Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4PP-38-2024.pdf
PDF · 100 KB
Case nature
Area
Subarea
4PP/38/2024
Uznesenie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.08.2024, o návrhu odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Svidníku, trvale bytom C. D. XXXX/XX, B., toho času v ÚVV a ÚVTOS Prešov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto
rozhodol:
Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Svidníku, trvale bytom C. D. XXXX/XX, B., toho času ÚVTOS Prešov o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom bývalého Okresného súdu Svidník zo dňa 2.11.2022 sp. zn. 2T/1/2022 právoplatným dňa 25.5.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.5.2023 sp. zn. 3To/3/2023 v trvaní 1 roka a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom bývalého Okresného súdu Svidník zo dňa 9.8.2019 sp. zn. 0T/18/2019 právoplatným dňa 9.8.2019 v spojení s uznesením bývalého Okresného súdu Košice I. sp. zn. 6PP/22/2020 zo dňa 16.4.2020 právoplatný dňa 16.4.2020 a v spojení s uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 6PP/22/2020 zo dňa 16.11.2023 právoplatným dňa 16.11.2023 v trvaní 2 mesiace a 12 dní z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 31.05.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh ods. A. B. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený odôvodnil tým, že vo výkone trestu sa správa slušne, dodržiava ústavný poriadok a nebol disciplinárne potrestaný. Za dobré správanie bol preradený zo stredného stupňa stráženia do minimálneho stupňa stráženia. Žiada vyhovieť jeho žiadosti kvôli jeho rodine, žene a deťom, ktorí veľmi zle znášajú, že je vo výkone trestu, najmä jeho dcéra, ktorá má len jeden rok a päť mesiacov. Čo najskôr sa chce o nich starať a pracovať, aby mali všetko, čo potrebujú. Má svoj vlastný byt a nemá problémové správanie. Nepije už sedem rokov a neužíva ani žiadne drogy. Okrem toho uviedol, že ho odsúdili za to, čo nespravil a bez dôkazov len za chybu, čo spravil a to, že uveril iným ľuďom, ktorými bol oklamaný a podvedený. Prišiel o vodičský preukaz, o peniaze ale najmä o svoju rodinu, lebo musel ísť do výkonu trestu a jeho rodina tým trpí najviac. Nevidí ako rastie jeho dcéra. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd jeho žiadosti vyhovel a podmienečne ho prepustil na slobodu.
Na prejednanie tohto návrhu súd v zmysle § 415 ods. 1 Trestného poriadku nariadil na deň 01.08.2024 verejné zasadnutie, na ktorom v rámci dokazovania vykonal výsluch odsúdeného a oboznámil obsah listinných dôkazov, vrátane pripojených súvisiacich spisov.
Odsúdený A. B. vo svojej výpovedi uviedol, že by chcel byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody kvôli jeho rodine, má družku a dcéru vo veku rok a sedem mesiacov, pričom ešte vychováva manželkine deti z jej prvého manželstva. Počas výkonu trestu sa správal slušne, nemal žiadne disciplinárne tresty ale ani odmeny, pretože ho často presúvali z jedného ústavu do druhého a nemal tak priestor na to, aby si vytvoril podmienky na dosiahnutie odmeny. Počas výkonu trestu pracoval a boli s ním spokojní. Pred nástupom do výkonu trestu pracoval v stavebníctve a aj po prípadnom prepustení by si hneď našiel prácu. Má vlastný byt, nepije a neberie žiadne drogy. Urobil jedinú chybu a to, že veril iným ľuďom a kvôli tomu ho zavreli. Čestne žije, pracuje a stará sa o rodinu.
Z odpisu Registra trestov SR generovanému elektronicky ku dňu 04.06.2024 a týkajúceho sa odsúdeného A. B. vyplýva, že tento bol od roku 2003, kedy je záznam o jeho prvom odsúdení, doposiaľ 12 krát súdne trestaný, pričom v prípade siedmich jeho odsúdení mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Vo väčšine prípadov to boli odsúdenia za trestné činy krádeže podľa § 212 Trestného zákona ale aj za trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 Trestného zákona, ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona, marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona, výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona a iné. Z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v konaní pred bývalým Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 0T 18/2019 (záznam č. 11 odpisu) bol podmienečne prepustený rozhodnutím bývalého Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. 6PP 22/2020, kedy sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil a výkon zvyšku trestu odňatia slobody mu bol nariadený dňa 16.11.2023.
Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že voči odsúdenému A. B. sa v súčasnej dobe nevedú žiadne neskončené trestné konania a všetky záznamy uvedené v tejto lustrácii sú zachytené v odpise z Registra trestov SR odsúdeného.
Z hodnotenia odsúdeného vypracovaného riaditeľom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa 06.06.2024 vyplýva, že odsúdený A. B., je konkubín, má dve deti, pôvodným povolaním je robotník v poľnohospodárstve a pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody bol bez trvalého pracovného pomeru. Odsúdený bol doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaný, z toho šesťkrát nepodmienečným trestom odňatia slobody. Odsúdený bol do výkonu trestu odňatia slobody predvedený dňa 29.09.2023 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov. Jeho správanie bolo počas spomenutého umiestnenia bez pozoruhodností, povinnosti si plnil a konfliktne sa neprejavil. V osobných veciach si udržiaval náležitý poriadok a čistotu, zásady osobnej aj kolektívnej hygieny mal osvojené. V kolektíve odsúdených sa prezentoval ako nekonfliktný typ, autority rešpektoval. V čase osobného voľna sa prevažne venoval hraniu spoločenských hier a sledovaniu televízneho vysielania. Kontakt s rodinou bol pravidelný, a to prostredníctvom všetkých zákonom dostupných možností. Dňa 14.11.2023 bol odsúdený premiestnený na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice. Po pobyte v nástupnom oddiele bol umiestňovacou komisiou zaradený do výchovného kolektívu s diferenciačnou skupinou „B“. Počas adaptačnej fázy na podmienky výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia neboli u odsúdeného zaznamenané žiadne negatívne tendencie v správaní či prežívaní. Správanie a vystupovanie odsúdeného v tamojšom ústave bolo na požadovanej úrovni, pokyny a príkazy príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže sa snažil plniť. V osobných veciach si udržiaval požadovaný poriadok, osobnej i kolektívnej hygiene venoval dostatočnú pozornosť. Interpersonálne konflikty nevyvolával. Do kultúrno – osvetových činností sa snažil zapájať, najčastejšie formou spoločenských hier. Nebol členom žiadneho záujmového krúžku. V období od 16.04.2024 do 06.05.2024 bol pracovne zaradený na nestráženom pracovisku mimo ústav HOWE 2. Pracovná morálka u odsúdeného bola hodnotená kladne. Odsúdený sa taktiež zapájal do výkonu činností zameraných na všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Prístup k uvedeným činnostiam bol hodnotený kladne, o čom svedčí kladný poznatok z apríla 2024. Kontakt s vonkajším prostredím udržiaval formou korešpondencie, návštev a telefonovania najmä so svojou družkou a deťmi. Dňa 03.05.2024 bol odsúdený Mestským súdom Košice preradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Na základe tohto rozhodnutia bol odsúdený dňa 21.05.2024 premiestnený do oddelenia výkonu trestu s miestom výkonu služby v B. Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov. Po absolvovaní pobytu v nástupnom oddiele mu bola stanovená diferenciačná skupina „B“. Správanie v tunajšom oddelení je na požadovanej úrovni, bez negatívnych prejavov. Voľný čas trávi sledovaním televízneho vysielania, športovými aktivitami a rozhovormi s odsúdenými. Kontakt udržiava s družkou a deťmi prostredníctvom telefonických hovorov a osobnej korešpondencie. Do pracovného procesu zaradený nie je, vykonáva
činnosti zamerané na všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti je veľmi málo sebakritický, skutok racionalizuje. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nebol odsúdený disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému vzniká dňa 10.06.2024. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. V prípade podmienečného prepustenia odporučil probačný dohľad a uloženie primeraných obmedzení a povinností počas plynutia skúšobnej doby odsúdeného, spočívajúcich v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Zároveň riaditeľ ústavu oznámil, že sa v zmysle § 415 ods. 3 Trestného poriadku pripája k žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Zo skráteného výpisu karty klienta – odsúdeného vyplýva, že A. B. v súčasnej dobe vykonáva dva zlúčené tresty odňatia slobody, a to jeden trest vo výmere jedného roka uložený bývalým Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 2T 1/2022, ktorý vykonáva v dobe od 29.09.2023 do 29.09.2024 v minimálnom stupni stráženia, a druhý trest predstavuje nevykonaný zvyšok trestu v trvaní dva mesiace a dvanásť dní uložený bývalým Okresným súdom Svidník v konaní pod sp. zn. 0T 18/2019, kde je predpokladaný nástup tohto trestu 29.09.2024 a predpokladaný koniec trestu 11.12.2024, kedy tento trest vykonáva v minimálnom stupni stráženia, pričom dátum podmienečného prepustenia z oboch spojených trestov je 10.06.2024.
Súd pripojil a na verejnom zasadnutí v rámci dokazovania oboznámil podstatný obsah spisu vedeného na bývalom Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2T 1/2022, z ktorého vyplýva, že rozsudkom zo dňa 02.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2023, súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo skutku, ktorý súd právne kvalifikoval ako prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj trest zákazu viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní troch rokov. Zároveň mu uložil trest prepadnutia veci – vodičského preukazu definovaného vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Krajský súd v Prešove na podklade odvolania obžalovaného uznesením č.k. 3To/3/2023 – 193 zo dňa 25.05.2023 jeho odvolanie zamietol. Následne súd výkon tohto trestu nariadil, pričom odsúdený A. B. výkon tohto trestu nastúpil dňa 29.09.2023. Súčasťou tohto spisu je aj uznesenie Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 12Nt/3/2023 zo dňa 19.03.2024, ktorým súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol, pričom Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5Tos/11/2024 zo dňa 18.06.2024 sťažnosť odsúdeného A. B. podanú proti vyššie uvedenému uzneseniu zamietol.
Z pripojeného spisu bývalého Okresného súdu Svidník vedeného pod sp. zn. 0T 18/2019, ktorý súd na verejnom zasadnutí v rámci dokazovania oboznámil vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 09.08.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2019 súd uznal obvineného A. B. za vinného zo skutku, ktorý súd právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a zároveň mu uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 2 roky. Po započítaní doby obmedzenia osobnej slobody odsúdeného od 08.08.2019 do 09.08.2019 do uloženého trestu, ktorému došlo uznesením zo dňa 04.09.2019, súd výkon tohto trestu nariadil, pričom odsúdený výkon trestu nastúpil dňa 03.01.2020. Súčasťou tohto spisu je aj uznesenie bývalého Okresného súdu Košice I sp. zn. 6Pp/22/2020 zo dňa 16.04.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2020, ktorým súd odsúdeného A. B. podmienečne prepustil z výkonu tohto trestu a určil mu skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov. Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 6Pp/22/2020 zo dňa 16.11.2023 rozhodol, že odsúdený A. B. zvyšok trestu v trvaní 2 mesiace a 12 dní, z ktorého bol podmienečne prepustený, vykoná. Následne bol výkon zvyšku tohto trestu nariadený. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 49Nt/12/2024 zo dňa 03.05.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2024, súd odsúdeného A. B. na výkon tohto trestu ako aj trestu vykonávaného na základe rozsudku bývalého Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T 1/2022 v trvaní 12 mesiacov preradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 415 ods. 1, 3, 4 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu. O návrhu podľa odsekov 1 až 3 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.
Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 ods. 5 Trestného zákona opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné.
Súd predovšetkým preskúmal splnenie formálnych podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody a zistil, že odsúdený tieto podmienky spĺňa vo vzťahu k výkonu trestu uloženého mu bývalým Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 2T 1/2022, kde polovica trestu spolu s nevykonaným zvyškom trestu uloženého mu v konaní na bývalom Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 0T 18/2019 uplynula dňa 10.06.2024, čo vyplýva nielen zo skráteného výpisu klienta – odsúdeného A. B., ktorú predložil ÚVTOS Prešov ale tento údaj korešponduje aj s obsahom spisov, ktoré súd na verejnom zasadnutí v podstatnom rozsahu oboznámil. Vo vzťahu k zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov a 12 dní uloženého bývalým Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 0T 18/2019 súd uvádza, že z obsahu predmetného spisu vyplynulo, že tento trest predstavuje zvyšok nevykonaného trestu po podmienečnom prepustení, ktorý súd nariadil odsúdenému vykonať z dôvodu, že tento sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil. S poukazom na ustanovenie § 68 ods. 5 Trestného zákona opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné, čím nie je splnená zákonná podmienka na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený aj z výkonu tohto trestu.
Zákonným predpokladom podmienečného prepustenia odsúdeného, okrem splnenia formálnych kritérií, ktorým je uplynutie požadovanej dĺžky výkonu trestu v závislosti od závažnosti trestného činu, je posúdenie, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Splnenie tejto materiálnej podmienky sa tiež (okrem iných) viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného. V danom prípade je nevyhnutné uviesť, že odsúdený v priebehu výkonu trestu neporušoval pravidlá a normy, ktoré sú pre výkon trestu stanovené a z jeho hodnotenia vyplýva bezproblémový výkon trestu, o čom svedčí aj to, že nebol nielen disciplinárne potrestaný ale neboli zaznamenané ani žiadne iné nedostatky v jeho správaní.
Druhou kumulatívnou materiálnou podmienkou potrebnou na posúdenie, či odsúdený splnil podmienky na podmienečné prepustenie je možné očakávanie, že v budúcnosti povedie riadny život. V tejto súvislosti súd poukazuje na nasledovné rozhodnutia súdov:
„Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé osebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Dosiahnutý stupeň nápravy je preto potrebné posudzovať nielen podľa správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ale je nutné skúmať, či sa odsúdený zbavil záporných vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol odsúdený, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu trestný čin spáchať“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Urtos/7/2020 z 19.11.2020).
Judikatúra týkajúca sa hodnotenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bola naposledy zhrnutá v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/2022 z 24.05.2022. „Ústavný súd nespochybňuje, že trestná minulosť je relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného. Avšak predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody či koľkokrát porušil podmienky podmienečného prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že povedenie riadny život“.
Podľa nej zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (IV. ÚS 85/2011, IV. ÚS 321/2013). Zmyslom podmienečného prepustenia teda nie je odmeniť odsúdeného za dobré správanie vo výkone trestu – nejde o dobrodenie pre odsúdeného, a nemôže tak byť ani paušálne vylúčené u niektorých kategórií odsúdených, napr. recidivistov, ako špecifické sprísnenie trestného postihu. Nariadenie podmienečného prepustenia z výkonu trestu je namieste vtedy, ak už k náprave, resp. k dosiahnutiu účelu trestu ďalší pobyt odsúdeného vo výkone trestu nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, čo ale v tomto prípade splnené nie je. Súd poukazuje na trestnú minulosť odsúdeného, ktorá je relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného. Aj keď predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca, je ale potrebné zdôrazniť, že A. B. bol celkovo 12 krát súdne trestaný a je teda zrejmé, že dodržiavanie noriem spoločnosti nebolo v minulosti jeho prioritou. Súd sa teda nemôže stotožniť s jeho subjektívnym hodnotením vlastnej osoby spočívajúcom v tom, že sa jedná o slušného občana, ktorý poctivo pracoval a poriadne sa staral o svoju rodinu, pretože na takéto hodnotenie nie je z pohľadu súdu žiaden dôvod, a naopak, vedenie riadneho života z pohľadu súdu vyzerá úplne odlišne od toho života, ktorý viedol doposiaľ odsúdený. Odsúdený mal dostatok času a priestoru už po prvom svojom odsúdení v roku 2003 a po výkone prvého nepodmienečného trestu odňatia slobody v ďalšom priebehu svojho života preukázať, že chce žiť slušným životom. To ale v minulosti nevyužil a nie je podľa presvedčenia súdu predpoklad, že sa tak stane aj v budúcnosti. Z povahy trestných činov, za ktoré bol odsúdený vyplýva, že tento má sklon páchať nielen majetkovú ale aj násilnú trestnú činnosť, teda sa v jeho prípade jedná o špeciálneho recidivistu, u ktorého ani opakované výkony trestov odňatia slobody neviedli ku korekcii jeho správania. Neexistuje pritom žiadna skutočnosť, ktorú by súd mohol hodnotiť v tom smere, že by sa niečo na jeho doterajšom správaní zmenilo a že možno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život. Ani predchádzajúce rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení z výkonu trestu uloženého bývalým Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 0T 18/2019 a z toho plynúci prospech
pre odsúdeného v podobe pobytu na slobode ho vôbec neviedli k tomu, aby svoje správanie zmenil a v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa dopustil ďalšieho trestného činu, ktoré malo za následok rozhodnutie o výkone zvyšku trestu odňatia slobody. Je potrebné poukázať aj na postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, ktorú popiera, čo je samozrejme jeho právom ale súd za tohto stavu pochybuje, že sa pri tomto nekritickom postoji z trestnej činnosti poučí. Preto hoci trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, či koľkokrát porušil podmienky podmienečného prepustenia, jeho opakované odsúdenia a krátke pobyty na slobode kým sa nedopustil ďalšej trestnej činnosti dávajú súdu pri komplexnom hodnotení odsúdeného možnosť urobiť záver odlišný od záveru riaditeľa ústavu na výkon trestu uvedeného v jeho hodnotení o strednom riziku recidívy, pretože na tento záver nie je vzhľadom na osobu odsúdeného žiaden dôvod a riziko recidívy pri komplexnom posúdení osoby odsúdeného súd považuje za tak vysoké, že znemožňuje pozitívne rozhodnutie o jeho žiadosti pre nesplnenie materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie uvedených v § 66 ods. 1 Trestného zákona.
Preto súd návrh odsúdeného zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.