Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoZm/6/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Ing. X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, I., proti odporcovi: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, K. Y., zast. JUDr. Adrianou Kerestešovou, advokátkou so sídlom Štefánikova trieda 30, Nitra, o návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu o zaplatenie zmenkovej sumy 129.000 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -86 zo dňa 25.01.2013 v časti výrokov I. a II., ktorými bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia čiastočne vyhovené, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. -86 zo dňa 25.01.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 04.10.2012 domáhal voči odporcovi vydania zmenkového platobného rozkazu na zmenkovú sumu 129.000 eur s príslušenstvom.

Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 12.11.2012 zmenkový platobný rozkaz č. k. -19. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal odporca dňa 19.11.2012 odôvodnené písomné námietky.

Dňa 03.12.2012 podal navrhovateľ na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi, aby nedisponoval svojím v petite špecifikovaným majetkom.

Navrhovateľ má za to, že sú splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia, vzhľadom k tomu, že odporca sa od začiatku roku 2012 zbavuje svojho majetku. Odporca napríklad predal:

- osobné motorové vozidlo W.,

- motorku G.,

- pozinkované stavebné lešenie,

- nákladné auto X.,

- betonárku s automatickým podávačom.

Odporca výťažok z predaja ani sčasti nepoužil na úhradu zmenkovej sumy navrhovateľovi. Odporca takisto podal proti navrhovateľovi dňa 30.04.2012 návrh na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. Y.. Odporca podal dňa 26.11.2012 inzerát na predaj svojho rodinného domu v katastrálnom území K. Y.. Odporca vynakladá finančné prostriedky výlučne pre svoje osobné potreby a nový majetok nenakupuje na seba, ale na svoje spoločnosti. Právo navrhovateľa na vyplatenie zmenkovej sumy zo strany odporcu je podstatným spôsobom ohrozené a je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a v prípade nakladania odporcu s jeho majetkom by bolo toto právo navrhovateľa v podstatnom rozsahu, alebo absolútne zmarené. Navrhovateľ bude mať v prípade úspechu vo veci samej nárok na vyplatenie

zmenkovej sumy, avšak z úkonov odporcu je zrejmé, že úmyselne znižuje hodnotu svojho majetku s cieľom vyhnúť sa svojej platobnej povinnosti.

Okresný súd Nitra o tomto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením č. k. -86 zo dňa 25.01.2013 tak, že odporcovi výrokom I. nariadil, aby sa až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. zdržal úkonov smerujúcich k nakladaniu s jeho nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. Y., v obci K. Y., v okrese E., evidovaným Katastrálnym úradom v E., Správou katastra E., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX ako:

- stavba rodinný dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na pozemku evidovanom na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1

- stavba rozostavaný záhradný dom, nachádzajúci sa na pozemku evidovanom na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1 zapísané na LV č. XXXX ako:

- pozemok evidovaný v registri „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1

- pozemok evidovaný v registri „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1

- pozemok evidovaný v registri „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1

- pozemok evidovaný v registri „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1 zapísané na LV č. XXXX ako:

- pozemok evidovaný v registri „C“, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXXX m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/2 zapísané na LV č. XXXX ako:

- pozemok evidovaný v registri „C“, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXXX m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/4,

najmä ho predať, darovať alebo inak scudziť, ďalej zaťažovať akýmkoľvek spôsobom právami tretích osôb, najmä vecným bremenom, záložným právom, zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva alebo predkupným právom.

Súd výrokom II. okrem toho odporcovi nariadil, aby sa po rovnakú dobu zdržal právnych úkonov smerujúcich k prevodu obchodného podielu v majetku odporcu, a to obchodného podielu vo výške 6.640 eur predstavujúceho 100 % podiel na základnom imaní spoločnosti PKD Invest, s.r.o., a tiež obchodného podielu vo výške 16.598 eur predstavujúceho 100 % podiel na základnom imaní spoločnosti Bekstav, s.r.o., v celosti alebo jeho časti na inú osobu, zaťažovaniu týchto obchodných podielov v majetku odporcu právami tretích osôb, najmä záložným právom, zabezpečovacím prevodom obchodného podielu alebo predkupným právom.

Výrokom III. súd prvého stupňa vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

V odôvodnení tohto uznesenia súd prvého stupňa poukázal na prebiehajúci spor účastníkov vo veci samej vedený súdom prvého stupňa pod sp. zn. , v ktorom sa navrhovateľ od odporcu domáha zaplatenia 129.000 eur zmenkovej sumy s príslušenstvom na základe odporcom vystavenej vlastnej zmenky, ako aj na už vyššie uvedený obsah jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Vo svojich právnych záveroch súd prvého stupňa poukazuje na ustanovenia veta prvá, a a o predbežnom opatrení.

Súd prvého stupňa v ďalšom skonštatoval, že nariadenie predbežného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí danosť práva, preukáže, že medzi účastníkmi sú právne vzťahy, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu a potreba tejto dočasnej úpravy, a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ. Z návrhu musí byť zrejmé, ako a v akom rozsahu sa zasiahne do právnych vzťahov účastníkov konania.

Navrhovateľ musí už v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia náležite osvedčiť potrebnosť nariadenia predbežného opatrenia, a to z konkrétneho zákonom uvedeného dôvodu. V

danom prípade súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia možno čiastočne vyhovieť. Súd vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia na časť majetku odporcu:

- nehnuteľnosti odporcu,

- obchodné podiely odporcu v obchodných spoločnostiach PKD Invest, s.r.o. a Bekstav, s.r.o.

Nariadené predbežné opatrenie okrem iného musí byť aj jasné a musí byť z neho zrejmé na aký konkrétny majetok sa predbežné opatrenie nariadilo. Predbežné opatrenie takisto musí byť vykonateľné a nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. O tom, aké má nehnuteľnosti odporca, vyplýva z verejného zoznamu, ktorý vedú príslušné katastrálne úrady (v tomto prípade Katastrálny úrad v E.). O tom, aké má obchodné spoločnosti odporca, vyplýva z verejného zoznamu - obchodného registra (v tomto prípade Obchodný register Okresného súdu Nitra). Nehnuteľnosti a obchodné spoločnosti odporcu sa dajú jednoznačne identifikovať vo verejných zoznamoch, ktoré sú všeobecne prístupné a spĺňajú aj predchádzajúce náležitosti. Preto súd rozhodol v zmysle výroku I. a II. tohto uznesenia a nariadil predbežné opatrenie na majetok odporcu

- nehnuteľnosti a obchodné spoločnosti. Súd mal preukázané, že sa odporca od začiatku roku 2012 zbavoval časti svojho majetku, preto navrhovateľ podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu voči odporcovi na značnú sumu a je zákonná potreba dočasnej úpravy nakladania odporcu s hore uvedeným majetkom. Takáto dočasná úprava nezasiahne neprimeraným spôsobom do práv odporcu nakladať so svojím majetkom.

Vo zvyšnej časti súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol najmä z dôvodu, že navrhovateľ ostatný majetok odporcu nevymedzil dostatočne určitým spôsobom tak, aby mohol byť základom vykonateľného výroku súdneho rozhodnutia a tiež z dôvodu, že by už išlo o neprimeraný zásah do práv odporcu nariadením takéhoto predbežného opatrenia. (Bližšie dôvody čiastočného zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia výrokom III. uznesenia nie sú z hľadiska odvolacieho konania podstatné vzhľadom na skutočnosť, že ich odvolací súd viazaný rozsahom odvolania odporcu nepreskúmaval, keďže výrok III. uznesenia nebol napadnutý odvolaním).

Proti tomuto uzneseniu podal odporca včasné odvolanie, a to výlučne v rozsahu, v ktorom bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené (výroky I. a II. napadnutého uznesenia).

Odporca argumentoval tým, že k nariadeniu predbežného opatrenia musia byť zo strany navrhovateľa osvedčené všetky nevyhnutné zákonné predpoklady, ktoré zhrnul do nasledujúcich bodov: 1. musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 2. musí byť osvedčené, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych vzťahov by bolo právo účastníka ohrozené, t. j. hrozila by mu nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma, a že táto dočasná úprava je potrebná, 3. v dôsledku predbežného opatrenia nesmie vzniknúť neprimeraná ujma druhému účastníkovi, a teda, že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a v ich právnych vzťahoch sa nevytvorí nenávratný stav, 4. v prípade predbežného opatrenia zabezpečujúceho výkon rozhodnutia musí byť osvedčená existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom, 5. musí byť osvedčená obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.

Keďže uvedené predpoklady podľa odporcu navrhovateľ neosvedčil, súd prvého stupňa podľa jeho názoru predbežné opatrenie nariadil na základe nesprávnych skutkových zistení a zároveň v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súd podľa odporcu nejasne odôvodnil, z ktorého zo zákonom upravovaných samostatných dôvodov predbežné opatrenia nariadil, teda či ním bola 1. potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo 2. obava z ohrozenia výkonu budúceho súdneho rozhodnutia ( a ).

Podľa odporcu súdna prax pripúšťa iba výnimočne, ak dôvod nariadenia predbežného opatrenia obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia v konaní, v ktorom vykonateľné meritórne rozhodnutie ešte nebolo vydané.

Odporca popiera, že by sa bol v rozhodnutí opísaným a navrhovateľom tvrdeným spôsobom zbavoval svojho majetku.

Odporca tvrdí, že majiteľom na predaj inzerovaného pozinkovaného lešenia, betonárky, ani nákladného vozidla zn. X. I. XXX nikdy nebol, navrhovateľ odporcove vlastníctvom uvedených hnuteľných vecí ničím nepreukázal, ako ani to, že tieto boli skutočne aj predané.

Vo vzťahu na inzerciu predaja nehnuteľností odporcu evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX (jeho rodinného domu s pozemkom) odporca poprel, že by takúto inzerciu predaja nehnuteľnosti realizoval na príslušnom internetovom portáli on tvrdiac, že tak mohla urobiť vzhľadom na charakter internetovej inzercie ktorákoľvek iná osoba. Že sa tak stalo je podľa odporcu zrejmé z toho, že priložená fotografia domu nezachytáva jeho súčasný atraktívny stav, ale je datovateľná približne rokom 2009, kedy mal k nemu prístup i navrhovateľ ako k vtedajšiemu sídlu ich spoločného podnikania. Nehnuteľnosť je naviac podľa odporcu ponúkaná za cenu neprimerane nízku jej aktuálnej trhovej hodnote.

K predaju osobného motorového vozidla odporca pristúpil 9 mesiacov pred začatím konania vo veci samej, kedy podľa vlastných slov podanie žaloby zo strany navrhovateľa nebolo možné ani predvídať. Realizoval pritom, rovnako ako pri motorke zn. G. T. XXX L. G. XXXX svoje právo vlastníka s týmito vecami nakladať, pričom vzhľadom na ich trhovú cenu ich predaja nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť schopnosť odporcu plniť si svoje záväzky.

Navrhovateľ ďalej podľa odporcu neosvedčil, že by bol odporca úplne insolventný a teda, že by výkon prípadného rozhodnutia vo veci samej nebolo vôbec možné realizovať niektorou z foriem exekúcie.

Odporca má z uvedených dôvodov za to, že navrhovateľ neosvedčil, že odporca urobil právny alebo faktický úkon, ktorý by bolo možné skutočne s prihliadnutím na všetky okolnosti kvantifikovať ako konanie s cieľom ukrátiť nárok navrhovateľa na zaplatenie zmenkovej pohľadávky a ktorý by odôvodňoval nariadenie predbežného opatrenia v takom veľkom obmedzujúcom rozsahu, v akom ho prvostupňový súd nariadil, aj s ohľadom na to, že i samotný navrhovateľ netvrdí, že by bol odporca nesolventný. Rovnako tu chýba aj osvedčenie o reálnej obave zo zmarenia núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia.

Odporca ďalej zdôraznil, že predbežné opatrenie je opodstatnené tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu, keďže stav medzi účastníkmi neznesie odklad. O takýto stav však v danom prípade nejde. Splatnosť zmenky spochybňovanej odporcom nastala už 31.12.2010, navrhovateľ toleroval jej neuhradenie po dobu viac ako 1,5 roka, ako aj skutočnosť, že odporca sa podľa tvrdení navrhovateľa od januára 2012 postupne pokúšal zbavovať svojho majetku. Situáciu sa rozhodol riešiť až po 2 mesiacoch po podaní žaloby vo veci samej, pričom pochybný inzerát na predaj rodinného domu odporcu sa na internete objavil „veľmi vhodne“ iba niekoľko dní pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Odporca v odvolaní tiež tvrdil, že odporcovi nakladať so všetkými nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve a súčasne s jeho obchodnými podielmi, prostredníctvom ktorých realizuje svoju podnikateľskú a zárobkovú činnosť, presahuje podľa mienky odporcu účel predbežného opatrenia, odporcu paralyzuje a bez adekvátneho dôvodu obmedzuje odporcu vo výkone vlastníckeho práva nad rámec potrebnej miery s poukazom na ustanovenie a jednoznačne zvýhodňuje navrhovateľa na úkor odporcu. Ďalej odporca poukazuje na to, že navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhuje nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia - nenakladanie s určitými vecami alebo právami, s ktorým návrhom však nekorešponduje petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáha, aby sa odporca zdržal konkretizovaných právnych úkonov, z čoho vyplýva určitá vada návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V nadväznosti na rozpor samotného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a formulácie petitu návrhu možno považovať za nesprávny postup prvostupňového súdu, ktorý nad rámec návrhu navrhovateľa nariadil predbežné opatrenie nielen podľa ustanovenia , ale aj podľa ustanovenia .

Z uvedených dôvodov sa odporca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd v napadnutej časti (výrokov I. a II. uznesenia) napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia i v tejto časti zamietne.

K odvolaniu odporcu sa navrhovateľ písomne vyjadril.

Úvodom zdôraznil, že podľa súdnej judikatúry je pri nariaďovaní predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej zákonný dôvod „dočasnej úpravy pomerov účastníkov“ vykladať tak, že podeň možno zahrnúť aj dočasné obmedzenie disponovania majetkom z dôvodu, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený (Ústavný súd Českej republiky, ).

Vo vzťahu k námietkam odporcu navrhovateľ uvádza, že samotný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana je daný už len existenciou samotnej zmenky ako cenného papiera. Podstata v zmenke ako takej je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky k plateniu a ani neskôr preukázať iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Navrhovateľ pripúšťa, že abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov majú svoje hranice, ale zároveň je potrebné poznamenať, že oprávnený vlastník platnej zmenky právo na vyplatenie zmenky má a bude to osoba povinná, ktorá sa bude musieť proti tomuto nároku brániť. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na rozhodnutie ústavného súdu (), podľa ktorého podkladom zmenkového rozkazného konania je len tvrdenie navrhovateľa a zmenka, a pred vydaním zmenkového platobného rozkazu súd síce musí podrobiť skúmaniu aj zmenku avšak len z hľadiska jej formálnych náležitostí a v rozsahu potrebnom pre predbežný záver o jej pravosti, navrhovateľ má za to, že pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana je týmto daná.

Na poukázanie odporcu o tom, že neexistuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie (keďže prvostupňový súd nerozhodol, či ponecháva v platnosti zmenkový platobný rozkaz alebo nie) a súdna prax iba výnimočne pripustila, že obava ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia by mohla existovať ešte pred vydaním vykonateľného rozhodnutia súdu, a teda že súčasný stav v konaní vo veci samej neosvedčuje, že reálne môže dôjsť k vyneseniu rozhodnutia o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v platnosti v prospech navrhovateľa, ktoré by mohlo byť exekučným titulom, navrhovateľ a contrario uvádza, že súčasný stav v konaní neosvedčuje, že by reálne nemohlo dôjsť k vyneseniu rozhodnutia o ponechaní zmenkového rozkazu v platnosti v prospech navrhovateľa, ktoré by bolo exekučným titulom.

Vo vzťahu k predaju hnuteľných vecí, ktorých vlastnícke právo odporca popiera, navrhovateľ uviedol, že odporca toto svoje tvrdenie nepodoprel dôkazmi a nepreukázal na prípadného iného vlastníka predmetných vecí. Ohľadne predaja vecí označených odporcom za prebytočný majetok zanedbateľnej hodnoty sa navrhovateľ pýta, prečo odporca z ich predaja inkasovanú cenu nepoužil aspoň na čiastočnú úhradu svojho dlhu voči navrhovateľovi. Odpoveď nachádza v tom, že odporca výťažok z predaja použil pre potreby seba či svojej rodiny z dôvodu svojej finančnej tiesne, prípadne v tom, že sa odporca začal zbavovať svojho majetku, aby sa svojej povinnosti plniť navrhovateľovi vyhol.

Odporca v odvolaní voči uzneseniu vytýka, že navrhovateľ neosvedčil vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia definitívnu nemožnosť výkonu rozhodnutia, pričom navrhovateľ opätovne uvádza, že na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia stačí obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (v opačnom prípade by sa strácal samotný význam predbežných opatrení). Zákon ani súdna prax nikde neustanovujú, kedy by mal vlastník zmenky svoje právo zo zmenky na súde uplatniť, aby sa toto jeho konanie neposudzovalo ako špekulatívne tak, ako na to poukazuje odporca vo svojom odvolaní.

Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí najmä také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia (exekúciou) postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998).

Zákon nikde vo svojich ustanoveniach neukladá navrhovateľovi, aby pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, tak ako uvádza odporca, preukazoval insolventnosť odporcu. Navrhovateľ pri podaní návrhu vychádzal z konania odporcu, ktorý postupne rozpredával svoj majetok a tiež konal

spôsobom majúcim za následok nepriaznivé ovplyvňovanie majetkových pomerov, pričom navrhovateľ si dovoľuje uviesť, že vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal len zo skutočností, ktoré mu boli známe, a ktoré vedel reálne osvedčiť, či preukázať (napr. odporcom zverejnené inzeráty), a preto je nemysliteľné, aby navrhovateľ osvedčoval a predkladal všetky skutočnosti odporcom v odvolaní voči uzneseniu uvádzané.

Odporca vo svojom odvolaní voči uzneseniu poukazuje na ujmu, ktorá mu vznikla a stále vzniká, a že táto je neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získal navrhovateľ, a teda, že hodnota všetkých nehnuteľností, ktorých sa zákaz nakladania v predbežnom opatrení týka v spojení s hodnotou obchodných podielov odporcu v spoločnostiach, ktorých sa rovnako zákaz nakladania v predbežnom opatrení týka, jednoznačne prevyšuje pohľadávku navrhovateľa. Odporca tiež uvádza, že nie je možné vyvodiť žiadne podozrenie, že odporca sa snaží svoje obchodné podiely v spoločnostiach, v ktorých je spoločníkom, scudziť alebo zaťažiť, a preto považuje obmedzenie disponovania s týmito podielmi za neadekvátne a absolútne neprimerané, pričom však neuvádza, aká ujma mu predbežným opatrením vznikla a stále vzniká, odporcovo tvrdenie o ujme je len vo veľmi všeobecnej rovine. Tak isto odporca poukazuje na prevyšovanie hodnoty všetkých nehnuteľností aj spolu s obchodnými podielmi na spoločnostiach odporcu oproti pohľadávke navrhovateľa, avšak bez akéhokoľvek stanovenia ich hodnoty pre účely takého tvrdenia.

Záverom svojho vyjadrenia navrhovateľ poukazuje na judikatúru slovenských súdov obsiahnutú v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. .

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd prvostupňové uznesenie v napadnutom rozsahu potvrdil.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolaní, prejednal vec v rozsahu odporcovho odvolania ( ), pričom tak v súlade s urobil bez nariadenia pojednávania.

Prejednaním odvolania odporcu odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti prvostupňového uznesenia v napadnutej časti tak vo vzťahu k jeho výroku, ako aj v časti jeho odôvodnenia.

Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, považuje v súlade s za dostatočné na zdôraznenie jeho správnosti už iba doplniť niekoľko ďalších dôvodov, a to vzhľadom na obsah podaného odvolania.

1. Odporca v odvolaní tvrdí, že v danom prípade neboli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má nariadením predbežného opatrenia poskytnúť predbežná ochrana

Odvolací súd sa s takýmto tvrdením odporcu nestotožňuje. V rovine pravdepodobnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom vo veci samej vidí odvolací súd uvedenú podmienku nariadenia predbežného opatrenia za naplnenú, a to aj vzhľadom na charakter sporu, ktorý vyplýva z vlastnej zmenky, ktorou sa mal odporca navrhovateľovi zaviazať. Tento zmenkový záväzok má abstraktný charakter a takto si ho navrhovateľ podanou žalobou aj uplatnil. Svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy uplatňuje výlučne ako právo na plnenie z tohto cenného papiera, čo mu zákon umožňuje a jeho inú kauzu neuvádza. Vo veci samej bol súdom prvého stupňa vydaný dňa 12.11.2012 zmenkový platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zmysle včasné námietky, v ktorých vzhľadom na koncentračnú závadu obsiahnutú v vymedzil konečným spôsobom rozsah svojej obrany v konaní a ohľadne ktorých celé dôkazné bremeno spočíva už na odporcovi.

Za uvedenej dôkaznej i procesnej situácie je možné bez pochybností skonštatovať, že z hľadiska rozhodovania o predbežnom opatrení je pravdepodobnosť nároku vo veci samej osvedčená dostatočne. Výsledok konania vo veci samej prirodzene nie je možné prejudikovať vzhľadom na to, že ešte prebieha a jeho výsledok bude závisieť i od skutkových zistení, ktoré ešte vzhľadom na vykonať sa majúce dokazovanie nie sú v plnej šírke známe.

Preto ani predpokladom nariadenia predbežného opatrenia nemôže byť istota o danosti nároku vo veci samej, ale iba existencia pravdepodobnosti v tomto smere.

O žalobe v tejto veci vzhľadom na jej už uvedený zmenkový charakter však naopak s istotou nie je možné uviesť, že by vykazovala známky zjavnej neopodstatnenosti.

2. Odporca v odvolaní tvrdí, že v konaní nebolo osvedčené ani to: a) že bez okamžitej dočasnej úpravy právnych vzťahov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, b) že vzhľadom na predbežné opatrenie majúce zabezpečiť výkon rozhodnutia už exekučný titul existuje, prípadne, že v konaní vo veci samej ho navrhovateľ reálne získa, c) že obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia je dôvodná.

Odvolací súd k uvedeným trom súvisiacim okruhom námietok odporcu uvádza nasledovné:

V danej veci sa s návrhom na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ na súd obrátil až po začatí konania vo veci samej. Základ úpravy takéhoto predbežného opatrenia je obsiahnutý v s tým, že ustanovenia až 77 sa použijú na tieto predbežné opatrenia primerane ( ). Súdna prax vyplývajúca z už ustálenej judikatúry považuje zákonný dôvod potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania po začatí konania vo veci samej za naplnený i tým, ak tento spočíva v existencii dôvodnej obavy z ohrozenia výkonu budúceho meritórneho rozhodnutia. Zákon a prirodzene ani rozhodovacia prax súdov za primárnu podmienku predbežného opatrenia nariaďovaného zo spomínaného dôvodu nepožaduje, aby meritórne rozhodnutie už bolo vo veci samej vydané, nebodaj, aby malo už kvalitu exekučného titulu (vykonateľnosť), ak sa to snaží prezentovať odporca v podanom odvolaní.

Pri naplnení uvedeného zákonného predpokladu je úlohou súdu skúmať iba to, či obava z ohrozenia výkonu budúceho meritórneho rozhodnutia (ak by bolo vydané) má reálny rozmer a či nie je len skutočnosti nezodpovedajúcou majetkovou obavou účastníka konania, pre ktorú neexistujú žiadne adekvátne indície.

Odvolací súd považuje obavu navrhovateľa z ohrozenia výkonu meritórneho rozhodnutia pre prípad jeho úspechu za dôvodnú. Súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že správanie odporcu nasvedčuje tomu, že sa zbavuje alebo mieni zbaviť časti svojho majetku.

A. Odporca v plnej miere potvrdil, že v priebehu roka 2012 predal svoje osobné motorové vozidlo zn. W. W. J. a motorku zn. G. T. XXX L. G. XXXX (inzerovaná cena 4.500 eur), avšak ich predajnú cenu a význam ich predaja bagatelizoval. B. Odporca nepoprel, že v rovnakom roku inzeroval predaj lešenia (inzerovaná cena 8.000 eur), nákladného auta zn. X. I. XXX (inzerovaná cena 1.500 eur) a betonárky (inzerovaná cena 7.000 eur), tvrdil však, že uvedené veci neboli jeho majetkom. C. Odporca popieral, že za inzerciou predaja jeho domovej nehnuteľnosti s pozemkom (inzerovaná cena 113.000 eur + vyplatenie hypotéky 90.000 eur) stojí on a túto označil za dielo inej osoby.

Odvolaciemu súdu sa argumentácia odporcu ohľadne hnuteľných vecí uvedených pod písmenom B. javí ako nepresvedčivá. Súd považuje za obvyklé predpokladať, že predaj vecí inzeruje ich vlastník, text príslušnej inzercie ničomu inému ani nenasvedčuje. Ak teda odporca v odvolaní tvrdí, že vlastníkom predmetných vecí nebol, znáša aj on ohľadne tohto svojho tvrdenia v zmysle dôkazné bremeno. Odporca sa v tomto smere ani len nepokúsil vysvetliť, prečo veci uvedené pod písmenom B. na predaj inzeroval a kto v tom čase bol ich skutočným vlastníkom.

Rovnako sa súdu javí ako nepresvedčivá argumentácia, že predaj jeho nehnuteľností pod písmenom C. inzerovala pod jeho menom iná, neznáma osoba. Jeho tvrdenie, že takáto internetová inzercia mohla byť vzhľadom na jej povahu uskutočnená v podstate kýmkoľvek, síce možno z hľadiska technického považovať za akceptovateľné, javí sa však vzhľadom na nedostatok motivácie osoby odlišnej od vlastníka ako nepravdepodobné.

Na základe uvedených úvah mal aj odvolací súd za dostatočne osvedčené, že odporca vykonával faktické úkony smerujúce k tomu, aby sa svojho majetku v súhrne nesporne vysokej hodnoty postupne

zbavoval. Takéto správanie odporcu má jasný potenciál v očiach navrhovateľa vzbudiť dôvodnú obavu, že budúci výkon rozhodnutia bude ohrozený, pričom i súd túto obavu zdieľa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že takéto postupné konanie odporcu v priebehu roku 2012 vzhľadom na jeho systematickosť, kvantitu a tiež vzhľadom na celkovú inzerovanú hodnotu na predaj ponúkaných vecí nedáva garanciu, že odporca by v predaji svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku nepokračoval. Súd preto nepovažoval za rozhodujúce ani tvrdenie odporcu, že reálny predaj uvedených vecí nebol navrhovateľom preukázaný.

3. Odporca v odvolaní tvrdí, že nariadením predbežného opatrenia mu vzniká neprimeraná ujma

Odvolací súd nesúhlasí s názorom odporcu, že blokovanie nakladania s nehnuteľnosťami a obchodnými podielmi uvedenými vo výroku prvostupňového rozsudku nie je primerané hodnote žalovanej zmenkovej pohľadávky. Výška samotnej zmenkovej sumy je 129.000 eur a túto zrejme nedosahuje cena nehnuteľností odporcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX (rodinný dom s pozemkom), ktorý bola odporcom inzerovaná na 113.000 eur. Odvolací súd pri ustálení približnej ceny týchto nehnuteľností pre účely posúdenia primeranosti predbežného opatrenia vychádzal z ich inzerovanej ceny, a to vzhľadom na nemožnosť vzhľadom na krátkosť času túto znalecky zisťovať a tiež vzhľadom na skutočnosť, že odporca svoje tvrdenie o jej vyššej trhovej cene ničím neosvedčil.

Odvolací súd vzal do úvahy tiež i skutočnosť, že navrhovateľ sa vo veci samej okrem zmenkovej sumy domáha i zaplatenia zmenkového úroku vo výške 6 % ročne od 01.01.2011, zmenkovej odmeny 430 eur a tiež i náhrady trov konania 7.740 eur (zaplateného súdneho poplatku). Pre prípad, ak by jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené, odvolací súd nepovažuje blokovanie i ďalšieho nehnuteľného majetku a obchodných podielov v dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným za zjavne neprimerané hodnote nárokov, ktorým sa poskytuje predbežná ochrana. Navrhovateľ síce hodnotu ďalších nehnuteľností odporcu zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX ani vyššie uvedeným spôsobom nepreukázal, z príslušných listov vlastníctva však vyplýva, že ide o 1/2 spoluvlastnícky podiel pozemku o celkovej výmere XXXX m2 a 1/4 spoluvlastnícky podiel pozemku o celkovej výmere XXXX m2, v oboch prípadoch mimo zastavaného územia obce. Keďže tieto nehnuteľnosti nie sú stavbami, je možné predpokladať, že dočasné obmedzenie nakladania i s nimi, ako aj s obchodnými podielmi odporcu neobmedzí odporcu v rozsahu zjavne neprimeranom nárokom navrhovateľa, ktorým bola predbežným opatrením poskytnutá dočasná ochrana v zmysle v súvislosti s až 77 , a to výlučne do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z uvedených dôvodov odvolací súd prvostupňové uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne podľa a potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.