Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/34/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. W. XX, o vymoženie 1.075,48 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, pod sp. zn. EX 63/04, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -21 zo dňa 10. apríla 2012, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pazmaňa 49/3, náhradu trov exekúcie vo výške 74,41 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , (ďalej len ""), , zákona a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""). Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v priebehu exekučného konania začatého dňa 07.01.2004 preskúmal spisový materiál a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a následne ju zastaviť, nakoľko oprávnený a povinná dňa 13.06.2003 uzavreli zmluvu o úvere č. 4280121, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Nakoľko povinná nesplnila záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú osobu konal a zápisnicu podpísal Mgr. Bruno Žlnay, advokátsky koncipient, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu a výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinný splatí v lehote do 21.10.2003, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Návrhom zo dňa 18.11.2010 oprávnený požiadal súd prvého stupňa, aby pripustil zmenu súdneho exekútora tak, aby vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60. Súd prvého stupňa mal za to, že dvojstranný právny úkon - zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere v čase, keď žiadny dlh neexistoval, teda nebola známa ani jeho výška. V tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla ani splnomocniť advokáta Mgr. Kušníra na také právo, z čoho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že splnomocnenie (dohoda o splnomocnení), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere považoval v zmysle za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť

k uznaniu právneho záväzku dlhu Mgr. Kušnírom a teda k vydaniu podpísaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Ďalej uviedol, že z ustanovenia jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra, prípadne Mgr. Bruna Žlnaya na základe substitučnej plnej moci na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok, považoval súd prvého stupňa za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Súd prvého stupňa aj s poukazom na uvedené žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora ako nedôvodnú zamietol. Trovy exekúcie súd prvého stupňa priznal exekútorovi v súlade s ustanoveniami , , a Exekučného poriadku a , , , , , , , vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len „vyhláška“/ v sume 74,41 Eur vrátane 20% DPH, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného. Priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa počtu hodín vynaložených na exekúciu podľa vyhlášky vo výške 39, Eur za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu á 6, Eur / vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 30 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 40 min., príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu - 60 min., upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí - 40 min., vypracovanie žiadosti o súčinnosť - DI - 20 min., príkaz na začatie exekúcie - banka, zamestnávateľ - 30 min., spracovanie vzniknutých trov exekúcie - 30 min/ t.j. 250 minút a z náhrady hotových výdavkov podľa vyhlášky vo výške 13,35 Eur za poštovné, spotrebný materiál v sume 2,28 Eur, cestovné náhrady v sume 16,56 Eur /Šaľa - Nitra a späť - 30 km, súpis hnuteľných vecí dňa 16.02.2004/ a z náhrady za stratu času podľa vyhlášky v sume 2,37 Eur /3 začaté polhodiny x 0,66 Eur/.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ustanovenia prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej

dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Dôvodil, že súd poverenie na vykonanie exekúcie už vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Mal za to, že súd môže podľa ustanovenia Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ustanovenia Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania (najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý proces, právo vlastniť majetok, právo na pokojné užívanie majetku. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

K odvolaniu oprávneného sa povinná ani súdny exekútor nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa , a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa .

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 07.01.2004, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom č. N 3721/2003, NZ 91778/2003, zo dňa 14.10.2003, v ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúc Mgr. Tomáša Kušníra, ktorému povinná na základe splnomocnenia v zmluve o úvere č. 4280121 zo dňa 13.06.2003 udelila plnú moc na spísanie notárskej zápisnice v jej mene uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 36.654,-Sk. Podľa notárskej zápisnice úver a poplatok predstavujú sumu 32.400,-Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 16.07.2003 do zaplatenia. Celý tento dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Dňa 16.01.2004 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 51/19 poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 18.11.2010 požiadal oprávnený súd prvého stupňa o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého. Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 26.11.2010, súhlasil s návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyčíslil aj náhradu trov exekúcie a zároveň súdu prvého stupňa vrátil exekučný spis. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Oprávnený dňa 09.08.2012 doručil súdu prvého stupňa podanie označené ako návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu, ktorým navrhol, aby odvolací súd prerušil predmetné exekučné konanie a v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v tomto znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle z dôvodu predloženia oprávneným vyššie uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd mal za to, že v zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanoví osobitný o konkurze a reštrukturalizácii.

Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie konania boli už riešené aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. - 12 zo dňa 30.08.2010. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná. Odvolací súd aj z týchto dôvodov návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí

dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v napadnutej časti v súlade s ustanovením , týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Je tomu tak z dôvodu, že uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V danej právnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica, preto je potrebné sa zaoberať otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom iba za predpokladu, že spĺňa jednak formálne podmienky vykonateľnosti a jednak materiálne podmienky vykonateľnosti. Podmienkami materiálnej vykonateľnosti, ktoré musí notárska zápisnica obsahovať sú právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, predmet a čas plnenia, ako aj právny dôvod, teda označenie právneho úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notársku zápisnicu je potrebné považovať za verejnú listinu a ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak, teda aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Z toho vyplýva, že pri skúmaní a posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice súdom je predmetom skúmania predovšetkým naplnenie formálnych náležitostí notárskej zápisnice.

Súd prvého stupňa sa konaní v danej právnej veci nezaoberal podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či splnomocnenie a jeho obsah je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, keďže v danej veci je nesporné, že povinná notársku zápisnicu nespísala, ale splnomocnila na jej spísanie inú osobu - Mgr. Tomáša Kušníra, ktorá osoba ako sa javí konala za oprávneného /veriteľa/, ktorú skutočnosť si však musí ujasniť súd prvého stupňa pri tomto vyššie uvedenom právnom posúdení. Potom z vyššie uvedeného dôvodu v tomto smere svoje rozhodnutie ani neodôvodnil. Odvolací súd ďalej uvádza, že právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú predpokladané náležitosti upravené v spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V prípade, že súd prvého stupňa dospeje následne k inému záveru, aký vyjadril v napadnutom uznesení zváži tiež, či vyhovie návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 30.08.2010 z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého a to s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR č. k. zo dňa 13.4.2011 za situácie, keď súd na nedostatok nestrannosti exekútora musí prihliadnuť.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň svoje uznesenie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.