Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/42/2013

Potvrdené rozhodnutím 8Sžf/121/2013
„Identifikačné číslo spisu: 5013200326 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2015 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5013200326.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: U. L., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom U. XXX/X, XXX XX Y., podnikajúci pod obchodným menom U. L. PMG -Stav, miesto podnikania Gbeľany 136, IČO: 33 745 552, zast. advokátom Mgr. Rastislavom Otrubom, so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/135046/2013 zo dňa 18. marca 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/42/2013-64 zo dňa 3. septembra 2013, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/42/2013-64 zo dňa 3. septembra 2013, p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: Pavol Mucha, rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom U. XXX/X, XXX XX Y., podnikajúci do 31.01.2012 pod obchodným menom Pavol Mucha PMG-Stav, s miestom podnikania Gbeľany 136, IČO: 33 745 552, , právne zastúpený: JUDr. Štefan Schnelly, so sídlom F. G. XXXX/XX, XXX XX S., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/135046/2013 z 18. 03. 2013, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou 08. 04. 2013 Krajskému súdu v Žiline sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/135046/2013 z 18. 03. 2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina - dodatočný platobný výmer č. 9500401/5/3667857/2012 z 10. 12. 2012, ktorým podľa , vo väzbe na vymeral žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „“) za zdaňovacie obdobie január 2009 v sume 6 747,37 eur.

Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci daňovým úradom (ďalej len „prvostupňovým orgánom“). Konštatoval, že faktúry

č. 074/2009 a 078/2009 vystavené dodávateľom JCO s. r. o., Malacky neobsahovali povinné náležitosti v zmysle ustanovenia o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), keď faktúra neobsahovala zákonné náležitosti a to súpis prác a dodávok podpísaný dodávateľom aj odberateľom, čím podľa názoru správnych orgánov stratili tieto doklady na svojej vierohodnosti, preukáznosti a preskúmateľnosti. Správne orgány konštatovali, že v konaní žalobca porušil , v nadväznosti ust. cit. normy, nepreukázal vznik daňovej povinnosti tým, že nepreukázal dodanie služby dodávateľom označeným v dodávateľskej faktúre, teda obchodnou spol. JCO s. r. o., v posudzovanom zdaňovacom období, a to vo vzťahu k faktúre vystavenej JCO s. r. o. pod č. 074/2009 zo dňa 31. 01. 2009 na čiastku 41 650 eur, z toho 6 650 eur. K tomuto záveru správne orgány došli vyhodnotením vykonaných dôkazov, keď konštatovali, že žalobcom predložený súpis vykonaných prác k uvedenej faktúre je nedostatočný, nevierohodný a nepreskúmateľný, keď na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na obsah listinného dôkazu - úradného záznamu č. PPZ-BOK-Z-230-389/2010 zo dňa 23. 11. 2010 (ďalej len „úradný záznam“) mali

správne orgány preukázané, že v kontrolovanom období konateľ obchod. spol. JCO s. r. o. Anton Fojtík poprel akékoľvek obchodno-záväzkové vzťahy medzi uvedenou obchodnou spoločnosťou a žalobcom, keď tvrdil, že žiadne práce, ani dodávky materiálu neboli (v zmysle faktúr) spoločnosťou JCO s. r. o. dodané, že nepozná odberateľov týchto služieb, zmluvy s nimi neuzavrel a peniaze, ktoré sú uvedené na výdavkových pokladničných dokladoch (ďalej len „VPD“) a príjmových pokladničných dokladoch (ďalej len „PPD“) nikdy neprijal a stavebný denník neviedol.

Žalovaný, k odvolacím námietkam konštatoval, že úradný záznam, vystavený Prezídiom policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ v Prievidzi, je možné s poukazom na použiť ako dôkaz v daňovom konaní, ale rozhodoval aj na základe iných zistených skutočností, pričom s obsahom úradného záznamu bol žalobca, v rámci ústneho pojednávania dňa 05.06.2012, riadne oboznámený. K námietku žalobcu, že správca pochybil, keď nezabezpečil jeho prítomnosť pri výsluchu svedka Antona Fojtíka, resp. Ľubomíra Gábu, súčasného konateľa JCO s. r. o.. konštatoval, že pripúšťa okrem ústnej výpovede svedka aj jej písomnú formu, s poukazom na uvedenej normy a správca dane je oprávnený vyzvať svedka na podanie písomného svedectva. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý tvrdil, že je povinnosťou správcu dane zabezpečiť také dôkazy, ktoré by odôvodňovali závery správcu dane, že práce neboli vykonané konštatoval, že podmienky uvedené v , a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za chyby dokladu a ani pre dobromyseľnosť platiteľa. Konštatoval, že pokiaľ si platiteľ uplatňoval nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba predložením tejto faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Konštatoval, že v daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti s poukazom na v znení neskorších predpisov, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Konštatoval, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by medzi ním a obchod. spoločnosťou JCO s. r. o. Malacky, sa uskutočnili zdaniteľné plnenia deklarované uvedenou faktúrou Prijatie zdaniteľného plnenia od dodávateľa JCO s. r. o. nepreukazujú žalobcom predložené listinné dôkazy - zmluva o dielo zo dňa 01. 05. 2008, faktúra č. 074/2009 zo dňa 31. 01. 2009, súpis práca a dodávok z 31. 01. 2009, doklad o úhrade faktúry č. 074/2009 (VPD č. 131 z 05. 03. 2009). Žalovaný konštatoval, že zmluva o dielo z 01. 05. 2008 má neurčito vymedzený predmet plnenia, v zmluve absentuje miesto, kde sa majú práce vykonávať, aj ich celkový rozsah. Z obsahu faktúry č. 074/2009 z 31. 01. 2009 nie je zrejmý rozsah fakturovaných prác, ani bližší charakter fakturovaných prác. Súpis prác a dodávok z 31. 01. 2009, bol vyhotovený bez toho, aby bol podpísaný objednávateľom aj zhotoviteľom, tento súpis podpísal žalobca až dňa 11. 11. 2010 a to z dôvodu jeho odovzdania orgánom činným v trestnom konaní. Ďalej konštatoval, že z obsahu faktúry č. 074/2009 z 31. 01. 2009 nevyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou bol súpis prác a dodávok z 31. 01. 2009. Faktúra sa odvoláva iba na nekonkrétnu zmluvu o dielo z 01. 05. 2008 a nie na súpis práca a dodávok z 31. 01. 2009, uvedené doklady nie sú preukázané väzbou, ktorá by svedčila o ich neoddeliteľnosti. Konštatoval, že okolnosti za akých došlo k vyhotoveniu súpisu neboli dostatočne objasnené žalobcom, ktorý v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 10. 04. 2012 konštatoval, že súpisy boli odsúhlasované len ústne s tým, že Anton Fojtík (konateľ JCO s. r. o.) ich nerozporoval. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa a , preto správca dane dôvodne neuznal v zdaňovacom období január 2009 nárok žalobcu na odpočítanie , z došlej faktúry č. 074/2009 z 31.01.2009.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobcu, ktorú formuloval v nasledovných žalobných bodoch.

Žalobný bod 1/

Žalobca tvrdil, že Zmluva o dielo 1/2008, ktorá medzi žalobcom a JCO s. r. o. bola uzavretá je rámcovou zmluvou, čo vyplýva z čl. II. zmluvy, ktorej predmetom bolo prevedenie zatepľovacích stavebných prác podľa požiadavky objednávateľa. Poukazoval, že žalovaný v rozhodnutí nepopiera, že práce neboli vykonané, avšak tvrdí, že nebolo preukázané ich uskutočnenie spoločnosťou JCO s. r. o. S týmto

názorom žalobca nesúhlasí, žalovaný tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, poprel ich iba úradný záznam spísaný Prezídiom policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ v Prievidzi č. PPZ-BOK-Z-230-389/2010 zo dňa 23. 11. 2010 (ďalej len „úradný záznam“), ktorý ani v jednom odstavci nespomína žalobcu a žalovaný ním nepreukázal, že skutočne vtedajší konateľ JCO s. r. o. Anton Fojtík videl faktúry, ktoré boli uvedené v úradnom zázname, pričom mal uviesť, že niektoré podpisy patria jemu. Žalobca tento úradný záznam nemôže považovať za relevantný doklad a dôkaz, pričom povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť v rámci daňovej kontroly také dôkazy, ktoré by jeho závery potvrdzovali. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného vychádza z jediného dôkazu, vyššie uvedeného úradného záznamu, pričom žalobca nemal možnosť konfrontovať skutočnosti v ňom uvedené s Antonom Fojtíkom a zároveň nemal možnosť preskúmať zákonnosť tohto úradného záznamu. Úradný záznam nie je podpísaný Antonom Fojtíkom, a teda ani nie je overiteľné, či táto osoba skutočne, v úradnom zázname, uvedené skutočnosti potvrdila. Poukazoval na pochybenie policajného orgánu, ktorý nevypočul Antona Fojtíka ako svedka, čím by sprocesnil jeho vyjadrenie obsiahnuté v úradnom zázname.

Žalobca tvrdil, že úradný záznam nemožno v rámci daňového konania použiť ako dôkaz, čo potvrdzuje výpočet dôkazných prostriedkov v , medzi ktorými úradný záznam nie je uvedený. Úradný záznam má charakter len pomocnej evidencie a nie dôkazného prostriedku. Súčasne namietal aj jeho vierohodnosť. Žalovaný z úradnej povinnosti je povinný využiť inštitút predvolania svedka, ktorého sa má právo zúčastniť i kontrolovaný subjekt, ktorý má právo vyjadriť sa k prejednávaným skutočnostiam a právo klásť svedkom otázky. Pokiaľ žalovanému sa nepodarilo zabezpečiť prítomnosť svedka (Antona Fojtíka, resp. súčasného konateľa JCO s. r. o. Ľubomíra Gába) na pojednávaní, neznamená táto skutočnosť automatické potvrdenie správnosti záverov uvedených v úradnom zázname.

Žalobný bod 2/

Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že faktúra č. 074/2009 je neurčitá a nepreskúmateľná, tvrdil, že jej neoddeliteľnou súčasťou je súpis vykonaných prác, v ktorom je presne špecifikovaný druh vykonávaných stavebných prác ako aj ich rozsah, preto nebolo potrebné v obsahu faktúry duplicitne rozpisovať rozsah stavebných prác., Nakoľko súpis vykonaných prác vypracoval Fojtík a žalobca ako objednávateľ nemal voči jeho obsahu výhrady, ani voči rozsahu vykonaných prác, došlo k prevzatiu prác prevzatím faktúry č. 074/2009 (ďalej len „faktúra“) pričom písomné potvrdenie prevzatia diela nebolo zmluvnou podmienkou účastníkov zmluvného vzťahu a zároveň písomné prevzatie diela nevyžaduje ani . Súhlas s vykonaným druhom prác a ich rozsahom, žalobca potvrdil úhradou vystavenej faktúry v celom rozsahu. Pokiaľ by zhotoviteľ nevykonal v uvedenom rozsahu práce špecifikované v súpise, objednávateľ - žalobca by faktúry vrátil na prepracovanie, resp. došlo by len k ich čiastočnej úhrade. Konštatoval, že prílohou faktúry

je aj súpis vykonaných prác, v ktorom je špecifikovaný druh vykonávanej práce, jej rozsah, cena, ako i miesto výkonu práce a nestotožnil sa s názorom, že faktúra je nepreskúmateľná. Tvrdil, že správca dane dospel na základe vykonaného dokazovanie k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalobný bod 3/

Žalobca tvrdil, že správca dane neprodukoval dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdil pravdivosť skutočností uvádzaných v úradnom zázname a zdôraznil, že Anton Fojtík, resp. spoločnosť JCO s. r. o., nepodala návrh na určenie neplatnosti zmluvy o dielo uzavretej medzi touto spoločnosťou a žalobcom na súd a že do podania žaloby, žiadnym relevantným dôkazom nebola spochybnená platnosť a účinnosť zmluvy o dielo, na základe ktorej došlo k vystaveniu faktúry. Tvrdil, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, správca dane vykonával dôkazy v rozpore so zákonom a svoje zistenia oprel o dôkazy, ktoré nemajú oporu v zákone, a postupom správcu dane bolo daňovému subjektu odňaté právo obhajovať sa a zaujať stanovisko k prejednávaným skutočnostiam.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a to vo vyjadrení z 22. 05. 2013.

Krajský súd v Žiline preskúmal v rozsahu žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná pri aplikácii žalobu zamietol a to z nasledovných dôvodov.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa , pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa , ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Podľa v znení neskorších predpisov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa , daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa v znení neskorších predpisov, daňové konanie začaté podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa . posledný stav textu, znenie pred bodkočiarkou a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Podľa v platnom znení k 31. 03. 2009, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa v platnom znení k 31. 03. 2009, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa

§ 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa v platnom znení k 31. 12. 2009, dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,

c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa zák.č v platnom znení k 01.02.2009, právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa

§ 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa zák.č v platnom znení k 31.03.2009, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa , alebo d) v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d); ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d), vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch podľa .

Podľa zák.č v platnom znení k 31.03.2009, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa až 42.

Podľa zák.č v platnom znení k 31.03.2009, faktúra musí obsahovať

a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,

b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,

c) poradové číslo faktúry,

d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e) dátum vyhotovenia faktúry,

f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,

g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,

h) sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,

i) výšku dane spolu v eurách.

Podľa , v znení neskorších predpisov, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa , v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa , v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 2 ods. 3 zákona o správe daní), ale i zásada (a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní) prejednávacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť vykonať dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam i spôsobu ich získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti ( ), aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (zakotvené v ).

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov ( ). Pričom ako dôkaz mohol použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi normami. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť.

Ustanovenie (ďalej len „“) demonštratívne vymedzuje dôkazné prostriedky, ktoré je kompetentný správca dane ako dôkaz použiť v daňovom konaní. Medzi tieto dôkazné prostriedky zaraďuje aj verejné listiny. Krajský súd vyhodnotil úradný záznam vystavený príslušnými orgánmi policajného zboru za verejnú listinu. Naviac konštatuje, že obsah tejto verejnej listiny a skutočnosti obsiahnuté v jej obsahu boli spôsobilé objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu, práve z dôvodu, že obsahom úradného záznamu je vyjadrenie konateľa JCO s. r. o. Antona Fojtíka, o obchodno-záväzkových vzťahoch tejto spoločnosti, ako dodávateľa vo vzťahu k žalobcovi ako odberateľovi v rokoch 2008 a 2009.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že úradný záznam nebolo možné v rámci daňového konania použiť ako dôkaz, že má charakter len pomocnej evidencie a nie dôkazného prostriedku a neakceptoval aj tvrdenie o nevierohodnosti úradného záznamu.

Úradný záznam je verejnou listinou, ktorá bola vydaná príslušnými orgánmi Slovenskej republiky, Úradom boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ, Prievidza a súd nemá dôvod spochybňovať autentičnosť a vierohodnosť tohto úradného záznamu, ktorý bol zabezpečený správcom dane v rámci daňovej kontroly, ktorá predchádzala vydaniu napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu. Naviac žalobca nijak nespochybnil vierohodnosť úradného záznamu. V tejto časti vyhodnotil žalobné body za nedôvodné.

Krajský súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že jediným dôkazom, o ktorý oprel žalovaný svoje rozhodnutie je úradný záznam. Táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu odôvodnenia prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia, jednoznačne správca dane hodnotí všetky dôkazy, ktoré vykonal a to každý samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislostii a úradný záznam je jedným z dôkazov, ktoré vykonal a vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí.

Daňový subjekt je nositeľom dôkaznej povinnosti a povinnosti tvrdení. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov, preto ani povinnosť daňového subjektu preukazovať tvrdené skutočnosti, nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení.

Žalobca v konaní predložil len vyššie uvedené listinné dôkazy, z ktorých aj samotný súpis prác a dodávok opatrený podpisom žalobcu zo dňa 11. 11. 2010, nie je dodávateľom JCO s. r. o. podpísaný, a nie je ani zrejmé, že je súčasťou posudzovanej faktúry.

Krajský súd sa stotožnil s názorom správcu dane a žalovaného, že dôkazmi, ktoré v konaní produkoval žalobca nebolo preukázané, že posudzované plnenie, ktoré bolo účtované dodávateľskou faktúrou dodávateľa JCO s. r. o. Malacky odberateľovi - žalobcovi pod č. 074/2009 s dátumom vystavenia faktúry 31. 01. 2009 bolo aj touto dodávateľskou spoločnosťou realizované. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z obsahu faktúry, súpisu prác a dodávok, pokladničných dokladov, zmluvy o dielo.

Žalobca v zápisnici pred správcom danie dňa 10. 04. 2012 tvrdil, že jeho pracovníci pracovali súbežne aj s pracovníkmi JCO s. r. o. (zápisnica č. 9500401/1/818354/2012).

Napriek tomuto tvrdeniu v konaní bol žalobca nečinný, neoznačil dôkazy, nenavrhol výsluch svedkov, ktorí by tieto skutočnosti mohli potvrdiť, neoznačil svedkov, ktorí by rozsah stavebných a zatepľovacích prác, priebežne fyzicky kontrolovali (rozsah, kvalitu prác, príp. priebežné vykonávanie rozsahu dohodnutých prác), aj keď sa jednalo o práce v objeme viac ako 40 000 eur, čo je pri takomte objeme prác neobvyklé.

Plnenie, ktoré prijal žalobca od JCO s. r. o. bolo plnením, ktoré (v subdodávke ako zhotoviteľ) dodával objednávateľovi - obchodnej spoločnosti Ferzastav SK s. r. o. Belá. Ani dôkazy, ktoré produkoval žalobca v konaní k obchodno-záväzkovým vzťahom s Ferzastav SK s. r. o. nepreukazujú dodanie prác žalobcovi obchodnou spoločnosťou JCO s. r. o. Malacky.

Z obsahu spisu vyplýva pasivita žalobcu, ktorý nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy, čo vyplýva aj zo zápisnice z ústneho pojednávania pred Daňovým úradom Žilina zo dňa 10.04.2012 a 08.08.2012.

Krajský súd duplicitne zdôrazňuje, že žalobcom predložené listinné dôkazy nepreukazujú presný rozsah vykonaných prác tak, aby práce boli riadne identifikovateľné a nezameniteľné (neviedol stavebný denník), preto nebolo možné z obsahu týchto listinných dôkazov, rozsah vykonaných prác, s obsahom ich účtovania dodávateľskou firmou JCO s. r. o. konfrontovať.

Krajský súd konštatuje, že v konaní absentuje výsluch konateľa JCO s. r. o. Antona Fojtíka. Úradný záznam nemôže nahradiť svedeckú výpoveď v daňovom konaní a v tejto súvislosti realizáciu práv žalobcu v súlade s ust. a nasled. .

Čo sa týka námietky nevykonania výsluchu svedka Fojtíka, konateľa JCO s. r. o. Gábu, krajský súd konštatuje, že súčasný konateľ Ľubomír Gába je v obchodnom registri vo funkcii od 25. 01. 2011 a v posudzovanom období január 2009 nebol konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti a nebol ani jej spoločníkom. Z toho dôvodu nemôže podať žiadne osobné svedectvo k skutočnostiam, ktoré sa týkali činnosti JCO s.r.o. v mesiaci január 2009, resp. k obdobiu, ktoré tomuto časovému obdobiu predchádzalo. Správca dane sa pokúšal predvolať bývalého konateľa JCO s. r. o. Antona Fojtíka, ktorý v čase daňovej kontroly, ako aj daňového konania mal status osoby, ktorá má určené miesto pobytu Q. bez bližšieho určenia, preto sa ani nepodarilo správcovi dane zabezpečiť výsluch tejto osoby.

Krajský súd v Žiline nemá dôvod spochybňovať obsah, teda aj vierohodnosť úradného záznamu - verejnej listiny a preto dospel k záveru, že bol správca dane oprávnený vychádzať aj z obsahu tohto listinného dôkazu, v ktorom Anton Fojtík poprel akékoľvek obchodno-záväzkové vzťahy JCO s. r. o. so žalobcom v uvedenom období, námietka vo vzťahu k postupu policajného orgánu je bez relevancie.

Úradný záznam použil správca dane ako listinný dôkaz. Súd bol kompetentný preskúmať procesný postup správcu dane v daňovom konaní, nemal však kompetenciu preskúmať a hodnotiť postup iných orgánov (policajných orgánov).

Žalobca pri obchodno-záväzkových vzťahoch mal postupovať s dostatočnou starostlivosťou tak, aby disponoval dostatočnými dôkazmi, ktorými by preukazoval skutočný rozsah prác, ktoré mal prijať od obchodnej spoločnosti JCO s. r. o. (pričom je obvyklé pri prácach v objeme viac ako 40 000 eur viesť stavebný denník). Svoje tvrdenie mohol byť spôsobilý preukázať označením svedkov, svojich pracovníkov, ktorí by potvrdili, ktorí pracovníci JCO s. r. o. súčasne s nimi a v akom časovom období na akej stavbe pracovali a tým stotožniť rozsah fakturovaných prác a následným výsluchom osôb, ktoré za JCO s. r. o. mali práce vykonávať, mohol byť spôsobilý stotožniť rozsah fakturovaných prác.

Krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca tvrdil, že správny orgán vychádzal z jediného dôkazu úradného záznamu, tak tento záver z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia nevyplýva. Súd súčasne vyhodnotil nezabezpečenie prítomnosti svedka Fojtíka a Gábu za postup, ktorý je súladný so zákonom práve z dôvodu, že správca dane vykonal účelné kroky na zabezpečenie účasti osôb na pojednávaní (u Antona Fojtíka, nebola k dispozícii správnemu orgánu jeho kontaktná adresa). Podľa názoru krajského súdu žalobca nepochybil, keď vychádzal z tých dôkazov, ktoré produkoval žalobca v konaní, a ktoré si zabezpečil v rámci riadneho zistenia skutkového stavu veci správca dane, pričom tvrdenie, že žalobca nepreukázal, že účtované plnenie bolo dodané spoločnosťou JCO s. r. o. vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania. Žalobný bod 1/ súd vyhodnotil ako nedôvodný.

K žalobnému bodu 2/ Krajský súd sa stotožnil s názorom správcu dane, že nebola naplnená ani ďalšia kumulatívna podmienka priznania nároku na odpočet , keď nebol v konaní predložený riadny účtovný doklad - faktúra v súlade s ust. , keď posudzovaná faktúra neobsahovala množstvá a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodaných služieb, naviac posudzovaná faktúra ani neodkazuje, že jej súčasťou je súpis prác. Z obsahu súpisu prác a dodávok nevyplýva, že by bol potvrdený vystaviteľom faktúry a z jeho obsahu nie je zrejmé, že sa viaže k posudzovanej faktúre. Ani z obsahu súpisu nemožno riadne identifikovať rozsah, množstvo prác aj vo vzťahu aj k ich časovému prevedeniu.

Podľa názoru krajského súdu nebola splnená ani zákonná podmienka vyhotovenia faktúry v súlade s ust. .

K žalobnému bodu 3/ Námietka, že obchodná spol. JCO s. r. o. ani Anton Fojtík nepodali návrh na určenie neplatnosti zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom, na základe ktorej sa žalobcovi plnilo, je pre posúdenie irelevantná.

Platnosť alebo neplatnosť obchodnej zmluvy vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok odpočítania v zmysle a nasledujúcich o nemá žiadnu relevanciu. Pre posúdenie veci je podstatné, aby bolo preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia osobou, ktorá toto zdaniteľné plnenie aj účtovala a ku kumulatívnemu naplneniu základných podmienok pre uplatnenie odpočítania v súlade so , a to bez ohľadu na to či k plneniu došlo na základe platnej alebo neplatnej obchodnej zmluvy.

Súd konštatuje, že na prejednávanú vec, podľa názoru krajského súdu, nemá vplyv rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach vedených pod C-80/11 a C-142/11 vo veci Mahagében kft a U. R. proti Nemzéti Adó-es Vámhivatal a ani nemohol vychádzať z právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 15. 03. 2011. Uvedené rozhodnutia nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec z dôvodu, že v posudzovanej veci dodávateľ žalobcu poprel existenciu dodávaného plnenia. Žalobca dôkaznými prostriedkami nepreukázal opak tohto skutkového zistenia správneho orgánu, i keď mal potenciu dôkazmi, a to výsluchom svedkov svojich pracovníkov, ktorí mali súčasne pracovať s pracovníkmi dodávateľa a následne výsluchom takto zistených a označených osôb tvrdenia konateľa JCO s. r. o. (Fojtíka) v úradnom zázname vyvrátiť, naviac žalobca nedisponuje faktúrou a prílohami s podrobným položkovým opisom druhu a ceny dodávaných služieb a tovarov od dodávateľa uvedeného vo faktúre a nepreukázal teda splnenie vecných a formálnych predpokladov pre uplatnenie a uznanie odpočtu v posudzovanej faktúre, preto nie je možné súdne rozhodnutia na prejednávanú vec, podľa názoru súdu, pri rozhodovaní aplikovať.

K tvrdeniu, že bolo odňaté právo daňového subjektu obhajovať sa a zaujať stanovisko k prejednávaným skutočnostiam, krajský súd konštatuje, že tento žalobný bod, okrem uvedeného, bližšie a konkrétne žalobca nešpecifikoval, neuviedol akým spôsobom k porušeniu práva žalobcu, v namietanom smere, došlo.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že žalobca udelil 16. 03. 2012 plnomocenstvo JUDr. Štefanovi Schnellymu, advokátovi so sídlom v S.. S ním aj správca dane konal a doručoval mu rozhodnutia.

Súd nezistil, že došlo k pochybeniu správneho orgánu, naviac konštatuje, že bol povinný žalobca konkrétne a určite formulovať žalobný bod, pokiaľ tak neučinil, nemôže súd preskúmať všeobecné nekonkrétne tvrdenia - žalobné body. Naviac súd pri preskúmaní veci procesné pochybenia správcu dane v namietanom smere nezistil. Tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.

Krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

Žalobca v konaní nemal úspech, pri aplikácii mu nevzniká právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust.