Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_11C-305-2012.pdf
PDF · 151.32 KB
No categories available
11C/305/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: BUKOCEL, a.s. so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461, proti žalovanému: K.. Q. J., R.. XX.XX.XXXX, D. I. V. X/X, XXX XX C. R. T., o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti zverejnenia ospravedlnenia a to aby Okresný súd vo Vranove nad Topľou po prerokovaní veci vydal tento rozsudok. Žalovaný je povinný strpieť v týždenníku Vranovské noviny na webovej stránke www.youtube.com <http://www.youtube.com> a na webovej stránke www.michalovskenoviny.sk <http:// www.michalovskenoviny.sk> zverejnenie článku tohto znenia :
„ Vážení čitatelia: Dňa 01.07.2012 boli na webovej stránke www.youtube.com <http://www.youtube.com> a následne na webovej stránke www.michalovskenoviny.sk <http://www.michalovskenoviny.sk> v rámci videa Trojuholník smrti - v prospech seba mojou osobou uvedené vyjadrenia, v ktorých som zverejnil informácie, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové, ako aj informáciu, že v popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom , niekoľko ..mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Ďalej som konštatoval, že zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. Uviedol som taktiež , že v BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť a mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú; tam sú od pneumatík až po neviem čo.Uvedenými vyjadreniami som neoprávnene hrubým spôsobom zasiahol do dobrej povesti spoločnosti BUKOCEL, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, pretože ide o vyjadrenia nepravdivé a ničím nepodložené, za čo sa spoločnosti BUKOCEL, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce ospravedlňujem“. K.. Q. J..
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.07.2012 bolo na webovej stránke www.youtube.som <http://www.youtube.som> zverejnené video s názvom Trojuholník smrti - v prospech seba. V rámci tohto videa žalovaný K.. Q. J. - šéfredaktor uviedol na adresu žalobcu skutočnosti, ktoré sú nepravdivé, ničím nepodložené, útočné a poškodzujúce dobrú povesť žalobcu. Spoločnosť BUKOCEL, a.s. je na základe tohto videa jednoznačne identifikovateľná, keďže sa na viacerých miestach spomína názov našej spoločnosti, a taktiež sú zobrazované priestory nášho areálu. Ide o nasledovné výroky : ...“vzhľadom na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že
spaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. .......“v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Vyššie uvedené výroky Mgr. Ladislava Krivdu sa nezakladajú na pravde, a teda sú nepravdivé, čo preukazujeme nasledovne: Vyjadrenia K.. Q. J.....“vzhľadom na to, že BUKÓZA : už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové...“ Dňa 14.09.2011 bola spoločnosťou Eko- Term Servis s.r.o. vykonaná správa o oprávnenom meraní emisií u zdroja emisií „výroba buničiny“, merané zariadenie „Kotol na drevnú hmotu KDO 30“. V zmysle prehľadu výsledkov oprávneného merania je nutné konštatovať jednak jednoznačný súlad a dodržiavanie emisných limitov a jednak značné zníženie znečistenia životného prostredia v porovnaní s pôvodným kotlom na drevný odpad. Meranie emisií na zdrojoch znečistenia sa v našej spoločnosti vykonáva pravidelne každé tri roky, a to na všetkých zdrojoch znečistenia. Spaľovanie v podmienkach našej spoločnosti prebieha v plnom súlade s platnými právnymi predpismi, čo dokazujú každodenné prevádzkové záznamy zdroja znečistenia vedené v našej spoločnosti. Poukázali ako na dôkaz na správu o oprávnenom meraní emisií ev. č. 02/243/2011, správu o diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií 2010/RPV, a správu o diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií RK OŽP/09/2010. .........“v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?.... zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Výrok o jednotlivých nameraných hodnotách nebezpečných prvkov je zavádzajúci, keďže evokuje záver, že medza stanovenia je určitá hranica prítomnosti nebezpečného prvku, a že táto hranica bola 102- násobne prekročená. Ide však o mylnú informáciu, pretože medzou stanovenia sa rozumie najnižšia hodnota, ktorá je pri určitom pracovnom postupe, resp. analýze merateľná. Spoločnosť odporcu si objednala rozbor popolčeka v akreditovanom skúšobnom laboratóriu spoločnosti EL spol. s.r.o., pričom v zmysle jeho záverov tento odpad nie je nebezpečný. V zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 283/2011 zaradzujeme popolček do kategórie „nie nebezpečný odpad“. V prílohe predložili tabuľku - porovnania popolčeka ako nie nebezpečného odpadu s interným odpadom ( odpad, ktorý sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť k znečisteniu ovzdušia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Z tohto porovnania je evidentné, že svojimi hodnotami má popolček veľmi blízko k internému odpadu ( s výnimkou 3 zložiek a ekotoxicity). Ďalšie tvrdenie o spaľovaní látok z pravobrežného meandra je taktiež nepravdivé, výlučne špekulatívne a objektívne spôsobilé vyvolať u obyvateľov okolitých obcí značný stupeň paniky a tým taktiež poškodiť dobrú povesť našej spoločnosti ako najvýznamnejšieho zamestnávateľa v regióne. Špecifikáciu odpadov uložených na meandri prilažili ako prílohy tejto žaloby, ide o úplný položkovitý prehľad uložených odpadov do roku 2000, kedy bola táto skládka oficiálne uzatvorená v súlade so súhlasným stanoviskom okresného úradu, odboru životného prostredia. Tvrdenie v poslednej vete uvádzaného výroku je teda zavádzajúce, neúplné a nepravdivé. Dôkaz : Protokol o skúške č. 12/ 01746 zo dňa 10.02.2012, tabuľka porovnanie popolčeka s interným odpadom, prehľad uložených odpadov na skládke PO, vyjadrenie okresného úradu vo Vranove n.T., odbor životného prostredia. Všetky uvedené tvrdenia žalovaného proti spoločnosti žalobcu sú závažné, a skutočnosť, že k nim došlo prostredníctvom videa zverejneného na internete, iba znásobuje veľkosť zásahu do práva našej spoločnosti na ochranu dobrej povesti. Všetky citované výroky p. Krivdu sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti a tak, ako je to uvedené vyššie, môžu ovplyvniť súčasných aj budúcich potenciálnych obchodných partnerov našej spoločnosti, zákazníkov, ako aj tretie subjekty. Napriek skutočnosti, že v zmysle informácie na lokalite www.youtube.com <http://www.youtube.com> bolo toto video neverejné ( od 10.09.2012 bolo video opätovne zverejnené už ako video verejné ), prístup k nemu mal aj do 10.09.2012 ktokoľvek, kto naňho mal odkaz. Široká verejnosť sa k odkazu na toto video mohla dostať prostredníctvom sociálnych sietí, kde bolo video vyvesené na tzv. nástenkách používateľov, alebo jednoduchým preposielaním prostredníctvom emailu. K dnešnému dňu bolo video prehraté vyše 8 400 krát. Zverejnenie videa vyvolalo okamžitú reakciu u obyvateľstva, o čom svedčí prevzatie tohto videa na webovú stránku www.michalovskenojviny.sk <http://www.michalovskenojviny.sk> s možnosťou bezplatne, okamžite a opakovane si video prehrať,
ako aj negatívne postoje obyvateľstva k našej spoločnosti, ktoré v konečnom dôsledku môžu značne ohroziť dobrú povesť spoločnosti BUKOCEL, a.s. Okamžitý dosah videa na dotváranie mienky širokého okruhu ľudí, ako aj hromadný negatívny postoj je evidentný už len zo samotných komentárov k videu zverejnenom jednak na webovej lokalite www.youtube.com <http://www.youtube.com>., ale aj na webovej lokalite www.michalovskenoviny.sk <http://www.michalovskenoviny.sk> V sprievodnom článku na druhej spomínanej lokalite sa dokonca uvádza nasledovné:“ Je preto smutné , že ani v 21. storočí si slovenská legislatíva v ďalekej Bratislave nevie, alebo zrejme ani nechce poradiť s niektorými „dedičstvami“ komunistického režimu, ktoré sú hanbou celého Slovenska. Situácia dospela dokonca až do štádia, kedy sa ľudia vzájomne verejne povzbudzujú k ďalšiemu takémuto obdobnému konaniu proti ich spoločnosti. Na ukážku uviedli jeden z takýchto komentárov „pekný dokument , treba vydržať a tlačiť ďalej, zverejňovať, rýpať sa viac!!! držím palce! Je pochopiteľné, že šírenie informácií medzi ľuďmi, obzvlášť v obciach s menším počtom obyvateľov, je rýchle a bezproblémové. Najvyšší súd vo svojom uznesení v právnej veci sp. zn. 5 Cdo 115/2010 vychádzajúc z ustálenej judikatúry uviedol, že ak k neoprávnenému zásahu došlo v médiách, napr. v tlači, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu a v takýchto prípadoch môže byť opodstatnené uplatňovanie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu Bratislava , sp. zn. 9Co/541/2011, ochrana dobrej povesti sa zaručuje všetkým právnickým osobám bez ohľadu na ich formu, spôsob vzniku ale bo ďalšie právne skutočnosti. Dobrá povesť právnickej osoby obsahuje predovšetkým morálne, kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých sa hodnotí a prijíma spoločnosťou, s ohľadom na dôveryhodnosť, spoľahlivosť, profesionalitu, istotu v zabezpečení obchodného tajomstva a dodržiavania obchodných záväzkov, pričom v sebe zahŕňa nehmotné a samostatne nevyčísliteľné hodnoty. Dôkaz : Kópia zverejneného videa a príklady komentárov. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.09.2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007, právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 OZ. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví ( na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno ) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé ( tzv. dôkaz pravdy). V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 211/08, do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 198 ods. 3 Obč. zákonníka možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Vyššie citovaný neprimeraný úsudok - spochybnenie dôveryhodnosti našej spoločnosti môže mať neprekonateľné nepriaznivé následky jednak v získavaní a udržiavaní zamestnancov , a jednak v získavaní a udržiavaní odberateľov našich produktov, čím môžu našej spoločnosti vzniknúť rozsiahle škody. V zmysle rozsudku NS SR , sp. zn. 3 CDO 61/2000 pre ustálenie, čo treba považovať za pravdivé opísanie skutočností, ktoré majú tvoriť predmet zásahu, možno vychádzať zo základného významu pojmu pravda, ktorým podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka treba rozumieť súhlas výroku, názoru so skutočnosťou, správne zmýšľanie, správny názor. Z tohto základného vymedzenia pojmu pravda je zrejmá nerozlučná spojitosť súhlasu názoru a zmýšľania so skutočnosťou. Za pravdu v tomto zmysle treba považovať pravdivé opísanie skutkových okolností. Za pravdivé opísanie skutkových okolností však nemožno považovať prípad, keď pisateľ článku ( rsp. v tomto prípade osoba vystupujúca vo videu ) síce uvedie skutočnosti, ktoré sú pravdivé, ale niektoré skutočnosti skutkového deja neuvedie. Za pravdivé opísanie skutkového deja teda nemožno považovať jeho opísanie spôsobom, ktorý čitateľovi neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. Uvedenie neúplného skutkového deja má potom za následok, že tento skutkový dej nebol opísaný pravdivo a teda nie je pravdou. Absencia vyššie uvedených skutočností vo vyjadrení K.. J. neumožňuje adresátovi videa vytvorenie pravdivého obrazu o spaľovaní odpadov spoločnosťou BUKOCEL, a.s. Podľa článku 19 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky: „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena“. Pri strete dvoch základných práv a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu, treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu. Právo na slobodu prejavu a právo na slobodné šírenie informácií nesmú byť nadradené nad právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, a to najmä v prípade, ak predmetom informovania verejnosti majú byť okolnosti o osobách, ktoré nie sú verejne činnými osobami. Sloboda tlače a sloboda slova nie sú neobmedzené, pretože nesmú zasahovať do ústavou chránených základných práv, v tomto prípade do práva na zachovanie dobrej povesti. Takisto ani v záujme vedenia akejsi verejnej diskusie nemožno
rozširovať nepravdivé tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ako s to stalo v danom prípade. Žalovaný je šéfredaktor a vlastník týždenníka Vranovské noviny. Táto skutočnosť je všeobecne známa medzi občanmi Mesta Vranov nad Topľou a okolia. Keď takáto osoba uviedla nepravdivé informácie bez akéhokoľvek reálneho základu, považujú za potrebné, aby sa žalobcovi ospravedlnil aj v týždenníku, ktorý vlastní a šéfredaktoruje, pretože žalobcu poškodil úmyselne. Ďalej, aby sa žalobcovi ospravedlnil aj na tých webových stránkach, kde svoje nepravdivé informácie prezentoval.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Poukázal na ust. Čl. 24 ods. 1 ústavy SR, ktorý zaručuje každému slobodu myslenia a svedomia a právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Poukázal ďalej na ustanovenia zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači. Uviedol ďalej, že uvedený text nebol zverejnený vo Vranovských novinách a že návrh žalobcu nemá oporu v zákone č. 167/2008 a že za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače. Za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra. Uviedol, že nie je ani vydavateľom Michalovských novín a preto nemôže niesť zodpovednosť za ich obsah. Nie je ani zodpovedný za to, čo bolo uverejnené na webovej stránke. Poskytol informácie na tvorbu diplomovej práce, nie na zverejnenie na youtube. Vo svojom vyjadrení zo dňa 09.1.2013 poukázal na viaceré porušenia predpisov o nakladaní s odpadmi zo strany žalobcu, ako je únik popolčeka dňa 28.12.2011 v Hencovciach, ďalší únik popolčeka o dva mesiace vo februári 2012, vývoz kaustifikačného kalu na poľnohospodársku pôdu v katastri obce Nižný Hrabovec a vedenie súdneho sporu s dodávateľom filtra Spoločnosťou Slavex Indistrial Filters Praha. Uviedol, že jeho úmyslom nebolo poškodiť dobré meno Bukocelu, a.s., ale len poukázať na znečisťovanie životného prostredia, ktoré môže viesť k ohrozeniu zdravia ľudí. Uviedol, že na základe všetkých týchto skutočnosti nadobudol presvedčenie, že žalobca viackrát porušil predpisy o nakladaní s odpadmi a že to nie je dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil bezproblémové spaľovanie odpadu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to: prehratím videozáznamu zverejneného na internetovej stránke www.youtube.com <http://www.youtube.com>, správou o meraní emisií zo dňa 19.09.2011 na čl. 8 až 25, správou o diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií zo dňa 3.12.2010 na čl. 26 až 48, zo dňa 4.10.2010 na čl. 49 až87, protokolom o skúške č. 12/01746 na čl. 88 až 89, protokolom o skúške12/02185 na čl. 91 až 92, protokolom o skúške č. 12/01744 na čl. 93 až 94, porovnaním výsledkov analýzy na čl. 95 až 97, vyjadrením Okresného úradu vo Vranove n/T zo dňa 27.11.2000, písomným vyjadrením žalovaného veci zo dňa 09.01.2013, článkami z Vranovských novín zo dňa 16.01.2012, zo dňa 07.05.2012, zo dňa 20,02,2012, zo dňa 14.05.2012, zo dňa 28.05.2012, zo dňa 10.04.2012, protokolom o skúške zo dňa 18.01.2012 na čl. 114, fotodokumentáciou na čl. 116, emailovou korešpondenciou na čl. 119, uznesením Okresného súdu Levice zo dňa časťou na čl. 120, písomným podaním žalobcu zo dňa 09.01.2013, certifikátom č. 1048, objednávkou č. 0100-12-0446-Ada, posudkom ohľadom kaustifikačného kalu na čl. 1247 až 149, emailovou korešpondenciou na čl. 150-151, petíciou proti zriadeniu spaľovne komunálneho a nebezpečného odpadu na čl. 152, článkom z Vranovských novín z 09.02.2009 na čl.153, inzerátom na čl. 154,155, správou Ministerstva životného prostredia SR z 24.05.2012 na čl. 156, správou na čl. 157, na čl. 159, fotodokumentáciou na čl. 158, článkami z Vranovských novín z 12.10.2009, z 10.08.2009, z 01.10.2007, z 09.02.2009, správou na čl. 162, písomným vyjadrením vo veci z 25.02.2013 na čl. 163-164, výsluchom účastníkov konania a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav vecí:
Z videozáznamu, ktorý bol zverejnený na www.youtube <http://www.youtube> v názvom Trojuholník smrti po jeho prehratí na pojednávaní súd zistil, že autorom tohto videozáznamu bol študent vysokej školy U. R.. Tento snímok pojednáva o znečisťovaní životného prostredia na Hornom Zemplíne, ide o okolie mesta Vranov nad Topľou, Strážske v súvislosti s veľkými priemyselnými podnikmi, ktoré sú v tomto okolí a to Bukóza a Chemko Strážske. Celý videozáznam je akýmsi rozhovorom medzi autorom videozáznamu a starostami dotknutých obcí, Hencoviec a Nižného Hrabovca , bývalými a súčasnými pracovníkmi týchto podnikov, kde okrem týchto autorov videozáznamu, poskytol rozhovor aj žalovaný K.. Q. J.. Ide o niekoľko vstupov, kde žalovaný sa vyjadril, že „vzhľadom na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. “v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od
pneumatík až po neviem čo...“ Okrem žalovaného tam vystúpili aj iné osoby, kde napríklad starostovia susediacich obcí a to Hencoviec, kde bezprostredne je umiestnený podnik Bukocel. a.s. a Nižného Hrabovca, ktorí sa oveľa konkrétnejšie vyjadrovali k znečisťovaniu životného prostredia v ich obciach práve činnosťou dotknutého podniku, žalobcu. Bývaly zamestnanec Bukózy sa tiež veľmi podrobne a konkrétne vyjadroval k postupu žalobcu v minulosti ako aj v súčasnosti pri vývoze a likvidácii odpadu.
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.02.2013 vyplýva, že návrh žalobcu odmieta v plnom rozsahu. Poukázal na niekoľko dôvodov pre ktoré návrh neuznáva a to: V prvom rade, žalobca sa domáha ochrany dobrého mena Bukocelu. Vo vyjadrovaní žalovaného, ktoré je predmetom žaloby, sa však toto pomenovanie nevyskytuje. Predmetom žaloby majú byť vyjadrenia žalovaného, nie celý film. Vzťahovačné tvrdenie, že je jasné, o akú firmu ide, je neopodstatnené. Pod Bukózou je skrytých veľa firiem, napr. Bukóza Holding, Bukóza Progres, Bukóza Invest, Bukóza Servis, Bukóza Energo, Bukóza Píla, Bukóza Preglejkáreň, Bukóza Export-Import, Bukóza Typoexpres a mnohé ďalšie, niektoré z nich sú už v likvidácii. Neskôr vysvetlí, prečo. Ak by súd uznal, že jeho tvrdenia súvisia s Bukocelom, potom by musel uznať aj poškodenie mena uvedených spoločností, poškodenie mena Ďurian vrátane detí a starých rodičov S. D.Ď. Ďalším dôvodom, prečo je potrebné návrh žalobcu zamietnuť, je skutočnosť, že on svoj názor vyslovil pred tvorcom diplomovej práce, nie pre youtobe. Možno pán D.Ď nevie, v čom spočíva obhajoba diplomovej práce, preto chce zdôrazniť nasledovné. Ako absolvent Fakulty žurnalistiky Univerzity Komenského má aj druhú špecializáciu, a to je televízna žurnalistika, preto vie, ako sa obhajuje takýto druh práce. V prvom rade je to výber a schválenie témy. Tento základný koncept a tvorbu scenára najprv posúdi konzultant. Scenár je rozdelený na obrazovú časť a na textovú časť s komentármi a priamymi vstupmi. Ďalšou prílohou je sprievodná hudba a ozvučenie. Pri tvorbe diplomovej práce je jej autorovi nápomocný jeden resp. dvaja konzultanti, samostatne na obrazovú a samostatne na textovú časť. Pri tvorbe takejto práce zvyčajne prebieha približne desať konzultácií, počas ktorých sa jednotlivé kapitoly, sekvencie a obrazy postupne upravujú do takej podoby, aby diplomová práca bola čo najkvalitnejšia. Obhajoba diplomovej práce sa realizuje pred vysokoškolskou komisiou pozostávajúcou z profesorov a docentov vysokej školy. Členom komisie je aj oponent. Ak by celá komisia našla čo len zrnko pochybnosti o tom, že predkladaná práca nie je v súlade so zákonmi tohto štátu, že by mohla spôsobiť niekomu ujmu, takáto diplomová práca by v žiadnom prípade nebola obhájená. Pokiaľ vie, autor prácu obhájil. Ak by súd uznal žalobu, spochybnil by rozhodnutie vysokoškolskej komisie, ktorá obhajobu potvrdila. Aj keby žalovaný uviedol pomenovanie Bukocel, v žiadnom prípade by nemohol poškodiť dobré meno firmy, lebo Bukocel dobré meno nemá. Opiera sa o nasledovné fakty. Do prvej vlny kupónovej privatizácie bola zaradená aj Bukóza. Obyvatelia Československa vo veku nad 18 rokov dostali kupónové knižky v hodnote približne 30 tisíc korún, prostredníctvom ktorých mohli získať akcie štátnych podnikov, ktoré boli vybudované v čase socializmu. Popri drobných akcionároch sa však na kupónovej privatizácii podieľali aj privatizačné fondy. Do Bukózy investovala svoje kupónové knižky celá jeho širšia rodina. Akcie Bukózy vlastnil aj on, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že Bukózy sa zmocnili privatizačné fondy, ktoré odstavili drobných akcionárov a majetok Bukózy previedli na Bukocel. Bolo to síce v súlade s vtedy platnou legislatívou, nebol porušený žiadny právny predpis Československej republiky, avšak právnici, ekonómovia i historici dnes už takéto konanie nazývajú ako najväčší podvod na občanoch bývalého Československa. Dokázať trestný čin podvodu, ktorý hovorí, že Kto v úmysle obohatiť seba alebo iného atď. je veľmi ťažké, avšak z morálneho hľadiska ako vyššieho princípu spravodlivosti je to podvod na ľuďoch. Bukocel ako nositeľ tohto podvodu sa vždy bude v jeho očiach javiť ako parazit. Bukocel najprv vlastnilo viacero privatizačných fondov, ktoré medzi sebou ďalej bojovali o majetok. Napríklad, ak tam bolo 7 spoločností, 3 alebo 4 väčšinoví vlastníci sa dali do kopy a menších akcionárov odstavili. A tak sa vlastne majetok v hodnote približne 2 miliardy korún dostal do rúk jedného človeka. Žalobcovia môžu namietať, že oni s privatizáciou Bukózy nemajú nič spoločné. Je to pravda, ale keď pán D.Ďkupoval Bukocel a celú Bukózu, nekupoval mačku vo vreci. N. D.Ďsi musel byť vedomý, čo kupuje. Celú Bukózu kupoval preto, lebo sa bál, že príde o pohľadávky, ktoré voči Bukóze mal. Podľa jeho vyjadrenia šlo približne o 120 miliónov korún (Príloha Trend 15.02.2012). Ale to nie je podstatné. Dôležitá je skutočnosť, že N. D.Ď, ktorý dovtedy nemal žiadne podnikateľské skúsenosti s mechanickým a chemickým spracovaním dreva, kupoval nedôveryhodný podnik, ktorý mu dlhoval veľký obnos peňazí, a to len preto, aby o tieto peniaze neprišiel. Ďalším argumentom, prečo súd má zamietnuť žalobu, je skutočnosť, že Bukóza už vyše 60 rokov znečisťuje životné prostredie. Znečisťuje ovzdušie, vodu, kontaminuje pôdu. Počas svojej 33-ročnej novinárskej praxe bol svedkom mnohých sťažností na Bukózu. V 70. a 80. rokoch všetky pracoviská Bukózy poznal ako svoju dlaň. Od impregnácie podvalov, ktoré pracovisko bolo jedným z najnečistenejších, cez nábytkáreň, až po bauervarak. Písal som aj veľmi kritické články, ktoré sa síce vedeniu podniku
nepáčili, ale za ktoré dostal novinársku cenu. Aj dnes, čo sa nám zdá byť veľmi kritické pre určitý subjekt, pre spoločnosť to môže byť veľmi prospešné. Na základe oprávnenej kritiky sa môžu veci napraviť, pohnúť k lepšiemu a to očakávam aj od Bukózy. Žalobcovia môžu tvrdiť, že nový majiteľ N. D.Ďurobil veľmi veľa pre ozdravenie Bukózy. Je to pravda, určité výsledky tu sú. Ale nebola to jeho iniciatíva. Boli to predovšetkým nariadenia Európskej únie, Európskej komisie, ale aj našej národnej legislatívy, ktorá musela prijať Štokholmský dohovor a iné normy v oblasti životného prostredia. Veľké nebezpečenstvo pre zdravie obyvateľov celého regiónu je to, že Bukóza nemá nezávislý monitorovací systém. Poukazoval som na to veľakrát (Vranovské noviny z 1. októbra 2007, Vranovské noviny z 12. októbra 2009). Žalobcovia vo svojich dokumentoch majú nákres spaľovacieho kotla a uvádzajú aj namerané hodnoty látok vypúšťaných do ovzdušia. Tieto hodnoty však boli namerané pri spaľovaní vysušenej drevnej štiepky. Ak by sa v spaľovacom kotle spaľovala len takáto štiepka, hodnoty by neboli prekročené a obyvateľom Hencoviec aj celého regiónu by sa na strechách, na autách, v záhradách, jednoducho všade neobjavovali čierne mazľavé splodiny alebo vápno pripomínajúce látky, ktoré unikli z Bukózy. Neidentifikovateľná čierna hmota je dodnes prilepená na strechách rodinných domov v Hencovciach. Je dobré, že sa o Bukózu začali zaujímať aj ústredné médiá, lebo až potom sa začali robiť opatrenia. Pán Ďurian zvolal do Bukózy tlačovú besedu, na ktorej informoval o spaľovacom procese vo firme. Nielen on, ale aj čitatelia Vranovských novín a obyvatelia regiónu očakávali, že odobraté vzorky ukážu, či skutočne bol dodržaný technologický postup spaľovania (Vranovské noviny zo 16. januára predložené súdu v úvodnom vyjadrení). Nestalo sa tak. Bukóza výsledky analýzy nezverejnila. Z toho dôvodu on ako vydavateľ Vranovských novín bol odkázaný iba na nezávislý rozbor, ktorý si u renomovanej spoločnosti v Spišskej Novej Vsi objednal Obecný úrad Hencovce. Keďže rozbory boli veľmi prekvapujúce a namerané hodnoty viacerých látok veľmi vysoké, požiadal Bukózu o vysvetlenie. Namiesto solídneho vysvetlenia sa mu dostalo vyhrážok od N. D.Ď ktorý sa mi vyhrážal súdom. Ako novinár mám 33-ročnú prax, ale s takýmto jednaním sa ešte nestretol. Majiteľ Bukózy pán D.Ďsíce sľúbil, že urobí všetko pre to, aby z Bukózy už viac popolček neunikal, avšak dňa 14. februára 2012 opäť unikol popolček z Bukózy. Bukóza v stanovisku síce uviedla, že popolček unikol z auta prevážajúceho popolček z firmy na odkalisko v katastri Nižného Hrabovca, ale to nie je pravda. Popolček totiž nebol roztrúsený okolo cesty, ale tiahol sa v tvare písmena V od Bukózy v smere vetra smerom na juh. S takýmto stanoviskom sa stotožnili aj majitelia pôdy, ktorí sťažnosť na Bukózu redakcii iniciovali. Napriek tomuto zavádzajúcemu tvrdeniu Bukózy zverejnil celé stanovisko Bukózy bez akéhokoľvek komentára. Nechal na občanoch, aby si sami urobili názor. Je to ďalší prípad nedôveryhodnosti Bukocelu. Ako profesionálny novinár sa riadi zásadou, ktorú mi na Fakulte žurnalistiky na Univerzite Komenského vštepovali moji profesori, nemusím s tebou súhlasiť, ale urobím všetko pre to, aby si mohol vysloviť svoj názor. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že v Ústave Slovenskej republiky a v iných právnych normách, ktoré Slovenská republika aplikovala do svojho právneho systému, napríklad v Európskom dohovore politické právo, je zakotvená sloboda prejavu rovnako ako sloboda myslenia, sloboda názoru a sloboda tlače. Žiadal preto, aby žalobcovia a tento súd rešpektovali jeho základné práva a neobmedzovali ho. Ďalším dôležitým bodom, prečo má súd žalobu zamietnuť, je skutočnosť, že Bukocel nemá dobré meno ani medzi svojimi obchodnými partnermi. Pezinská firma SLAVEX, ktorá Bukocelu dodala filter, chcela v Bukóze skontrolovať, ako k údajnej poruche došlo. Expertov z tejto firmy však do Bukózy ani nevpustili. Ako dôkaz prikladá súdne rozhodnutie Okresného súdu Levice, na základe ktorého si táto firma môže svoj filter v Bukóze odmontovať a zobrať si ho späť. Znamenalo by to buď zastavenie spaľovacieho procesu a výroby elektrickej energie alebo vypúšťanie škodlivín do ovzdušia bez filtrácie. Bukocel sa vyhovára na to, že dodávateľ nedodržal stanovenú hrúbku plechu na opláštení, dodávateľ však argumentuje kvalitnejším materiálom a záručnou dobou. Tu je potrebné položiť si otázku, prečo Bukocel nechcel vpustiť dodávateľa filtra, aby skontroloval, čo sa vlastne stalo. Nielen predstavitelia firmy SLAVEX, ale aj špecialisti na informačné technológie tvrdia, že riadiacou jednotkou pri spaľovacom procese je počítačový softvér. V softvéri sú chránené aplikácie, na základe ktorých je možné zistiť každý jeden zásah do systému. Jednoducho povedané, IT špecialista môže presne zistiť presný čas a aké úkony boli v danom čase v systéme vykonané. S. D.Ď, ktorý podniká aj v oblasti IT, by o tom mal vedieť. Takáto aplikácia je zvyčajne v softvéri chránená. Podľa názoru žalovaného práve toto môže byť dôvod, prečo neboli IT experti do Bukocelu vpustení. Tí by totiž zistili, či skutočne šlo o poruchu, alebo to bol neoprávnený zásah do systému. Navrhovatelia síce majú v dokumentácii aj nákres spaľovacieho kotla s komínom, v ktorom je umiestnený aj filter, ale v reálnej skutočnosti popri komíne existuje aj tzv. bajpas, teda potrubie, cez ktoré sa dostávajú škodliviny do ovzdušia vtedy, keď je filter pokazený resp. odstavený. Ak počítačom riadiaci systém v Bukóze nemôže nikto kontrolovať, jeho obsluha môže kedykoľvek filter odstaviť, nahádzať do kotla čokoľvek a škodliviny vypustiť do ovzdušia. Nie je vylúčené, že sa tak stalo. Takáto špina síce vyletí do ovzdušia, ale v čase
nízkeho tlaku a inverzie sa nerozplynie do širokého okolia, ale zostane v blízkom okolí Bukocelu. Práve na to doplácajú obyvatelia okolitých obcí, ktorí sa na Bukocel sťažujú. Ak si Bukocel tento problém nevyrieši a nebude mať nezávislý monitorovací systém a neumožní kontrolným orgánom vstup do systému, nebude dôveryhodnou firmou. Nebezpečenstvo je o to väčšie, že Bukocel chce spaľovať aj nebezpečné látky. Do Hencoviec sa majú voziť nebezpečné látky nielen z blízkeho okolia, ale takmer z celého Slovenska. Po mnohých opakovaných únikoch škodlivín do ovzdušia nie je záruka, že sa Bukocel zhostí tejto úlohy, že ešte viac neznečistí životné prostredie. Dôsledky znečistenia životného prostredia poznáme. Sú to rakovinové choroby, narušenie imunitného systému, ochorenia štítnej žľazy, respiračné choroby a mnohé ďalšie. Ďalším dôkazom, že Bukocel je nedôveryhodný podnik v oblasti nakladania s odpadom, je preukázané porušenie zákona o odpadoch v súvislosti s vývozom kaustifikačného kalu z Bukocelu do katastra obce Nižný Hrabovec a do katastra obce Sačurov. Dôkazom sú vyjadrenia ÚKSÚP a Slovenskej inšpekcie životného prostredia (v prílohe). Aj tu je potrebné zdôrazniť, že na lavici obžalovaných by mala sedieť žalujúca strana, presnejšie majiteľ Bukózy, nie obžalovaný. Žalujúca strana vo svojich materiáloch argumentuje snahu o udržanie zamestnanosti. Aj v tomto prípade ide o nedôveryhodný podnik, ktorý sústavne porušuje Zákonník práce tým, že núti svojich zamestnancov prechádzať z riadneho zamestnaneckého pomeru na živnosť, resp. prijíma nových zamestnancov nie do riadneho pracovného pomeru, ako to ukladá Zákonník práce, ale v rámci obchodného vzťahu, teda na živnosť. Podľa § 11 Zákonník a práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Závislá práca podľa § 1 odsek 2 závislá práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Podľa odseku 3 závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, nie v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu. Aj tieto fakty svedčia o tom, že ide o nedôveryhodný podnik. Bukóza nútila mnohých svojich zamestnancov, aby prešli zo zamestnaneckého pomeru na živnosť. Čo to v praxi znamená, všetci vieme veľmi dobre. Živnostník nemá nárok na dovolenku, na odstupné, na ochranné pracovné pomôcky atď. a jeho zmluvný partner sa ho môže kedykoľvek zbaviť. Pokiaľ mám dobré informácie, tak Bukóza dostala na spaľovací kotol štátnu dotáciu, pri ktorej sa zaviazala, že udrží zamestnanosť a nebude prepúšťať svojich zamestnancov. Nútením zamestnancov prechodu na živnosť sa tejto povinnosti zbavila, čo považuje za nemorálne konanie (príloha Trend).Ďalším dôvodom, že Bukocel sa javí ako nedôveryhodný podnik v oblasti nakladania s odpadom, je petícia proti zriadeniu spaľovne komunálneho a nebezpečného odpadu v areáli firmy Bukóza Holding. Petičný výbor uvádza 6 vážnych dôvodov, ktoré považuje za opodstatnené (príloha petičný hárok). Uviedol, že je to dosť dôkazov na to, že v jeho očiach sa Bukocel javí ako nedôveryhodný podnik. Preto žiada súd, aby žalobu zamietol.
Podľa článku 19 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa článku 26 od. 1, 2,3,4 Ústavy SR Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Z ustanovenia § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
Podľa ust. § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby Z ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona č. 167/2008 Z.z.(o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon))vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, za
obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné uviesť, že je možné zasiahnuť aj do práva na dobrú povesť právnickej osoby. Tak ako zákon poskytuje ochranu fyzickej osobe pre neoprávneným zásahom do dobrej povesti, tak poskytuje ochranu aj právnickej osobe pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby. K takémuto zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je možné zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami ale aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o také nepravdivé skutkové tvrdenia a také hodnotiace úsudky, ktorým, chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, to znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Zásah musí byť spôsobilý objektívne vyvolať ujmu právnickej osobe.
Z videozáznamu, ktorý bol zverejnený na www.youtube <http://www.youtube> v názvom Trojuholník smrti po jeho prehratí na pojednávaní súd zistil, že autorom tohto videozáznamu bol študent vysokej Š. U. R.. Tento snímok pojednáva o znečisťovaní životného prostredia v regióne Horného Zemplína, ide o okolie mesta Vranov nad Topľou, Strážske, Humenné v súvislosti s tam vybudovanými veľkými priemyselnými podnikmi, ktoré sú v tomto okolí a to Bukóza a Chemko Strážske. Celý videozáznam je akýmsi rozhovorom medzi autorom videozáznamu a starostami dotknutých obcí, Hencoviec a Nižného Hrabovce, bývalými a súčasnými pracovníkmi týchto podnikov o dianí v tomto okolí v súvislosti so znečisťovaním životného prostredia týmito podnikmi, či už v minulosti, ako aj v súčasnosti. V tomto videozázname okrem týchto vyššie uvedených osôb autorovi videozáznamu poskytol rozhovor aj žalovaný K.. Q. J.. Ohľadom žalovaného ide o niekoľko vstupov, kde žalovaný sa vyjadril, že „vzhľadom na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. .......“v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Okrem žalovaného tam vystúpili aj iné osoby, kde napríklad starostovia susediacich obcí a to Hencoviec, kde bezprostredne je umiestnený podnik Bukocel. a.s. a Nižného Hrabovca, ktorí sa oveľa konkrétnejšie vyjadrovali k znečisťovaniu životného prostredia v ich obciach práve činnosťou dotknutého podniku, žalobcu. Bývalý zamestnanec Bukózy sa tiež veľmi podrobne a konkrétne vyjadroval k postupu žalobcu v minulosti ako aj v súčasnosti pri vývoze a likvidácii odpadu, k vypúšťaniu splodín a postupu žalobcu pri tom, kde z týchto rozhovorov vyplynulo, že postup žalobcu nebol vždy korektný a zákonný.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný nie je autorom tohto videozáznamu a že menovanému študentovi vysokej školy poskytol žalovaný rozhovor na účely diplomovej práce, pričom mu nedal súhlas na zverejnenie a ani toto video nezverejnil na internete.
Je všeobecne známe, že BUKÓZA ako podnik bola založená niekedy v päťdesiatych rokoch. Výroba bola spustená v roku 1955. BUKÓZA a.s. nebola postavená na bezodpadovej technológií, týka sa to všetkých odpadov. Tento podnik bol založený ako drevospracujúci podnik, kde základom bolo spracovanie drevnej hmoty-buka a výroba buničiny, neskôr výrobkov z dreva, preglejok. Postupne sa činnosť tohto podniku redukovala a preorientovala. V súčasnosti podstata činnosti podniku žalobcu spočíva vo výrobe papierenskej buničiny. Žalobca sa vo svojej činnosť začal zameriavať na výrobu energie, tepla a tiež mal zámer spaľovať komunálny odpad.
Je logické, že za také dlhé obdobie pri činnosti, ktorou sa podnik žalobcu zaoberal, prihliadnuc na technológiu, charakter a druh výroby ako aj jej trvanie ( cca 50 rokov) je nepochybné, že táto priemyselná výroba nevyhnutne smerovala a smeruje k nejaké poškodeniu prípadne znečisteniu a zásahu do životného prostredia. Označenie regiónu Horného Zemplína ako trojuholník smrti bol daný charakterom a nebezpečnosťou priemyselnej výroby v tomto regióne s poukazom na zistené znečistenie tohto regiónu v minulosti. Práve Bukóza a.s. sa považuje za jedného z hlavných znečisťovateľov životného prostredia na Hornom Zemplíne s potencionálnymi dopadmi na zdravie obyvateľstva. Potvrdzujú to zdravotné štatistiky zdravotného stavu obyvateľstva. Je zároveň faktom, že tieto štatistiky nikdy neselektujú
individuálne vplyv jednotlivých znečisťovateľov vo vzťahu k ďalším dvom výrazným znečisťovateľom, Chemko Strážske a Chemlon Humenné. Práve pre vplyv týchto troch podnikov všeobecne sa táto oblasť považuje za „trojuholník smrti“.
Je tiež nepochybné, že s nástupom novšej technológie a hlavne aj v súvislosti so sprísnením zákonných predpisov upravujúcich oblasť ochrany životného prostredia vrátane noriem EU a podmienok povolenia takejto priemyselnej činnosti došlo aj u žalobcu zavádzaniu modernejších technológii, ktoré začali viac dbať na ochranu životného prostredia v okolí a ochranu ovzdušia. K zníženiu enviromentálnych záťaží v tomto priestore v súčasnosti, určite prispelo aj to, že došlo k odstaveniu niektorých výrob z ekonomických dôvodov.
Dokazovaním ( z novinových článkov a rozhovorov s majiteľom podniku žalobcu, čo žalobca v konaní nijako nerozporoval) bolo ďalej preukázané, že u žalobcu došlo niekoľkokrát k úniku rôznych látok. Napríklad 28. decembra 2011 došlo u žalobcu k úniku popolčeka, ktorý unikol cez komín mimo filtra. U žalobcu bola vykonaná kontrola Inšpektorátom životného prostredia, kde bolo zistené porušenie predpisov. Taktiež o úniku žalobca neinformoval ihneď príslušné orgány. Zhruba o dva mesiace sa do okolitých spomínaných obcí dostal opätovne popolček a to z dočasného skladiska, ktorý bol rozvírený vetrom. V minulom roku žalobca vyviezol do polí v okolí Nižného Hrabovca hmotu definovanú ako vápno a opätovne to nebolo všetko v súlade s právnymi predpismi. Išlo o odpad-kaustifikačný kal v dôsledku odstávky rotačnej pece. Aj keď podľa obsahu išlo o vápno, ktoré malo rôzne prímesi kde obsah týchto prímesí mal byť podľa žalobcu v norme firma, ktorú najala žalobca na vývoz túto hmotu len voľne vyviezla na kopy na poľnohospodársku pôdu a až neskôr ho začala zapracovávať do pôdy. Je logické, že aj keď je pravdou, že sa táto hmota ( vápno ( uhličitan vápenatý), ktoré je zásadité sa používa ako hnojivo a zapracúva sa do kyslej pôdy) nemôže sa použiť len tak, že sa nahádže na kopy ale sa musí určitým spôsobom do pôdy zapracovať, aby sa nedosiahol opačný účinok. Je teda nepochybné, že množstvo prímesových látok obsiahnutých v tejto hmote pri jej uskladnení len na jednej kope zvýši a tieto sa následne dostanú do pôdy.
Taktiež bolo preukázané, že žalobca mal zámer po rekonštrukcii začať spaľovať komunály odpad, čo samozrejme vyvoláva otázku znečistenia ovzdušia v okolí. Ide o vznik nových možných enviromentálnych záťaží, čo samozrejme s prihliadnutím na minulosť vyvoláva odpor obyvateľstva regiónu, ktorého enviromentálne povedomie rastie. Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Na základe uvedeného po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov má súd za to, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaný svojimi vyjadreniami, ako aj hodnotiacimi úsudkami na adresu žalobcu v predmetnom videozázname, vzhľadom na zistené skutočnosti, sa nemohol v žiadnom prípade nejakým spôsobom dotknúť dobrého mena žalobcu. Tieto tvrdenia a hodnotiace úsudky nemohli byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby, alebo vyvolať nejakú ujmu žalobcovi ako právnickej osobe.
Vzhľadom na zistené skutočnosti, prihliadnuc na to, čím sa podnik žalobcu zaoberá, zistené rôzne poruchy a činnosti ku ktorým u žalobcu došlo v poslednej dobe, je možné povedať, že hodnotiace úsudky vyjadrené žalovaným v rozhovore so študentom na adresu žalobcu nie sú spôsobilé nejakým vážnym spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, ako právnickej osoby alebo objektívne vyvolať ujmu žalobcovi ako právnickej osobe. Podľa súdu ide o objektívne zhodnotenie všetkých rizík činnosti žalobcu a prejavenie obavy z obdobných havárii v budúcnosti a obavy pred znečistením životného prostredia. Navyše žalovaný, tak ako je to už uvedené, nie je autorom videozáznamu( vydavateľom ) od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Z tohto dôvodu nie je možné tento nárok subsumovať pod nárok vyplývajúci z tlačového zákona. Žalovaný je jedným z viacerých osôb s ktorými študent vysokej školy robil rozhovor v tomto videozázname. Súd má za to, že na tomto nemôže nič zmeniť ani to, že žalovaný je známym novinárom v tomto regióne. V dotknutom videozázname odzneli kritiky a tvrdé vyjadrenia zo strany napríklad starostov susediacich obcí, ktorí sú dotknutí priamo priemyselnou činnosťou žalobcu.
Je potrebné, aby žalobca a jeho ekonomické záujmy, aj v širšom ponímaní, neboli povyšované nad všeobecné záujmy obyvateľstva regiónu. Bolo by žiaduce, aby aj Bukóza a.s.spracovala komplexnú analýzu dopadov nových výrob na životné prostredie a uprednostnila, aj keď finančne nákladnejšie,
ale bezodpadové technológie a hlavne, aby nekompromisne dodržiavala všetky podmienky na riadenie jej súčasných technológií bez kompromisov. Taktiež je žiaduce, aby sa zaoberala aj riešením svojich starých enviromentálnych záťaží a s obyvateľstvom regiónu komunikovala o takýchto aktivitách, otvorene obyvateľstvo informovala ( ako aj o prípadných poruchách) ako aj o všetkých negatívnych vplyvoch . Tento prístup by určite pozitívne vnímalo aj obyvateľstvo regiónu.
Na základe uvedeného po vykonanom dokazovaní súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
V danej právnej veci bol v celom rozsahu úspešný žalovaný , pretože žaloba bola voči nemu zamietnutá v celom rozsahu a má tak právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si neuplatnil právo na náhradu trov konania, pričom mu ani žiadne nevznikli súd mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/ f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.