tejto skutočnosti malo význam aj v súvislosti s aplikáciou § 150 ods.1 O.s.p. Vzhľadom na časovú súvislosť, kedy po vyše dvoch rokoch mal predložiť obsah zásielky doručenej mu žalovanou, považuje za úplne normálne, keď obsah predmetnej zásielky otvoril a našiel v nej len plnú moc, pričom ani nevedel, o čo sa jedná, že môže tento obsah ignorovať.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p., preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.2 písm. b/, d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Krajský súd v Košiciach verejne vyhlásil rozsudok dňa 28.05.2013 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.05.2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.1, 3 O.s.p.
Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.2 písm. b/, d/, f/ O.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, keď v konaní došlo k iným vadám ako sú uvedené v ust. § 221 ods.1 O.s.p., a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho aplikoval na daný prípad.
Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Neboli zistené ani iné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok, vrátane výroku o trovách konania účastníkov ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).
Ani skutočnosti uvedené žalovanou v odvolaní neumožnil prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Žalovaná v odvolaní namieta skutočnosti uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré boli predmetom dokazovania na súde prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci.
K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza následovné:
Možnosť zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so svojim zamestnancom je v zmysle ust. § 68 ods.2 Zákonníka práce obmedzená lehotou dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr lehotou jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Správne súd prvého stupňa s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie uzavrel, že v prejednávanej veci žalovaná ako zamestnávateľ žalobcu nedodržala zákonom stanovenú lehotu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže list zo dňa 10.11.2009, obsahujúci okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce, doručila žalobcovi (až) dňa 24.11.2011. Stalo sa tak preto až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty uvedenej v § 68 ods.2 Zákonníka práce. Z týchto dôvodov je okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalovanou žalobcovi listom zo dňa 10.11.2009, neplatné.
Podľa § 101 ods.1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.1 O.s.p.).
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že zo strany žalobcu bola splnená tak procesná povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť jeho preukázania. Okrem iných dôvodov žalobca žalobu oprel o tú skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo obsahom listu zo dňa 10.11.2009, mu bolo doručené až dňa 24.11.2011, žalovaná tak preto urobila po zákonom stanovenej lehote. Za tejto situácie, pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 10.11.2009 doručila žalobcovi dňa 11.11.2009, teda zákonom stanovenú povinnosť pre doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi splnila, bolo na žalovanej dôkazné bremeno v tom smere, aby tieto svoje tvrdenia preukázala. Žalovaná tvrdenie o tom, že predmetnú zásielku doručila žalobcovi dňa 11.11.2009, nepreukázala, v dôsledku toho je správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaná nepreukázala, že doručila okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi v zákonom stanovenej lehote.
Pokiaľ žalovaná zotrvávala na tom, že zásielku zo dňa 10.11.2009, ktorá obsahovala okamžité skončenie pracovného pomeru, doručila žalobcovi dňa 11.11.2009 a urobila tak poštou doporučene do vlastných rúk, dôkaz o splnení tejto povinnosti nepredložila, preto argumentácia žalovanej zostala len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Pokiaľ žalovaná poukazovala na obsah doručenky obsiahnutej v spise na č.l. 58, ktorá mala svedčiť o tom, že zásielku doručenú poštou doporučene do vlastných rúk prevzal
žalobca dňa 11.11.2009 a že táto obsahovala aj list zo dňa 10.11.2009 obsahujúci okamžité skončenie pracovného pomeru, z obsahu tejto doručenky táto skutočnosť nevyplýva, keďže na nej nie je uvedený označený obsah zásielky. Dôkazom o tejto skutočnosti nie je z dôvodov, ako ich uviedol súd prvého stupňa ani podací lístok predložený žalovanou na č.l. 39 spisu, na ktorom je uvedená poznámka (vpísaná žalovanou), že sa doručovala žalobcovi zásielka okamžité skončenie pracovného pomeru a dôkazom o tejto skutočnosti nie je ani čestné prehlásenie JUDr. Jána Kasenčáka, advokáta zo dňa 17.04.2012, keďže ani toto samo o sebe nepreukazuje, že v uvedený deň predmetná zásielka bola skutočne žalobcovi doručená. Ani z ďalších okolností zistených súdom prvého stupňa, a to že žalovaná sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 5C 87/2009 nezmienila o tom, že so žalobcom ukončila pracovný pomer listom zo dňa 10.11.2009, ktorá skutočnosť musela byť žalovanej známa, nemožno vyvodiť ten záver, že list zo dňa 10.11.2009 bol obsahom zásielky doručenej žalobcovi dňa 11.11.2009, a to najmä za situácie, keď medzi účastníkmi konania v súvislosti s iným konaním prebiehala korešpondencia.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaná nepostupovala v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví, aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia ich právnych povinností.
Žalovaná totiž nepostupovala s dostatočnou starostlivosťou, pokiaľ na doručenke obsahujúcej list zo dňa 10.11.2009 neuviedla jej obsah, teda že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru. Takýmto svojim postupom síce neporušila žiadne zákonné ustanovenie, keďže zákon ( ani Poštový poriadok ) jej takúto povinnosť neukladá, avšak zbavila sa možnosti preukázať pred súdom, že skutočne predmetnú zásielku žalobcovi včas doručila, teda dostala sa do dôkaznej núdze ohľadom preukázania tejto skutočnosti. Doručenie treba preukázať, nestačí len predpoklad, že zásielka doručená bola. Keďže nebolo preukázané, že žalovaná v zákonom stanovenej lehote okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi doručila, správne rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ vyslovil, že toto skončenie pracovného pomeru je neplatné. Súd prvého stupňa pritom vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, pričom z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že prihliadol aj na čestné prehlásenie JUDr. Jána Kasenčáka.
Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi listom zo dňa 10.11.2009 je neplatné, keďže žalovaná nepreukázala, že zásielku doručila žalobcovi poštou v zákonom stanovenej lehote, teda že táto zásielka bola žalobcovi dňa 11.11.2009 skutočne doručená.
Správne súd prvého stupňa preto uzavrel, že žalobca uplatnil nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce v zákonom stanovenej lehote.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto právo na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej. Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia a to z odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods.1 písm. a/ vyhlášky 655/2004 Z.z. v spojení s § 14 ods.1 písm. b/ vyhlášky vo výške 58,69 eur, z režijného paušálu vo výške 7,63 eur podľa § 16 ods.3 vyhlášky a 20 % DPH vo výške 13,26 eur. Spolu žalobcovi patria trovy odvolacieho konania vo výške 79,58 eur. Trovy právneho zastúpenia je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Csákó, advokáta podľa § 149 ods.1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák. č 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.