Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-113-2012.pdf
PDF · 113.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/113/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: M. I., nar. XX. XX. XXXX, S. XX/ XX, T., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. októbra 2012 č. 39039-2/2012-BA takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. októbra 2012 č. 39039-2/2012-BA podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 10. 12. 2012 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 10. 2012 č. 39039-2/2012-BA a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V podanej žalobe uviedol, že v čase od 14. 04. 2008 do 16. 10. 2008, od 30. 10. 2008 do 09. 12. 2008 a od 21. 02. 2009 do 13. 04. 2012 sa zdržiaval vo Veľkej Británii a v období od 17. 02. 2008 do 16. 10. 2008, od 30. 10. 2008 do 09. 12. 2008 a od 21. 02. 2009 do 13. 04. 2012 pracoval u toho istého britského zamestnávateľa. Medzi jednotlivými obdobiami zamestnania sa zdržiaval na území Slovenskej republiky. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre zo dňa 10. 05. 2012 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 23. 04. 2012 a dňa 17. 05. 2012 si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Podľa formulára U002, potvrdeného príslušnou britskou inštitúciou, bol v posudzovanom období (od 23. 04. 2009 do 22. 04. 2012) poistený v nezamestnanosti na území Veľkej Británie, a to od 23. 04. 2009 (začiatok posudzovaného obdobia) do 13. 04. 2012. Pobočka žalovaného v Nitre dňa 12. 07. 2012 vydala rozhodnutie č. 5802/2012-NR-DvN, podľa ktorého nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalovaný jeho odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Žalobca v podanej žalobe citoval právne predpisy upravujúce priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti a uviedol, že základnou podmienkou na vznik jeho práva na dávku v nezamestnanosti je určenie jeho bydliska, ktoré ostalo počas celého jeho pobytu v zahraničí zachované v Slovenskej republike, čo jednoznačne preukázal, a to predložením zmluvy o bežnom účte v peňažnom sústave, výpisov z účtu o pravidelných vkladoch a výberoch, výmenného listu od ošetrujúceho lekára v Slovenskej republike, ktorého v posudzovanom období navštívil asi 7x, potvrdenia o trvalom pobyte, potvrdenia o vkladoch v hotovosti na jeho účet, kópií leteniek, poistnou zmluvou a dokladmi o nákupe spotrebného tovaru v posudzovanom období.
Žalovaný predložené dôkazy nezobral do úvahy a pri rozhodovaní sa nimi nezaoberal. Nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevysporiadal sa s tým, kde sa nachádza „centrum jeho záujmov“ v nadväznosti na dôvody presťahovania sa, ako i jeho úmysel vo vzťahu k bydlisku. Uviedol, že žalovaný v rozhodnutí iba konštatoval, že dôležité na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby, obmedzil sa však iba na toto konštatovanie bez náležitého odôvodnenia predložených dôkazov a ich vyhodnotenia. Všetky rodinné väzby má pritom na území Slovenskej republiky a dôvodom jeho odchodu bola iba tá skutočnosť, že vo Veľkej Británii sa mu vyskytla pracovná príležitosť a vycestoval za prácou. Z toho žalovaný vyvodil, že má väzby na iný členský štát Európskej únie bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia taktiež uviedol, že doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území Veľkej Británie by bolo možné zohľadniť do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie s tým, že stabilita zamestnania na území iného členského štátu poukazuje na existenciu väzby primárne so štátom zamestnania. V zmysle právnej úpravy však zamestnanie nie je jediným kritériom pre posúdenie väzieb a bydliska, pretože sú podstatné i ďalšie kritériá, čo žalovaný nezisťoval, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Žalobca uviedol, že centrom jeho záujmov, ako i bydlisko, boli zachované na území Slovenskej republiky, čo dostatočne preukázal predloženými dôkazmi. Žalovaný pritom žiadnym spôsobom nevyhodnotil, že ošetrujúceho lekára má na území našej republiky a tohto opakovane navštevoval, teda bol fyzicky prítomný na území republiky a keby nespĺňal podmienky zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky, ošetrenie by mu nebolo poskytnuté. Žalobca bol toho názoru, že ním predložené dôkazy dostatočne odôvodňujú záver, že má nárok na priznanie dávky v nezamestnanosti a žalovaný vykonal neúplné dokazovanie a dospel k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, ktorý je v rozpore so zistenými a označenými dôkazmi.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29. 01. 2013 citoval právne predpisy, podľa ktorých postupoval vo vzťahu k žalobcovi a uviedol, že žalobca bol zaradený dňa 23. 04. 2012 do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie, t. j. od 23. 04. 2009 do 22. 04. 2012 nepreukázal podľa slovenských právnych predpisov dobu poistenia v nezamestnanosti, t. j. najmenej 730 dní. Z formulára U002 z 21. 06. 2012, vystaveného príslušnou britskou inštitúciou, vyplýva, že žalobca bol v posudzovanom období, t. j. od 23. 04. 2009 do 22. 04. 2012 poistený v nezamestnanosti na území Veľkej Británie od 23. 04. 2009 (začiatok posudzovaného obdobia) do 13. 04. 2012. Celkovo bol poistený v nezamestnanosti podľa britských právnych predpisov od 14. 04. 2008 do 16. 10. 2008, od 30. 10. 2008 do 09. 12. 2008 a od 21. 02. 2009 do 13. 04. 2012. S poukazom na čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie) príslušná inštitúcia členského štátu v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Toto pravidlo však možno použiť iba v prípade, ak dotknutá osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi, čo žalobca nespĺňal. Doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie, možno zohľadniť i v prípade, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky. V konaní bolo teda potrebné posúdiť, či si žalobca zachoval bydlisko na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie. Prvostupňový správny orgán vychádzal z údajov uvedených vo formulári U002 z 21. 06. 2012, ako i z dokumentov predložených žalobcom v dávkovom konaní.
Centrum záujmov žalobcu ako dotknutej osoby je možné určiť v konkrétnom prípade na základe dostupných informácií o ňom (zárobkovú činnosť na území Veľkej Británie vykonával v troch zamestnaniach v rokoch 2008 až 2012 u toho istého zamestnávateľa, rodičov a ostatnú rodinu navštevoval 3x ročne, vo Veľkej Británii bola i jeho družka, na území Slovenskej republiky nevlastní nehnuteľnosť, dane z príjmu platil na území Veľkej Británie) a jeho bydlisko v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti bolo potom určené v súlade s čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie) na základe posúdenia všetkých týchto informácií. Článok 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia odkazuje pri posúdení bydliska na úmysel žiadateľa a možno ho
použiť iba v prípade, ak nie je možné bydlisko žiadateľa určiť podľa kritérií daných v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Skutkové okolnosti zistené v konaní však preukazujú bydlisko žalobcu vo Veľkej Británii počas vykonávania jeho zárobkovej činnosti v tejto krajine. Vzhľadom na celkovú dĺžku jeho pobytu (2008 - 2012) a tri na seba nadväzujúce zamestnania u toho istého zamestnávateľa bolo možné pracovnú situáciu žalobcu vo Veľkej Británii považovať za stabilnú. Ďalšie skutočnosti, viažuce sa k Slovenskej republike ako využívanie služieb mobilného operátora pôsobiaceho na Slovensku, navštevovanie ošetrujúceho lekára, vlastníctvo motorového vozidla a bankového účtu nie sú silnejšími väzbami ako pracovné uplatnenie vo Veľkej Británii, ktorá bola miestom, kde žalobca pracoval a trávil i mimopracovný čas a k tejto krajine, si žalobca vytvoril úplne prirodzené väzby.
Žalovaný v podanom vyjadrení taktiež uviedol, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. Bydlisko je miesto, kde osoba zvyčajne býva a pre účely nároku na dávku v nezamestnanosti podľa všetkých dostupných informácií nemožno bydlisko žalobcu počas jeho zamestnania vo Veľkej Británii považovať za zachované na území Slovenskej republiky. Nad všetkými okolnosťami, ktoré správne orgány vzali do úvahy, prevažuje dĺžka a stabilita zamestnania žalobcu vo Veľkej Británii. S poukazom na tieto skutočnosti a na to, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnania poistený v nezamestnanosti v zmysle našich právnych predpisov, nemožno mu doby poistenia v nezamestnanosti, získané na území Veľkej Británie zohľadniť pre účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť pre účely vzniku nároku na dávku nezamestnanosti. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
Z administratívneho spisu, ktorý súdu predložil žalovaný a súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, vyplýva, že žalobca požiadal o dávku v nezamestnanosti žiadosťou zo dňa 17. 05. 2012, pričom zároveň predložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre zo dňa 10. 05. 2012 č. k. NR/2012/58868/59378(04-2012), ktorým bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 23. 04. 2012. Zároveň žalobca predložil i „Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia bydliska“, z ktorého vyplýva, že vykonával pracovnú činnosť vo Veľkej Británii od 21. 02. 2009 do 13. 04. 2012, pričom ako dôvod odchodu do iného členského štátu Európskej únie uviedol „lepšie pracovné podmienky“. Na území iného členského štátu pritom nevlastnil nehnuteľnosť, nemal nájom ani podnájom, počas dovolenky v zamestnaní sa zdržiaval na území Slovenska a na území iného členského štátu s ním nebola blízka osoba. Z vyhlásenia ďalej vyplýva, že počas dovolenky trikrát do roka navštevoval Slovenskú republiku a ako dôvod návratu na jej územie uviedol zdravotné problémy, túžbu po domove, pričom počas zamestnania v členskom štáte Európskej únie mal väzby na svoju rodinu, známych na území Slovenskej republiky, mal tu bankový účet a motorové vozidlo. Ďalej žalobca predložil doklad týkajúci sa jeho poistnej zmluvy, uzavretej s Komunálnou poisťovňou, a.s., zmluvu o bežnom účte uzavretú dňa 30. 06. 2010 s Tatra bankou, a.s., doklad o platbe mobilnému operátorovi zo dňa 21. 06. 2010.
Pobočka žalovaného v Nitre dňa 12. 07. 2012 vydala rozhodnutie č. 5802/2012-NR-DvN, ktorým rozhodla tak, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, ku ktorému pripojil výmenný lístok od všeobecného lekára zo dňa 13. 08. 2012, z ktorého vyplýva, že v rokoch 2009 až 2011 bol opakovane ošetrený v ambulancii tohto lekára v Nitre. Ďalej pripojil doklad týkajúci sa leteniek z roku 2009, žiadosť o úpravu spôsobu platenia poistnej zmluvy zo dňa 21. 12. 2009, súhlas s inkasom zo dňa 19. 02. 2009, potvrdenia o vklade v hotovosti z Tatra banky, a.s. zo dňa 30. 06. 2010 a 23. 06. 2011, zmluvu o bežnom účte z 30. 06. 2010, dodatok k zmluve o pripojení uzavretej s mobilným operátorom dňa 21. 06. 2010, výpisy z účtu vedeného v Tatra banke, a.s. za roky 2010, 2011, 2009, potvrdenie o trvalom pobyte, pokladničné bloky z obdobia rokov 2010, 2011. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol dňa 11. 10. 2012 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. októbra 2012, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP, pričom dospel k záveru, že žalovaným
zistený skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci, a preto toto rozhodnutie podľa 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "evidencia nezamestnaných občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa článku 1, písm. j/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“), na účely tohto nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
Podľa čl. 61 ods. 1, základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.
Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
Podľa 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
-- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
-- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
-- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkov činná osoba mala bydlisko v členskom štáte inom ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
Nezamestnaná osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte, ktorého právne predpisy sa naposledy na ňu vzťahovali.
Podľa článku 65 ods. 5, písm. a/ základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
Podľa článku 11, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov,
b/ situáciu dotknutej osoby vrátane:
i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým
miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky
trvania každej pracovnej zmluvy,
ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb,
iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti,
iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov,
v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná,
vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
Podľa článku 11, ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 10. 2012 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12. 07. 2012, v zmysle ktorého žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti potvrdil.
V predmetnom konaní o priznanie dávky v nezamestnanosti správne orgány postupovali podľa ust. § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom dospeli k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre priznanie dávky v nezamestnanosti, pretože v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, t. j. v období od 23. 04. 2009 do 22. 04. 2009 nebol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky podľa našich právnych predpisov a nezískal potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti na Slovensku. Nebolo však sporené, že žalobca bol zamestnaný a pracoval u toho istého zamestnávateľa na území Veľkej Británie, a to v období od 14. 04. 2008 do 16. 10. 2008, od 30. 10. 2008 do 09. 12. 2009 a naposledy od 21. 02. 2009 do 13. 04. 2012, teda na území iného členského štátu Európskej únie získal potrebnú dobu poistenia. Správne orgány mali posúdiť, či túto dobu poistenia získanú vo Veľkej Británii možno zohľadniť tak, akoby bola dosiahnutá podľa našich právnych predpisov v súlade so základným nariadením a vykonávacím nariadením, aplikácia ktorých je potrebná práve z dôvodu existencie doby poistenia vo Veľkej Británii. Správne orgány na základe žalobcom predložených listinných dokladov dospeli k tomu záveru, že doby poistenia získané na území Veľkej Británie nemožno žalobcovi zhodnotiť, nakoľko nepreukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenska počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii. Vychádzali z toho, že bydlisko žalobcu počas výkonu práce vo Veľkej Británii bolo v tejto krajine, čo odôvodnili poukazom na predložené listinné doklady a vyplnený formulár U002.
Po oboznámení sa s predloženým administratívnym spisom však súd dospel k záveru, že takýto názor žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný svoj názor o bydlisku žalobcu počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii a väzbách k tejto krajine vyvodil najmä z údajov, ktoré žalobca uviedol vo formulári označenom ako „Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia bydliska“, z dĺžky trvania pobytu a zamestnania žalobcu na území tejto krajiny (2008 - 2012), z periodicity návštev na území Slovenska (3x ročne), ktoré podľa žalovaného poukazujú na existenciu primárnych väzieb na štát zamestnania. V zmysle článku 1, písm. j/ základného nariadenia, pod bydliskom sa rozumie miesto, kde osoba zvyčajne býva. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že tento pojem treba chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi mimopracovný čas, pričom pre posúdenie bydliska je dôležitá i rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby ako i povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Z predloženého administratívneho spisu však nevyplýva, že by tieto okolnosti boli správne orgány zisťovali, pričom je nepochybné, že vychádzali iba z údajov, ktoré žalobca uviedol vo „Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska“ a z údajov uvedených vo formulári U002.
Podľa názoru súdu za účelom zistenia skutkového stavu v predmetnej veci, a teda i bydliska žalobcu počas výkonu práce vo Veľkej Británii bolo potrebné vykonať riadne dokazovanie vrátane vypočutia žalobcu (prípadne i jeho rodičov) ohľadne okolností jeho odchodu do iného členského štátu Európskej únie, vykonávania a stability práce, charakteru a pravidelnosti jeho návratov, resp. návštev na Slovensku, okolností a stability jeho bývania vo Veľkej Británii, pohnútok, ktoré ho v roku 2012 viedli k návratu na Slovensku. Záver o bydlisku žalobcu počas výkonu práce vo Veľkej Británii totiž nemožno podľa názoru súdu vyvodiť len z toho, že pracoval a „býval“ v tejto krajine. Vzhľadom k vzdialenosti našej krajiny a Veľkej Británie nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby počas pracovných aktivít vo Veľkej Británii „býval“, resp. sa častejšie vracal na Slovensko alebo častejšie navštevoval svojich príbuzných. Záver o bydlisku žalobcu vo Veľkej Británii nemožno vyvodiť ani z toho, že na území našej krajiny nevlastnil nehnuteľný majetok, pričom táto okolnosť v žiadnom prípade nemôže byť hodnotená pri posudzovaní bydliska v jeho neprospech.
Takýto názor súdu vychádza z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia v konaní pod sp. zn. 4Sžso/1/2011, 4Sžso/18/2011, 7Sžso/5/2012), v ktorej sa riešila obdobná problematika a z týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že bydlisko dotknutej osoby nemožno určiť len na základe predložených listinných dokladov. V predmetnej veci žalovaný vychádzal z toho, že bydlisko žalobcu vzhľadom na celkovú dĺžku jeho pobytu vo Veľkej Británii a trvanie jeho zamestnaní bolo možné určiť podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia na základe ním predložených listinných dokladov, a preto podľa jeho názoru na určenie skutočného miesta jeho bydliska nebolo potrebné zisťovať úmysel žalobcu podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. S takýmto názorom žalovaného sa nemožno stotožniť, pretože i pri zisťovaní bydliska žalobcu podľa čl. 11 ods.1 vykonávacieho nariadenia je potrebné určiť „centrum jeho záujmov“, čo nie je možné bez podrobného vypočutia žalobcu k jeho situácii, vrátane jeho rodinných väzieb a bývania v mieste zamestnania. Prítomnosť žalobcu na území Veľkej Británie v čase výkonu jeho zamestnania v tejto krajine podľa názoru súdu nebolo možné považovať za stabilnú bez toho, aby žalovaný okrem iného skúmal i jeho reálne bydlisko, resp. podmienky bývania v tom čase. Žalobca vo „Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska“ uviedol, že na území členského štátu EÚ nevlastnil nehnuteľnosť, nemal nájom ani podnájom a nebola tam s ním ani blízka osoba. Napriek tomu žalovaný bez vykonania riadneho dokazovania a náležitého zistenia skutkového stavu veci vyvodil záver, že bydlisko žalobcu počas jeho zamestnania vo Veľkej Británii nemožno považovať za zachované na území našej republiky a že so žalobcom bola vo Veľkej Británii i jeho družka (k tomuto zisteniu však žalovaný nezadovážil žiadny dôkaz).
Z uvedených dôvodov súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 10. 2012 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko žalovaným zistený skutkový stav (bez vykonania riadneho dokazovania vrátane podrobného výsluchu žalobcu, resp. i jeho príbuzných) je nedostačujúci pre posúdenie veci.
V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 OSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 12. 07. 2012, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 218 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12. 07. 2012 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný právnym názorom žalovaného. Bude však nevyhnutné vo vyššie naznačenom smere a za účelom zistenia skutkového stavu, doplniť dokazovanie okrem iného výsluchom žalobcu. V neposlednom rade bude potrebné, aby správne orgány osvedčili stanovisko príslušnej inštitúcie vo Veľkej Británii ohľadne bydliska žalobcu podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a následne po vzájomnej dohode s touto inštitúciou určili „centrum záujmov“ žalobcu. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu na právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia a táto viazanosť sa vzťahuje aj na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žalobca si toto právo neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).