Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-282-2012.pdf
PDF · 139.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/282/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Ľudová 14,040 11 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovoo vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.009,35 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu žalobkyne čo do zvyšku z a m i e t a.
O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25.9.2012 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1700 eur ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že si niekedy v apríli 2004 požičala od spoločnosti POTOTOVOSŤ 12.000 Sk a mala vrátiť o 6 760 Sk viac. V uvedenej zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, preto nemala platiť viac ako 12.000 Sk. Nakoľko nevedela, že spoločnosť neprávom požaduje aj poplatky za úver, požičala si po splatení prvej pôžičky od spoločnosti dňa 03.08.2004 ďalší úver č. XXXXXXX vo výške 16.000 Sk a mala vrátiť o 12.800 Sk viac. Po tomto druhom úvere sa dostala do ťažkostí a spoločnosť si bez jej vedomia zaobstarala exekučný titul a to notársku zápisnicu. Na tomto základe vedú proti žalobkyni exekúciu a pravidelne jej z platu strhávajú nemalú suma a dlh sa vyšplhal do niekoľko tisícovej čiastky eur. Minulý rok sa dozvedela z televízie a internetu, že spoločnosť POHOTOVOSŤ si od ľudí pýta nekresťanské peniaze neprávom. Preto požaduje od spoločnosti POHOTOVOSŤ všetky peniaze, ktoré zaplatila naviac a tým sa bezdôvodne obohatila. Z prvej zmluvy sa spoločnosť obohatila o 224 eur a pri druhej zmluve už zaplatila niekoľko tisíc eur, nevie uviesť presne koľko ale asi okolo 1476 eur. Nedávno jej súd zaslal uznesenie o zastavení exekúcie, pretože neexistuje exekučný titul. Doteraz to ešte nie je právoplatné a POHOTOVOSŤ jej strháva peniaze z výplaty aj naďalej. Žalobkyňa chcela uvedený problém riešiť aj mimosúdne, preto dvakrát žiadala spoločnosť POHOVOTOSŤ o riešenie, ale na prvý list nereagovali a na druhý list prišla odpoveď, že na základe zmluvy o úvere má plniť. Krajský súd v Prešove vo viacerých prípadoch povedal, že spoločnosť POHOTOVOSŤ používa vo svojich zmluvách nekalé praktiky a požaduje od ľudí nehorázne peniaze a ich notárske zápisnice nie sú spôsobilé exekučné tituly.
Súd na pojednávaní dňa 23.4.2013 pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 2.075,38 eur ako aj trovy konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný so žalobou žalobkyne nesúhlasil a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to žiadosťou žalobkyne o vrátenie peňazí zo dňa 24.2.2012, predžalobnou výzvou zo dňa 22.6.2012, kópiou uznesenia tunajšieho súdu č.k. 6Er/157/2005-15 zo dňa 27.6.2012, odpoveďou žalovaného zo dňa 27.7.2012. Ďalej súd vykonal dokazovanie písomným podaním žalobkyne zo dňa 19.11.2012, zo dňa 18.12.2012 spolu s prílohami, zo dňa 16.1.2013, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 23.11.2012, zo dňa 25.1.2013, rozšírením návrhu žalobkyne datovaným dňa 21.4.2013, písomným vyjadrením žalovaného datovaným dňa 18.4.2013, prednesmi právneho zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovaného, exekučným spisom sp.zn. Ex 1135/05 Dk súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 2.4.2004 uzavrel žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník úverovú zmluvu č. XXXXXXX, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 12.000,- Sk (398,33 eur) za poplatok 6760,- Sk (224,39 eur). Ročná precentuálna miera nákladov v zmluve nie je uvedená.
Následne dňa 3.8.2004 uzavrel žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník úverovú zmluvu č. XXXXXXXX, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 16 000,- Sk (531,10 eur) za poplatok 12.800,- Sk (424,88 eur). Ročná precentuálna miera nákladov v zmluve nie je uvedená.
Kópie predmetných zmlúv spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru sú prílohou podania žalovaného zo dňa 25.1.2013. Žiadna zo strán sporu nerobila sporným to, že žalovaný poskytuje úvery ako svoje podnikanie a že žalobkyňa nebrala úver na podnikanie. Rovnako žalovaný nepoprel, že v zmluvách neuviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ide o formulárové zmluvy, ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľ finančnej služby mala predložené v štandardnej podobe vo forme vopred spracovaného tlačiva.
Žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne uviedol, že v čase, keď bol poskytovaný úver, nebola vyžadovaná ročná percentuálna miera nákladov, z toho dôvodu aj uvádzaná nebola, táto bola zavedená až podstatne neskôr, preto žiadajú žalobu žalobcu zamietnuť. V danom prípade nebola splnená podmienka, že k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo tak, ako to tvrdí žalobkyňa, úmyselným konaním žalovaného, preto trvá na svojom písomnom stanovisku, žiada žalobu zamietnuť poukazujúc na tú skutočnosť, že vo veci prebieha exekúcia a exekučné konanie ešte nebolo doposiaľ zastavené. Žalovaný poukázal na to, že v danej veci sa žalobkyňa dostala do omeškania a aj keby pripustili bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného, je tu stále nárok na zákonné úroky z omeškania a to odo dňa omeškania, čo je dňa 21. 09. 2004. Preto výška bezdôvodného obohatenia nie je v takom rozsahu, ako je uvedená v zmene žaloby.
Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že nesúhlasí s tým, že na daný právny vzťah sa má aplikovať trojročná premlčacia doba. Ide o desaťročnú premlčaciu dobu. Aj z podania žalovaného zo dňa 18. 04. 2013 vyplýva, že daná spoločnosť poskytuje predmetné úvery už 10 rokov, tieto zmluvy vypracúvajú ich právnici, preto je zrejmé, že išlo zo strany žalovanej spoločnosti o úmysel neuvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Uvedené potvrdilo už niekoľko rozhodnutí druhostupňových súdov. V prípade absencie RPMN ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú súd musí prihliadať ex offo, preto skutočnosť prebiehajúceho exekučného konania je v danom prípade nepodstatná. Jednoznačne ide o občianskoprávny vzťah aj z toho titulu, že pôžička bola odovzdaná pri uzavretí zmluvy, čo znamená, že ide o reálny obchod a zmluvu o pôžičke a nie o úverovú zmluvu. Každý úkon sa musí posudzovať z hľadiska jeho obsahu a nie tak, ako ho označí vo vopred
predformulovaných zmluvách žalovaný, preto ide o jednoznačne občianskoprávny vzťah a tento spadá pod režim spotrebiteľských úverov. Uplatňovaná suma vo výške 2.075,38 eur pozostáva z dvoch čiastok bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplynuli z dvoch zmlúv. Prvá zmluva č. XXXXXXX, kde bola pôžička vo výške 398,33 eur, pri danej zmluve došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 234,35 eur a to tým, že žalovaná zaplatila namiesto pôžičky aj platby nad rámec v celkovej výške 632,68 eur a pri druhej zmluve č. XXXXXXX, kde bola pôžička 531,10 eur, keďže zaplatila žalobkyňa dobrovoľne resp. cestou exekúcie 2.372,13 eur, došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného vo výške 1.841,03 eur. Súčtom týchto dvoch bezdôvodných obohatení z predmetných zmlúv došlo k výslednej sume bezdôvodného obohatenia vo výške, aká je uvedená v petite zmenenej žaloby.
V liste zo dňa 24.2.2012 žalobkyňa uviedla, že dňa 3.8.2004 si požičala 16.000 Sk a uvedenú sumu mala splácať po 2.880 Sk. Dostala sa do finančných ťažkostí a omeškala sa so splátkami. Žalobkyňa sa teraz dozvedela na internete, že uvedená exekúcia je neplatná a žalovaný nemá právo na také vysoké plnenie a poškodzuje spotrebiteľov. K uvedenému dňu už vrátila to, čo si požičala a žiada o vrátenie 1000 eur ktoré žalovaný vymohol neprávom. Listom zo dňa 22.6.2012 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia z dvoch úverov v sume 1.624 eur pred tým, ako podá žalobu na súd. Žalovaný v liste zo dňa 27.7.2012 adresovanom žalobkyni uviedol, že podpísaním zmluvy o úvere číslo XXXXXXX dňa 3. 8. 2004 sa zaviazala splácať svoj dlh podľa splátkového kalendára. Tento nedodržala, čím sa dostala do omeškania a dlh na uvedenej zmluve predstavuje čiastku 928,10 eur.
V písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2012 žalovaný uviedol, že je presvedčený, že z jeho strany neprišlo k bezdôvodnému obohateniu a je zároveň toho názoru, že prípadné nároky žalobcu v žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia a zmluvy o úvere č. XXXXXXX a zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX sú už premlčané. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca dobrovoľnými platbami v roku 2004 uhradil dlh v celom rozsahu. Žalovaný je preto toho názoru, že ide o nenárokovateľnú sumu, nakoľko sa stal predmetný nárok žalobcu premlčaný ešte v roku 2007. Žalobca sa obrátil na tunajší súd so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 25.09.2012, a teda nárok žalobcu nebol uplatnený v zákonom stanovenej objektívnej dobe, ktorá je ustanovená v § 107 ods. 2 OZ, a preto ide o nárok premlčaný. Nakoľko sa žalobca ako povinný subjekt dovoláva bezdôvodného obohatenia, pričom došlo k márnemu uplynutiu jednej z dôb (subjektívnej), nemožno žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia týkajúci sa bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX bol podaný predčasne. Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 6Er/157/2005-15, na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, nie je doposiaľ právoplatné. Dňa 16.07.2012 bolo voči predmetnému uzneseniu prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného podané odvolanie. Žalovaný si ďalej dovoľuje uviesť, že nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uplatnený v žalobe je navyše premlčaný, a to z rovnakých dôvodov, ktorými žalovaný argumentuje aj pri premlčaní nároku na bezdôvodné obohatenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Nakoľko bola žaloba podaná dňa 25.09.2012, žalovaný má z predkladaných argumentov minimálne nárok na všetko plnenie prijaté do 25.09.2009. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa o bezdôvodnom obohatení z oboch zmlúv o úvere dozvedel z médií v roku 2011, je bezpredmetné. Žalovaný vychádza z toho, že nakoľko uplynula objektívna premlčacia doba, nie je potrebné skúmať začiatok plynutia resp. uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Z uvedeného vyplýva, že nemožno prípadné právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených dôb. Žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní, žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Ako vyplýva z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.1.2013 žalobkyni bol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX poskytnutý úver vo výške 398,33 eur (12 000 Sk), zvýšený o príslušný poplatok vo výške 224,39 eur (6 760 Sk). Nakoľko žalobkyňa uhradila poskytnutý úver s poplatkom a ani nenamietala poskytnutie úveru, má žalovaný za to, že finančné prostriedky vo výške 398,33 eur jej boli zo
strany žalovaného poskytnuté resp. odovzdané. Žalobkyni bol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX poskytnutý úver vo výške 531,10 eur (16 000 Sk), zvýšený o príslušný poplatok vo výške 424,88 eur (12 800 Sk). Potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti dlžník (žalobkyňa) vlastnoručne podpísal na zmluve o úvere č. XXXXXXX. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX žalobkyňa uhradila sumu spolu 632,68 eur, z toho 398,33 eur poskytnutý úver, 224,39 eur dohodnutý poplatok a 9,96 eur ako pokuta pri dlhu splatnom (bod 4 Všeobecné podmienky poskytnutia úveru). Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX žalobkyňa uhradila sumu 9,96 eur ako pokutu pri dlhu splatnom. Nakoľko žalobkyňa neuhradila žiadnu splátku úveru, žalovaný na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu podal návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 16.11.2004 uhradila žalobkyňa sama sumu 95,63 eur a dňa 29.03.2006 sumu 23,24 eur. Ostatné platby v zmysle Splátok a pokút (viď príloha Splátky a pokuty) vymohol súdny exekútor v priebehu exekúcie, a to spolu vo výške 2.129,69 eur. Žalobkyňa teda spolu uhradila sumu 2.248,56 eur (118,87 eur + 2 129,69 eur).
Žalovaný v písomnom vyjadrení datovanom dňom 18.4.2013 a predloženom na pojednávaní dňa 23.4.2013 uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že by sa žalovaný mal údajne úmyselne bezdôvodne obohatiť. Žalovaný je toho názoru, že žalobca vo svojom vyjadrení nijako nepreukázal úmyselné konanie žalovaného Podľa názoru žalovaného úmyselné konanie je potrebné jednoznačne preukázať avšak akýkoľvek dôkaz o úmysle žalovaného vo vyjadrení žalobcu absentuje. Preto žalovaný toto tvrdenie považuje za irelevantné. Žalovaný sa teda nestotožňuje s názorom žalobcu, pretože žalovaný stále trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo vyjadrení zo dňa 19.11.2012 a to k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote. Žalovaný síce považuje judikatúru súdov Slovenskej republiky za významný sceľovací prvok rozhodovania v obdobných veciach, no zároveň má za to, že poukázanie na nejaké súdne rozhodnutie v obdobnej veci nie je pre súd záväzné, a teda nie je povinný brať ho pri rozhodovaní do úvahy. Súdne rozhodnutia vydané iným ako Ústavným súdom a Najvyšším súdom SR nemožno považovať za tak právne významné, nakoľko súdy nižšej inštancie sa pri svojej rozhodovacej činnosti pridržiavajú judikatúry, ktorej tvorcom sú spomínané dva súdy, teda súdy inštancie najvyššej. Čo sa týka rozsudkov, ktoré k vyjadreniu pripojil žalobca, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v daných veciach nebolo možné podať mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie. Žalovaný považuje za nevyhnutné vyjadriť sa k tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého exekúcia pri jednej zo žalovaných zmlúv prebieha bezdôvodne a bola nariadená neprávom. Exekučné konanie začalo na základe právoplatného exekučného titulu o čom svedčí aj fakt, že exekučné konanie ku dnešnému dňu stále riadne prebieha. Z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o legitímnosti exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca v písomnom podaní datovanom dňom 21.4.2013 a predloženom na pojednávaní dňa 23.4.2013 prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného v čase uzavretia predmetných zmlúv Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zmluvy údaj RPMN neobsahovali, považujú sa zmluvy za bezúročné a bez poplatkov. Na základe uvedeného pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve, mal žalobca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny na každú zmluvu tzn. na sumu 398,33 eur (zmluva č. XXXXXXX) a 531,10 eur zmluva č. XXXXXXX.
Žalobca sa návrhom žalobou zo dňa 18.9.2012 domáhal, aby sú uložil žalovanému zaplatiť sumu 1700 eur spolu s trovami konania. Na základe zmeny skutočností s ohľadom na úhrady žalovanému vykonávané zrážkami z príjmu žalobcu týmto rozširuje žalobca žalobu. Aktuálny stav splácania zmluvy č. XXXXXXX: pôžička: 398,33 eur, splatené: 632,68 eur, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného 234,35 eur. Zmluva č. XXXXXXX: pôžička: 531,10 eur, splatené: 2.372,13 eur, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného: 1.841,03 eur. Z prílohy predloženej žalovaným vypracovanej ku dňu 21.1.2013 vyplýva výška úhrad v sume 2.248,-eur. Po tomto dátume boli vykonané úhrady dňa 19.02.2013 v sume 43,44 eur a dňa 14.03.2013 v sume 40,45 eur a 04/2013 v sume 39,68 eur. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd vydal tento rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.075,38 eur. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Ako vyplýva z § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a je záväzná pre Slovenskú republiku vstupom do Európskej únie dňa 1.5.2004.
V zmysle čl. 4 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len Smernice, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 4 ods. 6 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V zmysle § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmlúv, ďalej len zákon, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Z § 3 ods. 1 zákona vyplýva, že veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Ako vyplýva z § 4 ods. 2, písm. g) zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania žalobkyne, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 2.4.2004 uzavrel žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník úverovú zmluvu č. XXXXXXX, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 12.000,- Sk (398,33 eur) za poplatok 6760,- Sk (224,39 eur). Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve nie je uvedená. Žalobkyňa úverovú zmluvu aj s poplatkom zaplatila dňa 29.7.2004, čo je zrejmé z výpisu splátok žalobkyne k predmetnému úveru, ktorý tvorí prílohu podania žalovaného zo dňa 25.1.2013.
Dňa 3.8.2004 uzavrel žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník úverovú zmluvu č. XXXXXXXX, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 16 000,- Sk (531,10 eur) za poplatok 12.800,- Sk (424,88 eur). Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve nie je uvedená. Žalobkyňa do dňa 16.1.2013 na základe predmetnej zmluvy uhradila žalovanému sumu 2248,56 eur a dňa 19.2.2013 bola vykonaná úhrada v sume 43,44 eur, dňa 14.3.2013 úhrada v sume 40,45 eur a v mesiaci apríl 2013 úhrada v sume 39,68 eur, čo je zrejmé z výpisu splátok žalobkyne k predmetnému úveru, ktorý tvorí prílohu podania žalovaného zo dňa 25.1.2013 a zároveň z výpisu splátok žalobkyne k predmetnému úveru a dokladu p vyplatenej mzde a vykonaných zrážkach žalobkyne za mesiac 2013 predložených zástupcom žalobkyne na ostatnom pojednávaní.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci ide jednoznačne o zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktoré je potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. V Obchodnom zákonníku je upravená úverová zmluva ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne normy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť.
Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Ide o porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľovi na orientáciu v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery. Absenciu tohto údaja v zmluve o úvere nespája zákon s právnym následkom neplatnosti zmluvy o úvere, ale poskytuje ochranu spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V prejednávanej veci, na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere č. XXXXXXX, podľa ktorej bola žalobkyňa povinná vrátiť poskytnutý úver 12.000,- Sk (398,33 eur) zvýšený o poplatok 6760,- Sk (224,39 eur). Žalobkyňa k predmetnej úverovej zmluve uhradila celkovo 632,68 eur a posledná platba bola evidovaná dňa 29.7.2004, teda ešte pred splatnosťou celej pohľadávky, ktorá mala nastať až 15.10.2004.
Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa mala vrátiť iba sumu 398,33 eur, je plnenie v sume 234,35 eur, ktoré žalovaný od žalobkyne vyžadoval a nakoniec aj prijal, plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný vydať. V uvedenej časti súd žalobe žalobkyne vyhovel.
Pokiaľ ide o zmluvu o úvere zo dňa 3.8.2004 č. XXXXXXXX, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 16 000,- Sk (531,10 eur) za poplatok 12.800,- Sk (424,88 eur), v danom prípade súd musel prihliadnuť aj na dôvodnú obranu žalovaného, že žalobkyňa sa pri nej dostala do omeškania s úhradou samotnej istiny úveru bez poplatkov. Žalobkyňa celkovo do dňa 16.1.2013 na základe predmetnej zmluvy uhradila žalovanému sumu 2248,56 eur a dňa 19.2.2013 bola vykonaná úhrada v sume 43,44 eur, dňa 14.3.2013 úhrada v sume 40,45 eur a v mesiaci apríl 2013 úhrada v sume 39,68 eur. Od tejto sumy však súd musel odrátať nie len samotnú istinu pôžičky v sume 531,10 eur, ktorú mala žalobkyňa vrátiť, ale aj príslušný zákonný úrok z omeškania zo sumy istiny, s úhradou ktorej sa do omeškania dostala. Súd preto všetky platby žalobkyne zarátal na istinu predmetného úveru. Pri vyčíslení zákonného úroku z omeškania vychádzal z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinným v čase omeškania žalobkyne, podľa ktorého bola výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Diskontná sadzba úroku z omeškania ku dňu omeškania s prvou a druhou splátkou bola 4,50%, preto súd vyčíslil úrok z omeškania pri sadzbe 9% ročne. Do úroku z omeškania zarátal sumu 0,84 eur za prvú omeškanú splátku v sume 95,60 eur za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti prvej splátky 17.8.2004 až do 21.9.2004, kedy podľa predloženého výpisu došlo k zosplatneniu celého dlhu. Zároveň súd do úroku z omeškania zarátal sumu 0,11 eur za druhú omeškanú splátku v sume 95,60 eur tak, ako je uvedené vyššie za obdobie od 17.9.2004 (deň nasledujúci po splatnosti druhej splátky) až do dňa zosplatnenia 21.9.2004.
Keďže diskontná sadzba úroku z omeškania ku dňu nasledujúcom po zosplatnení celého dlhu, teda k 22. 9.2004 bola 4,50%, súd vyčíslil aj nasledujúci úrok z omeškania pri sadzbe 9% ročne. Uvedenou sadzbou súd úročil nesplatenú istinu až do jej postupného zaplatenia. Za obdobie od 22.9.2004 do dňa prvej úhrady žalobkyne 16.11.2004 predstavoval úrok z omeškania zo sumy 531,10 eur sumu 7,33 eur. Za obdobie od 17.11.2004 do dňa úhrady žalobkyne 5.1.2006 predstavoval úrok z omeškania zo sumy 435,47 eur sumu 44,56 eur, za obdobie od 6.1.2006 do dňa úhrady žalobkyne 17.1.2006 predstavoval úrok z omeškania zo sumy 402,28 eur sumu 1,19 eur, za obdobie od 18.1.2006 do dňa úhrady žalobkyne 21.2.2006 predstavoval úrok z omeškania zo sumy 362,45 eur sumu 3,12 eur, za obdobie od 22.2.2006 do dňa úhrady žalobkyne 17.3.2006 predstavoval úrok z omeškania zo sumy 312,66 eur sumu 1,85 eur, za obdobie od 18.3.2006 do dňa úhrady žalobkyne 29.3.2006 predstavoval úrok z omeškania zo sumy 279,47 eur sumu 0,82 eur, za obdobie od 30.3.2006 do dňa úhrady žalobkyne 19.5.2006 predstavoval úrok z omeškania zo sumy 256,23 eur sumu 3,22 eur, za obdobie od 20.5.2006 do dňa úhrady žalobkyne 21.6.2006 predstavoval úrok z omeškania zo sumy 194,82 eur sumu 1,58 eur, za obdobie od 22.6.2006 do dňa úhrady žalobkyne 18.7.2006 predstavoval úrok z omeškania zo sumy 121,06 eur sumu 0,80 eur, za obdobie od 19.7.2006 do dňa úhrady žalobkyne 18.8.2006 predstavoval úrok z omeškania zo sumy 54,67 eur sumu 0,41 eur, za obdobie od 19.8.2006 do dňa úhrady žalobkyne 27.9.2006 predstavoval úrok z omeškania zo sumy 20,75 eur sumu 0,20 eur.
Spolu predstavuje vyčíslený zákonný úrok z omeškania, na ktorý má žalovaný nárok do dňa splatenia celej istiny sumu 66,03 eur. Uvedenú sumu úroku z omeškania tak bolo potrebné odčítať od sumy bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobkyňou. Pokiaľ teda ide o nárok na bezdôvodné obohatenie zo zmluvy o úvere zo dňa 3.8.2004 č. XXXXXXXX, po odrátaní istiny úveru v sume 531,10 eur a úroku z omeškania v sume 66,03 eur od všetkých žalovanému uhradených platieb v sume 2372,13 eur, žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetnej zmluvy v sume 1775 eur.
V časti zákonného úroku z omeškania v sume 66,03 eur, na ktorý žalovanému vznikol nárok, súd žalobu žalobcu zamietol.
Vynechanie RPMN zároveň možno považovať za nekalú praktiku, pretože žalovaný tak neumožnil žalobkyni spoznať jeden z najdôležitejších údajov, z ktorého jej má byť zrejmá výhodnosť úveru na trhu.
Ako vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica z 30. 9. 2009, sp. zn. 16CoE/107/2009 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí zhŕňať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Jedným zo základných cieľov zákonodarcu bolo stanoviť porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií - ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento údaj patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v zmluve o poskytnutí úveru. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu. Ak nie je ročná percentuálne miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň je potrebné uviesť, že na základe zmluvy č. XXXXXXX žalovaný poskytol žalobkyni úver 12.000,- Sk (398,33 eur) za poplatok 6760,- Sk (224,39 eur). V percentuálnom vyjadrení predstavuje cena úveru 56,33 %, pričom išlo o úver splatný v 14 dvojtýždňových splátkach. Ak by cena úveru predstavovala úrok z úveru, ročná úroková sadzba takéhoto úroku z úveru predstavuje až 104,62 %. Výpočet: 224,39 eur / 28 týždňov násobených 52 týždňami predstavuje sumu 416,72 eur.
Na základe zmluvy č. XXXXXXXX žalovaný poskytol žalobkyni úver 16 000,- Sk (531,10 eur) za poplatok 12.800,- Sk (424,88 eur). V percentuálnom vyjadrení predstavuje cena úveru až 80 %, pričom išlo o úver splatný v 10 splátkach. Ak by cena úveru predstavovala úrok z úveru, ročná úroková sadzba takéhoto úroku z úveru predstavuje až 96 %. Výpočet: 424,88 eur / 10 mesiacov násobených 12 mesiacmi predstavuje sumu 509,86 eur.
Je pravdou, že úver je odplatný právny úkon a úroky a poplatky, ktoré je treba zaplatiť oproti poskytnutému úveru, predstavujú cenu úveru. Plnenie ceny úveru vo výške 53,33 % a vo výške 80% je podľa názoru súdu v danom prípade, kde prvý úver mal byť zaplatený za 28 týždňov a druhý za 10 mesiacov v hrubom nepomere k výške úveru.
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri krátkodobom spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do jedného roka v apríli 2004 činil úrok 7,49 % p.a. a v auguste 2004 činil úrok 6,49 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi v prvom prípade bol o 97,13 % vyšší, čo viac ako dvanásťnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami a v druhom prípade bol ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi o 89,51% vyšší, čo viac ako trinásťnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Vzhľadom na vyššie uvedené závery by súd považoval dohodu o výške úrokov presahujúcu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia úverových zmlúv za absolútne neplatnú, a to aj v prípade, že by bola v predmetných zmluvách uvedená výška RPMN.
Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, súd aplikoval ustanovenie § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi.
Podľa názoru súdu, objektívna premlčacia doba je v danom prípade desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje súd za úmyselné. Ak žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a umožnil prostredníctvom RPMN porovnať žalobkyni výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom, ak žalovaný neobhájiteľne skryl neprimerane vysokú až úžernú cenu úveru do poplatku za poskytnutie úveru, ak žalovaný poskytol žalobkyni úvery, pri ktorých dohoda o výške úrokov presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia úverových zmlúv, súd považuje tvrdenie žalovaného, že sa nedopustil úmyselného konania za nepresvedčivé. Opísané praktiky a konanie v rozpore s dobrými mravmi si ťažko možno predstaviť len v rovine nedbanlivostnej. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, podľa ktorého dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Preto súd neuznáva obranu žalovaného, že nárok je premlčaný, keďže objektívna desaťročná doba od poskytnutia úveru neuplynula.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z § 107 ods. 1 OZ totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až v priebehu roka 2011 v súvislosti s uverejnením rozhodnutí týkajúcich sa žalovaného na stránke MS SR, žaloba bola podaná dňa 25.9.2012, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Uvedené je zrejmé aj z predžalobnej korešpondencie so žalovaným - napríklad v liste zo dňa 24.2.2012 žalobkyňa uviedla: „hoci som sa teraz dozvedela na internete, že uvedená exekúcia je neplatná a vy nemáte právo na také vysoké plnenie poškodzujete spotrebiteľov“. Súd preto nevyhovel námietke premlčania, objektívnu desaťročnú lehotu ako aj subjektívnu dvojročnú lehotu považoval za zachovanú a žalobu podanú včas.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.