Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoE-31-2013.pdf
PDF · 99.59 KB
Case nature
Subarea
4CoE/31/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému B. J., bytom T. XX, o vymoženie 373,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42176778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 1Er 370/2003 - 17 zo dňa 14.11.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania.
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil. Zastavil exekúciu a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.
V odôvodnení uviedol, že podaním zo dňa 17.08.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov, vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného, pričom navrhlo zastaviť exekúciu a priznať mu náhradu trov konania.
Súd následne citoval ust. § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že vedľajšie účastníctvo je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania a už zo svojej podstaty je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené z dôvodu, že ust. § 93 Občianskeho súdneho poriadku nie je na exekučné konanie aplikovateľné.
Ďalej uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 1116/2003, NZ 49658/2003 zo dňa 18.06.2003, v ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe plnej moci zastupujúci advokáta Mgr. Tomáša Kušníra uznal dlh za povinného voči oprávnenému v celkovej výške 665,74 Eur (20 056,- Sk), s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 28.04.2003 do zaplatenia.
Súd mal preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 07.03.2003 zmluvu o úvere č. 8150343, súčasťou ktorej je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Súd považoval splnomocnenie udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi za neplatné. Dlžník sa nám vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať dlh v dobe, keď ešte nemal ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške. Splnomocnenie je neurčité, všeobecné a absolútne neplatné. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Navyše splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté, bolo súčasťou vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej zmluvy, pričom súdu je z jeho činnosti známe, že veriteľ používal rovnaký formulár úverovej zmluvy s rovnakým inkorporovaným plnomocenstvom opakovane v mnohých prípadoch a dlžník ho nemohol nijako ovplyvniť. Je zrejmé, že nevyjadruje skutočnú vôľu dlžníka. Súd konštatoval, že notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, lebo nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako na spôsobilý exekučný titul kladú.
Z týchto dôvodov súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku).
Výrok o trovách exekúcie odôvodnil ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal náležite dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Dôvody odvolania bližšie konkretizoval. Žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ust. §109 ods. l písm. b) Občianskeho súdneho poriadku prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Zároveň predložil návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v nasledovnom znení:
„1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“
V zákonom stanovenej lehote podalo proti uzneseniu odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov. Uviedli, že z ust. § 93 ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd rozhoduje o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh, teda iba v prípade, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, aby niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Taktiež nesúhlasili s tým, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. S účinnosťou od 15.10.2008 bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená nová skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. V tejto skupine subjektov nie je potrebné preukazovať hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, keďže na vstup do konania ich legitimizuje samotný zákon. V prípade, že sa súd nestotožní s ich argumentáciou, žiadali konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie. Navrhli zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa.
Povinnému bolo odvolanie oprávneného doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Zákonný sudca podaným odvolaniam nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Podľa ust. § 93 ods. 2, 3 a 4 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a)
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že podaním doručeným súdu dňa 19.08.2011 v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p., vedľajší účastník oznámil súdu prvého stupňa vstup do konania na strane povinného.
Z ust. § 93 ods. 3 O. s. p. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, keď účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Prvostupňový súd preto pri rozhodovaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nebol dôsledný. Zákon totiž umožňuje rozhodovať o pripustení výlučne len na návrh (resp. námietku niektorého účastníka), avšak z obsahu spisu takýto návrh nevyplýva.
Odvolací súd sa stotožnil taktiež s odvolacou námietkou vedľajšieho účastníka pokiaľ ide o možnosť vstupu vedľajšieho účastníka do exekučného konania. V zmysle ust. § 93 ods. 2 O. s. p. sa ako vedľajší účastník môže zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom je okrem iných aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v o priestupkoch znení neskorších predpisov. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov je takouto právnickou osobou, a preto jej vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka na základe zákona je možný.
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. i) O. s .p., lebo na vydanie takéhoto rozhodnutia neexistovali dôvody. Zo strany účastníkov neboli vznesené žiadne námietky neprípustnosti.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka, nevznikla potreba prerušiť konanie a predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere č. 8150343 uzavretej dňa 07.03.2003, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 398,33 Eur (12 000,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal splatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 218,75 Eur (6 590,- Sk), t. j. celkom 617,07 Eur (18 590,- Sk) v 13 dvojtýždňových splátkach po 47,47 Eur (1 430,- Sk) (v spise na č. l. 5). Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým povinný (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 1116/2003, NZ 49658/2003, vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 18.06.2003 (v spise na č. l. 3), v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír uznal dlh za povinného voči oprávnenému v celkovej výške 665,74 Eur (20 056,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 28.04.2003 do zaplatenia, ktorý mal povinný splatiť do 25.06.2003 k rukám oprávneného (bod 4 zápisnice).
Podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.
Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu zákona, pretože za povinného uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného (povinného). Vyplýva to zo skutočnosti, že oprávnený určil vopred Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo k verejnému napomenutiu zverejnenému v Bulletine slovenskej advokácie 7-8/2009 na č. l. 56, ktorým bol disciplinárne obvinený Mgr. Tomáš Kušnír uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v ust. § 18 ods. 3, § 2 ods. 2 a 4 citovaného zákona. Mgr. Kušnír ako zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.
Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Odvolací súd uvádza, že aj keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje, že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky neopodstatnené. Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, t.j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnému.
Podľa ust. § 251 ods. 3 O. s. p. ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Súčasťou podaného odvolania bol návrh právneho zástupcu oprávneného, aby bolo konanie prerušené a vec predložená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy
Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva a právny poriadok.
Odvolací súd nepovažoval za opodstatnený návrh na prerušenie konania. Súd prvého stupňa pri posudzovaní zákonnosti vedenej exekúcie skúmal materiálnu a formálnu stránku notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvého stupňa na daný prípad neaplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vôbec. Exekúcia bola zastavená postupom podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekúciu je možné zastaviť na návrh, ale aj bez návrhu. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky nebol dôvodný.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p., súd konanie preruší, ak
rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
K návrhu na prerušenie konania odvolací súd poukazuje na to, že Exekučný poriadok ako osobitný právny predpis neobsahuje ustanovenia týkajúce sa prerušenia exekučného konania. Odvolací súd poukazuje na ust. § 251 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. I napriek citovaným ust. o možnosti prerušiť konanie v prípade, ak súd požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke a úprave vyplývajúcej z Exekučného poriadku, súd s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a uplatnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenými smernicou Rady 93/13/EHS (rozhodnutie Cofidis C - 470/00).
Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený namietal, že súd mu svojim postupom bráni vo vymožiteľnosti bežnej pohľadávky. K tomu odvolací súd uvádza, že pre občianskoprávne vzťahy je typický princíp zmluvnej voľnosti. Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka sú účastníci povinní dbať o to, aby pri úprave zmluvných povinností bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo porušené. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).
Odvolací súd nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Návrh na prerušenie konania bol preto ako nedôvodný zamietnutý.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p..
O trovách odvolacieho konania účastníkov rozhodne súd prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania nerozhodol (§ 224 ods. 1 a 4 O. s. p.).
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.