Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/15/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného : Bc. D. H.,

bývajúci O.., zastúpený JUDr. J. P.., advokátom v D., proti povinnému : O.. M. P.. O.. H.,

D., IČO: X., zastúpenému JUDr. P.. M., advokátom v D., O. vymoženie 227 408,- Sk istiny

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Okresného súdu Dolný Kubín z 30. januára 2007 č.k. -39 a uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 18. júna 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 18. júna 2007

sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín z 30. januára 2007 č.k.

z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 30. januára 2007 č.k. -39

vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom Mgr. M. K. pod

sp.zn. EX X./X. Poukázal na to, že konanie sa začalo na základe návrhu oprávneného Bc. D.

H., O.o vymoženie sumy 227 408,- Sk s príslušenstvom, vyplývajúcej z exekučného titulu, a

to rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo 17. marca 2004 č.k. -368 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 5. apríla 2005 sp.zn. . V

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po právoplatnom skončení konania, vedeného

pred okresným súdom pod sp.zn. , mal žalovaný (povinný) proti žalobcovi

(oprávnenému) pohľadávku vo výške úhrnu súm vyplatených podľa predbežného opatrenia

okresného súdu zo 6. augusta 2001 sp.zn. . Od marca 2001 do decembra 2004 táto

pohľadávka predstavovala sumu 202 400,- Sk. Pri predbežnom opatrení išlo len o dočasnú

úpravu a príjemca si musel byť vedomý toho, že predmetné sumy prípadne bude musieť

vrátiť. Žalobca bol v tomto konaní neúspešný, nakoľko okresný súd čiastočným rozsudkom

z 22. júna 2004 sp.zn. zamietol jeho návrh na určenie neplatnosti výpovede

z 28. septembra 2000 a krajský súd rozhodnutím z 13. decembra 2004 sp.zn.

tento rozsudok potvrdil. Po zistení existencie peňažnej pohľadávky povinného voči

oprávnenému súd skúmal už len otázku, či došlo k zániku pohľadávky oprávneného

započítaním. Za rozhodný považoval súd list povinného oprávnenému zo 16. mája 2005.

Jeho pravosť a doručenie oprávnenému nikto nespochybnil a túto skutočnosť súd

považoval medzi stranami za nespornú. S odkazom na ustanovenie § 580 Občianskeho

zákonníka súd ďalej uviedol, že v danom prípade boli oprávnený a povinný navzájom

súčasne veriteľom aj dlžníkom, obe pohľadávky boli na peňažné plnenie a žiadna z nich

nebola zákonom, resp. dohodou účastníkov postihnutá vylúčením započítania.

Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávneného uznesením z 18. júna 2007 sp.zn.

uznesenie okresného súdu potvrdil. Oprávneného zaviazal zaplatiť povinnému

trovy odvolacieho konania 13 644,- Sk do troch dní po právoplatnosti uznesenia. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom okresného súdu o prípustnosti

započítania pohľadávky povinného voči oprávnenému v exekučnom konaní. Poukázal na to,

že zánik vymáhaného práva započítaním spôsobí kompenzačný prejav zo strany povinného,

pričom zánik nastane až okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé k započítaniu stretli. Keďže

započítanie za splnenia zákonných predpokladov spôsobuje zánik dlhu a povinný v danom

prípade písomný prejav, ktorým sledoval započítanie voči oprávnenému, urobil listom

zo 16. mája 2005, bolo potrebné v rámci exekučného konania vyriešiť otázku, či medzi

oprávneným a povinným došlo k účinnému započítaniu pohľadávky povinného, a tým aj

k zániku práva tvoriaceho predmet exekúcie. Zánik práva započítaním nastane okamihom,

kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. Za moment stretnutia pohľadávok

spôsobilých na započítanie v exekučnom konaní, a tým aj k zániku práva tvoriaceho predmet

exekúcie treba považovať moment, keď došlo k jednostrannému úkonu zo strany povinného

tým, že doručil oprávnenému oznámenie o započítaní pohľadávky. Námietky oprávneného

uvádzané v jeho odvolaní nemohol preto odvolací súd zohľadniť s poukazom na to, že

oprávnený si musel byť vedomý povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na základe

uznesenia okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia zo 6. augusta 2001 sp.zn.

v spojení s uznesením krajského súdu z 28. septembra 2001 sp.zn.

. Pri predbežnom opatrení ide o dočasnú úpravu právnych pomerov, pričom

sumy, ktoré boli oprávnenému (zamestnancovi) vyplácané na základe predbežného

opatrenia, ktoré bolo neskôr zrušené z iného dôvodu než preto, že v návrhu vo veci bolo

vyhovené, alebo preto, že právo žalobcu bolo uspokojené, je príjemca povinný vždy vrátiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

a

Proti týmto uzneseniam, ako prvostupňového tak aj odvolacieho súdu, podal

na základe podnetu oprávneného s poukazom na ustanovenie v spojení

s mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie. Poukázal na skutočnosť, že exekučným titulom bol rozsudok okresného súdu

zo 17. marca 2004 sp.zn. , potvrdený rozsudkom krajského súdu z 5. apríla 2005

sp.zn. , ktorým bolo rozhodnuté o nároku Bc. D. H. (oprávneného) vyplývajúcom

z pracovnoprávneho vzťahu k žalovanému (povinnému) O.. M. P.. O.. H. v D., a to konkrétne

o jeho nároku na náhradu mzdy za obdobie od 4. júla 1995 do 6. septembra 2000. Hoci teda

o uvedenom pracovnoprávnom nároku bolo právoplatne rozhodnuté až za účinnosti zákona č.

, výkladom jeho prechodného ustanovenia uvedeného v

ods. 1 veta druhá vyplýva, že tento nárok je potrebné posudzovať podľa

Zb. - , t.j. v znení účinnom do 30. apríla 2001

(ďalej len „“). Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú

uspokojením nároku ( až ), uplynutím doby, na ktorú boli

obmedzené ( ), dohodou o sporných nárokoch ( ),

smrťou zamestnanca ( ), prípadne neuplatnením práva v stanovenej

lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v

uvedený taxatívne. Znamená to, že iným, v neuvedeným spôsobom, práva

a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec

a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Pretože iné než

vyššie uvedené spôsoby zániku práv a povinností nepozná, a pretože právnym dôsledkom

započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov také

pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné započítame jednostranným

úkonom namietať. V predmetnom exekučnom konaní povinný podal námietky proti

exekúcii, ktoré odôvodnil zánikom vymáhaného nároku započítaním pohľadávky, ktorá mu

vznikla voči oprávnenému na základe výsledkov konania vedeného Okresným súdom

v Dolnom Kubíne pod sp.zn. . Nakoľko nárok z pracovnoprávnych vzťahov nemôže

započítaním zaniknúť, nemožno ho účinne započítať na iný pracovnoprávny nárok, ale ani na

takú pohľadávku, ktorá by sama osebe mohla z dôvodu započítania zaniknúť (napr. § 580

). V súlade s sa povinný môže domáhať náhrady

ujmy, ktorá mu vznikla následkom predbežného opatrenia výlučne na návrh poškodenej osoby

(povinného) v rámci konania, v ktorom bolo nariadené predbežné opatrenie. Bol preto toho

názoru, že okresný ako aj krajský súd vec nesprávne právne posúdil.

Oprávnený sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania, navrhol

mu vyhovieť a povinného zaviazať na zaplatenie trov dovolacieho konania. Považoval

za nepreukázanú samotnú existenciu pohľadávky povinného ako prvotného predpokladu

pre možnosť započítania. Poukázal aj na to, že jeho pohľadávka je pohľadávkou zamestnanca

voči zamestnávateľovi z titulu náhrady mzdy a preto je akékoľvek započítanie jednostranným

úkonom vylúčené a jeho pohľadávka priznaná exekučným titulom nezanikla.

Povinný navrhol mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu trovy

dovolacieho konania. Rozhodnutia súdov považoval za vecne správne, vydané v súlade

so zákonom. Za správne považoval ich závery o možnosti skúmania dôvodnosti námietky

na započítanie vzájomnej pohľadávky v exekučnom konaní. Za nepochybnú považoval aj

skutočnosť, že k účinnému započítaniu pohľadávky povinného došlo listom zo 16.5.2005

a zánik práva započítaním nastal okamihom, keď sa pohľadávky stretli. Namietal, že nešlo

o pracovnoprávny nárok, ale o nárok z bezdôvodného obohatenia, keďže pracovný pomer

medzi účastníkmi konania sa skončil dňa 21.12.2000.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), preskúmal

vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že ak generálny prokurátor na základe

podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej

rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f) a ak

to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb

alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti

takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použije iný právny predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyloží. O takýto prípad v prejednávanej veci ide.

Podľa sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov,

na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného

dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa

bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením

vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

Podľa ustanoveniami tohto zákona sa

spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej

ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa

posudzujú podľa doterajších predpisov. Týmto doterajším predpisom je

v znení neskorších predpisov (ďalej len ).

Započítanie je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich veriteľovi

a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Zánik práva započítaním nastane okamihom,

kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. Námietku započítania vzájomnej

pohľadávky možno uplatniť aj v konaní o výkon rozhodnutia podľa § 251 a nasledujúcich

O.s.p, ako aj v exekučnom konaní podľa v znení zmien a doplnkov,

resp. návrhom na zastavenie výkonu rozhodnutia (exekúcie). Za moment stretnutia

pohľadávok spôsobilých na započítanie v exekučnom konaní a tým aj zániku práva tvoriaceho

predmet exekúcie treba považovať, keď došlo k jednostrannému úkonu zo strany povinného

tým, že doručil oprávnenému oznámenie o započítaní pohľadávky.

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú uspokojením nároku (§ 252

až ), uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené ( Zákonníka

práce), dohodou o sporných nárokoch ( ), smrťou zamestnanca (

), prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet

spôsobov zániku práv a povinností je v uvedený taxatívne. Znamená to, že

iným, v neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovnoprávnych

vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto

smere súhlasnú vôľu.

Pretože iné než uvedené spôsoby zániku práv a povinností

nepozná, a pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú

pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani

proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom namietať.

V posudzovanom prípade uplatnil povinný proti pohľadávke oprávneného, ktorá má

nepochybne pracovnoprávnu povahu, keďže ide o náhradu mzdy, k započítaniu svoj nárok

vyplývajúci z predbežného opatrenia Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. . Je

pritom nerozhodné a právne irelevantné, či sa jedná o nárok povinného na započítanie

z pracovnoprávneho alebo občianskoprávneho vzťahu vzhľadom k tomu, že nárok

oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže započítaním zaniknúť. Aj keď by

povinnému vznikol proti oprávnenému ním tvrdený nárok, nemôže byť jeho „započítanie“

dôvodom pre zánik pohľadávky oprávneného, vymáhanej v tomto konaní, keďže takýto

zákonný postup nie je možný.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

, rozhodnutie krajského ako aj okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. apríla 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková