Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-31S/53/2021

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Piroša a Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) vo veci žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/X, XXX XX C., zast. Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom, Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/163269/2015 zo dňa 21. 04. 2015, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Žilina I (ďalej len „správca dane“) oznámil listom zo dňa 16. 08. 2011 (ktorý si žalobca prevzal dňa 19. 08. 2011) začatie daňovej kontroly u žalobcu na deň 20. 09. 2011 pre daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2008. O výsledku zistení z daňovej kontroly spísal správca dane dňa 04. 06. 2013 protokol a vyzval žalobcu, aby sa k nemu vyjadril najneskôr do 8 pracovných dní, pričom žalobca si výzvu prevzal dňa 10. 06. 2013. K protokolu sa žalobca vyjadril dňa 03. 07. 2013. Dňa 08. 07. 2013 oznámil správca dane žalobcovi, že vyjadrenie k protokolu bolo podané po lehote, a preto ho považuje za bezpredmetné. Dňa 15. 07. 2013 sa pred správcom dane uskutočnilo ústne pojednávanie o prejednaní protokolu, z ktorého bola spísaná zápisnica. 2. Správca dane vydal dňa 29. 07. 2013 dodatočný platobný výmer č. 9501402/5/3545325/2013/Beni (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa , ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 50.329,71 eur (daň uvedená v daňovom priznaní 2.349,27 eur; daň zistená daňovým úradom 52.678,98 eur). Z odôvodnenia vyplynulo, že žalobca v daňovom priznaní uviedol príjmy 23.897.046,- Sk a výdavky 23.414.054,- Sk. Správca dane vylúčil niektoré z uplatnených výdavkov v sume spolu 7.881.680,- Sk podľa o dani z príjmov a o správe daní, pretože ich vynaloženie nepovažoval za dostatočne preukázané zo strany žalobcu. Správca dane vylúčil 9 faktúr za stavebné práce vykonané spoločnosťou JCO, s.r.o., Pezinská 18, 901 01 Malacky, IČO: 36 332 950. Správca dane považoval uzavretú zmluvu o dielo medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou JCO, s.r.o. ako zhotoviteľom za neurčitú, v zmluve bola dohodnutá hodinová sadzba, avšak v súpisoch prác je hodina uvedená ako zúčtovacia jednotka iba v malých prípadoch, súpisy prác boli podpísané len žalobcom ako objednávateľom a nie aj spoločnosťou JCO, s.r.o. ako zhotoviteľom a podrobný rozpis prác absentuje na jednotlivých faktúrach. Správca dane nespochybnil vykonanie prác, ale tieto neboli podľa neho vykonané spoločnosťou JCO, s.r.o. Jediný konateľ spoločnosti JCO, s.r.o. D. E. na prezídiu policajného zboru dňa 23. 11. 2010 do úradného záznamu uviedol, že konateľom sa stal v roku 2007 na podnet známeho, po ktorom spoločnosť prevzal papierovo. V sídle spoločnosti nikdy nebol, nemá kanceláriu, nevedie účtovníctvo, nepodával daňové priznania. Pre žalobcu žiadne stavby nerealizoval, nepozná ho, zmluvu s ním nikdy neuzavrel a peniaze uvedené na pokladničných dokladoch nikdy neprijal. Niektoré z predložených dokladov mohli byť podpísané ním osobne, pretože v minulosti za protislužbu alebo z kamarátstva podpisoval dokumenty za spoločnosť JCO, s.r.o. a za sľúbenú odmenu bol aj na matrike osvedčiť svoj podpis na faktúrach, či zmluvách. Na základe dožiadania Daňový úrad Malacky oznámil, že spoločnosť JCO, s.r.o. je platcom DPH, pričom daňové priznanie k DPH za II. a III. štvrťrok roku 2008 nepodala a za I. štvrťrok 2009 vykázala nadmerný odpočet 6,45 eur. Spoločnosť JCO, s.r.o. s daňovým úradom nekomunikuje, nepreberá zásielky a na adrese sídla sa podľa miestneho zisťovania nenachádza, pričom nájomná zmluva bola zrušená do 15 dní od jej podpísania v roku 2009 pre neplatenie nájomného. Konateľ spoločnosti je podľa registra obyvateľov od 27. 09. 2006 prihlásený k trvalému pobytu len v meste Bojnice bez bližšej adresy, nepodarilo sa ho predvolať na výsluch ani si neprevzal výzvu na písomnú odpoveď, pričom OR PZ v Žiline uviedlo, že sa nepodarilo zabezpečiť jeho osobu ani zistiť jeho pobyt. Neúspešné bolo aj predvolanie nového konateľa F. C.. Na výzvu správcu dane podal G. H. dňa 25. 04. 2012 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že bol zamestnancom žalobcu v rokoch 2006 až 2009, vykonával práce na niektorých stavbách so spolupracovníkmi, ktorí boli podľa predloženého zoznamu zamestnancov výlučne zamestnanci žalobcu. Správca dane vylúčil z výdavkov žalobcu aj 2 faktúry za stavebné práce vykonané spoločnosťou EMPANADA, s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 907 720 ako zhotoviteľom. Súpisy vykonaných prác boli podpísané len žalobcom ako odberateľom a dodávateľské faktúry neobsahujú zoznam vykonaných prác. Ako spôsob platby uvádzajú faktúry PP a účet v A. I., pričom podľa účtovných dokladov boli uhradené v hotovosti. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dokladov dňa 19. 10. 2011, na čo žalobca zaslal súpis vykonaných prác. V prípade druhej faktúry sa zhoduje súpis vykonaných prác, avšak podľa súpisu boli práce vykonané na inej stavbe ako podľa faktúry. Na základe dožiadania Daňový úrad Bratislava I oznámil, že spoločnosť EMPANADA, s.r.o. sa na adrese sídla nezdržuje, so správcom dane nekomunikuje, nepodáva daňové priznania. Tiež sa snažil skontaktovať s konateľom spoločnosti B. B., avšak zásielky sa vrátili z jeho adresy uvedenej v obchodnom registri ako adresát neznámy. Správca dane nespochybnil vykonanie prác, ale práce podľa neho neboli vykonané spoločnosťou EMPANADA, s.r.o. Žalobca nepredložil okrem faktúr a príloh iné doklady preukazujúce vykonanie prác a predložené faktúry boli podpísané len žalobcom.

3. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil rozhodnutím č. 1100308/1/163269/2015 zo dňa 21. 04. 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s posúdením veci správcom dane, že nebolo preukázané reálne vykonanie prác spoločnosťou JCO, s.r.o. Na námietku žalobcu, že uskutočnené stavebné práce sú ukončené a v užívaní konečného objednávateľa žalovaný uviedol, že spochybnená nebola skutočnosť vykonania prác, ale ich reálne vykonanie spoločnosťou JCO, s.r.o. K námietke žalobcu, že úradný záznam Prezídia Policajného zboru je nezákonný dôkaz žalovaný uviedol, že podľa môže ako dôkazný prostriedok slúžiť všetko, čím je možné overiť skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Úradný záznam je verejnou listinou, ktorého obsah je spôsobilý objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, pretože konateľ spoločnosti JCO, s.r.o. poprel obchodné vzťahy so žalobcom. Žalobca mal možnosť vyvrátiť uvedené skutočnosti, čo neurobil. K námietke žalobcu, že konateľ spoločnosti JCO, s.r.o. nepoprel niektoré podpisy na predložených dokladoch žalovaný uviedol, že táto námietka je irelevantná, pretože toto vyjadrenie nepotvrdzuje uskutočnenie sporných obchodov, pretože konateľ uviedol, že plnenia nevykonal, odberateľov nepozná, neuzavrel s nimi zmluvy a peniaze uvedené v pokladničných dokladov neprebral. K námietke žalobcu, že správca dane nepredvolal konateľa pána E. uviedol, že správca dane žiadal v rámci dožiadania Daňovému úradu Malacky o jeho vypočutie, ale predvolať sa ho nepodarilo (vrátená zásielka) a jeho pobyt bol neúspešne zisťovaný aj prostredníctvom policajného zboru. K námietke žalobcu, že správca dane nepreukázal, že fakturované stavebné práce neboli vykonané spoločnosťou JCO, s.r.o. uviedol, že podľa daňový subjekt preukazuje tvrdené skutočnosti, k čomu zo strany žalobcu nedošlo. Existencia faktúr nepreukazuje, že spoločnosť JCO, s.r.o. práce reálne vykonala. Žalovaný poukázal aj na závery Krajského súdu v Žiline sp. zn. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa preskúmavalo rozhodnutie žalovaného ohľadom DPH žalobcu za obdobie január 2019.

Žalobné body a vyjadrenie žalovaného

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Žiline pod sp. zn. domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia aj rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že predložil faktúry od spoločnosti JCO, s.r.o. so súpisom prác a nie je podstatné, že súpis prác nebol podpísaný. Pokiaľ žalovaný považuje faktúry za nekonkrétne, za ich obsah nezodpovedá žalobca, ale spoločnosť JCO, s.r.o. Sám žalovaný skonštatoval, že stavby sú zrealizované a poprel, že neboli vykonané spoločnosťou JCO, s.r.o. Žalobca sám nemá kapacity, aby tieto stavby vykonal. Správca dane nevykonal miestne zisťovanie, v rámci ktorého by sa žalobca vyjadril, ktoré práce vykonala spoločnosť JCO, s.r.o. Žalovaný oprel svoje rozhodnutie výlučne o úradný záznam policajného zboru. Daňový poriadok úradný záznam nepozná ako dôkazný prostriedok. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. nie je možné v daňovom konaní použiť dôkaz získaný v trestnom konaní. Žalobca namietol, že pán E. nebol opätovne vypočutý v daňovom konaní a nemal možnosť klásť mu otázky. Z úradného záznamu nevyplýva, že bol pán E. poučený o povinnosti nič nezamlčovať a vypovedať pravdu, čo znižuje vierohodnosť úradného záznamu. Žalobca poukázal na rozsudok sp. zn. , v ktorom súd vytkol správcovi dane, že do svojich úvah zahrnul skutočnosť, že daňovým subjektom deklarovaný dodávateľ je nekontaktný, čo urobil aj správca dane v predmetnej veci. Pokiaľ správca dane vyhodnotil zmluvu o dielo ako neurčitú, išlo podľa žalobcu o rámcovú zmluvu s tým, že konkrétne požiadavky sa špecifikovali na základe požiadavky objednávateľa. Žalobca uniesol dôkazné bremeno odovzdaním daňových dokladov správcovi dane, čím prešlo dôkazné bremeno na správcu dane. Žalobca poukázal na rozsudky ESD C-80/11 a C-142/11, v zmysle ktorých je faktúra dostatočným dokladom a správca dane musí preukázať, že došlo k podvodnému konaniu a daňovník o tom mohol vedieť. Podľa správcu dane nebolo preukázané, že práce dodala spoločnosť JCO, s.r.o., čo žalobca nemohol ani dosledovať (jej výrobné procesy) s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . Vzhľadom na vyjadrenie pána E., že spoločnosť JCO, s.r.o. neviedla v danom období účtovníctvo nebolo v jeho záujme priznať, že jeho spoločnosť dodávala v danom období služby. Žalobca namietol, že neurčuje do akej miery má byť vo faktúrach špecifikovaný dodaný tovar a služby. Žalovaný sa svojvoľne rozhodol, že predmet dodávky nebol špecifikovaný dostatočne. S poukazom na rozhodnutia -41 a uviedol, že ak má správca dane pochybnosti o dôkazných prostriedkoch, ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia, prenáša sa dôkazné bremeno na správcu dane, ktorý musí vyvrátiť vierohodnosť účtovníctva. Daňový subjekt si plní dôkaznú povinnosť účtovníctvom. Ďalej namietol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nie je zrejmé, aké dôkazy vyhodnotil správca dane v prospech a neprospech žalobcu a akými správnymi úvahami sa riadil. Žalobca tiež namietol, že sa nemohol vyjadriť ku skutočnostiam a navrhovať dôkazy ohľadom neuznania 2 faktúr spoločnosti EMPANADA, s.r.o., nakoľko nebol správcom dane upozornený, že daňová kontrola je zameraná aj na kontrolu plnení tejto spoločnosti, o čom sa dozvedel až z napádaného rozhodnutia.

5. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 11. 07. 2023 žalobca doplnil skutkové okolnosti a uviedol, že daňová kontrola trvala od 20. 09. 2011 do 04. 06. 2013, čím bola prekročená maximálna zákonná lehota jedného roka podľa V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -57, ktoré priložil.

6. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na dôvody prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Dodal, že pokiaľ žalobca namieta, že nebol upozornený, že daňová kontrola je zameraná aj na plnenia spoločnosti EMPANADA, s.r.o. a bolo mu odňaté právo predkladať dôkazy a vyjadrovať sa k týmto skutočnostiam, tieto skutočnosti nenamietal v odvolacom konaní a sú neopodstatnené, pretože toto bolo zaznamenané už v protokole o daňovej kontrole zo dňa 04. 06. 2013 na strane 8-10, pričom žalovaný doručil vyjadrenie k daňovej kontrole po lehote. Pokiaľ ide o nevykonanie miestneho zisťovania, týmto dôkazným prostriedkom nie je možné preukázať, kto vykonal stavebné práce. K podaniu žalobcu zo dňa 11. 07. 2023 žalovaný na pojednávaní uviedol, že podľa prechodných ustanovení sa na výkon daňovej kontroly u žalobcu vzťahoval , ktorý v upravoval 6-mesačnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, z ktorej bola stanovená výnimka, ak daňová kontrola začala na podnet orgánov činných v trestnom konaní, čo bol tento prípad.

Posúdenie veci správnym súdom

7. Krajský súd v Žiline konanie uznesením č. k. zo dňa 22. 09. 2020 zastavil podľa pre absenciu povinného právneho zastúpenia žalobcu podľa . Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vzhľadom na odstránenie nedostatku povinného právneho zastúpenia uznesením č. k. zo dňa 27. 01. 2021 uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. . S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa , ktorý predmetnú vec vedie pod sp. zn. .

8. Správny súd preskúmal správnu žalobu, vo veci nariadil na návrh žalobcu pojednávanie na deň 26. 07. 2023 a dospel k záveru, že všetky vznesené žalobné námietky sú nedôvodné, a preto žalobu podľa zamietol.

9. Daňová kontrola u žalobcu sa začala na základe oznámenia správcu dane dňa 20. 09. 2011 za účinnosti o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „“). Tento zákon bol s účinnosťou od 01. 01. 2012 derogovaný o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa prechodného ustanovenia sa začatá a neukončená daňová kontrola dokončí podľa doterajších predpisov, a preto sa na daňovú kontrolu vzťahuje pôvodný

10. Žalobca v rámci žalobných bodov spochybňuje vykonanie a vyhodnotenie dokazovania vo vzťahu k neuznaniu daňových výdavkov z 9 faktúr spoločnosti JCO, s.r.o. Podľa ustanovenia o dani z príjmu daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa vedie dokazovanie správca dane, ktorý môže vykonať dôkazy predložené daňovým subjektom, ale podľa ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia nie je viazaný len týmito návrhmi, ale vykonáva dokazovanie aj ex offo, aby rozhodujúce skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie. Dôkazné bremeno o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a rozhodujúcich pre určenie dane je v súlade s na daňovom subjekte (žalobcovi). Úvahy správcu dane a žalovaného v napadnutých rozhodnutiach vychádzajú z vyššie uvedených zákonných ustanovení o dokazovaní, pričom správne uzavreli, že bolo povinnosťou žalobcu, aby preukázal svoje tvrdenia uvádzané v daňovom priznaní, konkrétne, že došlo k dodaniu stavebných prác spoločnosťou JCO, s.r.o., cenu ktorých si uplatnil ako výdavky pre účely dane z príjmu fyzickej osoby.

11. Obdobne bolo vyložené ustanovenie aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 z 23. 02. 2011 „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. V citovanej veci síce išlo o preukázanie podmienok na odpočet inej dane (DPH), výklad procesného ustanovenia a závery o dôkaznom bremene je však možné použiť aj na predmetnú vec.

12. Žalobca konkrétne namietol nemožnosť použitia úradného záznamu polície (č. PPZ-BOK- Z-230-389/2010 zo dňa 23. 11. 2010 spísaného Prezídiom Policajného zboru, ÚBOK, Západ) ako dôkazného prostriedku. Správny súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú. Podľa môžu ako dôkazný prostriedok slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zákon dôkazné prostriedky v tomto ustanovení vymenúva len príkladmo (za použitia slova „najmä“). Úradný záznam je verejnou listinou, ktorá bola vydaná príslušným štátnym orgánom v rámci jeho právomoci a súd nemá dôvod spochybňovať jeho vierohodnosť. Jeho obsah sa týka daňovej povinnosti žalobcu, keďže konateľ spoločnosti JCO, s.r.o. v ňom popiera vykonanie prác, ktoré si žalobca uplatnil ako výdavky. Úradný záznam preto spĺňa zákonné predpoklady, aby bol dôkazným prostriedkom. Uvedený úradný záznam vyhodnotil ako zákonný dôkazný prostriedok aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 03. 09. 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. 01. 2015, kde bolo predmetom prieskumu rozhodnutie žalovaného o vymeraní rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2009.

13. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. , kde bolo vyhodnocované použitie zápisnice o výsluchu svedka uskutočnenom v trestnom konaní na daňové konanie. Najvyšší správny súd Českej republiky uzavrel, že je v rozpore so zákonom snaha správcu dane o účelové vyhýbanie sa výsluchu svedkov a nahradzovanie ich listinami získanými v iných konaniach. Tieto však môžu byť použité, ak boli zaobstarané nezávisle na daňovom konaní (nie účelovo, aby sa správca dane vyhol povinnosti dať daňovému subjektu možnosť klásť svedkovi otázky); boli v tomto inom konaní vykonané v súlade so zákonom; dostali sa do sféry správcu dane zákonným spôsobom a boli daňovému subjektu sprístupnené. Ak sú tieto výpovede v rozpore s inými dôkazmi získanými v daňovom konaní, je potrebné rozpory odstraňovať, napr. výsluchom svedka v daňovom konaní. V prejednávanej veci neboli splnené vyššie uvedené podmienky nezákonnosti úradného záznamu. Úradný záznam bol zaobstaraný nezávisle na daňovom konaní a daňová kontrola sa začala až následne na základe žiadosti OR PZ v Žiline pre podozrenie zo spáchania trestného činu krátenia dane a poistného žalobcom. Nejde teda o jeho účelové získanie správcom dane v priebehu daňovej kontroly, aby sa snažil odňať žalobcovi právo konfrontovať konateľa spoločnosti JCO, s.r.o. Úradný záznam bol vykonaný v súlade so zákonom, a to podľa o Policajnom zbore v znení účinnom v čase jeho vykonania (23. 11. 2010). Z ničoho nevyplýva, že by sa dostal do sféry správcu dane inak ako zákonným spôsobom ani že by nebol žalobcovi sprístupnený, keďže je súčasťou predloženého administratívneho spisu. Navyše, správca dane sa o výsluch konateľa spoločnosti JCO, s.r.o. pokúsil aj v daňovom konaní prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Malacky, ktorému sa ho nepodarilo predvolať a správca dane nezistil jeho adresu ani podľa registra obyvateľov ani pomocou OR PZ v Žiline.

14. S poukazom na vyššie uvedené je nedôvodná aj námietka žalobcu, že konateľ spoločnosti JCO, s. r. o. pán E. mal byť opätovne vypočutý v daňovom konaní a žalobca mu nemal možnosť klásť otázky, pretože správca dane vykonal účelné kroky k jeho vypočutiu a všetkými dostupnými spôsobmi sa snažil zistiť jeho pobyt a predvolať ho, avšak nepodarilo sa zistiť jeho skutočnú adresu. Pokiaľ nie je možné určitý dôkazný prostriedok vôbec vykonať, nemôže jeho nevykonanie predstavovať porušenie zákona.

15. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že žalovaný oprel svoje rozhodnutie výlučne o úradný záznam policajného zboru. Správca dane a žalovaný vykonali aj ďalšie dokazovanie, a to jednak vyhodnotenie dôkazov predložených žalobcom (zmluvy o dielo, faktúrami, súpismi prác) a vlastné dokazovanie dožiadaním daňového úradu Malacky, ktorý poskytol informácie o spoločnosti JCO, s.r.o. a písomným vyjadrením zamestnanca žalobcu G. H.. Úradný záznam bol len jedným z vykonaných dôkazných prostriedkov, pričom tento, ako aj všetky ostatné, boli v napadnutom rozhodnutí vyhodnotené každý samostatne aj vo vzájomných súvislostiach.

16. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a nie je zrejmé, aké dôkazy vyhodnotil správca dane v prospech a neprospech žalobcu a akými správnymi úvahami sa riadil. Podľa správneho súdu správca dane a žalovaný vyhodnotili vykonané dokazovanie dostatočne a v súlade so zásadami logiky. Svoje rozhodnutia opreli o úradný záznam, podľa ktorého konateľ spoločnosti JCO, s.r.o. D. E. v sídle spoločnosti nikdy nebol, nevedie účtovníctvo, pre žalobcu žiadne stavby nerealizoval, nepozná ho, zmluvu s ním nikdy neuzavrel a peniaze uvedené na pokladničných dokladoch nikdy neprijal. Ak podpisoval doklady za spoločnosť JCO, s.r.o., robil to za protislužbu alebo z kamarátstva. Predložená zmluva o dielo je neurčitá pre nedostatočne určený predmet plnenia len ako stavebné a zatepľovacie práce bez uvedenia miesta a rozsahu. V zmluve bola dohodnutá hodinová sadzba, avšak v súpisoch prác je hodina uvedená ako zúčtovacia jednotka iba v malých prípadoch a používajú sa väčšinou iné jednotky. Súpisy prác sú podpísané len žalobcom a nie aj za zhotoviteľa spoločnosť JCO, s.r.o. Na faktúrach absentuje podrobný rozpis prác. Podľa zamestnanca žalobcu G. H. tento vykonával v rokoch 2006 až 2009 práce na niektorých stavbách so spolupracovníkmi, ktorí boli podľa predloženého zoznamu zamestnancov výlučne zamestnanci žalobcu, teda nie spoločnosti JCO, s.r.o. Podľa odpovede Daňového úradu Malacky na dožiadanie spoločnosť JCO, s.r.o. s daňovým úradom nekomunikuje, nepreberá zásielky a na adrese sídla sa podľa miestneho zisťovania nenachádza. Rozhodnutie obsahuje dostatok dôvodov, v rámci ktorých správca dane a žalovaný spochybnili dôkazy predložené žalobcom a vyhodnotili aj ďalšie vykonané dokazovanie, z čoho vyvodili záver, že nebolo preukázané, že plnenie, ktoré bolo účtované faktúrami dodávateľa JCO s. r. o. žalobcovi a ktoré si žalobca uplatnil ako výdavky v rámci daňového priznania pre daň z príjmu fyzickej osoby za rok 2008, bolo touto dodávateľskou spoločnosťou realizované. Dôkazné bremeno o preukázaní vykonania prác spoločnosťou JCO, s.r.o. sa tak prenieslo na žalobcu. Žalobca však toto dôkazné bremeno neuniesol, pretože sám nenavrhol vykonať iné ako vyššie uvedené, ktoré boli správcom dane a žalovaným vyhodnotené ako nedostatočné.

17. Tvrdenie žalobcu, že sám nemá kapacity, aby stavebné práce vykonal, samo osebe nepreukazuje, že stavebné práce mu dodala práve spoločnosť JCO, s.r.o. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že nie je podstatné, že súpis prác nebol podpísaný za spoločnosť JCO, s.r.o., napadnuté rozhodnutia nie sú založené len na tomto konštatovaní, ale na vyhodnotení rozsiahleho dokazovania uvedeného vyššie, z ktorého bolo vyvodené, že spoločnosť JCO, s.r.o. fakturované práce vykonať nemohla.

18. Pokiaľ žalobca ďalej poukazuje na to, že za obsah faktúr nezodpovedá on, ale spoločnosť JCO, s.r.o. a namieta, že neurčuje do akej miery majú byť vo faktúrach špecifikovaný tovar a služby a že žalovaný sa svojvoľne rozhodol, že predmet dodávky nebol špecifikovaný dostatočne, ani táto námietka nie je dôvodná. Ak žalobca v rámci daňovej kontroly preukazuje vykonanie prác práve predloženými faktúrami, je na ňom ako nositeľovi dôkazného bremena, aby tieto boli dostatočne konkrétne tak, aby sa z nich dalo odvodiť, aké práce boli spoločnosťou JCO, s.r.o. vykonané. Správca dane a žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia len na nedostatočnej konkrétnosti predložených faktúr (toto bol len jeden z podporných argumentov), ale aj na iných podrobne odôvodnených úvahách uvedených vyššie, a preto ich rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné.

19. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane nevykonal miestne zisťovanie, v rámci ktorého by sa žalobca vyjadril, ktoré práce vykonala spoločnosť JCO, s.r.o., ani táto námietka nie je dôvodná. Správny súd v prvom rade uvádza, že žalobca takéto dokazovanie nenavrhoval vykonať v rámci daňovej kontroly. Správny súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že miestnym zisťovaním (ohliadnutím hotových stavieb) by nebolo možné preukázať, kto vykonal stavebné práce (či ich vykonala spoločnosť JCO, s.r.o., ako to tvrdí žalobca), a preto nebol dôvod takýto dôkazný prostriedok vykonať ani ex offo.

20. K argumentu správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí, že zmluva o dielo nebola dostatočne určitá, žalobca v správnej žalobe namietol, že išlo o rámcovú zmluvu s tým, že konkrétne požiadavky sa špecifikovali na základe požiadavky objednávateľa. Žalobca však v rámci daňového konania nepredložil správcovi dane okrem zmluvy o dielo žiadne iné listiny špecifikujúce predmet diela (ďalšie zmluvy nadväzujúce na túto „rámcovú zmluvu“ alebo konkrétne objednávky), a preto správca dane postupoval správne, keď vyhodnocoval obsah predloženej zmluvy o dielo. Aj k tejto žalobnej námietke správny súd dodáva, že nešlo o jediný argument, na ktorom sú založené napadnuté rozhodnutia, ale správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie uvedené vyššie, z ktorého v súhrne vyplynul záver o relevantnom spochybnení tvrdenia žalobcu, že stavebné práce vykonala spoločnosť JCO, s.r.o.

21. Nenáležitý je podľa správneho súdu aj poukaz žalobcu na rozhodnutia sp. zn. a (pozn. správneho súdu: ide o rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky) o tom, že ak má správca dane pochybnosti o dôkazných prostriedkoch, ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia, prenáša sa dôkazné bremeno na správcu dane, ktorý musí vyvrátiť vierohodnosť účtovníctva, ktorou si daňový subjekt plní dôkaznú povinnosť. Ako správny súd už rozobral vyššie, správca dane vykonal dokazovanie nad rámec dôkazov predložených žalobcom, tieto vyhodnotil spolu s dôkazmi predloženými žalobcom a dospel záveru, že neboli preukázané tvrdenia žalobcu o dodaní stavebných prác spoločnosťou JCO, s.r.o., čím došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu ako daňový subjekt. Postupom správcu dane nedošlo k odklonu od záverov prijatých vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky.

22. Za nedôvodný považuje správny súd aj poukaz žalobcu na rozsudok sp. zn. (pozn. správneho súdu: ide o rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky), v ktorom podľa žalobcu súd vytkol správcovi dane, že do svojich úvah zahrnul skutočnosť, že daňovým subjektom deklarovaný dodávateľ je nekontaktný. V tomto rozsudku súd práve naopak uviedol, že žalovanému (Finančnému riaditeľstvu v Brne) nemožno vytýkať, že do svojich úvah zahrnul aj skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ je nekontaktný. Dodal, že táto skutočnosť sama osebe nevylučuje možnosť preukázať, že k vynaloženiu deklarovaných daňových výdavkov došlo. V súlade s tým postupoval aj správca dane a žalovaný v predmetnej veci, keď vyhodnotili dôkazy predložené žalobcom, vykonali ďalšie dokazovanie ex offo a nekontaktnosť spoločnosti JCO, s.r.o. uviedli len ako jeden z dôvodov nepreukázania žalobcom tvrdených skutočností.

23. Pokiaľ žalobca tvrdí, že uniesol dôkazné bremeno odovzdaním daňových dokladov správcovi dane, na ktorého tak prešlo dôkazné bremeno s poukazom na rozsudky ESD C-80/11 a C-142/11, ani táto žalobná námietka nie je dôvodná, pretože závery tohto rozsudku nie sú aplikovateľné na predmetnú vec. Uvedený rozsudok v spojených veciach B. J. a A. K. sa týkal výkladu smernice Rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v prípade daňového podvodu, kedy súdny dvor vyžaduje, aby pre odopretie práva odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane z pridanej hodnoty bolo objektívne preukázané, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že osoba, ktorá vystavila faktúru alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustili nezákonnosti a že uvedené plnenie je súčasťou daňového podvodu. Na takýto záveroch však nebolo založené napadnuté rozhodnutie, ale išlo o neuznanie žalobcom uplatnených daňových výdavkov pri dani z príjmu fyzickej osoby pre ich nepreukázanie. Preto pokiaľ žalobca tvrdí, že faktúra je dostatočným dokladom a správca dane musí preukázať, že došlo k podvodnému konaniu a daňovník o tom mohol vedieť, táto námietka nie je dôvodná. Len v prípade, ak by žalovaný založil svoje rozhodnutie na tom, že došlo k spáchaniu daňového podvodu by bolo celé dôkazné bremeno na ňom, čo ale v predmetnej veci nenastalo.

24. Pokiaľ žalobca namieta, že nemohol dosledovať výrobné procesy spoločnosti JCO, s.r.o. s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie nie je založené na takýchto dôvodoch. Sám konateľ spoločnosti JCO, s.r.o. v úradnom zázname poprel, že so žalobcom robil akékoľvek obchody, ktoré deklaroval žalobca v rámci ním uplatnených daňových výdavkov. Napadnuté rozhodnutia neboli založené na tom, aké boli výrobné procesy spoločnosti JCO, s.r.o., teda či mala kapacity na výkon stavebných prác alebo nie. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že nebolo v záujme konateľa spoločnosti JCO, s.r.o. pána E. priznať, že jeho spoločnosť dodávala v danom období služby, keďže podľa jeho vyjadrenia neviedla účtovníctvo, správny súd dodáva, že pán E. v úradnom zázname jasne uviedol, že žalobcu nepozná, nedodával mu služby a neprijímal za vystavené faktúry peniaze. Vykonanie prác spoločnosťou JCO, s.r.o. nepreukazujú ani iné dôkazy a takáto polemika žalobcu s vyjadrením pána E. neznamená, že svoje dôkazné bremeno uniesol.

25. Vo vzťahu k neuznaniu daňových výdavkov z 2 faktúr spoločnosti EMPANADA, s.r.o. vzniesol žalobca v podstate jedinú námietku, že sa k týmto skutočnostiam nemohol vyjadriť a navrhovať dôkazy, pretože nebol správcom dane upozornený, že daňová kontrola je zameraná aj na kontrolu plnení tejto spoločnosti a dozvedel sa o tom až z napádaného rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly správcom dane vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady ohľadom 2 faktúr spoločnosti EMPANADA, s.r.o. dňa 19. 10. 2011, na čo reagoval zaslaním súpisu vykonaných prác. Správca dane následne vykonal vlastné dokazovanie dožiadaním daňového úradu Bratislava I, ktorý uviedol, že spoločnosť EMPANADA, s.r.o. sa na adrese sídla nezdržuje, so správcom dane nekomunikuje, nepodáva daňové priznania a nepodarilo sa predvolať ani jej konateľa B. B. z jeho adresy uvedenej v obchodnom registri. Správca dane dňa 04. 06. 2013 v rámci protokolu (ktorý žalobca podpísal) oboznámil žalobcu s vykonaným dožiadaním aj so svojimi pochybnosťami o vykonaní fakturovaných prác spoločnosťou EMPANADA, s.r.o. (súpis vykonaných prác je podpísaný len žalobcom, faktúra neobsahuje zoznam vykonaných prác, nesedí spôsob platby uvedený vo faktúre a účtovných dokladoch, v prípade druhej faktúry boli podľa súpisu práce vykonané na inej stavbe ako podľa faktúry) a uzavrel, že neboli predlžené dokumenty, ktoré boli podkladom pre vystavenie faktúr (strany 8-10 protokolu). Protokol bol žalobcovi zaslaný na vyjadrenie, ktorý však zmeškal 8-dňovú lehotu (protokol si prevzal dňa 10. 06. 2013 a vyjadril sa až dňa 03. 07. 2013). Lehota na vyjadrenie k protokolu je daná zákonom ( ) a jej zmeškanie nemožno odpustiť, a preto správca dane aj žalovaný postupovali správne, keď sa obsahom vyjadrenia žalobcu nezaoberali. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca vedel o tom, že daňová kontrola je zameraná aj na kontrolu plnení poskytnutých spoločnosťou EMPANADA, s.r.o. a v rámci prejednania protokolu bol správcom dane oboznámený so všetkými vykonanými dôkazmi ako aj pochybnosťami správcu dane v tejto súvislosti, pričom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol v podstate totožné dôvody neuznania výdavkov ako v protokole. Žalobca sa k protokolu vyjadril, a to aj ku skutočnostiam ohľadom spoločnosti EMPANADA, s.r.o., avšak po zákonnej lehote. Žalobca sa tak sám pripravil o možnosť vyjadriť sa k prejednávaným skutočnostiam a navrhnúť dôkazy. Nedošlo k tomu v dôsledku nezákonného postupu správcu dane, ktorý žalobcovi v súlade so zákonom možnosť vyjadriť sa poskytol.

26. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o prekročení lehoty daňovej kontroly vznesenú v podaní doručenom správnemu súdu dňa 11. 07. 2023, táto je uplatnená po zákonnej lehote. Žalobca podal správnu žalobu na Krajský súd v Žiline dňa 13. 05. 2015 za účinnosti (ďalej len „“). V priebehu konania dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“), pričom podľa prechodného ustanovenia platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak. Pre predmetné konanie zákon neustanovuje výnimku, a preto sa naň vzťahujú ustanovenia . Podľa môže žalobca rozšíriť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Lehota na podanie správnej žaloby je dva mesiace od doručenia (oznámenia) napadnutého rozhodnutia, teda rozhodnutia žalovaného ako orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni ( a rovnako ). Podľa doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise bolo žalobcovi napadnuté rozhodnutie doručené dňa 28. 04. 2015, a teda žalobné body mohol uplatňovať najneskôr do 28. 06. 2015. Žalobná námietka uvedená v podaní doručenom správnemu súdu dňa 11. 07. 2023 je uplatnená zjavne po lehote, a preto sa s ňou správny súd vecne nezaoberal. Podľa prechodného ustanovenia , ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, nemožno uplatňovať jeho ustanovenia, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Obsahovo totožné ustanovenie obsahoval aj , podľa ktorého mohol žalobca rozšíriť rozsah napadnutia správneho rozhodnutia len v lehote na podanie správnej žaloby podľa . Použitie novej úpravy tak nie je v neprospech žalobcu.

27. Nad rámec uvedeného správny súd k podaniu žalobcu doručenom dňa 11. 07. 2023 dodáva, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného prednesenou na pojednávaní, že podľa prechodných ustanovení sa na výkon daňovej kontroly u žalobcu vzťahoval (ako súd uzavrel v odseku 9. tohto odôvodnenia), ktorý v upravoval 6-mesačnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, z ktorej bola v odseku 19 stanovená výnimka, ak daňová kontrola začala na podnet orgánov činných v trestnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu (č. l. 1) vyplýva, že daňová kontrola sa začala na podnet OR PZ v Žiline zo dňa 29. 03. 2011, ktorý viedol trestné konanie, kde žalobca vystupoval ako podozrivý zo spáchania trestného činu krátenia dane a poistného podľa a , a preto sa na daňovú kontrolu uvedená lehota nevzťahuje.

28. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd mu podľa a contrario nepriznal náhradu trov konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ). O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ,

je žalovaným Centrum právnej pomoci.