Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cpr/1/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci žalobcu R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. B. XXX/XX, V., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, proti žalovanému VATRANCY s.r.o., so sídlom Hraničná 8, Bratislava, IČO: 46 098 771, zastúpenému JUDr. Zuzanou Bukvišovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Nitrianska 3, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie 2.721,27 € s príslušenstvom

rozhodol:

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom žalovaného zo dňa 23. 8. 2011 podľa , je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dohodou dňom 09. 9. 2011.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru 988,30 € brutto s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 25. 01. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi mzdu 477,23 € netto s 8,75 € úrokom z omeškania ročne od 25. 01. 2013 do zaplatenia a diéty 900,- € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 25. 01. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie diét v sume 100,- €, o zaplatenie nadčasov v sume 500,- € a o zaplatenie 9 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 2.721,27 € od 04. 11. 2011 do 24. 01. 2013 z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súdny poplatok 158,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 04.11.2011, doručenou súdu dňa 07.11.2011 prostredníctvom elektronických prostriedkov, podpísanou zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobcovi listom žalovaného zo dňa 23.08.2011, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.721,27 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 4.11.2011 do zaplatenia a trovy konania, ktorá suma pozostáva z

nevyplatenej náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 79 ods. 4 Zák. práce za dva mesiace počas trvania výpovednej lehoty 814,18 € brutto, mzdy za mesiac august 2011 v sume 407,09 € netto, diét 1.000,- € a nadčasov 500,-€ .

Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 08.09.2011 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nerešpektovania bezpečnostných nariadení, ktoré je neplatné, nakoľko žalobca nezodpovedá za prepravovaný tovar, ktorý nie je v jeho dispozícii. Nakoľko skončenie pracovného pomeru bolo ukončené neplatne, žalobca si uplatňuje žalovaným nevyplatenú náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa

§ 79 ods. 4 Zák. práce za dva mesiace počas trvania výpovednej lehoty 814,18 € brutto, mzdu za mesiac august 2011 v sume 407,09 € netto, diéty 1.000,- € a nadčasy 500,- €.

Žalovaný vo vyjadrení z 15.5.2012 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaný skončil pracovný pomer okamžite so žalobcom listom zo dňa 23.08.2011, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 09.09.2011. Žalovaný pristúpil k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v konaní žalobcu uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru, v dôsledku ktorého vznikla žalovanému škoda v celkovej výške 2.960,- €. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal v zmysle pracovnej zmluvy vykonávať prácu "vodič nákladného motorového vozidla" a okrem vedenia nákladného motorového vozidla mal vykonávať aj ďalšie činnosti. Medzi tieto činnosti patrilo aj "nakladanie a vykladanie prepravovaného materiálu". Práve táto činnosť je nesmieme dôležitá najmä z hľadiska bezpečnosti a z hľadiska zachovania bezvadnosti prepravovaného tovaru. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie v platnom znení, na základné povinnosti zamestnanca uvedené

v , a na interné nariadenie žalovaného zo dňa 02.05.2011. Žalovaný nepostupoval v danom prípade cestou výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny v zmysle , keď mal za to, že požiadavka aplikácie tohto ustanovenia na žalobcu by bola v rozpore s dobrými mravmi a stavala by žalovaného do absolútne nevýhodnej až diskriminačnej situácie.

Čo sa týka uplatňovaných nárokov žalobcu na vyplatenie mzdy za august 2011 v sume 407,09 € a diét v sume 1.000,- €, tieto pohľadávky podľa žalovaného zanikli a to započítaním nároku žalovaného na náhradu škody, ktorá bola žalovanému spôsobená porušením pracovnej disciplíny žalobcom popísaným v okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalovaný si voči pohľadávke žalobcu započítal svoj nárok na náhradu škody, ktorá predstavuje štvornásobok priemerného mesačného zárobku žalobcu pred porušením povinnosti, t.j. vo výške 1.480,- € ako aj svoj nárok na náhradu škody vo výške 50,- €, ktorý vznikol žalovanému z dôvodu, že žalobca nevrátil žalovanému služobný mobilný telefón, ktorého prevzatie potvrdil podpisom interného nariadenia dňa 02.05.2011. Nárok žalobcu na úhradu nadčasov 500,- € žalovaný neeviduje, keď nemá vedomosť, že by žalobca vykonával prácu nadčas.

Žalobca zobral za konania, so súhlasom žalovaného, na pojednávaní súdu dňa 31.10.2012 späť žalobu v časti o zaplatenie nadčasov v sume 500,- €, podaním zo dňa 08.01.2013 v časti o zaplatenie diét v sume 100,- € a na pojednávaní súdu dňa 25.01.2013 v časti o zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2.721,27 € od 04.11.2011 do 25.01.2013. Súd v súlade s konanie v týchto častiach žaloby zastavil.

S poukazom na list žalovaného zo dňa 10.11.2011 žalobca na pojednávaní súdu dňa 25.01.2013 zmenil, so súhlasom súdu, žalobu v časti peňažných nárokov a príslušenstva pohľadávky a zmenenou žalobou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru 988,30 € brutto s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 25.01.2013 do zaplatenia, mzdy za mesiac august 2011 v sume 477,23 € netto s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 25.01.2013 do zaplatenia a diét za mesiac august 2011 v sume 900,- € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 25.01.2013 do zaplatenia.

Vykonaným dokazovaním výpoveďami žalobcu, svedka G. B. a oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, zistil súd tento skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovaným písomnú pracovnú zmluvu dňa 01.5.2011, s dohodnutým druhom práce vodič nákladného motorového vozidla v rámci vnútroštátnej i medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy, s miestom výkonu práce sídlo zamestnávateľa, s dňom nástupu do práce 01.5.2011, na dobu neurčitú, s dohodnutou hrubou mzdou 500,- € mesačne. Podľa čl. VI bod 2. pracovnej zmluvy mzda, náhrada mzdy a prípadná prémia je splatná pozadu za mesačné obdobie a to 25-ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca a pri skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Dňa 02.5.2011 žalobca podpísal dokument (žalovaným vo vyjadrení k žalobe označený ako "interné nariadenie žalovaného zo dňa 02.05.2011") , v ktorom (okrem iného) prehlásil, že prijal palubné dokumenty k ťahaču s poznávacou značkou BL 298 BH, k návesu s poznávacou značkou QHM XXX, materiály k zabezpečeniu nákladu a to gurtne (uvedené v češtine ako "kurty") a ochranné lišty, pričom počet kusov týchto materiálov nie je v tomto dokumente uvedený. Súčasne vyjadril súhlas s tým (okrem iného), že nerešpektovanie bezpečnostných nariadení môže mať za následok okamžitú výpoveď.

Listom zo dňa 23.8.2011 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa s uvedením dôvodu, že žalobca dňa 26. júla 2011 naložil tovar vo Valenciennes bez rešpektovania platnej legislatívy a bezpečnostných predpisov. Následne bol ťahač odovzdaný kolegovi žalobcu v Lille, v garáži Mercedesu. Dňa 27. júla vykonala švajčiarska polícia kontrolu na vozidle žalobcu s návesom žalovaného. Počas kontroly polícia zaznamenala, že naložený tovar nebol usporiadaný podľa nariadenia "Cargo securing KB27 Apríl 2007 - Rev prEN12195-1-10 September 2009". Z tohto dôvodu bola žalovanému udelená nemalá finančná pokuta. V pracovnej zmluve sa žalobca zaviazal dodržiavať pracovnú disciplínu a plniť pokyny nadriadených, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi. V internom nariadení spoločnosti sa žalobca dňa 2.5.2011 podpisom zaviazal, že za nerešpektovanie bezpečnostných nariadení môže byť s ním ukončený pracovný pomer okamžite. Takéto správanie žalobcu považuje žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny a v zmysle okamžite končí so žalobcom pracovný pomer.

Dňa 23.8.2011 žalovaný ako zamestnávateľ pripravil písomnú Dohodou o zrážke z cestovných náhrad na jej uzavretie so žalobcom ako zamestnancom, podpísanú konateľom žalovaného, ktorej znenie je zhodné so znením okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že žalovaný finančnú pokutu špecifikoval na sumu 2.960 eur, resp. 3.431,- CHF a zodpovednosť žalobcu za túto pokutu určil na polovicu 1.480,- eur.

Okamžité skončenie pracovného pomeru, doručované žalovaným poštou ako doporučená listová zásielka s doručenkou, žalobca osobne prevzal dňa 9.9.2011 spolu s dohodou o zrážke z cestovných náhrad zo dňa 23.8.2011 na podpis.

Žalobca ako účastník konania vypovedal, že náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za dva mesiace si uplatňuje žalobou z dôvodu, že netrvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. Pokiaľ mal vykonávať prácu vodiča v pracovnom pomere u žalovaného, nedostavoval sa každý pracovný deň do sídla žalovaného, ale žalovaný mu prideľoval prácu tak, že pri uzavretí pracovnej zmluvy mu v sídle žalovaného povedali, že má vycestovať 02.5.2011 do Belgicka a v Belgicku mu pridelia konkrétnu prácu. Žalobca vycestoval do Belgicka na vlastné náklady a po dostavení sa na miesto, ktoré mu na výkon práce uviedol žalovaný, bol žalobcovi pridelený ťahač so slovenským evidenčným číslom. V Belgicku na mieste, kam sa žalobca dostavil na výkon práce, bolo 5 ťahačov so slovenským evidenčným číslom a na týchto sa počas trvania pracovného pomeru u žalovaného striedal pri výkone práce, pretože pre žalovaného takýmto spôsobom pracovali aj ďalší vodiči. Prácu na konkrétnom ťahači žalobcovi pridelili v Belgicku, táto trvala 6 týždňov. Keď žalobca vykonal jednu konkrétnu prácu na ťahači, ďalšiu prácu dostal formou oznámenia SMS od majiteľa firmy z Belgicka. Dňa 26.7.2011 sa žalobca nachádzal vo Francúzsku vo Valenciennes, kde bol s ťahačom, pretože v tomto mieste vykladal tovar, ktorý tam

priviezol. Na pokyn zamestnávateľa do návesu, ktorý predtým žalobca vyložil, naložil tovar, ktorý bol pripravený v blízkosti miesta, kde predtým z návesu tovar vykladal. Pri uzavretí ani počas trvania pracovného pomeru so žalovaným nikto žalobcu nepoučil, akým spôsobom má tovar nakladať, iba dostal pokyn tovar naložiť. Keďže žalobca mal poruchu na ťahači, s ktorým prišiel do Valenciennes, toto oznámil zamestnávateľovi. Zamestnávateľ mu dal pokyn, aby naložil tovar do návesu, ktorý bol pripojený k ťahaču, ale aby s ťahačom išiel do servisu. Náves s naloženým tovarom žalobca odopol z pokazeného ťahača a s pokazeným ťahačom odišiel do servisu. Na pokyn zamestnávateľa naložený náves s tovarom pripojil na druhý ťahač iný vodič G. B.. Keď žalobca naložil tovar na náves, ktorý potom odopol z ťahača, náves s týmto tovarom žiadnym spôsobom nezaplomboval. Tovar bol nejaký prášok, ktorý bol zabalený vo veľkých kartónových krabiciach. Kartóny boli naložené na drevených paletách a na každej drevenej palete bola jedna krabica. Náves nebol plne naložený týmto tovarom. Náves bol s plachtou, plachtu žalobca po naložení tovaru upevnil na návese. Palety s krabicami žalobca v návese nezabezpečoval proti prípadnému posunu, pretože tovar bol ťažký. Žalobca nemal na zabezpečenie tovaru v návese gurtne, tieto mu zamestnávateľ nedal. Zaplachtovaný naložený náves s tovarom si pripol na ťahač iný zamestnanec žalovaného G. B. a on s týmto tovarom vykonal prepravu. Asi po dvoch týždňoch od tejto udalosti žalobca prišiel do Belgicka do firmy, kde ho zavolali majitelia firmy a po nemecky mu povedali, že G. B. dostal vo Švajčiarsku veľkú pokutu okolo 3.000,- € z dôvodu, že tovar v návese, ktorý nakladal žalobca, nebol vraj upevnený. Žalobca povedal majiteľom firmy, že on s tým nič nemá, on autom a návesom s tovarom nejazdil a on pokutu nedostal. Majitelia firmy žalobcovi tvrdili, že musí zaplatiť polovičku pokuty a druhú polovičku má zaplatiť G. B.. Žalobca povedal majiteľom firmy v Belgicku, že G. B. nedostal pokutu len za zle naložený tovar, ale aj za porušenie iných bezpečnostných predpisov a pravidiel pri preprave tovaru, resp. pri dĺžke jázd a prestávok v jazde. Potom sa žalobca s majiteľmi firmy dohodli, že žalobca nedostane z pokuty zaplatiť nič a žalobca vykonával prácu u žalovaného ďalej. Za dva týždne mali žalobcovi prísť na účet diéty, ktoré mu neprišli. Asi o týždeň sa žalobca dostavil do firmy v Belgicku a pýtal sa, kde sú jeho diéty. Zamestnávateľ sa vyhováral, že mu ich pošlú na ďalší týždeň. Dňa 20.8.2011 sa žalobca vrátil na Slovensko, dostal dva týždne náhradné voľno. Pracovný cyklus žalobcu u žalovaného bol taký, že 6 týždňov robil prácu vodiča v zahraničí a 2 týždne bol doma, ktoré dva týždne mal náhradné voľno. Keď žalobca došiel v auguste na Slovensko, telefonoval do Belgicka do firmy, kde sú jeho diéty. Zamestnávateľ mu vypol telefón a potom žalobca dostal okamžité skončenie pracovného pomeru.

Z výpovede svedka G. B. súd zistil, že u žalovaného pracoval v pracovnom pomere asi od 25. alebo 26.4.2011 do septembra 2011 v pracovnom zaradení vodič kamiónu. Túto prácu vykonával v Belgicku, prácu mu prideľoval belgický dispečer. Dispečer ho vyslal na pracovnú cestu asi 25. júla 2011 z Belgicka do Francúzska s jeho ťahačom a s prázdnym návesom. Vo Valenciennes svedok prepol za jeho ťahač EČ: X. XXX X. náves, ktorý bol naložený, bolo to na podnet dispečera. Tento náves nakladal žalobca, ktorý mu dal papiere od nákladu a svedok pokračoval v ceste na vykládku tohto tovaru. Žalobca mal pokazený ťahač, musel s ním ísť do servisu, preto svedok od dispečera dostal príkaz na prepnutie ťahača, ktorý bol pôvodne zapnutý na ťahači žalobcu a na prepravu tovaru v návese. Náves, ktorý svedok prepol na jeho ťahač, bol zaplachtovaný, uzavretý, čiže mohlo sa s ním pokračovať ďalej v ceste. Pokiaľ si svedok robil svoju robotu a nakladal materiál, tento materiál vždy zagurtňoval, na každý náves bolo zhruba 12-13 gurtní, ktoré sa nachádzali v návese vždy a svedok si z nich na zabezpečenie tovaru bral toľko, koľko potreboval. Aj keď svedok uvedený náves nenakladal, ale nakladal ho žalobca, svedok vypovedal, že on bol povinný skontrolovať náves, ktorý zapojil za jeho ťahač a ktorý nakladal žalobca, ale svedok sa veľmi ponáhľal, tak si neskontroloval, či je materiál v návese zagurtňovaný - zabezpečený. Pri vzniku pracovného pomeru u žalovaného bol svedok žalovaným poučený, ako má zabezpečiť tovar, ktorý vezie a ktorý nakladá. Svedok neskontroloval nakládku tovaru na ťahač, ktorý nakladal žalobca, pretože si myslel, že tento naložil tovar a zagurtňoval ho tak, ako bolo treba. Svedok pokračoval v ceste s týmto návesom cez Švajčiarsko do Talianska. Pod tunelom Gotthard vo Švajčiarsku musí prejsť kamión policajnou kontrolou, ktorá je tam stála, pretože sa vchádza do tunela. Touto kontrolou svedok išiel už aj pred touto cestou trikrát alebo štyrikrát počas práce u žalovaného. Pri prechádzaní parkoviska, asi 6 km pod tunelom, sa prechádza cez nápravové váhy, či nie je kamión preťažený. Nakoľko policajt pri kontrole zistil, že kamión je zrejme preťažený, čo je uvedené v oznámení švajčiarskej polície, kamión bol odstavený na celkovú váhu a kontrolu naloženého tovaru. Polícia pri tejto kontrole zistila, že tovar

- materiál nebol v návese zabezpečený. Svedok musel oboznámiť zamestnávateľa v Belgicku, že bol odstavený s kamiónom a príčiny odstavenia. Príčina odstavenia bola aj preťaženosť kamiónu aj nezabezpečenie tovaru v návese. Svedok vypovedal, že čo ich učili, za preťaženie návesu zodpovedá

odosielateľ tovaru, nie vodič. Odosielateľ tovaru by si mal prepočítať váhu, aby vedel na ťažnú nápravu dať maximálne 4 až 4,5 tony. Vodič nenakladá tovar, ale usmerňuje pracovníka, ktorý nakladá, aby tovar bol v návese rovnomerne rozložený. Zabezpečenie tovaru gurtňami si už robí potom sám vodič. Po oznámení žalovanému, že svedok zostal na policajnom parkovisku odstavený z dôvodov preťaženia a nezabezpečenia materiálu, mu asi do dvoch hodín švajčiarski policajti oznámili, aká je výška pokuty. Dali mu k tomu papier a povedali mu, aby im zamestnávateľ zavolal, aby sa vedeli dohodnúť na spôsobe platby pokuty.

Svedok oznámil tieto skutočnosti zamestnávateľovi a stál na policajnom parkovisku, pokiaľ nebola pokuta uhradená a materiál nebol zabezpečený. Svedok tam strávil skoro celý deň, pretože bol kupovať gurtne na zabezpečenie tovaru, keďže v tom prípade gurtne v návese neboli. Svedok kupoval gurtne vo Švajčiarsku na policajnom parkovisku, kde bol aj obchod pre kamióny. Svedok mal vedomosť, že žalovaný zaplatil pokutu aj za gurtne, ktoré kupoval na parkovisku a týmito tovar zabezpečil. Po tejto informácii svedok pokračoval v ceste. Podľa svedka, do návesu je povinný dať gurtne zamestnávateľ, lebo on v jeho prázdnom návese, ktorý vypol, aby mohol prepnúť druhý náves, gurtne mal. Podľa svedka, keby žalobca oznámil zamestnávateľovi, že nemá gurtne pri nakládke tovaru, zamestnávateľ by mu zabezpečil gurtne vo Francúzsku. Podľa svedka, žalobca mohol odmietnuť vykonať jazdu s naloženým tovarom, ktorý nebol zabezpečený gurtňami, resp. keď nemal gurtne, nemal tovar naložiť. Na základe váhy tovaru nemusel byť tento zabezpečený gurtňami, ale kvôli policajným kontrolám vo Švajčiarku, kde sa ide cez tunely, sa musí tento tovar zabezpečiť gurtňami. Možno keby náves nebol preťažený, k ničomu by nedošlo, teda nedošlo by určite ku kontrole zabezpečenia tovaru.

Svedkovi bolo doručené z Kanton Uri poštou na adresu bydliska rozhodnutie o pokute STRAFBEFEHL z 02.12.2011 v nemeckom jazyku. Potom, ako svedok dostal pokutu a vrátil sa z cesty do firmy v Belgicku, zavolal si ho majiteľ a pýtal sa ho, ako to spravia s pokutou. Majiteľ hovoril, že pokuta je dosť vysoká, že sa spravilo viacej chýb a že či sa vedia rozdeliť s touto pokutou na 3 časti, a to medzi svedkom, žalobcom a žalovaným. Svedkovi bolo navrhnuté, aby z tejto pokuty zaplatil 1.000,- € v splátkach po 250,- € mesačne. Svedok s tým súhlasil, pretože sa stala chyba aj na jeho strane a túto sumu splácal, aj ju splatil formou zrážok zo mzdy žalovaným. Koncom septembra 2011 svedok išiel na plánované voľno domov. Posledný septembrový týždeň svedkovi volali od žalovaného z Bratislavy, aby zaslal služobný mobil a kartu na otváranie brány, čo svedok urobil. Žalovaný navrhol svedkovi skončiť pracovný pomer dohodou a na skončení pracovného pomeru dohodou sa svedok dohodol so žalovaným po telefóne. Potom, ako svedok dostal pokutu, ešte pracoval u žalovaného tak, aby mu zrážkami zo mzdy dohodnutú časť pokuty žalovaný zrazil a keď mu zrazil poslednú splátku, tak vtedy svedok dostal telefonicky od žalovaného ponuku skončiť pracovný pomer dohodou.

Trestným príkazom, druh 352 (STRAFBEFEHL, Art. 352 StPO), vydaným v Aldorfe dňa 2. decembra 2011 STAATSANWALTSCHAFT DES KANTONS URI vo Švajčiarsku, bol G. B. uznaný vinným kvôli riadeniu ťažkého motorového vozidla s preťažením (Art.9 ods. 1 SVG...), prekročením povolenej hmotnosti nákladu (Art.30 ods. 2 SVG...), riadeniu motorového vozidla, ktoré nemalo zaistenú bezpečnú prevádzku cez prekročenie technicky prípustnej hmotnosti nákladu (Art.29 SVG...), ako aj nedostatočné istenie nákladu (Art.30 ods. 2 SVG...), čo bolo zistené políciou pri kontrole 27.júla 2011 v Erstfelde, za čo bol postihnutý peňažnou pokutou 3.130,- CHF.

Listom zo dňa 10.11.2011 oznámil žalovaný žalobcovi, že mu vyplatil na jeho účet 52,04 EUR, a to na základe nasledovného výpočtu:

- mzda september 2011 v sume 204,81 €

- mzda august 2011 v sume 477,23 €

- diéty august 2011 v sume 900,- €

- spolu k výplate suma 1.582,04 €, od ktorej sumy žalovaný odrátal sumu 1.480,- EUR za pokutu, ktorú žalobca dostal 29.6.2011 (zrejme ide o omyl v dátume) vo Švajčiarsku za nedodržanie predpisov na upevnenie tovaru a odrátal aj sumu 50,- EUR za nevrátenie služobného mobilného telefónu.

Podľa ( v znení účinnom v rozhodnej dobe, ďalej len "Zák. práce"), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia ( cit. zák.).

Podľa § 68 ods. 1, 2 Zák. práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zák. práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 79 ods. 3, 4 Zák. práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 81 písm. c), e) Zák. práce, zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Podľa § 118 ods. 1 Zák. práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 129 ods. 1, 3 Zák. práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 132 Zák. práce, ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 134 ods. 1, 2 Zák. práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 145 ods. 1 Zák. práce, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.

Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci.

K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom uvedenému v okamžitom skončení pracovného pomeru súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru ( ) a spočíva v plnení povinnosti stanovených právnymi predpismi (najmä , ), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynmi nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru ( a , časť vety pred bodkočiarkou ). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje a ani nevymedzuje, z akých hľadísk je potrebné pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu, či od zamestnávateľa možno spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho ďalej pokračoval a pod. (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. ).

Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

V okamžitom skončení pracovného pomeru z 23.8.2011 žalovaný vymedzil vedľa dôvodu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, a to neusporiadanie naloženého tovaru žalobcom v návese žalovaného podľa nariadenia "Cargo securing KB27 Apríl 2007 - Rev prEN12195-1-10 September 2009", čím žalobca nerešpektoval bezpečnostné nariadenia, aj škodu, ktorá mala žalovanému vzniknúť v dôsledku tohto porušenia pracovnej disciplíny žalobcom udelením nemalej finančnej pokuty príslušnou políciou.

Dodržiavať právne a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu vykonávanú zamestnancom je jednou z povinností zamestnanca uvedená v § 81 Zák. práce a táto povinnosť je uvedená aj v pracovnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania v Čl. XI bod 1. Na rozdiel od všeobecne záväzných právnych predpisov, s ktorými zamestnanec nemusí byť zamestnávateľom oboznámený a ich prípadná neznalosť nemôže zamestnanca ospravedlňovať, povinnosť dodržiavania iných právnych predpisov, vzťahujúcich sa na vykonávanú prácu, ktoré nemajú všeobecne záväzný charakter, podmieňuje Zák. práce povinnosťou zamestnávateľa oboznámiť s nimi zamestnancov. V danom prípade medzi pracovné činnosti žalobcu v pracovnom pomere u žalovaného bolo podľa pracovnej zmluvy aj nakladanie a vykladanie prepravovaného tovaru. V konaní žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázať, či vôbec žalobcu poučil pri uzavretí pracovného pomeru alebo počas jeho trvania a s akými právnymi predpismi, vrátane citovaného nariadenia Cargo, ktoré bol žalobca povinný dodržiavať pri nakládke tovaru a rovnako žalovaný nepreukázal, že žalobcovi pri uzavretí pracovného pomeru alebo počas jeho trvania skutočne odovzdal materiály k zabezpečeniu nákladu, uvedené v listine zo dňa 02.5.2011, označenej žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru ako interné nariadenie spoločnosti. Žalovaný teda v konaní nepreukázal splnenie si povinnosti vytvárať žalobcovi podmienky pre úspešné plnenie pracovných úloh, uvedenej v čl. XII pracovnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Pracovnú povinnosť vyplývajúcu z pracovnej zmluvy, naložiť tovar na prepravu, si žalobca splnil.

V konaní bolo preukázané tak výpoveďou žalobcu a svedka G. B., čo potvrdil aj žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru, že prepravu s takto naloženým tovarom v návese žalovaného, vykonal na pokyn vedúceho zamestnanca žalovaného svedok G. B.Š. na jeho ťahači (nie na ťahači žalobcu, ako uvádza žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru) z dôvodu poruchy na ťahači žalobcu, s ktorým žalobca na pokyn zamestnávateľa odišiel na jeho opravu do servisu. V takom prípade je nesporné, že pokynom žalovaného svedkovi na prepravu predmetného tovaru a pripojeniu návesu s tovarom na ťahač svedka sa tovar naložený na prepravu v návese dostal do dispozície svedka, na ktorého prešla zodpovednosť za prepravovaný tovar. Svedok bol povinný pred prepravou skontrolovať, či je tovar naložený v súlade s bezpečnostnými predpismi, obzvlášť keď svedok potvrdil, že on bol žalovaným poučený, ako má zabezpečiť tovar, ktorý nakladá a vezie a mal k dispozícii od žalovaného aj materiály na zabezpečenie nákladu, konkrétne gurtne.

O zodpovednosti svedka za nedostatočne zabezpečený tovar svedčí aj trestný rozkaz vydaný príslušným švajčiarskym štátnym zastupiteľstvom, ktorým bola svedkovi (nie žalobcovi) uložená peňažná pokuta. Z tohto trestného rozkazu ako aj z výpovede svedka je ale nesporné, že primárnym dôvodom pre uloženie peňažného trestu svedkovi bolo riadenie ťažkého motorového vozidla s preťažením, prekročením povolanej hmotnosti nákladu, na čo bola aj vykonaná policajná kontrola a až sekundárnym dôvodom bolo nedostatočné istenie nákladu, pričom peňažný trest bol svedkovi uložený v jednej sume, bez jeho špecifikácie za každé zo zistených porušení právnych predpisov.

Porušenie právnych predpisov preťažením vozidla nie je skutkovým dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru daného žalovaným žalobcovi, z čoho je možné dôvodne usudzovať, že tak, ako tvrdil svedok, za preťaženie návesu zodpovedá odosielateľ tovaru, nie vodič.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by aj žalobca konaním uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru porušil pracovnú disciplínu, k záveru ktorému nie je možné jednoznačne dospieť pre nepreukázanie splnenia povinnosti žalovaného uvedenej v ust. § 81 písm. c) Zák. práce riadne oboznámiť žalobcu s ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, výlučne týmto konaním nebola žalovanému spôsobená škoda uhradením peňažnej pokuty uloženej svedkovi tak, ako to zavádzajúco uviedol žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom.

Z nedatovaného listu žalovaného, ktorý žalovaný doručil súdu ako jeden z listinných dôkazov (založený na čísle listu -45 spisu), je zrejmé, že žalovaný najskôr upozornil žalobcu na ním tvrdené porušenie pracovnej disciplíny s tým, že v prípade ďalšieho nerešpektovania predpisov bude nútený rozviazať so žalobcom pracovný pomer pre nerešpektovanie nariadení a bezpečnostných predpisov. Súčasne v tomto liste žalovaný oznámil žalobcovi jeho zodpovednosť za pokutu v jednej polovici, ktorú mu ako finančný trest mienil zrážať zo mzdy. Z výpovede žalobcu aj svedka G. B. však bolo preukázané, že so žalobcom žalovaný skončil pracovný pomer okamžitým zrušením potom, čo žalobca nepodpísal žalovaným pripravenú písomnú Dohodou o zrážke z cestovných náhrad datovanú dňom 23.8.2011, na rozdiel od svedka, ktorému bol peňažný trest uložený a s ktorým žalovaný skončil dohodou pracovný pomer potom, ako so súhlasom svedka žalovaný mesačnými zrážkami z jeho mzdy zrazil svedkovi dohodnutú časť peňažného trestu.

Vzhľadom na všetky uvedené konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, dospel súd k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalovaným žalobcovi listom žalovaného zo dňa 23.8.2011 podľa , je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dohodou dňom 09.9.2011 (, Zák. práce) keď, pokiaľ by aj žalobca konaním uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru porušil pracovnú disciplínu, jeho konanie nedosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny a vzhľadom k diametrálne rozdielnemu prístupu v tejto rovnakej veci k žalobcovi a svedkovi G. B., bolo možné spravodlivo od žalovaného požadovať, aby pracovný pomer žalobcu, tak ako u svedka, ďalej u neho pokračoval.

V takom prípade má žalobca nárok na náhradu mzdy v súlade s Zák. práce. Podkladom pre jej výpočet bol mzdový list žalobcu, ktorý predložil súdu žalovaný za obdobie 4/2011 - 12/2011, pretože rozhodné obdobie ( ) pre zistenie priemerného zárobku žalobcu na pracovnoprávne účely je druhý kalendárny štvrťrok 2011 (máj od vzniku pracovného pomeru a jún).

Výpočet je nasledovný:

V rozhodnom období mal žalobca hrubú mzdu:

máj 2011 500,- €

jún 2011 500,- €

spolu: 1.000,- €

Od hrubej mzdy sa neodpočítavajú žiadne plnenia, ktoré sú vylúčené z pojmu mzdy

(§ 118 Zák. práce).

Žalobca v rozhodnom období odpracoval 352 hodín (máj 176 hodín, jún 176 hodín).

Potom hrubá mzda 1.000,- € : 352 odpracovaných hodín = 2,84 € (priemerný hodinový hrubý zárobok) x 8 hodín = 22,73 € (priemerný denný hrubý zárobok) x 21,74 (koeficient) = 494,15 €, čo je priemerný mesačný hrubý zárobok.

Za dva mesiace (§ 79 ods. 4 Zák. práce) má žalobca nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru 988,30 € brutto, splatnú v súlade § 129 ods. 3 Zák. práce a čl. VI bod 2. pracovnej zmluvy dňa 25. septembra 2011, ktorý nárok si uplatnil žalobou, preto mu súd v tejto časti žaloby ako dôvodne podanej vyhovel.

Čo sa týka nároku žalobcu na výplatu mzdy za mesiac august 2011 v sume 477,23 € netto a diét za mesiac august 2011 v sume 900,- €, tieto nároky žalovaný nespochybnil ani čo do základu, ani čo do výšky, keď ich sám vyčíslil v liste z 10.11.2011, adresovanom žalobcovi. Takto vyúčtovanú mzdu a diéty bol žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi v súlade

s Zák. práce a čl. VI bod 2. pracovnej zmluvy dňa 25. septembra 2011, pretože s poukazom na ust. Zák. práce len v prípadoch, kde chýba konkrétna úprava všeobecnej časti Zák. práce, použije sa v plnej miere .

Započítanie je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú spôsobmi, taxatívne v uvedenými. Znamená to, že iným, v neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Pretože nepozná inštitút započítania a pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom namietať. V takom prípade zamestnávateľ musí, resp. môže svoje pohľadávky voči zamestnancovi uplatniť na súde žalobou, nie započítacou námietkou (viď napr. uznesenie NS SR ).

Na základe uvedeného pohľadávky žalobcu, uplatnené žalobou proti žalovanému titulom nevyplatenej mzdy a diét za mesiac august 2011, nezanikli započítaním, preto súd žalobe žalobcu aj v týchto častiach ako dôvodne podanej vyhovel.

O úrokoch z omeškania s plnením peňažných dlhov a o ich výške rozhodol súd podľa

, , v spojení s nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 01.01.2009, súc v počiatku omeškania s plnením peňažných dlhov viazaný žalobou podľa

O uložení povinnosti žalovanému zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súdny poplatok 158,50 € rozhodol súd v súlade s , v znení neskorších predpisov a položky 1 písm. a), b) Sadzobníka súdnych poplatkov (z návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súdny poplatok 99,50 €, z náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru je súdny poplatok 59,- €).

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade

s

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).