Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoCsp-2-2022.pdf
PDF · 112.68 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoCsp/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. - E., o zaplatenie 11.200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 7. septembra 2022 č.k. 35Csp/38/2022-61, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565, § 488, § 489, § 494, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 585 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).
2. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 29.3.2022 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.200 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.200 eur od 10.11.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, poskytol žalovanému na základe zmluvy č. 3018532874 z 26.6.2018 peňažné prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním z 23.4.2019 vypovedal zmluvu, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu 12.395,81 eura, ktorá pozostávala z istiny 11.693,90 eura, z riadneho úroku vo výške 650,54 eura, z úroku z omeškania vo výške 21,37 eura, z poplatkov vo výške 30 eur. Žalovaný po postúpení nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si v konaní uplatnil len dlžnú istinu vo výške 11.200 eur. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadril.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako banka a žalovaný ako fyzická osoba uzavreli 26.6.2018 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 12.150 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver spolu s dojednaným úrokom vo výške 12,90 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 221,56 eura, ktoré bol povinný uhrádzať k 25. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru mala nastať 25.6.2025.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetnú zmluvu súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
5. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu sa súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 54a OZ z úradnej povinnosti zaoberal otázkou, či uplatnený nárok nie je premlčaný. Žalobca v konaní doložil, že žalovaný z úveru vyčerpal sumu 12.150 eur, pričom toto tvrdenie a ani tvrdenie, že zo strany žalovaného nedochádzalo k riadnemu plneniu splátok, žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. V dôsledku toho právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (nie k výpovedi ako nesprávne v žalobe uvádza žalobca) listom z 23.4.2019 a to po tom, ako žalovaného listom z 20.3.2019 vyzval na splatenie dlžnej časti splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalobca riadne preukázal, že výzva bola žalovanému doručovaná na adresu jeho v tom čase aktuálneho pobytu, a to podaním na poštovú prepravu dňa 20.3.2019.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v žalobe jednoznačne nešpecifikoval, s ktorými splátkami sa žalovaný dostal do omeškania a táto skutočnosť nevyplývala ani z výziev právneho predchodcu žalobcu. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu využitia práva žiadať splatenie celého úveru. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou a práve táto splátka je tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 OZ. Preto od zročnosti tejto splátky (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 OZ. Zo žalobcom predložených listín vyplynulo, že právny predchodca žalobcu listom z 20.3.2019 upozornil žalovaného na omeškanie so splátkami a zároveň na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu napokon k oznámeniu predčasnej splatnosti pristúpil listom z 23.4.2019.
7. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa, ktorý si toto právo môže uplatniť v zákonom stanovených prípadoch, t.j. ak je dohodnuté plnenie v splátkach, dlžník splátky neplní a medzi stranami bolo dohodnuté pre tento prípad zosplatnenie dlhu tak, ako tomu bolo v tomto prípade (čl. VI. bod 1 písm. a/ zmluvy). Pri spotrebiteľskom úvere je ďalšou podmienkou zosplatnenia úveru omeškanie dlžníka viac ako tri mesiace. Pokiaľ právny predchodca žalobcu ako veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa 23.4.2019, uvedené podmienky zosplatnenia spĺňala nezaplatená splátka splatná 25.12.2018.
8. Ust. § 101 OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby v prípade, ak plnenie bolo dohodnuté v splátkach, podľa § 103 OZ môže veriteľ žiadať splnenie len príslušnej splátky, ktorá sa stala splatnou podľa dohody strán. V tomto prípade každá jednotlivá splátka predstavuje samostatné plnenie, pre ktoré plynie premlčacia doba podľa § 101 OZ samostatne. Len v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal splatným celý dlh podľa § 565 OZ, premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba v predmetnej veci začala plynúť tak ako upravuje ust. § 103 OZ v spojení s § 101 OZ, teda odo dňa nasledujúceho od splatnosti splátky (25.12.2018), pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, teda odo dňa 26.12.2018 a uplynula dňa 25.12.2021. Žaloba bola na súd doručená 29.3.2022, a teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, v dôsledku čoho uplatnený nárok nemohol byť v súdnom konaní priznaný. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
9. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne tým, že žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, by vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak keďže mu doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie; alternatívne navrhol jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Dôvodil, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, či súd prvej inštancie pri posudzovaní
premlčania na vec aplikoval zákon č. 62/2020 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 27.3.2020. Zároveň bol dňa 14.1.2021 schválený zákon č. 9/2021 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 s účinnosťou od 19.1.2021. V zmysle § 1 a § 8 zák. č. 62/2020 Z. z. premlčacia doba neplynula v období od 27.3.2020 do 30.4.2020, t. j. spolu 35 dní a od 19.1.2021 do 28.2.2021, t. j. spolu 41 dní. Aplikácia uvedeného zákona z odôvodnenia nevyplýva, a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie z tohto dôvodu nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s neplynutím lehôt počas pandémie COVID-19 a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (neaplikácia uvedených zákonných ustanovení), v dôsledku čoho dospel súd prvej inštancie k nesprávnym právnym záverom ohľadom premlčania.
11. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie tiež nesprávne právne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby. Podľa žalobcu bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa 23.4.2019) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, a súčasne bol právnym predchodcom žalobcu upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti všetkých splátok jednorazovo. Keďže však právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. v danom prípade splátky splatnej dňa 25.3.2019. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s § 103 OZ plynie samostatná trojročná premlčacia doba. Pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. splátky splatné od 25.3.2019 do konečnej splatnosti úveru) plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. od splátky splatnej dňa 25.3.2019). Z uvedeného dôvodu žalobca považoval za nesprávny výklad súdu prvej inštancie, že za nesplnenú splátku je potrebné považovať splátku splatnú dňa 25.12.2018, a teda od tejto splátky začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota. Takýto výklad je v priamom rozpore s § 565 OZ.
12. Žalobca poukázal i na to, že súd sa v odôvodnení nevysporiadal so skutočnosťou, že splátky splatné od 25.1.2019 a 25.2.2019 boli bez ohľadu na súdny výklad druhej vety § 103 OZ a § 1 a § 8 zák. č. 62/2020 Z. z. uplatnené v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, pretože v prípade týchto splátok ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, pre ktoré plynie v zmysle prvej vety § 103 OZ samostatná trojročná premlčacia doba – odo dňa splatnosti tej-ktorej splátky, pričom žaloba bola podaná na súde 29.3.2022. Ak právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 23.4.2019 ku dňu 20.4.2019, toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.3.2019, t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s § 565 OZ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a upozornení na možné uplatnenie tohto práva. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 25.3.2019 tak začala v súlade s § 103 OZ plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky splatnej dňa 25.3.2019, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr dňa 25.3.2022, avšak s ohľadom na zák. č. 62/2020 Z. z. najskôr dňa 9.6.2022. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 29.3.2022, mal žalobca za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k opačnému záveru.
13. Oprávnenie postupcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.12.2018 zaniklo v súlade s ust. § 565 OZ splatnosťou ďalšej splátky úveru (25.1.2019) a jediná splátka, pre ktorú podaním zo dňa 23.4.2019 mohol postupca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, je splátka splatná dňa 25.3.2019, za súčasného splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ a splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ je podľa názoru žalobcu potrebné posudzovať izolovane – avšak súd prvej inštancie tieto ustanovenia neprípustne zlúčil. Žalobca zdôraznil, že k uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo podaním zo dňa 23.4.2019 – a v zmysle platnej právnej úpravy tak mohlo dôjsť len v prípade, ak to bolo medzi stranami dojednané (čo bolo v konaní preukázané) a zároveň pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25.3.2019 (pretože pre skôr splatné splátky toto oprávnenie zaniklo); k uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo zároveň v súlade s § 53 ods. 9 OZ, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v dlhšom ako 3 mesačnom omeškaní s platením splátok a súčasne bol upozornený na možnosť uplatnenia tohto práva. Podľa názoru žalobcu nemohlo
dôjsť k premlčaniu uplatnenej pohľadávky, pretože žaloba bola na súde podaná včas. V súvislosti s výkladom § 103 OZ žalobca zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov.
14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že pokiaľ právny predchodca žalobcu ako veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa 23.4.2019, podmienky zosplatnenia v zmysle § 53 ods. 9 a § 103 OZ spĺňala nezaplatená splátka splatná 25.12.2018, a preto premlčacia doba v predmetnej veci začala plynúť odo dňa nasledujúceho od splatnosti tejto splátky, t.j. odo dňa 26.12.2018 a uplynula dňa 25.12.2021, pričom žaloba bola na súd doručená 29.3.2022, a teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, v dôsledku čoho uplatnený nárok nemohol byť v súdnom konaní priznaný.
17. Žalobca v odvolaní nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, keď na danú vec neaplikoval zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a súčasne tiež nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby. Zároveň žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keďže z neho nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s neplynutím lehôt počas pandémie COVID-19. Tieto odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.
18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. V súvislosti s posudzovaním začiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd upriamuje pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.11.2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020. Z uvedeného rozhodnutia plynie, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci
po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd uzavrel, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
24. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, ktorý začiatok plynutia premlčacej doby v prejednávanej veci zistil a posúdil nesprávne. Rovnako tak bola dôvodnou námietka žalobcu, že z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, či súd prvej inštancie aplikoval zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý ovplyvňuje plynutie premlčacej doby v prejednávanej veci a z týchto dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti i nepreskúmateľný.
25. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
26. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
27. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. marca 2016 sp. zn. 4Cdo 163/2015).
28. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, podľa ktorých v odôvodnení rozsudku má uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
29. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
30. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
31. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie neposkytol dostatočný argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať, pre svoj záver o premlčaní práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy.
32. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Nesprávnym procesným postupom totiž súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie). Navyše súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nesprávne zistil skutkový stav veci, ktorý bol podstatný pre ustálenie začiatku plynutia premlčacej doby uplatneného práva žalobcu.
33. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o nároku žalobcu. Súd prvej inštancie opätovne vykoná dokazovanie za účelom ustálenia začiatku plynutia premlčanej doby v prejednávanej veci, vysporiada sa s argumentami žalobcu, v nadväznosti na to opätovne posúdi otázku začiatku plynutia premlčacej doby uplatneného práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Na základe riadne vykonaného dokazovania potom vec právne posúdi i aplikovaním zákona č. 62/2020 Z. z., ako aj s prihliadnutím na závery Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Cdo/268/2020 a vo veci opätovne rozhodne.
34. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania
35. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
36. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).