Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/115/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Morháčovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie D. G. XXXX, XXX XX F., proti účastníkom: 1/ neznámy právny nástupca, resp. neznámi právni nástupcovia po H. F., I. F., neznámej vlastníčke, 2/ neznámy právny nástupca, resp. neznámi právni nástupcovia po J. F., neznámemu vlastníkovi, účastníci 1/ a 2/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 a 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -73 z 24. júna 2022 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie (ďalej aj „k.ú.“) K., na LV č. XXX, a to parcely E-KN č. XX o výmere 2 003 m2, druh pozemku záhrady (ďalej aj „parc. č. XX“). V katastri nehnuteľností sú k predmetnej nehnuteľnosti zapísaní ako neznámi vlastníci H. F., I. F. a J. F., obaja v podiele 1/2 k celku s tým, že správcom nehnuteľnosti je Slovenský pozemkový fond. Navrhovateľka odvodzovala svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti tým, že dňa 30.10.1921 uzavrel E. L. ako predávajúci s M. N. ako kupujúcim „Predajnokúpnu smluvu“, ktorej predmetom bol odpredaj parcely č. XX v katastrálnom území M. K., v súčasnosti K., za kúpnu cenu 5 000,- Kčs. K zápisu M. N. ako vlastníka nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti však nedošlo. M. N. a H. N. sú prastarí rodičia navrhovateľky, títo mali jedinú dcéru M. O. (I. N.), ktorá bola v zmysle Výťahu zo zápisnice o pokonávaní pozostalosti č. 772/1927, č. 15/1928 z novembra 1928 povolaná dediť po zosnulom M. N.. Predmetnú nehnuteľnosť teda užívali prastarí rodičia navrhovateľky s vedomím, že im patrí a po ich smrti ich dcéra M. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX (spolu s manželom P. O.). Nehnuteľnosť však nebola zapísaná na liste vlastníctva ako ich vlastná, o čom nemali vedomosť. Na základe osvedčenia o dedičstve č. , zo dňa 17.08.2000 vydaného notárom JUDr. Pavlom Tóthom ak súdny komisárom, so sídlom Notárskeho úradu N. Q., P. XX, sa jedinou dedičkou po starých rodičoch O. stala ich vnučka A. B. - navrhovateľka, ktorá pozemky naďalej užíva viac ako desať rokov, spolu s jej právnymi predchodcami skoro 100 rokov. Osoby, ktoré celý život žili v obci K. a osobne poznali starých rodičov navrhovateľky, poskytli čestné vyhlásenie, že nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX užívali starí rodičia navrhovateľky, rodičia navrhovateľky ako aj samotná navrhovateľka. Osoby H. F. a J. F. im nie sú známe.

2. Uznesením č. k. -37 zo dňa 19. 08. 2021 vyzval súd prvej inštancie oprávnené osoby na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania. Slovenský pozemkový fond v námietkach podaných v konaní žiadal návrh o potvrdenie vydržania zamietnuť, okrem iného z dôvodu, že podmienky vydržania zo strany navrhovateľky neboli splnené.

3. Po preskúmaní námietok Slovenského pozemkového fondu dospel súd prvej inštancie k záveru, že tieto sú dôvodné. Vo vzťahu k procesnej pasívnej legitimácii neznámych vlastníkov H. F. a J. F. sa však súd prvej inštancie nestotožnil s poukazom Slovenského pozemkového fondu na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2011, ktoré pokladal za príliš formalistické. Dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -90 zo dňa 27.07.2016, v zmysle ktorého označenie osôb, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou v súčasnosti už nežijú a teda ani nemajú právnu subjektivitu síce predstavuje vadu konania, avšak v danom prípade nemožno tento predpoklad vykladať formalisticky, podstatné je, že tieto nehnuteľnosti spravuje a neznámych vlastníkov zastupuje Slovenský pozemkový fond. Neznámych vlastníkov preto súd prvej inštancie označil ako neznámi právni nástupcovia po neznámych vlastníkoch 1/ H. F., I. F. a 2/ J. F., zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. K samotnému vydržaniu súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o dobromyseľnosť vydržateľa, držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi, že s ňou nakladal ako vlastník, že si je vedomý právneho titulu nadobudnutia veci do vlastníctva a teda aj dátumu nadobudnutia. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že právni predchodcovia navrhovateľky M. N. a H. N. mali a mohli vedieť (nahliadnutím do príslušnej pozemno-knižnej zápisnice č. XX pre k. ú. a obec K.), že predávajúci E. L. nie je vlastníkom parc. č. XX, a preto nemohol M. N. predať polštvrtinu z uvedenej parcely. Až do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Z pozemnoknižnej zápisnice č. XX pre k.ú. K., ktorú si súd prvej inštancie vyžiadal od Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálneho odboru však nevyplýva žiadna skutočnosť, že by E. L. bol niekedy vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. Aj počas platnosti obyčajového práva platila zásada nemo plus iuris, teda že nikto nemôže na iného previesť viacej práv ako sám má. V tejto súvislosti preto nemožno hovoriť o dobromyseľnosti M. N. a H. N. (a tiež ich právnych nástupcov) v súvislosti s užívaním parc. č. XX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, a ods. 1 v platnom znení (ďalej aj „O. z.“) a podľa v platnom znení (ďalej len „C. m. p.“). O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie navrhovateľka s odvolacími dôvodmi podľa a v platnom znení (ďalej aj „“) s návrhom na zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadala nahradiť trovy konania. Navrhovateľka poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zaoberajúci sa nedôslednosťou vo vzťahu k formálnym náležitostiam prevodu nehnuteľnosti vo vzťahu k vydržaniu, ktorý podľa nej možno aplikovať aj na jej prípad. „Predajnokúpna“ zmluva medzi E. L. a M. N. bola síce uzatvorená, avšak nedošlo k jej zápisu do pozemkovej knihy. Kupujúci uhradil kúpnu cenu 5 000,- Kčs a teda došlo k poctivému spôsobu nadobudnutia predmetných nehnuteľností. Ustanovenia a O. z. poskytujú ochranu tomu, kto aj keď nie je zapísaný ako vlastník nakladá s vecou ako so svojou vlastnou, pretože je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti treba skúmať či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, nemôže byť teda rozhodujúce, že nesplnil zákonné podmienky. Pokiaľ by súdy hodnotili dobromyseľnosť len ako platný právny úkon urobený v súlade so zákonom, potom by ustanovenie druhej vety O. z. bolo bezpredmetné a neaplikovateľné. Pritom ide o vyvrátiteľnú domnienku a do dokázania opaku platí prezumpcia oprávnenosti držby. Navrhovateľka zastáva názor, že v prípade jej právnych predchodcov ide o poctivé nadobudnutie vlastníckeho práva a teda sa jedná o držbu dobromyseľnú a oprávnenú.

6. Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 19.09.2022 uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie pokladá za vecne správne a žiadal odvolací súd, aby ho potvrdil.

7. Navrhovateľka v odvolacej replike zo dňa 19.10.2022 konštatovala, že sa pridržiava skutočností uvedených v odvolaní a trvá na tom, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal jej trovy odvolacieho konania.

8. Slovenský pozemkový fond v odvolacej duplike zo dňa 03.11.2022 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

9. Na konania podľa sa podľa C. m. p. použijú ustanovenia , ak neustanovuje inak ( C. m. p.).

10. je Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky podľa , po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania [z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie ( )] v celom rozsahu z hľadiska navrhovateľkou uplatnených odvolacích dôvodov podľa a dospel k názoru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je v prvom výroku vo veci samej ako aj v závislom druhom výroku o trovách konania vecne správne a je potrebné ho podľa potvrdiť.

11. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle § 359a a nasl. C. m. p. je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (§ 359c ods. 1 C. m. p.). Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby. Na to aby sa držiteľ považoval za oprávneného zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou. Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

12. Na úvod odvolací súd konštatuje, že konanie o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. C. m. p. je zložené z dvoch štádií, a to konanie pred vydaním vyzývacieho uznesenia, v ktorom súd posudzuje splnenie hmotnoprávnych podmienok vydržania navrhovateľa na základe skutočností uvedených v návrhu na začatie konania a dôkazov preukazujúcich navrhovateľom tvrdené skutočnosti, ktoré má za cieľ vylúčiť z konania neodôvodnené a neopodstatnené návrhy na začatie konania o potvrdení vydržania, pri ktorých je jednoznačne zrejmé, že k vydržaniu nedošlo. Navrhovateľ je povinný osvedčiť (preukázať relevantnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania, a teda že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti už v tomto štádiu konania. V zmysle ustanovenia § 359f ods. 1 C. m. p., len v prípade, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva, súd vydá vyzývacie uznesenie, v opačnom prípade súd návrh na

začatie konania o potvrdení vydržania zamietne (§ 359e ods. 2 C. m. p.). Odvolací súd sa stotožňuje so zamietnutím návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, nakoľko má za to, že navrhovateľka v konaní ani len neosvedčila, že splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním (§ 359e C. m. p.). Vzhľadom na uvedené bol nadbytočný postup súdu prvej inštancie, ktorým vydal vyzývacie uznesenie podľa § 359f ods. 1 C. m. p. a až následne po vyhodnotení uplatnených námietok návrh zamietol v zmysle ustanovenia § 359i ods. 1 C. m. p. Uvedený procesný postup súdu prvej inštancie však nemá vplyv na vecnú správnosť výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky.

13. Navrhovateľka svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti – parc. E-KN č. XX zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. K. opiera jednak o kúpnu zmluvu z 30.10.1921, ktorá nebola zapísaná do evidencie nehnuteľností a ktorou mal predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť jej prastarý otec M. N.. Po ňom mala zdediť nehnuteľnosť v zmysle Výťahu zo zápisnice o pokonávaní pozostalosti č. 772/1927, č. 15/1928 z novembra 1928 jeho dcéra, stará matka navrhovateľky M. N. (neskôr O.). V návrhu na začatie konania navrhovateľka uviedla, že svoju držbu odvodzuje od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve č. , , t.j. odo dňa 04.09.2000, ktorým dedila ona po svojej starej matke M. O., I. N. a na základe ktorého vydržala vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Z predmetného osvedčenia o dedičstve však nevyplýva, že by nehnuteľnosť parc. E-KN č. XX vedená na LV č. XXX bola predmetom dedičského konania. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako držiteľ vec nadobudol, t.j. či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Rovnako ani smrť právnych predchodcov, resp. právnej predchodkyne navrhovateľky nie je takýmto titulom, pretože predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom dedenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.04.2017, v zmysle ktorého: „Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.12.2008). Odvolací súd ďalej uvádza, že v rámci preukázania splnenia zákonných predpokladov vydržania musí subjekt vydržania v konaní osvedčiť, že pri bežnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu rozumne požadovať, nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Predmetom skúmania pritom nemôže byť vnútorné presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa (držiteľa) o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí. V tomto prípade navrhovateľka nezachovala opatrnosť, ktorú bolo od nej možné vzhľadom na dané okolnosti očakávať, aby sa presvedčila, že faktické ovládanie veci jej patrí. Navrhovateľke muselo byť minimálne od dedičského rozhodnutia - Osvedčenia o dedičstve č. , zo dňa 17.08.2000 zrejmé, že táto sa na základe uvedeného právneho titulu stala vlastníčkou len nehnuteľností v ňom špecifikovaných a nestala sa vlastníčkou nehnuteľnosti parc. E-KN č. XX vedenej na LV č. XXX pre k.ú. K., ktorej vydržanie žiada v konaní potvrdiť. Už v čase dedenia tak bolo navrhovateľke zrejmé, že predmetnú nehnuteľnosť nezdedila, zo zápisu v katastri nehnuteľností jej pri zachovaní náležitej opatrnosti malo byť zrejmé, že túto vlastnia iné osoby a jej právna predchodkyňa, resp. predchodcovia v nej nie sú zapísaní ako vlastníci. Vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti navrhovateľkou vydržaním tak nemožno konštatovať, že nehnuteľnosť navrhovateľka užívala v dobrej viere, že jej patrí, a teda že je jej vlastníctvom. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci navrhovateľka nepreukázala (neosvedčila) relevantnými dôkazmi existenciu titulu, ani len domnelého, na základe ktorého by nadobudla vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti, a od ktorého by mohla odvodzovať svoju oprávnenú držbu ako jednu zo základných podmienok vydržania, ktorá musí byť naplnená.

14. Záverom odvolací súd uvádza, že účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Pokiaľ naozaj došlo k vydržaniu vlastníckeho práva oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, za splnenia ostatných zákonných predpokladov vydržania, k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva mohlo dôjsť iba vo vzťahu k právnym predchodcom, resp. právnej predchodkyni navrhovateľky, keďže oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo už uplynutím samotnej zákonom

stanovenej vydržacej doby a teda navrhovateľka nemohla predmetnú nehnuteľnosť vydržať ani s poukazom na kúpnu zmluvu z roku 1921, resp. výťah zo zápisnice o pokonávaní pozostalosti z roku 1928. Na základe uvedeného nie je možné potvrdiť vlastnícke právo navrhovateľky vydržaním, ale bolo potrebné sa uvedeného domáhať v rámci sporového konania prostredníctvom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po právnej predchodkyni navrhovateľky. Navrhovateľka si tak vo vzťahu k svojmu prípadnému vlastníckemu právu neuplatnila správny procesný postup.

15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (I. výrok) a to vrátane závislého výroku ( ) o trovách konania pred súdom prvej inštancie (II. výrok), ktorý je tiež vecne správny a v súlade so zákonom ( C. m. p.).

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s C. m. p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie a v spojení s C. m. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa C. m. p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie podľa C. m. p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania ( C. m. p.), o trovách odvolacieho konania rozhodol na návrh navrhovateľky tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Účastník konania má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C. m. p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C. m. p.).