Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/30/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: O. C., D.. XX.X.XXXX, N. S. D. XXX, o vymoženie 268,87 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.12.2012 č.k. -21

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.

Z a m i e t a návrh oprávnenej na prerušenie konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil, návrh na zmenu exekútora zamietol. Oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 21,55 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávnenej a žiadosti súdneho exekútora súd prvého stupňa vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihála pre vymoženie istiny 268,67 € s 0,25 % úrokom z omeškania denne od 9.3.2005 do zaplatenia, trov notára za spísanie notárskej zápisnice 81,76 €, poplatku za upomienky 5,97 €, trov právneho zastúpenia 26,56 €, trov právneho zastúpenia v exekúcii 29,87 €, poplatku za vydanie poverenia 16,60 € a trov exekúcie na základe vykonateľnej notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom, ulica generála Svobodu 1069/4, sp. zn. N 2365/2005, Nz 22739/2005 zo dňa 22.5.2005. Oprávnená podala návrh na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor mal voči zmene námietky, kde poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.4.2011. Keďže súd prvého stupňa exekúciu zastavil, poukazujúc aj na námietku exekútora, zmenu súdneho exekútora zamietol. Zo zmluvy o úvere č. 7280206 zo dňa 31.8.2004, ktorá bola uzavretá medzi oprávnenou a povinnou zistil, že povinná v úverovej zmluve splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby v mene povinnej uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa , resp. pre exekúciu podľa v platnom znení (ďalej len „“) na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splnenia jej dlho) a jej príslušenstva. Súd prvého stupňa z exekučného titulu, ktorým je predmetná notárska zápisnica zistil, že notárska zápisnica bola spísaná s Mgr. Tomášom Kušnírom, konajúcim v mene povinnej osoby na základe plnej moci spísanej v úverovej zmluve, ktorá je prílohou notárskej zápisnice. Po citácii o spotrebiteľských úveroch,

, súd prvého stupňa predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko sa v danom prípade jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa výpisu z obchodného registra o zápise oprávnenej vyplýva, že tak konala v rámci predmetu svojej činnosti. Na strane druhej, povinnou je fyzická osoba, a zo zmluvy o úvere nie je zrejmé, aby jej bol poskytnutý úver na výkon jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na zákona o spotrebiteľských úveroch súd prvého stupňa vyslovil, že úver poskytnutý oprávnenou je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v úverovej zmluve. S poukazom na ust. Exekučného poriadku konštatoval, že jednou s požiadaviek na to, aby bolo možné vykonať exekúciu na základe notárskej zápisnice je, že táto obsahuje právny záväzok, teda musí sa jednať o povinnosť zo záväzkového právneho vzťahu. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že exekučným titulom nemôže byť notárska zápisnica, ktorej účastníkom bola len jedna strana. Notárska zápisnica má totiž obsahovať dohodu oboch strán záväzkového právneho vzťahu, v ktorej sú presne vymedzené ďalšie požiadavky uvedené v citovanom ustanovení, okrem súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Aj z toho mal súd za zrejmé, že pokiaľ sa týka ostatných náležitostí notárskej zápisnice, tieto môžu byť vykonané len na základe zhodných údajov oprávnenej a povinnej osoby, preto súd prvého stupňa konštatoval, že notárska zápisnica môže byť exekučným titulom, len ak sú jej účastníkmi obe strany, t.j. oprávnená aj povinná, okrem súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Keďže v predmetnej veci bola notárska zápisnica spísaná len s povinnou, zastúpenou splnomocneným zástupcom, notárska zápisnica neobsahuje záväzok, ale len prehlásenie povinnej, preto nie je spôsobilým exekučným titulom.

O trovách exekúcie rozhodol podľa , , a Exekučného poriadku, v spojení s vyhláškou o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“), pretože k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej a tak jej súd uložil nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnenú zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 21,55 €, ktoré pozostávajú z časovej odmeny za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho preštudovanie v rozsahu 20 minút, t.j. 6,64 € podľa , nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon označený ako zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko súd mal za to, že v zmysle v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ďalej priznal paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa , , , a to za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa - Sociálna poisťovňa, t.j. za 3 úkony á 3,32 €, spolu 9,96 € a podľa náhradu hotových výdavkov v sume 1,36 € pozostávajúcich z poštových poplatkov. Odmenu exekútora zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty v sume 3,59 €.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená a navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne navrhla prerušiť konanie podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky.

Namietala, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na to, že súd prvého stupňa sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Konštatovala, že súd prvého stupňa nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už súd prvého stupňa preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi.

Poukázala na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkla, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.

Zdôraznila, že povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ust. Exekučného poriadku, oprávnená žiadala, aby súd postupom podľa ust. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust. Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá .

Namietala ďalej, že súd prvého stupňa svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Súd prvého stupňa zaobchádzal odlišne s povinnou na strane jednej a oprávnenou na strane druhej, kedy povinná mala zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnená mala v konaní pred súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jej postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu a nemala možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnej však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej, došlo k zmareniu exekúcie.

Uviedla, že je voči povinnej v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnej vymáha. Súd prvého stupňa vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdila, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení . Poukázala na to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinná nestratila právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinná udelila svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkala súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa ust. je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu.

Za nesprávny považovala aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. K návrhu na prerušenie konania podľa ust. poukázala na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citovala ust. , v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Tiež citovala z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitostí notárskej zápisnice.

Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v následovnom znení: „1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu oprávnenej nie je možné vyhovieť.

Uznesenie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je označená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Z obsahu notárskej zápisnice zo dňa 22.5.2005, napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, ul. generála Svobodu 1069/4 pod sp. zn. N 2365/2005, NZ 22739/2005, NCRLs 22448/2005 vyplýva, že osvedčenie o vyhlásení a uznaní právneho záväzku nebolo spísané s povinnou, ale tento úkon vykonal Mgr. Tomáš Kušnír, advokát Advokátskej kancelárie, so sídlom v Bratislave.

Za takejto situácie bolo pre posúdenie platnosti a vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu potrebné vyporiadať sa s platnosťou tohto úkonu, vykonaného inou osobou v mene povinného.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve) podľa medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide tu o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v splnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov.

V posudzovanom prípade bola povinná nútená súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určila práve oprávnená, a v ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Za takejto situácie je tu preukázateľný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinnej Mgr. Tomášom Kušnírom a povinnou, čo je zjavne prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve.

S poukazom na zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami oprávneného.

Napriek uvedeným skutočnostiam v notárskej zápisnici splnomocnený zástupca uznal právny záväzok povinnej vo výške 8.100,- Sk s tým, že táto suma sa bude ďalej úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 9.3.2005 do zaplatenia.

Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom k zastaveniu exekúcie.

Z uvedeného je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne a v mene povinnej vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a to pre rozpor záujmu zástupcu a zastúpeného.

Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil podľa .

O odmietnutí odvolania proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté podľa ustanovenia , podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 7, 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.12.2006 (exekučné konanie sa začalo 4.10.2005, preto v zmysle ust. § 240 ods. 1 Exekučného poriadku sa dokončí podľa práva platného do 1.12.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolanie proti rozhodnutiu o zmene exekútora nie je prípustné, lebo odvolanie proti takému rozhodnutiu nepripúšťa.

Pokiaľ teda súd návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné a odvolací súd preto nemal inú možnosť, ako ho odmietnuť.

V priebehu odvolacieho konania oprávnená s poukazom na a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhla konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1/. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2/. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Zároveň navrhla podľa ust. prerušiť konanie za účelom podania návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s .

Podľa ust. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska

Podľa súd preruší konanie, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa Exekučného poriadku, ak osobitný zákon4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno inter alia prerušiť. V zmysle odkazu 4c) ide napríklad o zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov alebo o o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení , ktoré zákony expressis verbis ustanovujú podmienky, za ktorých sa exekučné konanie prerušuje.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení na exekučné konanie možno teda aplikovať ustanovenia len vtedy, ak neustanovuje inak. v výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, okrem osobitným zákonom stanovených prípadov, medzi ktoré nespadá prerušenie konania v zmysle ustanovení .

Z uvedených dôvodov ustanovenia ani O.s.p na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiada oprávnená.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potencionálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie, je zrejmé, že prejudiciálne otázky, ktoré majú byť Súdnemu dvoru EÚ podľa návrhu oprávnenej predložené, sú irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a ich potencionálne zodpovedanie naň nemá reálny dosah. Na základe uvedeného v posudzovanom prípade nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva Súdnym dvorom EÚ.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa a zamietol.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách exekúcie, preto odvolací súd v zmysle ust. potvrdil aj tento výrok uznesenia.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. O. s. p v spojení s ust. .

Oprávnená bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.