Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/90/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobkýň 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, so sídlom Považská Bystrica, ul. Železničná 90/12 a 2/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. G. H. XX/XX, proti žalovaným 1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. XXXX/XX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Čibenka, s.r.o., IČO: 47 254 181, so sídlom Púchov, F. Urbánka 797/14, 2/ L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, M. B. XXX, 3/ N. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L., M. O. XXXX/X, P. X, a 4/ Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., S. P. XX/X, XXX XX P. (I.) , o určenie, že do dedičstva patrí, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovaný 1/ má voči žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalobkyne 1/ a 2/ povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného 1/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Žalovaným 2/ - 4/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Pôvodná žalobkyňa I. Q., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „pôvodná žalobkyňa“) podala na súd žalobu, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. B. - parcela reg. „C“ - parc. č. 110/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2 (ďalej aj „parcela KNC č. 110/4“). Tvrdila, že má naliehavý právny záujem na danom určení. V skutočnosti danú parcelu nadobudla ona spolu s manželom Q. Q. s tým, že pozostalosť po jej manželovi bola prejednaná v dedičskom konaní sp. zn. , kde všetky nehnuteľnosti nadobudla v zmysle závetu a listiny o vydedení. Danú parcelu odkúpili od pôvodných pozemno-knižných spoluvlastníkov, o čom sa im zachovali šeky o kúpe uvedených podielov v nehnuteľnosti, a to koncom decembra roku 1970 a začiatkom roku 1971 vyplatili T. D., I. Q., U. Q., Q. Q., Q. D., J. G., U. Q., P. I., D. I., Q. T. a Q. A.. Kúpna zmluva sa nezachovala. Parcelu si ohradili a užívajú ju doposiaľ. Pôvodní žalovaní J. J. a D. J. si na seba usporiadali nehnuteľnosť v podiele 48/66 osvedčením o vydržaní č. N 125/2010, Nz 16702/2010 zo dňa 12.05.2010, kde uvádzajú, že si podiely pozemno-knižných spoluvlastníkov odkúpili v roku 1973 od D. I., T. I., P. I. a P. P., čo však nie je pravda, pretože pôvodná žalobkyňa má doklady o zaplatení dohodnutých kúpnych cien. Podľa geometrického plánu i oplotenia pozemkov danú parcelu užíva pokojne a nerušene ako vlastnú, riadne sa o ňu stará. K žalobe pripojila výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. B. z 22.12.2017 a fotokópie 17-tich podacích lístkov o zaplatení a jedného príjmového dokladu.

2. Na základe návrhu žalobkýň tunajší súd uznesením č. k. - 161 zo dňa 03.09.2020 pripustil zmenu žaloby tak, že určuje, že parcela KNC 110/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2 k. ú. B. zapísaná na LV č. XXX v podiele 19/22 patrí do dedičstva po nebohej I. Q., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyne na pojednávaní konkretizovali, že podiel 19/22 pozostáva z podielu žalovaného 1/ v podiele 17/22 a z podielu 2/22, ktorý je na LV č. XXX k. ú. B. evidovaný na Q. T.. Následne súd uznesením č. k. -280 zo dňa 24.03.2022 na návrh žalobkýň pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu zo dňa 23.03.2022 nasledovne: Určuje, že parcela KNC č. 110/4 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2, k.ú. B., zapísaná na LV č. XXX v podiele 19/22 patrí do dedičstva po nebohej I. Q., ktorá zomrela XX.XX.XXXX a do dedičstva po nebohom Q. Q., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, obaja naposledy bytom B. XXX. Na pojednávaní 30.05.2023 žalobkyne konkretizovali, že do dedičstva patrí tento podiel 19/22 vo vzťahu ku každému poručiteľovi po polovici.

3. Žaloba pôvodnej žalobkyne bola podaná proti žalovaným J. J., nar. XX.XX.XXXX, D. J., nar. XX.XX.XXXX a Q. T., podľa vyjadrenia žalobkyne v žalobe na neznámom mieste, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom Bratislava.

4. Vzhľadom na zmeny v evidencii spoluvlastníkov predmetnej parcely na liste vlastníctva, súd na návrh pôvodnej žalobkyne uznesením č. k. - 46 zo dňa 01.08.2018 pripustil, aby do konania na žalovanej strane pristúpil I. J., súčasný žalovaný 1/.

5. V priebehu konania bolo zistené, že žalovaná Q. T. zomrela ešte pred podaním žaloby, preto súd uznesením č. k. -54 zo dňa 28.09.2018 konanie proti tejto žalovanej zastavil. Na základe návrhu zo strany pôvodnej žalobkyne uznesením č. k. -89 zo dňa 15.04.2019 pripustil, aby do konania na žalovanej strane pristúpili jej právne nástupkyne, a to J. P. a E. L.. V priebehu konania taktiež zomrela aj pôvodná žalobkyňa, preto tunajší súd uznesením č. k. -82 zo dňa 24.01.2019 rozhodol o tom, že v konaní pokračuje s dedičmi po tejto pôvodnej žalobkyni- so súčasnými žalobkyňami 1/ a 2/.

6. V priebehu konania bolo zistené, že žalovaná J. P. zomrela, a to ešte pred podaním žaloby, preto súd uznesením č. k. -109 zo dňa 17.10.2019 konanie proti tejto žalovanej zastavil.

7. Na základe späťvzatia žalobkýň 1/ a 2/ tunajší súd uznesením č. k. -145 zo dňa 20.04.2020 konanie proti žalovaným J. J. a D. J. zastavil (výrok II.) a pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpila N. A. B. - žalovaná 3/ (výrok I.)

8. V priebehu konania zomrela žalovaná E. L., preto súd na základe výsledkov dedičského konania po uvedenej žalovanej v súlade s ustanovením , uznesením č. k. – 273 zo dňa 01.06.2022 rozhodol tak, že v konaní pokračuje s jej dedičmi, a to s dedičmi L. L. a Q. K., t. č. L..

9. Pôvodní žalovaní D. J. a D. J. v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že ich vlastnícke právo vyplýva z osvedčenia o dedičstve č. k. - 20 zo dňa 10.12.2013, ako i z notárskej zápisnice o vydržaní N 125/2010 zo dňa 12.05.2010. V celom rozsahu popreli tvrdenie pôvodnej žalobkyne o jej údajnej kúpe predmetnej parcely. Údajné doklady o kúpe s danou parcelou vôbec nesúvisia. To, že pôvodná žalobkyňa v danom čase užívala predmetnú parcelu a tým fakticky znemožnila výkon vlastníckeho práva žalovaných J. J. a D. J. nepreukazuje jej naliehavý právny záujem. Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.03.2012. Žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 11.01.2019, v ktorom argumentoval rovnako ako pôvodní žalovaní J. J. a D. J..

11. Žalovaní J. J., D. J. a I. J. v písomnom podaní zo dňa 09.12.2019 prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že právni predchodcovia žalobkýň 1/ a 2/ predmetnú parcelu nikdy neodkúpili tak, ako to tvrdila ich právna predchodkyňa v žalobe a ani si ju nikdy neohradili. Právna predchodkyňa žalobkýň síce v posledných rokoch parcelu užívala ako výlučná vlastníčka, keďže ju uzamkla dvomi zámkami a chovala na nej hydinu a psa, čím fakticky znemožňovala užívať pozemok žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom, na základe toho jej však výlučné vlastníctvo určite nevzniklo.

12. Žalovaný 1/ spolu s písomným vyjadrením zo dňa 31.01.2020 predložil list z obce Streženice z 01.03.2012, kde podľa žalovaného 1/ sa v ňom konštatuje, že právna predchodkyňa žalobkýň bráni užívaniu pozemku žalovaným a to napriek tomu, že k nemu nemá žiadny vlastnícky vzťah. Ďalej predložil žalobu o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva zo dňa 06.03.2012, ktorá podľa žalovaného 1/ vyvracia tvrdené pokojné a nerušené užívanie pozemku. Predložil aj osvedčenie o dedičstve po nebohom G. Q., sp. zn. , ktorým bolo rozhodnuté o dodatočnom prejednaní spoluvlastníckeho podielu poručiteľa vo výške 2/11-tiny k pozemku, a to na návrh pôvodnej žalobkyne, kde dedičmi tohto majetku sa stali pôvodná žalobkyňa vo veľkosti 6/44 a D. J. a J. Q., obaja v podiele 1/44. Žalovaný 1/ uviedol, že je pozoruhodné, že by pôvodná žalobkyňa súhlasila s uvedeným spôsobom prejednania novoobjaveného majetku, ak by si skutočne myslela, že vlastnícke právo k pozemku v minulosti vydržala v celom rozsahu. Žalovaný 1/ súčasne poprel tvrdenie ohľadne výstavby plotu pôvodnou žalobkyňou a jej manželom. Tvrdil, že tento plot postavil J. J. a D. J.. K uvedenému vyjadreniu predložil listinné dôkazy - odpoveď obce Streženice z 01.03.2012, osvedčenie o dedičstve , žalobu o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva vlastníka a 3 fotografie.

13. V písomnom podaní zo dňa 15.02.2019 žalobkyňa 1/ uvádza, že sa vždy považovala, resp. jej právni predchodcovia sa považovali, za vlastníkov sporných nehnuteľností, tieto riadne užívala. V súdnom konaní je potrebné ako prejudiciálnu otázku určiť neplatnosť právneho úkonu - notárskej zápisnice, ktorá má predstavovať sporný scudzovací právny úkon. Cieľ, ktorý žalobkyňa 1/ sleduje, je byť zapísaná na liste vlastníctva, čo sa nedosiahne určením neplatnosti spornej notárskej zápisnice, ale len výrokom súdu. Pred notárskou zápisnicou pôvodní PKN spoluvlastníci a ich právni nástupcovia nehnuteľnosti previedli na otca a matku žalobkyne, títo prevody rešpektovali, nikto žalobkyňu 1/ a jej právnych predchodcov v užívaní nenapádal a kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti riadne vyplatili. Keďže žalovaní sporné nehnuteľnosti nikdy neužívali, nemohli byť ani dobromyseľní a nemohli splniť vydržaciu lehotu 10 rokov. Dané nehnuteľnosti rodičia žalobkyne užívali pokojne a nerušene v dobrej viere, že im patria, nikto ich v úžitku nenapádal.

14. Žalobkyňa 1/ v písomnom podaní zo dňa 13.02.2020 prostredníctvom právnej zástupkyne okrem iného uviedla, že Eglyovci uznávali, že Q. Q. s manželkou nadobudli predmetnú parcelu do vlastníctva, nakoľko na hranici pozemku KNC č. XXX/X postavili drevený plot. Osvedčenie, ktorým si dali osvedčiť vlastníctvo k danej parcele, podpísal aj napr. P. P., ktorý od manželov Q. prevzal kúpnu cenu a svoj podiel k pozemku im odpredal, preto nemohol už osvedčiť, že pozemok patrí J.. Do roku 2011 parcelu pokojne a nerušene užívali manželia Q., nikto ich v tom nenapádal. Preto by bolo potrebné prejudiciálne riešiť, či boli splnené podmienky na vydanie osvedčenia z 12.05.2010. Až po roku 2011, keď už mali Eglyovci vydané osvedčenie, sa títo začali domáhať, že sa jedná o ich parcelu, dochádzalo k sporom o pokojnom užívaní pôvodnou žalobkyňou. Manželia Eglyoví nikdy predmetnú parcelu neužívali, do roku 2011 sa nedomáhali úžitku, resp. rešpektovali nimi postavený plot a teda hranicu pozemku.

15. Žalobkyňa 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 01.06.2020 uviedla, že Q. T., ktorá je doposiaľ zapísaná ako vlastníčka na predmetnom LV, skutočne svoj podiel predala svojim právnym predchodcom, o čom predložili ústrižok o úhrade kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti. Na uvedené vyjadrenie žalovaná B. uviedla, že pozemok, ktorý je predmetom žaloby nikdy nevlastnila, nebol súčasťou dedičstva J. P. a ani nemá záujem tento pozemok vlastniť. Pokiaľ by bol pozemok a príslušenstvo súčasťou dedičstva po J. P., dedičstvo by odmietla a pozemok by pripadol štátu.

16. Žalovaná E. L., ani jej právni nástupcovia – súčasní žalovaní 2/ a 4/ sa k žalobe nevyjadrili.

17. Žalovaná 3/ v písomnom podaní zo dňa 30.04.2020 uviedla, že žiada o zastavenie konania v celom rozsahu voči jej osobe. Jej matka J. P. sa nikdy nestala vlastníkom podielu na predmetnom pozemku KNC č. 110/4. V dedičskom konaní po Q. T. nebol tento podiel na pozemku zahrnutý a teda nemohol byť prededený a prejsť na jej matku. V dobe úmrtia teda jej matka daný podiel nevlastnila a teda ani nebol v súpise vlastníctva k dedeniu a nemohol prejsť na dedičov. Nie je pravdivé tvrdenie, že je právnou nástupkyňou svojej zomretej matky, nakoľko toto dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nepatreného majetku.

18. Žalobkyňa 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 19.11.2020 uviedla, že I. Q. spolu s manželom Q. Q. odkúpili danú parcelu KNC č. 110/4 od P. P., P. I., D. I., Q. T., A. P., Q. A., J. P., J. G., I. Q., T. D., U. Q. a U. Q., dôkazom čoho sú podacie lístky preukazujúce, že im zaplatili určitú sumu. Na pojednávaní dňa 03.08.2021 uviedla, že parcelu KNC č. 110/4 si medzi sebou rodina Q. podelila tak, že táto parcela pripadla do výlučného vlastníctva G. Q., nar. XXXX, po ktorom všetok majetok nadobudli rodičia žalobkýň - Q. Q. s manželkou. I napriek tomu otec žalobkýň v roku 1970 ešte tento stav zduplikoval vyplatením kúpnych cien, v tom čase podielovým pozemno-knižným spoluvlastníkom, nakoľko pri postavení plotu si nehnuteľnosť vlastnícky neusporiadali. Q., Q. so svojou manželkou a následne žalobkyne 1/ a 2/, uvedenú parcelu vydržali, užívali pokojne a nerušene, a preto by mala patriť do dedičstva. O nehnuteľnosť sa vždy staral Q. Q. s manželkou a dnes žalobkyňa 1/. Následne právna zástupkyňa žalobkyne 1/ uviedla, že právnym titulom, od ktorého odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, je neformálna deľba medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi a následné zmluvy. Za účelom preukázania vybudovania oplotenia - dreveného plotu a železnej brány, ktorá je zobrazená v popredí na fotografii B, predložila znalecký posudok Ing. Majbu č. 133/1999 zo dňa 19.06.1999.

19. Žalobkyňa 1/ v rámci záverečnej reči prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že skutočnosti uvádzané v osvedčení o vydržaní obsiahnutej v notárskej zápisnici N 125/2010, Nz 16702/2010 mali potvrdiť právni nástupcovia medzi inými napr. aj právna nástupkyňa po Q. G. – Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T. H. XXX a pod B7 D. O., bytom U. A. XX. Zo strany obecných úradov daných obcí bolo oznámené, že takýto ľudia v živote v týchto obciach nežili, neboli prihlásení ani na prechodný ani trvalý pobyt. Žalobkyňa 1/ zastáva názor, že nemohli byť splnené podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní, keď nebolo ani preukázané, že parcela KNC č. 110/4 J. J. spoločne s manželkou D. užívali pokojne a nerušenie. Uvedená parcela KNC č. 110/4 bola oddelená dreveným plotom, ktorý stavali J. a Q., a ktorý oddeľoval nehnuteľnosti, ktoré každému patrili. Nepoprela, že Eglyovci občas prechádzali po tejto parcele. Aby sa ale dostali k humnu, chodili po ďalšej parcele, ktorá je hneď za spornou parcelou a potom by aj táto musela patriť do ich vlastníctva, no táto výlučne patrí žalobkyni 1/. Na parcele KNC č. 110/4 je vybudovaná ešte G. Q., teda právnym predchodcom Q. Q. a jeho manželky, vodná nádrž. Zároveň žalobkyňa 1/ poukázala na znalecký posudok č. 133/1999, ktorý vypracoval N. A., kde predmetom ocenenia je rod. dom č. XX a zároveň je ocenené aj oplotenie s tým, že plot bol vybudovaný ešte v roku 1951. Obec Streženice dala vyjadrenie zo dňa 9.2.2020, z ktorého je zrejmé, že všetky poplatky spojené so spornou parc. č. 110/4 hradil Q. Q., po jeho smrti I. Q. a dnes tieto poplatky hradí žalobkyňa 1/, o parcelu sa stará výlučne ona. Predložila prehlásenie D. U. zo dňa 03.11.2011, ktorým potvrdil, že parcelu KNC č. 110/4 užíval Q. Q. so svojou manželkou, túto nadobudol po bratovi G. Q.. Poukázala na čestné prehlásenie P. Q., ktorý sa vyjadril, že by jeho babka Q. Q. nikdy nesúhlasila, aby Eglyovci niečo užívali, nakoľko im toto nikdy nepatrilo. Dokonca mal vedomosť, že otec žalobkýň počas svojho života, niekedy v roku 1970 vyplatil ostatných spoluvlastníkov, ktorým podiely patrili a tieto si od nich odkúpili. Následne poukázala na podacie lístky, ktoré majú preukazovať úhradu kúpnej ceny za podiely na danej parcele KNC č. 110/4 a uviedla rodinné vzťahy medzi pôvodnými spoluvlastníkmi spornej parcely a tými, ktorým boli predmetné sumy poukázané. Uviedla, že iné nehnuteľnosti si jej rodičia nemali dôvod vysporiadavať. Hoci si tieto nehnuteľnosti spoluvlastníci pozamieňali a rozdelili a ani nebola potrebná výplata, otec žalobkýň pre usporiadanie vzťahov sa ešte aj finančne vyrovnal. Ešte 21.04.2011 podal Q. Q. návrh na prejednanie dedičstva po G. Q., kde okrem iného uvádzal aj LV č. XXX, konanie bolo však zastavené. Matka žalobkýň sa viackrát obracala s prosbou na obecný úrad a so žiadosťou na okresnú prokuratúru, kde uvádzala, že parcela KNC č. 110/4 patrí jej a jej manželovi a J. ju neustále napádajú a dokonca jej poškodili bránu, ktorá je v jej vlastníctve. Na základe oznámenia a upovedomenia o spôsobe vybavenia podnetu bola odkázaná na konanie pred súdom. Starosta obce, ktorý bol na pojednávaní vypočutý uviedol, že sa tam p. I. Q. viackrát domáhala zjednania nápravy, z ktorej skutočnosti je teda zrejmé, že sa D. J. s manželom domáhali na súde až po vydaní osvedčenia, aby im túto parcelu umožnila I. Q. užívať, konanie však bolo zastavené. Žalobkyňa 1/ považuje žalobu za dôvodnú a žiadala tejto vyhovieť.

20. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava toho, čo uviedla právna zástupkyňa žalobkyne 1/.

21. Žalovaný 1/ na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že ním predložený LV č. XXX, k. ú. B. na čl. 205 spisu preukazuje iné vlastníctvo k podielom než ako uvádzajú žalobkyne. V rámci záverečnej reči prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že parc. KNC č. XXX/X

je spoločnou nehnuteľnosťou, ktorá bola využívaná aj žalovaným 1/ a jeho právnymi predchodcami. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia, ktorí uviedli, že táto parcela sa využívala ako prístup do humna na pozemku žalovaného 1/ a po vzniku konfliktov bola brána pred predmetným sporným pozemkom uzatvorená. Parcela KNC č. 110/4 slúžila aj ako prístup do v súčasnosti už neexistujúceho rodinného domu postaveného na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/, naľavo do dreveného plota. Samotná výstavba plotu, ktorá mala podľa tvrdení žalobkýň založiť reálne oddelenie údajne kúpeného sporného pozemku, bola za účelom zamedzenia vstupu hydiny na pozemok vo vlastníctve žalovaného 1/, ktorý bezprostredne hraničí so spoločným dvorom parcelou KNC č. XXX/X, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia. Z listinných dôkazov - podacích lístkov - predložených žalobkyňami žiadnym spôsobom nevyplýva, že by sa malo jednať o úhrady kúpnej ceny za pozemok, ktorý je predmetom sporu. Existenciu kúpy popreli viacerí svedkovia. Tieto listinné dôkazy boli zároveň len voči niektorým osobám, ktoré boli v minulosti vlastníkmi predmetnej spornej parcely. Samotné užívanie parcely KNC č. 110/4 žalovaným 1/ aj žalobkyňami je výkonom ich užívacieho práva ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti a nemôže bez ďalšieho založiť predpoklad o výkone vlastníckeho práva ako výlučného vlastníka. Predmetom tohto konania je určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, teda žalobkyne majú v konaní preukázať, že im patrí vlastnícke právo ku dňu smrti poručiteľa. Ostatné skutočnosti, ktoré nepreukazujú vlastnícke právo ku dňu smrti poručiteľa, ale ktoré nastali po tomto dni, sú v tomto konaní irelevantné. Vo vzťahu k novým skutkovým tvrdeniam uvádzaným žalobkyňami v rámci záverečnej reči, najmä ohľadne rodinných vzťahov pôvodných podielových spoluvlastníkov s osobami, ktorých mená a priezviská figurujú na podacích lístkoch predložených žalobkyňami uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

22. Súd na základe výsluchov žalobkýň a žalovaného 1/, výsluchov svedkov - D. J., P. J., J. E., D. T., J. J., A. M., N. D. U., N. G. D., ako aj na základe listinných dôkazov, a to výpisu z LV č. XXX k.ú. B., podacích lístkov, uznesenia č.k. -34 zo dňa 10.01.2019, listu obce Streženice z 01.03.2012 , osvedčenia o dedičstve č.k. -20 zo dňa 10.12.2013, žaloby o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva vlastníka, fotografií predloženými stranami sporu, znaleckého posudku č. 133/1999 vypracovaného N. A., oznámenia zo dňa 27.10.2011, odpovede na žiadosť zo dňa 09.02.2022, mapky č.l. 174 spisu, notárskej zápisnice N 125/2010, Nz 16702/2010 zo dňa 12.05.2010, not. zápisnice M. XX/ XX zo dňa 13.03.1973, osvedčenia o dedičstve č.l. -151 zo dňa 27.02.2015, čestného prehlásenia P. Q. z 18.02.2021, not. zápisnice N 10/2009 zo dňa 22.01.2009, osvedčenia o dedičstve č.k. -45 zo dňa 27.03.2000, spisu JUDr. Rosinovej N 125/2010, Nz 16702/2010, resp. na základe nesporných skutkových tvrdení, zistil nasledovný skutkový stav:

23. Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. B. zo dňa 22.12.2017 je zrejmé, že podielovými spoluvlastníkmi parcely registra C – parc. č. 110/4, k. ú. B. boli k danému dátumu T. Q. v podiele 1/11, J. J. a D. J. v podiele 48/66 na základe osvedčenia o vydržaní č. N 125/2010, Nz 16702/2010 zo dňa 12.05.2010, pôvodná žalobkyňa v podiele 6/44 titulom dedenia , J. D. titulom dedenia v podiele 1/44 a Q. J. v podiele 1/44 titulom dedenia .

24. Z výpisu z LV č. XXX k, ú. Streženice je zrejmé, že ku dňu rozhodnutia súdu sú na tomto LV vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely KNC č. 110/4, k. ú. B. T. Q. v podiele 1/11, I. J. - žalovaný 1/ v podiele 17/22 a žalobkyňa 1/ v podiele 6/44.

25. Z listu obce Streženice – odpoveď na žiadosť zo dňa 09.02.2020 má súd za preukázané, že za parcelu KNC č. 110/4 platila daň z nehnuteľnosti pôvodná žalobkyňa počas rokov 2012-2019, v období predtým platil za túto parcelu Q. Q. – manžel pôvodnej žalobkyne, ktorý zomrel v roku 2011. Žiadny iný spolumajiteľ tejto parcely daň z nehnuteľnosti neplatil.

26. Z notárskej zápisnice N 125/2010, Nz 16702/2010 napísanej dňa 12.05.2010 v notárskej kancelárii JUDr. Emílie Rosinovej v Púchove, má súd za preukázané, že J. J. a D. J. (pôvodní žalovaní 1 a 2) ako navrhovatelia prostredníctvom zástupkyne prehlásili, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti k. ú. B., parcely KNC 110/2 a parcely KNC 110/4-zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2 na LV č. XXX k. ú. B. pod E., E., E., E., E., E., E., B10 a B11. V uvedenej notárskej zápisnici – osvedčení o vydržaní sa konštatuje, že na LV č. XXX, k. ú. B. je pod B2 v 1/22 zapísaná Q. V., L. G., pod B6 v 1/22 Q. G. a pod B7 v 1/22 Margita Šimová-sestry, ktoré v roku 1960 odišli za prácou do ČR a ústne darovali svoje spoluvlastnícke podiely v osvedčovaných pozemkoch bratrancovi D. Q.. D. Q. si postupne neformálnymi

ústnymi zmluvami odkúpil aj podiely D. I., I. T., I. P. a P. P. na parcelách KNC 110/2 a 110/4. V roku 1973 predal D. Q. svoje podiely bratrancovi I. Q., ktorý ich ešte v ten istý rok spolu s inými súvisiacimi nehnuteľnosťami predal navrhovateľom kúpnou zmluvou R 142/73, ktoré parcely však omylom do tejto kúpnej zmluvy zahrnuté neboli, avšak cena za ich prevod bola súčasťou kúpnej ceny. I. Q. im prevádzané nehnuteľnosti na mieste samom ukázal, určil ich hranice a v takto dohodnutom stave nehnuteľnosti kupujúcim predal a títo ich užívajú.

27. Z notárskeho spisu JUDr. Emílie Rosinovej N 125/1010, Nz 16702/2010 má súd za preukázané, že k návrhu na vydanie osvedčenia podľa navrhovatelia J. J. a D. J. pripojili i prehlásenia osôb – D. T. ako vnučky D. Q., O. V., ako vnuka Q. V., Q. S., ako vnučky D. I., T. B., ako vnučky T. I. D., Q. H., ako vnučky Q. G., D. O., ako pravnuka A. G., Q. S., ako dcéry P. I., ženatého s Q. T., P. P., nar. XX.XX.XXXX, ako podielového spoluvlastnícka v podiele 2/33 parcely KNC č. 110/4, D. Q. ako syna podielového spoluvlastníka, ktoré osoby čestne prehlásili, že skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie osvedčenia o vydržaní sú pravdivé a k osvedčeniu vlastníctva v ich prospech nemajú žiadne výhrady a pripomienky. Z uvedeného notárskeho spisu je zrejmé i to, že jeho súčasťou je aj výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. B., vyhotovený dňa 03.05.2010, v zmysle ktorého ako podieloví spoluvlastníci parcely KNC č. 110/4 boli v tom čase vedené nasledovné osoby: pod B1 Q. D. (W. P. X.), v podiele 4/11, pod B2 V. Q., L. G. v podiele 1/22, pod B3 T. Q., L. Q. v podiele 1/11, pod B4 I. D. (ž. Q. C.) v podiele 1/33, pod B5 I. T. (dcéra D.) v podiele 1/33, pod B6 G. Q. v podiele 1/22, pod B7 G. A. v podiele 1/22, pod B8 Loduha Pavol (ž. Q. T., dat. úmrtia XX.XX.XXXX) v podiele 2/33, pod B9 Q. G. (ž. Q. Y.) v podiele 2/11, pod B10 P. P., bytom V. XXX B., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 2/33, pod B11 Q. D., bytom B. XXX, v podiele 1/22. Uvedené spoluvlastnícke vzťahy vyplývajú aj z listu vlastníctva predloženého dňa 02.08.2021 žalovaným 1/, ktorý sa nachádza na č.l. 205 spisu.

28. Z podacích lístkov predložených žalobkyňami má súd za preukázané, že Q. Q. zaslal prostredníctvom pošty peniaze nasledovným osobám: dňa 08.01.1971 sumu 415,- Kčs I. Q., bytom v Karvinej, dňa 01.12.1970 sumu 175,- Kčs T. D., bytom v Streženiciach, dňa 01.12.1970 sumu 372,- Kčs U. Q., bytom B., dňa 19.01.1971 sumu 26,- Kčs U. Q., bytom v Streženiciach, dňa 01.12.1970 sumu 350,- Kčs Q. D., bytom Vieska-Bezdedov, dňa 01.12.1970 sumu 175,- Kčs J. G., bytom B., dňa 19.01.1971 sumu 26,- Kčs P. P., bytom B., dňa 19.01.1971 sumu 64,- Kčs T. S., bytom Hradec-Králové, dňa 19.01.1971 sumu 128,- Kčs P. I., bytom B., dňa 19.01.1971 sumu 64,- Kčs D. I., bytom P., dňa 21.01.1971 sumu 36,- Kčs Q. T., bytom B., dňa 13.04.1971 sumu 32,- T. A. priezvisko nezrozumiteľné, bytom L., dňa 13.04.1971 sumu 26,- Kčs Q. A., bytom Gottvaldow, dňa 13.04.1971 sumu 26,- Kčs J. P., bytom M. D..

29. Z podacieho lístku na č. l. 229 spisu má súd za preukázané, že dňa 18.11.1982 zaslal Q. Q. J. P. sumu 9.000 Kčs bez uvedenia dôvodu.

30. Z notárskej zápisnice N 63/73, Nz 66/73 spísanej dňa 13.03.1973 má súd za preukázané, že pôvodní žalovaní 1/ a 2/ - J. J. a D. J. ako kupujúci a I. Q. ako predávajúci sa dostavili pred notára, aby notár formou notárskej zápisnice spísal kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej I. Q. ako predávajúci odpredal kupujúcim nehnuteľnosť - parcelu KNE č. 110/1-zastavaná plocha o výmere o výmere 86 m2 a parcelu KNE č. 111 o výmere 88 m2 spolu so starým schátralým domom popisné č. 121 evidované v PKN vložke č. XX k. ú. B..

31. Z osvedčenia o dedičstve č. k. -45, D/not 110/99 zo dňa 27.03.2000 má súd za preukázané, že v rámci dedičského konania po poručiteľovi G. Q., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX (ktorý bol bratom Q. Q. – otca žalobkýň, P. Q., ktorý spísal čestné prehlásenie na č.l. 216 spisu, nebohého Emila Adamičku-otca pôvodnej žalovanej D. J. a jej brata J. Q., a nebohej Q. I.), boli prejednané okrem iných aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B., a to rodinný dom č. 97 na parcele KNC č. 112, oplotenie, vonkajšie úpravy, parcela KNC č. 112, 113, 114/1, 114/2, ktorých výlučným vlastníkom sa stal Q. Q., otec žalobkýň.

32. Z osvedčenia o dedičstve č. k. - 20, zo dňa 10.12.2013 mal súd za preukázané, že Okresný súd Považská Bystrica v zastúpení súdnej komisárky JUDr. Beáty Ondrášikovej prejedal dodatočné dedičstvo po poručiteľovi G. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (starom otcovi žalobkýň zo strany otca), a to na základe návrhu podaného pôvodnou žalobkyňou I. Q..

Predmetom dodatočného prejednania dedičstva bol spoluvlastnícky podiel poručiteľa na parcele KNC č. 110/4. Z uvedeného osvedčenia je zrejmé, že právnymi nástupcami po poručiteľovi boli deti, a to v čase dodatočného prejednania dedičstva už nebohý syn Q. Q., ktorého právnymi nástupcami boli pôvodná žalobkyňa, žalobkyňa 1/ a 2/, ďalej ešte žijúci syn P. Q., už nebohý syn J. Q., ktorého právnymi nástupcami boli D. J. a J. Q., a už nebohá dcéra Q. I., ktorej právnymi nástupcami boli S. A. a S. I.. Dedičia na pojednávaní uzatvorili dohodu o vyporiadaní dodatočného dedičstva tak, že nadobúdateľmi podielu poručiteľa na danej parcele boli pôvodná žalobkyňa I. Q. v podiele 6/44, D. J. - pôvodná žalovaná v podiele 1/44 a J. Q. v podiele 1/44.

33. Z osvedčenia o dedičstve č.k. -151, D/not 220/2011 zo dňa 27.02.2015 má súd za preukázané, že v rámci dedičského konania po poručiteľovi Q. Q., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX (otec žalobkýň), boli prejednané okrem iných aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B. a to rodinný dom č. 97 na parcele KNC č. 112, oplotenie, vonkajšie úpravy, parcela KNC č. 112, 113, 114/1, 114/2, ktorých výlučnou vlastníčkou sa stala žalobkyňa 1/.

34. Zo znaleckého posudku č. 133/1999 vypracovaného N. A. A. vo veci ocenenia nehnuteľnosti – rodinného domu, súp. č. 97 na parcele č. 112 k.ú. B. má súd za preukázané, že znalec na strane 7 znal. posudku v časti 02.Oplotenie-popis konštatoval, že oplotenie je vybudované z oceľových rámikov do oceľových stĺpikov. Oplotenie je vybudované v roku 1951.

35. Na fotografii A predloženej žalobkyňami sa nachádza napravo dom, ktorý vlastnili starí rodičia žalobkýň zo strany otca, teraz súp. č. 97 s tým, že na ľavej strane je drevený plot, ktorý postavil podľa nesporných skutkových tvrdení J. J. - pôvodný žalovaný. Úplne naľavo na fotografii A je vyobrazená časť parcely žalovaného 1/. Na fotografii B je napravo dom súp. č. XX, v popredí železná bránka. Na fotografii C je po pravej strane zobrazený drevený plot a vľavo od tohto dreveného plota parcela patriaca žalovanému 1/, v pozadí hospodárska budova žalovaného 1/. Na fotografii E je vyobrazená drevená bránka, ktorú na mapke čl. 174 spisu zaznačila žalobkyňa 1/ na pojednávaní dňa 19.11.2020. Na fotografii D je vyobrazený drevený plot, pred ním na základe nesporných tvrdení stará matka žalobkýň Q. Q. a jej syn G. Q., ktorí až do svojej smrti bývali v rodinnom dome súp. číslo 97 S. B., dom v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 1/.

36. Na mapke č.l. 174 spisu je zobrazená parcela KNC č. 110/4 (zelenou farbou), popri ktorej po ľavej strane z pohľadu od hlavnej cesty je vyznačený drevený plot červenou čiarou a na parcele KNC 110/1 humno žalovaných. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní dňa 19.11.2020 zaznačila drevenú bránku, ktorá je vyobrazená na fotografii E. Z mapky je zrejmé, že táto v smere k rodinnému domu súp. č. 97 bezprostredne susedí s parcelou č. 114/1 a č. 114/2.

37. Žalobkyne predložili čestné prehlásenie P. Q., nar. XX.XX.XXXX, brata Q. Q. (otca žalobkýň)-č.l. 216 spisu. V uvedenom prehlásení sa uvádza, že má vedomosť, že parcela KNC č. 110/4 k. ú. B. sa rovná dvoru pri rodinnom dome č. 97 a je od Eglyovcov ohraničená plotom, ktorý stavali J. J. a J. Q. tak, ako boli pozemky vo vlastníctve J. a Q.. Ohraničený pozemok, ktorý dnes užíva žalobkyňa 1/ nikdy neužívali a ani nikdy neobhospodarovali Eglyovci a nikdy im ani nepatril. V prehlásení sa uvádza, že P. Q. má vedomosť, že otec žalobkýň s manželkou počas svojho života niekedy v roku 1970 vyplatili ostatných spoluvlastníkov, ktorým podiely patrili a tieto si od nich odkúpili.

38. Z listu – oznámenia zo dňa 27.10.2011 má súd za preukázané, že I. Q., D. A., Q. S. a J. A. podpísali oznámenie, kde pôvodná žalobkyňa uvádza, že dňa 26.10.2011 prišla na záhradu 114/1 a 114/2 v Streženiciach, kde našla na parcele kolíky nastriekané farbou. Zavolala starostovi, ktorý povedal, že o ničom nevie. Preto zavolala políciu a má na to svedkov.

39. Listom zo dňa 01.03.2012 obec Streženice v zastúpení starostu obce oznámila pôvodnej žalovanej D. J., že daná obec sa už v minulosti zaoberala problematikou pozemku parc. č. 110/4 k. ú. B.. Pri riešení problému obec konštatovala, že pôvodná žalobkyňa I. Q. bráni vstupu na pozemok jeho spoluvlastníkovi J. J., koná v rozpore so zákonom, keďže k danému pozemku nemá žiadny vlastnícky vzťah. Na uvedené bola zo strany obce viackrát upozornená a riešila to aj privolaná polícia.

40. Medzi stranami je nesporné, že v konaní sp. zn. sa viedol spor medzi J. J. a pôvodnou žalobkyňou, ktoré skončilo späťvzatím a následne zastavením konania. Jednalo sa o spor - žalobu o

zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva vlastníka na základe žaloby zo dňa 05.03.2012. Z listinného dôkazu - žaloba o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva vlastníka zo dňa 05.03.2012 je zrejmé, že na tunajší súd bola doručená táto žaloba dňa 06.03.2012, pričom žalobcom bol J. J. a žalovanou bola pôvodná žalobkyňa. J. J. v žalobe uvádzal, že spolu s manželkou sú spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 110/4 k. ú. B. v podiele 48/66 a taktiež aj susedných pozemok parc. č. 110/3, 110/2 a 110/1. Cez pozemok na parcele č. 110/4 je jediný prístup k ostatným pozemkom a žalovaná mu nechce umožniť prístup na daný pozemok nakoľko bránku zamkla a odmieta mu ju otvoriť.

41. Žalobkyňa 1/ vypovedala, že až do smrti jej otca netušila, že by existovala parcela KNC č. 110/4. Brali to stále ako jeden dvor s tým, že jej otec o tom hovoril, že „je to naše“. Uviedla, že jej rodičia nič iné nekupovali. Podacie lístky preukazujú, že peniaze boli vyplatené pôvodným podielovým spoluvlastníkom na parcele KNC č. 110/4. Jej rodičia nerušene a zodpovedne sa starali o parcelu KN C č. 110/4, ako aj o okolité pozemky. Od matky vie, že spory začali niekedy na jeseň 2010, keď sa otec dozvedel, čo urobila D. J. s manželom.

42. Žalobkyňa 2/ vypovedala, že v rodinnom dome súp. č. 97 bývala ich babka Q. Q., ktorá zomrela v roku 1985 spolu so slobodným synom G., ich strýkom, ktorý zomrel v roku 1999. Nemali ani poňatia, že existuje parcela KNC č. 110/4, nakoľko na mape je to síce rozdelené, ale je to stále ako jeden dvor. Keď vyrástli, tak babke aj strýkovi pomáhali v dome, spolu s rodičmi sa o nich starali. Je pravdou, že na spoločnom dvore chovali hydinu, ale táto bola spoločná aj s babkou. Po smrti ich otca v roku 2011 zo strany Eglyovcov začali byť slovné útoky na ich rodinu, aj na mamu, ohľadom toho pozemku. Je pravdou, že sa Eglyovcom umožňovalo prechádzať cez spoločný dvor a tú bránu, avšak začali si robiť také nároky, čo sa im nepáčili, lebo J. začali chodiť so senom cez parcelu, ktorá patrila rodičom žalobkyne 1/, tak im ich otec povedal, aby cez jeho pozemok nechodili. Parcelu KNC č. 110/4 nadobudli jej rodičia dedením. Otec žalobkyne Q. Q. nadobudol parcelu od G. Q. ml. dedením, ten zomrel v roku 1999, on to nadobudol dedením od svojho otca G. Q. staršieho, ktorý zomrel v roku 1968.

43. Z výpovede svedkyne D. J. - pôvodnej žalovanej vyplynulo, že parcelu zobrazenú na fotografii C kúpila v roku 1973 spolu so svojim manželom od I. Q.. Drevený plot zobrazený na fotografii C po pravej strane postavila ona so svojim manželom J. J. a jej otcom J. Q.. Na predmetnej parcele si postavili šopu s tým, že chodili po spoločnom dvore - spornej parcele. Bránka v tom čas nebola zamknutá. V čase kúpy sporná parcela predstavovala spoločný dvor, po ktorej riadne chodili. Z výsluchu svedkyne je zistené, že drevený plot bol postavený približne v roku 1980. Plot stavali z dôvodu, že si chceli niečo posadiť, avšak strýko svedkyne – Q. Q. (otec žalobkýň) tam choval hydinu. Svedkyňa vypovedala, že dvor, vrátane spornej parcely, kúpili od I. Q. v roku 1973. Užívali to dovtedy, kým Q. niekedy v roku 2009 alebo 2010 zamkol dvor.

44. Svedok P. J. – otec žalovaného 1/ a synovec žalobkýň – vypovedal, že dvor, ktorý je pri rodinnom dome súp. č. 97, bol vždy spoločný, túto informáciu má od svojich rodičov – D. a J. J.. Dokedy tam svedok žil (už 26 rokov tam nebýva), tak nikdy nebol problém prejsť k hospodárskej budove, ktorá je vyobrazená na fotografii C, cez parcelu KNC č. 110/4 a následne cez bránku, ktorá je vzadu. Vie, že daný pozemok užívali jeho rodičia ako prístupovú cestu. Otec žalobkýň tam choval hydinu, preto sa to oplotilo. V rodinnom dome súp. č. 97 bývali Q. Q., svedkova prastará matka a G. Q., brat svedkovho dedka J. Q..

45. Svedkyňa J. E. – bez vzťahu k stranám sporu – vypovedala, že pozemok na fotografii A smerom doľava, k drevenému plotu užíval Q. Q. a opatroval tam brata aj mamu. On a jeho súrodenci tam bývali za slobodna. D. J. s manželom tento pozemok neužívali. Q. Q. choval na tomto pozemku hydinu. Drevený plot postavili, aby nešla hydina na vedľajší pozemok. Na pozemku, ktorý je zobrazený na fotografii C, bol postavený dom s tým, že vlastníci toho pozemku chodili na roľu za domom cez veľkú bránu vyobrazenú na fotografii B. V pozadí za domom súp. č. 97 bol ešte jeden domček, kde bývala sestra Kovačiková. Pán J. chodieval zo začiatku do šopy zobrazenej na fotografii C cez bránu na fotografii B; kadiaľ chodieva teraz svedkyňa nevedela uviesť. Svedkyňa vypovedala, že jej Q. Q. rozprával, že mu ten pozemok na fotografii A patrí, že tam opatroval mamu aj slobodného brata. Svedkyňa nevedela uviesť, či niekoho vyplatil.

46. Svedok D. T., bez vzťahu k stranám sporu, bývalý starosta obce Streženice – vypovedal, že J. chodievali po pozemku, ktorý je vyznačený na fotografii C, popri domoch, ktoré sú zobrazené vľavo na fotografii. Vie o tom sprostredkovane, osobne ich tadiaľ chodiť nevidel. Uviedol, že starostom obce bol

do r. 2011. Pamätá si, že jednu nedeľu prišiel otec žalobkýň za ním, že je tam sporný pozemok, že sú tam problémy s J.. Dosť bol nahnevaný.

47. Svedok J. J. - starý otec žalovaného 1/ vypovedal, že vie o spore so žalobkyňami. Na otázku, či vie, o aký pozemok sa jedná uviedol, že áno, jeden má to a druhý to. Ten pozemok sa nachádza v Streženiciach, žalobkyne chodia z jednej strany a oni z druhej strany, keď doviezol seno, chodili vedľa plotu. O pozemku na fotografii A vpravo od dreveného plota uviedol, že to bolo otca žalobkýň - s ním dobre vychádzal. Vypovedal, že keď zomrel otec žalobkýň, on tú záhradu zahradil. Pozemok na fotografii C kúpil, bolo tam veľa spoluvlastníkov. Boli aj u notára v Púchove, kedy uviesť nevedel. Drevený plot staval on s otcom žalobkýň preto, lebo chovali sliepky.

48. Svedkyňa A. M. – teta žalovaného 1/ vypovedala, že pozemok na fotografiách od dreveného plota vľavo je ich. Plot sa staval preto, lebo vpravo od dreveného plota na fotografiách bola hydina, a oni si chceli pestovať. Na fotografii B ukázala, čo bol spoločný dvor - od dreveného plotu smerom doprava, približne po oranžovú značku, vie to z rozprávania.

49. Svedok N. D. U., bez vzťahu k stranám sporu, bývalý starosta obce Streženice vypovedal, že niekedy v roku 2012 ho ako starostu obce zavolala matka žalobkýň, ktorá povedala, že im to patrí, že to síce kúpili, ale že to nebolo v katastri zaznamenané. Svedok vypovedal, že drevený plot tam roky stojí, podľa jeho vedomia sa o to staral p. Q., následne jeho dcéra. V roku 2020 dával potvrdenie, že v určitom období dane platila p. Q. a následne žalobkyňa 1/. Má vedomosť o tom, že medzi Q. a J. boli majetkové spory, podrobnosti uviesť nevedel. Svedok tiež uviedol, že dlhé roky chodili J. a M., čo sú ich rodina, cez spoločnú bránu, ktorá je zachytená na fotografii B, do zadného humna, ktoré je na pozadí po ľavej strane, využívali túto bránu. Potom, keď vznikli konflikty, otec žalobkýň ju zatvoril. J. sa domáhali, aby sa to sprístupnilo, potom si našli vstup cez svoj pozemok a chodili cez demontovateľný plot, ktorý je zobrazený v popredí na fotografii C. Svedok videl Eglyovcov chodiť do humna - museli vstúpiť cez bránu. Svedok si nepamätá, že by Eglyovci chodili cez dvor Suderovcov, pamätá, si že chodili len cez bránu zobrazenú na fotografii B.

50. Podľa pred bodkočiarkou, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

51. Podľa , Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

52. Podľa , úč. od 01.04.1983 do 31.12.1991, (1) Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (). (4) Do doby podľa odsekov 1 a si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

53. Podľa , Do času uvedeného v ustanovení v znení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( ) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( ) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

54. Pôvodná žalobkyňa I. Q. podala žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely KNC č. 110/4, k. ú. B.. Pôvodná žalobkyňa v priebehu konania zomrela, na základe ktorej právnej skutočnosti potom súd rozhodol, že v konaní pokračuje s jej dedičkami – žalobkyňami 1/ a 2/. Tie sa domáhajú určenia, že do dedičstva po ich rodičoch – Q. a I. Q. patrí XX/XX-XX parcely KNC č. 110/4, k. ú. B., každému v 1/2-ici. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 32/2010) platí, že v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Súd teda konštatuje, že žaloba žalobkýň 1/ a 2/ je žalobou prípustnou.

55. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ vyplýva z toho, že je na LV č. XXX, k. ú. B. evidovaný ako podielový spoluvlastník parcely KNC č. 110/4 v podiele 17/22. V podiele 1/11-tina (2/22-iny) je na predmetnom LV evidovaná p. Q. T., pričom v prípade, ak by táto žila, musela by žaloba smerovať voči nej. Nakoľko je však zrejmé, že p. Q. T. zomrela, žaloba vo vzťahu k tomuto podielu X/XX-XXX správne smeruje voči jej právnym nástupcom, ktorými sú žalovaná 3/ (po dcére J. P.) a žalovaní 2/ a 4/ (po dcére E. L.). Je pritom bez právnej relevancie, že po právnych predchodcoch žalovaných 2/-4/ nebol v rámci dedičského konania podiel Q. T. prejednaný. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa , v zmysle ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. Súd dodáva, že výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo adresu trvalého pobytu žalovaných.

56. Keďže sa jedná o tzv. určovaciu žalobu, súd v zmysle v prvom rade skúmal, či žalobkyne majú na takomto určení naliehavý právny záujem. Súd má za to, že právne postavenie žalobkýň ako právnych nástupkýň po neb. Q. a I. Q. by bez takého určenia bolo neisté vzhľadom k tomu, že na liste vlastníctva sú ako spoluvlastníci vedení žalovaný 1/ v podiele XX/XX-XX a T. Q. v podiele X/ XX-XXX, po ktorej právnymi nástupcami sú žalovaní 2/-4/ (žalovaná 3/ po dcére J. P. a žalovaní 2/ a 4/ po dcére E. L.). Z uvedených dôvodov potom súd dospel k záveru, že žalobkyne tvrdiac, že ich právni predchodcovia boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi daných podielov na nehnuteľnosti, majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Skutočnosť, že žalobkyne 1/ a 2/ sú právnymi nástupcami po neb. pôvodnej žalobkyni a neb. Q. Q., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nebolo sporné.

57. Pôvodná žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo dôvodiac, že parcelu KNC č. 110/4 spolu s

manželom odkúpili od pôvodných pozemno-knižných spoluvlastníkov, o čom svedčia podacie lístky,

ktorými koncom roka 1970 , resp. začiatkom roka 1971 vyplatili T. D., I. Q., U. Q., Q. Q., Q. D., J. G., U. Q., P. I., D. I., Q. T., Q. A.. Na pojednávaní dňa 19.11.2020 žalobkyňa 1/ uviedla, že osoby, od ktorých pôvodná žalobkyňa s manželom odkúpili podiely na nehnuteľnostiach sú P. P., P. I., D. I., Q. T., A. P., Q. A., J. P., J. G., I. Q., T. D., U. Q. a U. Q.. Žalovaný 1/ uvedené skutkové tvrdenia rozporoval dôvodiac listinným dôkazom - výpisom z LV č. XXX, k. ú. B. (na č. l. 205 spisu, ktorý je totožný s LV založeným v notárskom spise N 125/2010), kde sú ako podieloví spoluvlastníci danej parcely KNC č. 110/4 vedení Q. D. (ž. P. X.), v podiele 4/11, pod B2 V. Q., L. G. v podiele 1/22, pod B3 T. Q., L. Q. v podiele 1/11, pod B4 I. D. (ž. Q. C.) v podiele 1/33, pod B5 I. T. (dcéra D.) v podiele 1/33, pod B6 G. Q. v podiele 1/22, pod B7 G. A. v podiele 1/22, pod B8 Loduha Pavol (ž. Q. T., dat. úmrtia XX.XX.XXXX) v podiele 2/33, pod B9 Q. G. (ž. Q. Y.) v podiele 2/11, pod B10 P. P., bytom V. XXX B., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 2/33, pod B11 Q. D., bytom B. XXX, v podiele 1/22. Je teda zrejmé, že skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré predložil v konaní žalovaný 1/, spochybnili tvrdenia a dôkazy pôvodnej žalobkyne, resp. jej právnych nástupkýň – žalobkýň 1/ a 2/ o existencii kúpnej zmluvy, ktorej písomné vyhotovenie mimochodom žalobkyne nepredložili.

58. Pochybnosti o existencii kúpnej zmluvy vyvstali aj v súvislosti s ďalšími rôznymi verziami žalobkýň, ktoré sa týkali nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej parcele ich rodičmi, keď na pojednávaní dňa 03.08.2021 žalobkyňa 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že parcelu KNC č. 110/4 si medzi sebou rodina Q. podelila tak, že táto parcela KNC č. 110/4 pripadla do výlučného vlastníctva G. Q., nar. XXXX, po ktorom všetok majetok nadobudli rodičia žalobkýň - Q. Q. s manželkou. Aj napriek tomu otec žalobkýň v roku 1970 tento stav zduplikoval vyplatením kúpnych cien, v tom čase podielovým pozemno-knižným spoluvlastníkom, rodičia žalobkýň nehnuteľnosť užívali pokojne a nerušene, ergo vlastnícke právo k spornej parcele nadobudli vydržaním. Na tom istom pojednávaní žalobkyňa 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že právnym titulom, od ktorého odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, je neformálna deľba medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi a následnými zmluvami. Žalobkyňa 2/ zasa na pojednávaní uviedla, že ich otec Q. Q. nadobudol parcelu KNC č. 110/4 od G. Q. ml. dedením, ten zomrel v roku 1999, ktorý G. Q. A.. ju nadobudol dedením od svojho otca G. Q. staršieho, ktorý zomrel v roku 1968.

59. Súd má za to, že žalobkyne 1/ a 2/ v konaní nepreukázali, že v čase smrti ich právnych predchodcov

- rodičov títo boli vlastníkmi podielov X/XX-XXX a XX/XX-XX, vedených na LV č. XXX, k. ú. B. na Q. T. a žalovaného 1/, a to z nasledovných dôvodov:

60. V zmysle , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov

súdu. V zmysle , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

61. Z uvedeného článku, resp. ustanovenia zákona vyplýva to, že dôkazná povinnosť je špecifickou procesnou povinnosťou, ktorou je zaťažená sporová strana, ktorá v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalobcu k strate sporu. Dôkazy v sporovom konaní navrhujú strany sporu, súd následne rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Bez aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Civilný proces je totiž riadený princípom dispozičným, prejednacím, princípom kontradiktórnosti a koncentrácie, ako i princípom formálnej pravdy. Súd môže pri vytváraní skutkového základu zohľadňovať všeobecne známe skutočnosti a skutočnosti známe súdu z jeho úradnej činnosti, zohľadňovať rozhodnutia iných orgánov, ktorými je súd viazaný, vychádzať zo skutkových zistení, vyplývajúcich z nepopretia skutkových tvrdení, ako i osvojiť si zhodné tvrdenia strán. Súd vychádza pri svojom rozhodovaní len z toho, čo vyšlo v konaní najavo.

62. Vzhľadom k tvrdeniam žalobkýň o existencii kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola parcela KNC č. 110/4 a následnom pokojnom a nerušenom užívaní tejto parcely, súd skúmal či boli splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva ich právnych predchodcov k spornej parcele vydržaním.

63. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. (R 73/2015) vyslovil, že o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. V riešenom prípade dovolací súd uzavrel, že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom.

64. Z ustanovenia účinného v rokoch 1970-1971, t. j. v období, kedy malo podľa tvrdení žalobkýň dôjsť k uzavretiu kúpnych zmlúv, zákon jednoznačne ustanovoval, že k zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom s tým, že vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že kúpna zmluva tvrdená žalobkyňami (či už pôvodnou alebo súčasnými) bola zaregistrovaná vtedajším štátnym notárstvom. Podľa názoru súdu, rodičia žalobkyne nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že im patrí vlastnícke právo k spornej parcele, keďže citované ustanovenie zákona účinného v tom čase je celkom jednoznačné a zrozumiteľné, vyplýva z neho potreba zmluvu zaregistrovať na štátnom notárstve s tým, že vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. Nie je pritom relevantné, či o takomto ustanovení zákona mali rodičia žalobkýň 1/ a 2/ vedomosť alebo nie, v zmysle vyššie uvedenej judikatúry najvyšších súdnych autorít išlo o omyl neospravedlniteľný.

65. Súdu je známy aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. novembra 2018, v zmysle ktorého pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyne sa v konaní skutočne snažili preukázať, že ich rodičia zaplatili pôvodným spoluvlastníkom kúpnu cenu za podiely na spornej parcele, najmä podacími lístkami, ktoré majú preukázať vyplatenie kúpnej ceny pôvodným podielovým spoluvlastníkom v rokoch 1970 a 1971. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na to, že z týchto podacích lístkov - možno učiniť len ten záver, že Q. Q. zaslal prostredníctvom pošty peniaze nasledovným osobám: dňa 08.01.1971 sumu 415,- Kčs I. Q., bytom v Karvinej, dňa 01.12.1970 sumu 175,- Kčs T. D., bytom v Streženiciach, dňa 01.12.1970 sumu 372,- Kčs U. Q., bytom B., dňa 19.01.1971 sumu 26,- Kčs U. Q., bytom v Streženiciach, dňa 01.12.1970 sumu 350,- Kčs Q. D., bytom Vieska-Bezdedov, dňa 01.12.1970 sumu 175,- Kčs J. G., bytom B., dňa 19.01.1971 sumu 26,- Kčs P. P., bytom B., dňa 19.01.1971 sumu 64,- Kčs T. S., bytom Hradec-Králové, dňa 19.01.1971 sumu 128,- Kčs P. I., bytom B., dňa 19.01.1971 sumu 64,- Kčs D. I., bytom P., dňa 21.01.1971 sumu 36,- Kčs Q. T., bytom B., dňa 13.04.1971 sumu 32,- T. A. priezvisko nezrozumiteľné, bytom Revúca, dňa 13.04.1971 sumu 26,- Kčs Q. A., bytom Gottvaldow, dňa 13.04.1971 sumu 26,- Kčs J. P., bytom M. D.. Tieto podacie lístky nepreukazujú to, že sa jednalo o výplatok pozemnoknižných spoluvlastníkov práve z KNC parcely č. 110/4 v zmysle žalobkyňami tvrdenej kúpnej zmluvy. Inak povedané, z týchto listinných dôkazov nemožno zistiť, či vôbec išlo o predaj práve spornej parcely. Tvrdenia žalobkýň, že tieto sumy majú preukazovať vyplatenie pôvodných podielových spoluvlastníkom parcely KNC č. 110/4 spochybňuje LV predložený žalovaným 1/ na č. l. 205 spisu, resp. ten, ktorý je súčasťou notárskeho spisu N 125/2010. Z neho je totiž zrejmé, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely KNC č. 110/4, k. ú. B. boli Q. D. (ž. P. X.), v podiele 4/11, pod B2 V. Q., L. G. v podiele 1/22, pod B3 T. Q., L. Q. v podiele 1/11, pod B4 I. D. (ž. Q. C.) v podiele 1/33, pod B5 I. T. (dcéra D.) v podiele 1/33, pod B6 G. Q. v podiele 1/22, pod B7 G. A. v podiele 1/22, pod B8 I. P. (ž. Q. T., dat. úmrtia XX.XX.XXXX) v podiele 2/33, pod B9 Q. G. (ž. Q. Y.) v podiele 2/11, pod B10 P. P., bytom V. XXX B., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 2/33, pod B11 Q. D., bytom B. XXX, v podiele 1/22. Zo štrnástich osôb, ktorým boli zo strany Q. Q. vyplatené nejaké sumy, sú len štyri osoby (Q. T., D. I., P. I. a P. P.), ktoré sú zároveň aj uvádzané na predmetnom LV ako podieloví spoluvlastníci (spolu s ďalšími siedmimi osobami). Uvedené spochybňuje tvrdenie žalobkýň o odkúpení predmetnej parcely niekedy v roku 1970-1971 ich rodičmi.

66. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť to, že žalobkyňa 1/, s ktorými vyjadreniami sa stotožnila aj žalobkyňa 2/ až v rámci záverečnej reči uviedla nové skutkové tvrdenia, a síce že osoby, ktoré sú uvádzané na podacích lístkoch, ktoré majú podľa nich údajne preukazovať vyplatenie kúpnej ceny za parcelu KNC č. 110/4, sú právnymi nástupcami pôvodných podielových spoluvlastníkov, pričom vymenovala rodinné väzby. Právny zástupca žalovaného 1/, ktorý ako jediný zo žalovaných bol prítomný na pojednávaní, sa nevedel k uvedeným novým skutkovým tvrdeniam vyjadriť. Súd preto v zmysle na tieto nové skutkové tvrdenia neprihliadol. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že okrem toho, že žalobkyňa 1/ je vo veci právne zastúpená, skutočnosť, že tieto podacie lístky nemajú s kúpou predmetnej parcely nič spoločné, namietali ešte pôvodní žalovaní už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.03.2018, pričom súčasný žalovaný 1/ podaním zo dňa 02.08.2021, ku ktorému bol

pripojený okrem iného aj LV č. XXX, k. ú. B. (č. l. 205 spisu) preukazoval, že osoby, ktorých mená vyplývajú z podacích lístkov predložených žalobkyňami nie sú totožné s osobami, ktoré boli skutočnými podielovými spoluvlastníkmi parcely KNC č. 110/4. Zároveň súd na pojednávaní dňa 03.08.2021 vykonal z notárskeho spisu N 125/2010, Nz 16702/2010 list vlastníctva obsahovo totožný s tým, ktorý predložil žalovaný 1/ (na č. l. 205 spisu). Uvedené listiny – č. l. 205 a LV č. XXX, k. ú. B. z notárskeho spisu N 125/2010, Nz 16702/2010 súd opakovane vykonal aj na pojednávaní dňa 30.05.2023. Napriek týmto skutočnostiam žalobkyne reagovali až v rámci záverečných rečí na pojednávaní dňa 27.07.2023, keď poukazovali na konkrétne rodinné väzby medzi pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi a vyplatenými osobami. Nič nebránilo žalobkyniam, aby skôr reagovali na popretie ich skutkových tvrdení o kúpe danej parcely žalovaným 1/, ktoré bolo navyše preukazované listinnými dôkazmi predloženými do spisu už 02.08.2021, teda cca pred 2 rokmi. Súd konštatuje, že prostriedky procesného útoku – predmetné skutkové tvrdenia neboli žalobkyňami predložené včas, pretože ich mohli predložiť už skôr, ak by konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd na tieto teda neprihliadol, nakoľko na pojednávaní prítomný právny zástupca žalovaného 1/ sa nevedel k týmto skutočnostiam vyjadriť a ostatní žalovaní na pojednávaní neboli prítomní, vyžadovalo by si to nariadenie ďalšieho pojednávania, čo však za danej procesnej situácie popísanej vyššie by bolo v rozpore s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania.

67. Okrem toho, žalobkyňa 1/ na pojednávaní dňa 30.5.2023 uviedla, že tí istí podieloví spoluvlastníci ako na parcele KNC č. 110/4 boli aj na ich parcele č. 105 a že ich otec kupoval všetky tie podiely. Ďalej na tom istom pojednávaní uviedla, že p. U. Q. (ktorá figuruje na jednom z podacích lístkov – pozn. súdu) bola rod. Pecušíková, bola sestrou P. P., ktorý bol na B10 – P. P. r. 1940, a otec mu to vyplatil s tým, že p. Q. nemala na to žiadne právo; oni boli súrodenci p. Q. a P. P.. Právna zástupkyňa žalobkyne 1/ na pojednávaní dňa 19.11.2020 uviedla, že zmluvou RI 1085/1983 predali dedičky po Q. T. iné parcely s tým, že táto zmluva sa netýkala parcely KNC č. 110/4, ale iných parciel. Z podacieho lístku na č. l. 229 spisu má súd za preukázané, že dňa 18.11.1982 zaslal Q. Q. J. P. (ktorá je ako vyplýva z obsahu spisu právna nástupkyňa dcéry Q. T., ktorej bola zo strany Q. Q. zaslaná aj suma 36 Kčs dňa 21.1.1971) sumu 9.000 Kčs bez uvedenia dôvodu. Všetky tieto skutočnosti sú v rozpore s tvrdeniami žalobkýň, že „iné nehnuteľnosti si jej rodičia nemali dôvod vysporiadavať“, resp. že ich rodičia nič iné nekupovali, čo opätovne spochybňuje ich tvrdenia, že podacie lístky preukazujú vyplatenie kúpnej ceny za parcelu KNC č. 110/4.

68. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 06.03.2012 podali pôvodní žalovaní J. J. a D. J. voči pôvodnej žalobkyni I. Q. žalobu o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva (č. l. 131 spisu), kde títo tvrdili, že sú podieloví spoluvlastníci danej parcely v podiele 48/66. Napriek tomu následne pôvodná žalobkyňa v roku 2013 iniciovala dedičské konanie po neb. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (starom otcovi žalobkýň), pričom v danom konaní pôvodná žalobkyňa uzatvorila s ostatnými dedičmi po poručiteľovi dedičskú dohodu, v zmysle ktorej časť podielu poručiteľa nadobudla nielen ona, ale aj D. J. (pôvodná žalovaná) a J. Q., obaja v podiele X/XX-XXX. Takéto konanie pôvodnej žalobkyne spochybňuje kúpu parcely KNC č. 110/4. Niet rozumného dôvodu na to, aby za situácie, ak sa I. Q. cítila byť v čase dodatočného dedičského konania po G. Q. st. vlastníčkou parcely KNC č. 110/4, aby súhlasila s uzavretím dedičskej dohody v uvedenom znení, a následne po rokoch aby sa vo vzťahu k podielom, ktoré nadobudli D. J. a J. Q. v rámci dedičského konania, domáhala určenia svojho vlastníckeho práva.

69. Ďalšia skutočnosť, ktorá spochybňuje tvrdenie žalobkýň o kúpe danej nehnuteľnosti v roku 1970 -1971 je to, že osoba P. P., ktorému mali byť podľa jedného podacieho lístku vyplatené peniaze, podpísal pre účely vydania osvedčenia o vydržaní pre pôvodných žalovaných D. J. a jej manžela J. J. potvrdenie, že právni predchodcovia žalovaného 1/ sú vlastníkmi podielov na spornej parcele KNC č. 110/4.

70. Uvedené skutočnosti sú v rozpore so závermi, ktoré sa žalobkyne snažili vyvodiť z podacích lístkov, teda že spoluvlastnícke podiely pôvodných podielových spoluvlastníkov kúpili ich rodičia.

71. Z vykonaného dokazovania je zrejmé i to, že parcelu KNC č. 110/4 užívali dávno po roku 1970 aj Q. Q. a jej syn G. Q. ml., a to až do svojej smrti (keďže je zrejmé, že títo bývali v rodinnom dome súp. č. 97 zobrazenom na fotografi A a C, pričom je zrejmé, a toto je nesporné, že parcela KNC č. 110/4 leží od dreveného plota smerom doprava z pohľadu od cesty, pričom sa javí, že je súčasťou dvora patriaceho k rodinnému domu súp. č. XX, v ktorom Q. Q. a G. Q. A.. bývali a užívali ho, chovali tam hydinu, G. Q. A.. bol jeho vlastníkom). Rovnako bolo preukázané, že parcelu KNC č. 110/4 užívali aj pôvodní

žalovaní D. J. a jej manžel, ktorí mali cez túto parcelu zabezpečený prístup k humnu nachádzajúcom sa v zadnej časti ich pozemku naľavo od dreveného plota, zachytenom na fotografii C; títo ju užívali až do času, kým im nebol tento prístup zo strany právnych predchodcov žalobkýň odopretý (viď výpoveď žalobkyne 2/, svedka N. U., svedkyne D. J.). Nebolo teda preukázané, že predmetnú parcelu KNC č. 110/4 užívali výlučne len rodičia žalobkýň. Rovnako tak platenie daní ani oplotenie dreveným plotom, ktorý bol postavený v roku 1980 Eglyovcami (podľa výpovede svedkov D. J., P. J., J. E., A. M. za účelom, aby na pozemok vľavo od dreveného plota nevchádzala hydina chovaná Q. Q. a rodičmi žalobkýň 1/ a 2/ - viď výpovede žalobkyne 2/), bez ďalšieho nepreukazuje vlastníctvo parcely KNC č. 110/4 rodičmi žalobkýň.

72. Pokiaľ žalobkyne na podporu svojich tvrdení o vlastníckom práve ich rodičov k spornej nehnuteľnosti poukazovali na skutočnosť, že oplotenie - železná brána zobrazená na fotografii B bolo realizované v roku 1951, poukazujúc na znalecký posudok Ing. Majbu č. 133/1999, súd dáva do pozornosti, že v čase realizácie oplotenia v roku 1951 mala I. Q. 7 rokov a Q. Q. mal 12 rokov, takže uvedená skutočnosť je vo vzťahu k žalobnému nároku žalobkýň irelevantná a nič nepreukazujúca.

73. Čo sa týka čestného prehlásenia P. Q., nar. XX.XX.XXXX, brata Q. Q. (otca žalobkýň), ktorý podľa žalobkýň najviac poznal pomery, súd konštatuje, že toto taktiež nepreukazuje ich tvrdenia o kúpe spornej parcely. Pokiaľ sa v prehlásení uvádza, že P. Q. má vedomosť, že otec žalobkýň s manželkou počas svojho života niekedy v roku 1970 vyplatili ostatných spoluvlastníkov, ktorým podiely patrili a tieto si od nich odkúpili, nie je zrejmé, od koho má túto informáciu (vedomosť). Vychádzajúc z dátumu narodenia P. Q. je zrejmé, že v roku 1970 mal 11 rokov, takže je dôvodné domnievať sa, že sa jedná o sprostredkovanú informáciu, avšak nebolo preukázané, od koho túto informáciu má.

74. Ak by aj boli preukázané tvrdenia žalobkýň o neformálnej deľbe medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, v zmysle ktorej parcela KNC č. 110/4 mala pripadnúť do výlučného vlastníctva G. Q. A.. (čo však v konaní preukázané nebolo), po ktorom všetok majetok mali zdediť rodičia žalobkýň, súd poukazuje na to, že toto by vôbec nepreukazovalo uzatvorenie kúpnej zmluvy/kúpnych zmlúv medzi rodičmi žalobkýň a pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi. Ba práve naopak, pretože pokiaľ by aj titulom neformálnej deľby pripadla parcela KNC č. 110/4 G. Q. ml., teoreticky by sa vlastníkom parcely KNC č. 110/4 stal G. Q. ml., ktorý zomrel až v roku 1999. Pôvodná žalobkyňa a následne žalobkyne však tvrdili uzavretie kúpnej zmluvy s pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi, a nie so G. Q. ml.. A už vôbec nie je jasné, z akého dôvodu by za situácie, že by sa vlastníkom parcely KNC č. 110/4 cítil byť G. Q. A., vyplácali rodičia žalobkýň pôvodných podielových spoluvlastníkov (tých istých, s ktorými sa mal podľa tvrdenia žalobkýň dohodnúť G. Q. ml. na deľbe), keď v rokoch 1970-1971 ešte G. Q. A.. žil.

75. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetom dedenia či už po G. Q. st. (starom otcovi žalobkýň), resp. po G. Q. ml. (strýkovi žalobkýň) nebol podiel 19/22, prípadne jeho časť na parcele KNC č. 110/4, o ktorý v tomto konaní ide. Pokiaľ teda žalobkyňa 2/ tvrdila, že ich otec Q. Q. nadobudol parcelu od G. Q. ml. dedením, ktorý to nadobudol dedením od svojho otca G. Q. staršieho, ktorý zomrel v roku 1968, uvedené je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Predmetom dedičského konania po G. Q. A., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol bratom otca žalobkýň, boli okrem iných aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B., a to rodinný dom č. 97 na parcele KNC č. 112, oplotenie, vonkajšie úpravy, parcela KNC č. 112, 113, 114/1, 114/2, ktoré on zdedil od svojho otca G. Q. st., a ktorých výlučným vlastníkom sa stal Q. Q., otec žalobkýň. Je zrejmé, že parcela KNC č. 110/4 nebola predmetom týchto dvoch dedičských konaní, a teda nebolo preukázané, že ju Q. Q. nadobudol titulom dedenia. Ani po Q. Q. nededila parcelu KNC č. 110/4 jeho manželka I. Q.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé len to, že podiel G. Q. st. bol predmetom dodatočného dedičského konania, ktorého výsledky sú uvedené v bode 32. tohto odôvodnenia.

76. Súd v zmysle neprihliadol na listinné dôkazy, ktoré žalobkyňa 1/ predložila až v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 27.7.2023 - čestné prehlásenie D. A., 1 ks fotografie, montážny list a žiadosti advokátskej kancelárie na obce H. T. a U. A.. Súd konštatuje, že predmetné listinné dôkazy neboli predložené včas, pretože ich žalobkyňa 1/ mohla predložiť už skôr, aby by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní 2/-4/ sa pojednávaní nezúčastňovali, vyžadovalo by si to nariadenie ďalšieho pojednávania, čo však by bolo v rozpore s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania (vzhľadom na dĺžku konania). Bez ohľadu na túto skutočnosť však súd konštatuje, že s prihliadnutím k vyššie uvedeným argumentom súdu sú tieto

listiny bez právnej relevancie k posudzovanej veci. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal ani žalobkyňou 1/ navrhovanú obhliadku na mieste samom.

77. Súd považoval za nadbytočné riešiť to, či (ne)boli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovaného 1/ - D. a J. J., nakoľko ak by aj v konaní vyšlo najavo, že neboli u menovaných splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva, nepreukazovalo by to automaticky bez ďalšieho vlastníctvo rodičov žalobkýň k spornej nehnuteľnosti ku dňu ich smrti. Žalobkyne ako iniciátorky sporu museli vedieť, že na úspech v takomto spore budú musieť preukázať vlastnícke právo rodičov ku dňu ich smrti, pričom nestačí iba preukázať, že vlastníkom predmetných nehnuteľností nie je žalovaný 1/. V súvislosti s požiadavkou žalobkyne 1/, aby súd prejudiciálne riešil neplatnosť notárskej zápisnice súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2008, sp. zn. , resp. z 21. decembra 2009, sp. zn. , v zmysle ktorých neplatnosť notárskej zápisnice o určenie neplatnosti osvedčenia, resp. notárskej zápisnice obsahujúcej osvedčenie prípustná nie je, keďže vyhlásenie o právnej skutočnosti v notárskej zápisnici nie je právnym úkonom, ale iba záznamom o účastníkom tvrdených skutočnostiach.

78. Záverom je potrebné uviesť, že žalobkyne nepreukázali, že ich rodičia boli ku dňu smrti vlastníkmi parcely KNC č. 110/4, k. ú. B. každý v podiele 1/2-ica z podielu 19/22, ktorý podiel 19/22 pozostáva z podielu žalovaného 1/ o veľkosti 17/22 a z podielu 2/22, ktorý je na LV č. XXX k. ú. B. evidovaný na Q. T.. Nebolo totiž preukázané, že by rodičia žalobkýň nadobudli vlastnícke právo či už titulom dedenia, kúpy, neformálnej deľby a taktiež ani vydržaním, keďže v súdenom prípade nebola preukázaná dobromyseľnosť rodičov žalobkýň, ktorá je podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností žalobu zamietol.

79. Keďže žaloba bola zamietnutá, patrí nárok na náhradu trov konania podľa žalovaným. Z obsahu spisu však trovy konania vyplývajú len žalovanému 1/, ktorý je právne zastúpený, preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Trenčín v jednom vyhotovení. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).