Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej v právnej veci žalobcu: L. N., nar. X.XX.XXXX, bytom E., I. B. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Michal Kováč, advokát, so sídlom E., M. X, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 9 054 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 30. júna 2022, č. k. -142, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zostáva nedotknutý.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9 054 eur titulom poistného plnenia a sumu 245,99 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 054 eur od 15.1.2022 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu na uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 794,02 eur zamietol. Podľa priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalovaným a žalobcom bola dňa 16.1.2020 uzatvorená poistná zmluva MOJE AUTO s krytím MAX, ktorá okrem iného zahŕňala zrážku so zvieraťom, asistenčné služby a haváriu (kryje škody na poistenom vozidle v dôsledku havárie). V zmysle čl. 2 bod 2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) poistenie sa nevzťahuje na škody okrem iného v prípade, ak boli uvedené nepravdivé alebo neúplné podstatné skutočnosti súvisiace so vznikom, resp. priebehom poistnej udalosti, alebo ovplyvňujúce likvidáciu poistnej udalosti. Z poistnej zmluvy ďalej vyplýva, že povinnosťou poisteného bolo o. i. odpovedať pravdivo a úplne na otázky týkajúce sa poistenia, zavolať políciu a oznámiť dopravnú nehodu, nahlásiť poistnú udalosť. Zmluvné strany si v zmluvnom poistnom vzťahu dohodli spoluúčasť 200 eur. OR PZ ODI v Žiline rozkazom uložením sankcie za priestupok č. 117/2020 zo dňa 26.3.2020 rozhodol, že W. M., nar. X.X.XXXX, bytom N., adresa na doručovanie písomností E., G. I. O., Dr. N. N. XX/XX, dňa 25.1.2020 v čase od 22:10 hod. mimo obce E., pred odbočkou do G. I. O. ako účastník cestnej premávky porušil ust. , , pretože viedol osobné motorové vozidlo značky Mercedes-Benz, ev. č. ZA340IO po ceste III/2070 v smere jazdy zo E. do E., pričom keď sa nachádzal v k. ú. obce E. pred križovatkou do obce G. I. O. v priamom úseku cesty z dôvodu nesledovania situácie v cestnej premávke a z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a vlastnostiam vozidla a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, nesprávne reagoval na lesnú

zver stojacu pri stredovej deliacej čiare a v jeho jazdnom pruhu a pri ľavom okraji vozovky strhol vedenie vozidla napravo, následkom čoho pri vyjdení pravými kolesami mimo vozovku narazil prednou časťou vozidla do betónového dvojstĺpu elektrického vedenia, alkohol u vodiča nebol zistený, pri dopravnej nehode k zraneniu nedošlo, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa Z odôvodnenia rozkazu vyplýva, že pri rozhodovaní o priestupku správnym orgán vychádzal z listinných dôkazov, ktorými sú o. i. správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 24.2.2020, záznam z dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtok a plánik miesta dopravnej nehody zo dňa 25.1.2020, pričom v predmetných dôkazoch je uvedená situácia na mieste, z ktorej vyplýva dopravná situácia, poveternostná situácia, stav účastníkov dopravnej nehody a opis stôp; záznam o podaní vysvetlenia W. M. zo dňa 5.1.2020, v ktorom o. i. popísal priebeh dopravnej nehody a uviedol, že príčinu vzniku vidí ako v pohybe lesnej zveri, tak vo svojej nesprávnej reakcii. V zázname z dopravnej nehody zo dňa 25.1.2012 je uvedená lokácia dopravnej nehody, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, keď správny orgán vyhodnotením všetkých dôkazov potvrdil skutkový stav veci ako neodporujúci, na základe čoho dospel k záveru o porušení ust. a zákona. Žalovaný listami zo dňa 3.2.2020 a 10.2.2020 oznámil žalobcovi, že škodu na motorovom vozidle bude likvidovať ako totálnu škodu s odpočtom zvyšku vozidla v sume 1 329 eur. Listom zo dňa 6.5.2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu nevznikla povinnosť plniť, nakoľko šetrením sa preukázalo, že ku vzniku škodovej udalosti na vozidle Mercedes-Benz ZA340IO nedošlo tak, ako bolo deklarované, s poukazom na čl. 2.2 VOP poistné plnenie žalobcovi nevyplatí. Vychádzajúc z podmienok uvedených v na základe vyhodnotenia všetkých výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôvod výluky z poistného plnenia v zmysle čl. 2 bod 2 VOP poistnej zmluvy zo dňa 6.2.2002 nebol žalovaným dôvodne uplatnený, resp. nebol žalovaným preukázaný. V súlade s ust. vychádzal z rozkazu OR PZ ODI zo dňa 26.3.2020 ako celku, keď nebolo potrebné vziať do úvahy len právnu časť tohto rozhodnutia, ale aj skutkovú časť - naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku konkrétnym konaním W. M. (vodiča) opísaním konkrétneho skutkového deja, na základe čoho bol príslušným orgánom jasne opísaný a zadefinovaný priebeh dopravnej nehody, jasne zadefinované protiprávne konanie vodiča W. M., znaky skutkovej podstaty priestupku, za ktoré bol uznaný vinným - nebolo oprávnením súdu zisťovať, či k protiprávnemu konaniu, za ktoré bola fyzická osoba uznaná v priestupkovom konaní vinnou, došlo skutočne tak, ako rozhodol príslušný orgán, keď priebeh dopravnej nehody je v rámci rozkazu súčasťou zadefinovaného skutkového deja a skutkovej podstaty priestupku, ktoré nemôže súd (opäť) zisťovať, posudzovať a vyhodnocovať sám a už v čase právoplatného uznania viny z priestupku dospieť k inému záveru, ako príslušný orgán. Nepovažoval preto za potrebné vykonať dokazovanie do spisu doloženými znaleckými posudkami žalobcom Ing. Jána Závodného, PhD. č. 23/2021 a Ing. A. Bielika č. 1/2022 o priebehu nehodového deja, následným výsluchom znalcov, konfrontáciou znalcov, či znaleckým dokazovaním súdneho inžinierstva, prípade výsluchom samotného vodiča W. M.. Výška poistného plnenia nebola medzi stranami sporná a predstavovala sumu 10 513 eur, po odpočte zvyškov vozidla vo výške 1 329 eur - nárok vo výške 9 054 eur, ktorému vo výroku I. s príslušným úrokom z omeškania v zmysle v spojení s nariadenia Vlády SR č. vyhovel. V súlade s ust. žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie nákladov na vypracovanie znaleckého posudku Ing. Jána Závodného, PhD. č. 24/2021 vo výške 245,99 eur za účelom zistenia hodnoty vozidla. Žalobcovi nepriznal uplatnený nárok vo výške 794,02 eur titulom nákladov na vypracovanie znaleckého posudku Ing. Jána Závodného, PhD. č. 23/2021, keďže na zistenie skutkového stavu nebol už z vyššie uvádzaných dôvodov znalecký posudok potrebný.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III: podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že sú dané dôvody odvolania v zmysle , , , . Nestotožnil sa so závermi vyslovenými súdnom prvej inštancie v bodoch 19, 20 a 21 odôvodnenia rozsudku v posúdení naplnenia dôvodov výluky z poistenia podľa čl. 2 bod 2 VOP a s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie - posúdenia viazanosti súdu rozhodnutím o priestupku podľa , a to v časti popísaného skutkového deja a následne jeho aplikácii vo vzťahu k posúdeniu nároku na poistné plnenie z poistnej zmluvy. Plnenie poistnej zmluvy sa skladá z dvoch zložiek. Prvou je preukázanie škodovej udalosti, ktorá môže byť preukázaná aj rozhodnutím o uložení sankcie za priestupok a druhou je posúdenie, či na predmetnú škodu sa nevzťahuje niektorá z výluk poistenia v zmysle VOP, ak boli uvedené nepravdivé alebo neúplné podstatné skutočnosti súvisiace so vznikom, resp. priebehom poistnej udalosti, alebo ovplyvňujúce likvidáciu poistnej udalosti. Uvedené skutočnosti preukázal znaleckým posudkom č. 1/2022 Ing. Bielika. Zastáva názor, že predmetom priestupkového konania nebolo zisťovanie, či boli uvedené nepravdivé alebo neúplné informácie týkajúce sa vzniku,

resp. priebehu poistnej udalosti. Rozhodnutie o uložení sankcie vo výrokovej časti sa nezaoberá okolnosťami významnými pre rozhodnutie súdu o nároku na poistné plnenie, a preto sa nimi mal zaoberať súd v konaní vykonaním navrhovaného dokazovania. Súd v občiansko-právnom konaní nie je absolútne viazaný o vine v zmysle výlučnej zodpovednosti obvineného (škodcu) za škodu, ale je povinný vykonať ďalšie dokazovanie k spoluzavineniu poškodeného (rozsudok NS SR z 21.3.2019 sp. zn. ). Zo záverov znaleckého posudku Ing. Bielika č. 1/2022 vyplýva, že spôsob kontaktu podľa deklarovaných vstupných informácií vodičom je z daného pohľadu možné vyhodnotiť ako technicky neprijateľný, kde na základe zdokumentovaných stôp je možné hodnotiť vybočenie z komunikácie ako plynulé, nezodpovedajúce strhnutiu, resp. vyhýbaniu sa zveri a absentujú reakcie vodiča v technicky primeranom časovom priestore na vzniknutú situáciu, ako aj ďalšie skutočnosti pre posúdenie skutkového deja. V tomto smere súd nesprávne všetky návrhy na vykonanie dokazovania zamietol. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Správne uvádza žalovaný, že viazanosť civilného súdu v zmysle nie je absolútna (s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. ), avšak uvedené sa týka iných okolností než základných znakov skutkovej podstaty trestného činu či priestupku. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť totiž obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka, kumulatívne. Súd v civilnom konaní v zmysle je potom viazaný i tým, ako príslušný orgán zistil naplnenie všetkých štyroch základných znakov skutkovej podstaty priestupku, opísaných vo výroku rozhodnutia o priestupku. Civilný súd nie je však viazaný napr. tým, že len odsúdený/priestupca sám zodpovedá podľa občiansko-právnych predpisov za škodu, ak v konaní vyjde najavo, že okrem neho je spoluzodpovednosť na vzniknutej škode aj u iných osôb, taktiež civilný súd nie je viazaný ani výškou škody ustálenou v trestnom či priestupkovom konaní. Samotné konanie (identifikácia skutku) ako jeden zo znakov objektívnej stránky trestného činu (priestupku) popísané vo výroku trestného rozsudku alebo rozhodnutím o priestupku, však už prípadným dokazovaním v civilnom konaní meniť nemožno a je súd jeho zistením a charakterizovaním v trestnom (priestupkovom konaní) bezvýhradne viazaný. Týmto záverom zodpovedá aj judikatúra súdov NS SR a ČR a predtým NS ČSR a ČSFR a Ústavného súdu SR, napr. R22/79, publikované NS ČSR v Civilnej zbierke rozhodnutí a stanovísk 9-10/79, v rozsudku NS ČR z 1.2.2011. V tejto súvislosti poukázal, že v právnej praxi pri výklade ust. došlo k vytváraniu dvoch protichodných výkladových koncepcií. Podstatné pre zodpovedanie otázky, v akom rozsahu sú závery právoplatného trestného rozsudku záväzné pre civilný súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom, je potrebné vziať do úvahy trestno-právne východiská, ktoré vo svojom vyjadrení rozvádza. Ak by trestný súd v rámci trestného konania nemal za preukázané naplnenie kvalifikačných znakov trestného činu, nemohol by v odsudzujúcom rozsudku ustáliť, kto je páchateľom, zavinenie páchateľa, v čom spočíva protiprávne konanie, škodu, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, alebo záujem chránený zákonom, ktorým by bol konaním páchateľa v konaní ohrozený alebo poškodený. Civilný súd je v civilnom konaní viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku, ktorý obsahuje právnu časť a skutkovú časť. Z výroku o vine treba vždy vychádzať ako celku a brať do úvahy jeho právnu a jeho skutkovú časť. Práve skutková časť výroku rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu, či konkrétnym konaním páchateľa. Viazanosť civilného súd výrokom odsudzujúceho rozsudku (rozhodnutia o priestupku) znamená, že sa prejavuje vo vzťahu k všetkým znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu (priestupku), inými slovami, civilný súd si nemôže robiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu (priestupku). Popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku je obligatórnou súčasťou výroku rozhodnutia o priestupku ( ) a civilný súd je povinný z takéhoto jeho vymedzenia, popísania v zmysle vychádzať bez toho, aby si mohol o skutku urobiť vlastný úsudok či názor, čo platí aj v prípade, ak by sa civilný súd so závermi príslušného priestupkového orgánu nestotožňoval. Poukazuje na dva nálezy ÚS SR ( zo dňa 29.5.2014 a nález zo dňa 23.11.2011), ako návod, ako ust. (predtým ) správne vykladať a aplikovať. S ohľadom na uvedené považoval názor súdu prvej inštancie vyjadrený vo vzťahu k aplikácii za správny a ústavne konformný.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v tzv. replike) poukazuje na zásadný rozdiel medzi konaniami, na ktoré žalobca poukazuje nálezmi Ústavného súdu a prejednávaným sporom, keď žalobca poukazuje na nárok na náhradu škody, v tomto konaní je predmetom nárok na plnenie z poistnej zmluvy,

pri ktorom je nevyhnutné zaoberať sa nielen tým, či došlo k škodovej udalosti, ale aj tým, či došlo k naplneniu podmienok na výluky z poistenia.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v tzv. duplike) poukázal na rozsah viazanosti civilného súdu v zmysle , ku ktorému sa podrobne a rozsiahle vyjadril vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.10.2022, a tiež na názory v odbornej literatúre.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý v napadnutých výrokoch odvolaním žalobcu (I. a III.) ako správny v zmysle CP potvrdil; výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. odvolaním nenapadnutý, zostáva nedotknutý.

7. Záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že v zmysle bol v tomto civilnom konaní o zaplatenie poistného plnenia viazaný rozhodnutím OR PZ ODI v Žiline z 26.3.2020, ktorým bol príslušným (správnym) orgánom v priestupkovom konaní zadefinovaný priebeh deja dopravnej nehody/zadefinované protiprávne konanie vodiča W. M., na základe ktorého došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku so všetkými jej znakmi, z dôvodu čoho nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodov výluky z poistného plnenia v zmysle čl. 2 bod 2 VOP poistnej zmluvy zo dňa 16.1.2020 a v tomto smere nebolo dôvodné vykonať ďalšie dokazovanie navrhnuté stranou sporu (žalovaným), je správny. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje na skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v bodoch 18 - 23 odôvodnenia rozsudku, s ktorými sa plne stotožňuje, a na ktoré v dôvodoch rozhodnutia odkazuje ( ).

8. Na doplnenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkami žalovaného proti rozsudku prvej inštancie odvolací súd považoval za potrebné sa zaoberať významom rozhodnutia OR PZ ODI z 26.3.2020 v kontexte viazanosti súdu v občianskom civilnom konaní - v konaní o náhradu škody a v danom prípade ekvivalentne aj v konaní o plnenie z poistnej zmluvy v zmysle a nasl. , v posúdení významu rozhodnutia v priestupkovom konaní, a to spôsobom, ak páchateľ/škodca/priestupca sa svojím skutkom dopustil priestupku - došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku konkrétnym (protiprávnym) konaním, a teda viazanosti súdu v občiansko-právnom konaní takýmto rozhodnutím, keď zároveň strana sporu (žalovaný) tvrdeniami o dôvodoch výluky čl. 2 bod 2 VOP napáda objektívnu stránku priestupku a prípadne aj subjektívnu stránku priestupku.

9. Súd prvej inštancie v bode 11 odôvodnenia rozsudku sa podrobne vysporiadal nielen s právnou stránkou uloženej sankcie - porušenia ust. , v spojení s uložením sankcie - uznania vodiča motorového vozidla vinným zo spáchania priestupku podľa , ale aj skutkovým vymedzením konania vodiča, na základe ktorého správny orgán dospel k naplneniu porušenia pravidiel o cestnej premávke s následným naplnením skutkovej podstaty spáchania priestupku na základe podmienok ; ale aj skutkovými závermi, na základe ktorých správny orgán k takémuto právnemu záveru dospel, t. j. že správny orgán vychádzal z listinných dôkazov, ktorými sú (okrem iných) správa o výsledku objasňovania priestupku z 24.2.2020, záznam z dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtok a plánik miesta dopravnej nehody z 25.1.2020, pričom v predmetných dôkazoch je uvedená situácia na mieste, z ktorej vyplýva dopravná situácia, poveternostná situácia, stav účastníkov dopravnej nehody a opis stôp, záznam o podaní vysvetlenia W. M. z 5.1.2020, v ktorom o. i. popisoval priebeh dopravnej nehody, príčinu vzniku dopravnej nehody. V zázname z dopravnej nehody je uvedená ďalej lokalizácia dopravnej nehody, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody. Na základe takéhoto šetrenia dopravnej nehody správny orgán dospel k záveru, že uznal vodiča motorového vozidla vinným zo spáchania priestupku podľa , v nadväznosti na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu na zaplatenie poistného plnenia v zmysle bol viazaný rozhodnutím príslušného (priestupkového) orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok podľa osobitného predpisu.

10. Dôvody výluky poistenia v zmysle čl. 2 bod 2 VOP z hľadiska posúdenia jeho obsahového vymedzenia - „uvedením nepravdivých alebo neúplných podstatných skutočností súvisiacich so

vznikom, resp. priebehom poistnej udalosti“, je potrebné chápať v kontexte s rozhodnutím o priestupku

- rozkazom OR PZ ODI v Žiline z 26.3.2020, ktoré napĺňa základné kvalifikačné znaky skutkovej podstaty priestupku v existencii konania priestupcu v porušení konkrétnych pravidiel cestnej premávky, vzniku škodlivého následku a príčinnej súvislosti medzi nimi, prípadne aj subjektívnej stránky - nedbanlivostného konania vodiča motorového vozidla, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu pravidiel o cestnej premávke. Totiž výluky poistenia podľa čl. 2 bod 2 VOP - „nepravdivé“ podstatné skutočnosti súvisiace so vznikom, resp. priebehom dopravnej nehody (poistnej udalosti) v konkrétnom tvrdení/ správaní sa vodiča motorového vozidla v opísaní nehodového deja podľa tvrdenia žalovaného „nepravdivým spôsobom“, keď podľa neho - poukazujúc na závery znaleckého posudku Ing. Bielika č. 1/2022, možno dospieť k inému záveru, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné hodnotiť ako tvrdenie o úmyselnom konaní - prípadnom „poisťovacom podvode“ (nebolo žalovaným tvrdené, že takéto skutočnosti boli preukazované v osobitnom konaní), čo však znamená, že uvedeným spôsobom (o tvrdených konkrétnostiach dôvodov výluky v zmysle čl. 2 ods. 2 VOP) žalovaný napáda skutkové a právne závery správneho orgánu o naplnení základných predpokladov priestupku.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd v civilnom sporovom konaní bol v zmysle viazaný rozhodnutím správneho orgánu - rozkazom OR PZ ODI v Žilina z 26.3.2020, ktoré okolnosti v občianskom civilnom konaní už nebol oprávnený preskúmavať, bol povinný z neho vychádzať a správne žalobcovi priznal poistné plnenie na základe poistnej zmluvy z 16.1.2020, ktoré zahŕňalo poistné plnenie v prípade havárie (krytie škody na poistenom vozidle v dôsledku havárie). Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ( ).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )