Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/7/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX H., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovaným: 1/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q. XX/XX, XXX XX M., 2/ Broker company s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 47 626 992, 3/ BRUKER s.r.o., so sídlom 034 93 Hubová č. 34, IČO: 46 440 739, 4/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/X, XXX XX Q., žalovaní 1/, 3/ a 4/ zastúpení spoločnosťou: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Lúčna 6100/1, 029 01 Námestovo, IČO: 47 258 781, o zaplatenie sumy 20.500,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -207 zo dňa 13.08.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. -207 zo dňa 13.08.2021 vo výrokoch I., II. a v časti výroku III. o zamietnutí žaloby voči žalovaným 1/ a 2/, a tiež v časti výroku IV., ktorým súd žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je im žalobca povinný zaplatiť v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov, a tiež vo výrokoch V. a VI. o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti, t. j. v časti výroku III., ktorým súd zamietol žalobu voči žalovanému 4/ a tiež v časti výroku IV., ktorým súd žalovanému 4/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je mu žalobca povinný zaplatiť v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov, zostáva rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. -207 zo dňa 13.08.2021 nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.351,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 16.351,72 eur od 01.08.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a v prevyšujúcej žalobu voči žalovanému 3/ zamietol (výrok II.). Zároveň súd zamietol žalobu voči žalovaným 1/, 2/ a 4/ (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že vo výroku IV. žalovaným 1/ a 4/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je im žalobca povinný zaplatiť v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov (výrok IV.) a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Napokon súd priznal žalobcovi voči žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,52 %, ktoré je žalovaný 3/ povinný zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov (výrok VI.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca sa so žalovaným 1/ v októbri 2016 ústne dohodli na zmluve o dielo, ktorej predmetom bolo rozobratie celej starej strechy spolu s krytinou a postavenie novej strechy podľa plánu. Žalobca v tomto období vôbec nevedel, akú spoločnosť žalovaný 1/ zastupuje, keďže mohol vystupovať iba ako zástupca žalovaných 1/, 2/ a 3/, pretože iba títo v tom čase mali podnikateľské oprávnenie na zhotovovanie strechy, teda na zhotovenie diela. Termín zhotovenia diela, na ktorom sa žalobca so žalovanými 1/ až 4/ v októbri 2016 dohodli, bol viackrát žalovaným 1/ menený z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti (dopracovávanie nedorobkov a reklamácií v Rojkove, výstavba strechy na požiarnej stanici v Hubovej). Dňa 19.09.2017, kedy dostali žalovaní 1/ a 2/ od žalobcu druhých 10.000,00 eur v hotovosti, sa žalobca so žalovanými 1/, 2/ a 3/ dohodli písomne na konečnom termíne zhotovenia diela do 31.07.2018, ktorý uviedli žalovaní 1/, 2/ a 3/. Prvých 10.000,00 eur dostali žalovaní 1/, 2/ a 3/ od žalobcu bezhotovostne, a to prevodmi v dňoch 26.10.2016 v sume 5.000,00 eur a 16.11.2016 v sume 5.000,00 eur. Táto suma bola poukázaná na účet určený žalovaným 1/, 2/ a 3/ formou SMS, ktorú žalovaný 1/ zaslal žalobcovi. Tento účet vraj patril žalovanému 4/, ktorý je bratrancom žalovaného 1/ a bol spoločníkom žalovaného 3/. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ súhlasili s tým, že drevo na stavbu konštrukcie strechy ako jej základu si žalobca zabezpečí a dodá žalovaným 1/, 2/ a 3/ sám vzhľadom na to, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ nedisponovali dostatočným množstvom dreva na stavbu konštrukcie strechy. Skutočnosť, že drevo žalobca žalovaným 1/, 2/ a 3/ dodal, potvrdil žalovaný 3/ tým, že v čl. II. bod 2.2 dohody o skončení zmluvy o dielo z 31.07.2018, kde to uviedol sám žalovaný 3/ (po prvýkrát došlo k zmene v osobe žalovaného 1/, resp. 2/, na žalovaného 3/) a zároveň tým, že žalobcovi vystavil žalovaný 2/ príjmový pokladničný doklad č. 2 z 19.09.2017 v sume 2.500,00 eur (suma určená odhadom žalobcom a žalovaným 2/ a vzájomne odsúhlasená). Spolu teda žalobca odovzdal žalovaným 1/ až 3/ na stavbu jeho strechy materiál

- drevo v hodnote 2.500,00 eur a finančné prostriedky v sume 20.000,00 eur, pozostávajúce z bezhotovostných prevodov v sume 10.000,00 eur (dvakrát po 5.000,00 eur) realizovaných v dňoch 26.10.2016, 16.11.2016 a v hotovosti v sume 10.000,00 eur odovzdaných 19.09.2017. To, že žalovaný 2/ dostal 19.09.2017 peniaze v hotovosti, potvrdzuje aj skutočnosť, že si ich žalovaný 1/ dňa XX.XX.XXXX (o necelý rok neskôr) vložil na účet, a to v dvoch pobočkách Q. vo Q. a T. O.. Žalobca bol v máji 2018 spolu s pánom P. T., osobou skúsenou so stavbou striech, osobne za žalovaným na obhliadke napílenej konštrukcie. Materiál na stavbu žalobcovej strechy nebol zhotovený kompletne a ten, čo bol napílený, tak nebol napílený v požadovaných rozmeroch a kvalite. Vzhľadom na to, že materiál - drevo na konštrukciu strechy nebol kompletný a v požadovanej kvalite, žalobca ho odmietol prevziať. Na tomto stretnutí po predchádzajúcich skúsenostiach so žalovanými 1/ až 3/ sa žalobca vyjadril, že má pochybnosti o splnení záväzku žalovaných 1/ až 3/ zo zmluvy o dielo (postavenie novej strechy) včas a riadne, t. j. v termíne do 31.07.2018, čo sa napokon ukázalo aj pravdivým. Od tohto obdobia prebehlo veľa stretnutí a telefonátov medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 3/, kde žalobca dával čas žalovaným 1/ až 3/ na realizáciu diela, ale žalovaní 1/ až 3/ neodôvodnene naťahovali čas a nevykonali žiadny úkon. V prípade, že by žalovaní 1/ až 3/ mali drevo včas prichystané a mali nakúpený celý materiál, mohli už v máji 2018 začať stavať strechu a boli by ju včas dokončili. To sa však nestalo z dôvodu, že nemali prichystanú drevenú konštrukciu na osadenie strechy. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/ až 3/ nedodržali termín zhotovenia diela - stavby strechy a dodanie materiálu, žalobca si po doručení odstúpenia od zmluvy z 31.07.2018 žalovanými 1/ až 3/, začiatkom augusta 2018 našiel iného zhotoviteľa, ktorý už zhodenie i postavenie novej strechy zrealizoval. Strechu žalobcovi postavila firma STRECHY DOBRÍK s.r.o., so sídlom Stupy 1467/23, 034 84 Liptovské Sliače, IČO: 44 633 912. Dňa 31.07.2018 žalovaný 3/ odoslal žalobcovi dohodu o ukončení zmluvy o dielo, v ktorej vyčíslil cenu diela na 19.500,00 eur bez DPH, t. j. 23.400,00 eur s DPH, keďže žalovaný 3/ je platcom DPH. Žalobca preto aj zložil zálohu žalovaným 1/ až 3/ v skoro celom rozsahu ešte v septembri 2017, kedy nemal žiadne pochybnosti o nesplnení si svojich povinností voči žalovaným 1/ až 3/. Žalobca akceptoval dohodu o ukončení zmluvy o dielo vypracovanú žalovaným 3/ s veľkými výhradami (žalovaní 1/ až 3/ boli viackrát informovaní, naposledy aj na osobnom stretnutí s jeho právnym zástupcom o akceptácii dohody žalobcom), kde upozornil na divný postup žalovaných 1/ až 3/ pri fakturácii (boli fakturované aj úkony a materiál, ktorý žalovaný 3/ vôbec neuhradil zo zálohy žalobcu a žalobca si ho musel po 31.07.2018 kúpiť za svoje peniaze) a s tým spojenou výškou preplatku vypočítanou žalovanými 1/ až 3/. Ďalej žalobca nesúhlasil s povinnosťami, ktoré žalovaní 1/ až 3/ touto dohodou ukladajú žalobcovi, ktorý si na rozdiel od žalovaných 1/ až 3/ riadne a včas plnil svoje povinnosti zo zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov ju žalobca nepodpísal a nezaslal späť žalovaným 1/ až 3/. O skutočnosti, že žalobca súhlasí s ukončením zmluvy o dielo, boli žalovaní 1/ až 3/ informovaní aj SMS správou od žalobcu. Napriek tomu prebehlo medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 3/, aj za účasti ich právnych zástupcov stretnutie, ktorého cieľom bolo doriešenie problémových bodov dohody o ukončení zmluvy o dielo, najmä vrátenia zostatku zálohy zloženej žalobcom neoprávnene zadržiavanej žalovanými 1/ až 3/ ako rozdielu zo sumy 22.500,00 eur zaplatenej žalobcom a sumami uhradenými žalovanými 1/ až 3/ za tovar a dovtedy vykonanú prácu, vrátane dodaného tovaru. Žalovaní 1/ až 3/ však nesúhlasili s týmto návrhom žalobcu. Navrhli riešenie, že predajú drevo a vrátia žalobcovi peniaze, s čím však žalobca nesúhlasil, pretože žalovaný disponoval dostatočnou hotovosťou na to, aby vrátil žalobcovi peniaze, t. j. zálohu, ktorá bola žalovanému od októbra 2016 žalobcom poskytnutá na zhotovenia diela, o čom svedčia aj hotovostné vklady v sume 10.000,00 eur z XX.XX.XXXX. Žalovaní 1/ až 3/, teda nie on priamo, ale cez svojho dodávateľa, v ktorej žalovaný objednával materiál na stavbu strechy, dodal do 31.07.2018 iba strešnú krytinu v hodnote cca. 2.000,00 eur, ktorú z vyplatenej sumy 22.500,00 eur žalobca odpočítal. Do dňa podania žaloby žalobca so žalovanými 1/, 2/ a 3/ neuzavrel žiadnu dohodu. Vzhľadom na to, že už stavbu strechy zrealizoval žalobcovi iný dodávateľ, nie je možné akceptovať, že by dielo dokončil žalovaný. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca predložil do spisu listinné dôkazy. 3. Žalovaní 1/, 3/ a 4 vo vyjadrení k žalobe žiadali návrh žalobcu voči všetkým žalovaným ako nedôvodný zamietnuť, keď popreli dôvodnosť a výšku pohľadávky uplatnenej žalobou. Súčasne žalovaní 1/ a 4/ namietali aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Žalovaný 4/ o podmienkach žiadnej zmluvy o dielo so žalobcom nikdy nejednal a žiadnu ústnu zmluvu o dielo s ním neuzatváral. Obdobne svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore namietol aj žalovaný 1/, tvrdiac, že so žalobcom ako fyzická osoba neuzatváral žiadnu zmluvu o dielo. Ústnu zmluvu o dielo so žalobcom uzatváral výlučne iba v mene žalovaného 3/ ako jeho konateľ. Túto zmluvu neuzatváral so žalobcom ani v mene žalovaného 2/, ktorý preto tiež nemal byť v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Nakoľko žalobca v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ a zmluvné strany (žalobca a žalovaný 3/) sa tak výlučne nedohodli, podliehajú ich zmluvné vzťahy, vrátane nárokov z nich vyplývajúcich režimu . Žalovaný 3/ namietol dôvodnosť a výšku pohľadávky uplatnenej žalobcom. Tvrdil, že od žalobcu prijal iba sumu 10.000,00 eur, a nie sumu 20.000,00 eur. Následne potom ako žalobca od zmluvy odstúpil, žalovaný 3/ postupoval v súlade s . O tom svedčí aj žalobcom predložený doklad - dodací list č. , ku ktorému žalovaný 3/ vystavil aj faktúru č. 18VF00005 z 28.06.2018 na sumu 9.948,50 eur, za dovtedy vykonané práce a obstaraný a vyhotovený (typizovaný) materiál, ktorý už žalovaný 3/ nemohol použiť inak. Žalovaný 3/ niekoľkokrát vyzýval žalobcu, aby si vyhotovený a zaobstaraný materiál prevzal, čo však žalobca neurobil. Žalovaný v 3/ preto započítal svoj nárok vo výške 9.948,50 eur za vykonané práce a obstaraný materiál voči nároku žalobcu uplatnenom žalobou. Vzhľadom na to, že žalovaným zatiaľ nie je známy obsah trestného spisu, ktorý navrhli pripojiť aj z dôvodu ustálenia času, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu podľa . Zároveň žalovaní 1/, 3/ a 4/ vzniesli voči nároku žalobcu i námietku premlčania z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby za vydanie plnenia vzniknutého z dôvodu, ktorý odpadol. Ďalej uviedli, že k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo došlo medzi žalobcom a žalovaným 3/ BRUKER s.r.o., ktorý si riadne vykonávala svoje zmluvné povinnosti, t.j. spracovával drevnú hmotu, nakúpil potrebný materiál pre účely dodávky a montáže krovu a strechy pre žalobcu, pričom počas zabezpečovania materiálu a spracovávaniu drevnej hmoty na rezivo došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaní 1/ až 3/ navrhli vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu a konateľa žalovaného 3/ (ktorý je v tomto spore zároveň aj označený ako žalovaný 1/) a trestným spisom OO-PZ Ružomberok označeným vyššie. 4. Žalobca v replike zo dňa 14.07.2020 uviedol, že si je vedomý, že ide o komplikovaný spor vzhľadom na počet strán, ale najmä vzhľadom na vzťahy, ktoré žalovaný 1/ vytvoril s tým, že určoval kde, kedy, koľko, ale hlavne komu poslať peniaze. Aj pre neho ako žalobcu to bolo a stále je komplikované od koho ich žiadať späť. Práve preto žaluje všetkých žalovaných rovnako, čo odôvodňuje v stručnosti na základe pocitov z tých čias a aj v súčasnosti. Pre žalobcu ako záujemcu o zhotovenie diela, keď sa už konečne dohodli na cene práce a jej rozsahu, bolo jedno, kde má uhradiť peniaze. Uhrádzal tak, ako si určil sám žalovaný 1/. Prvýkrát žalovaný 1/ označil žalobcovi v SMS správe nejaký účet, na ktorý mu v októbri 2016 žalobca poslal prvých 10.000,00 eur. Žalobca vôbec netušil a ani nemal dôvod vyšetrovať, komu ten účet patrí. Druhých 10.000,00 eur žalobca odovzdal žalovanému v rade 1/ v hotovosti dňa 19.09.2017. Žalobca vôbec nevedel, že v tomto čase, je žalovaný v rade 1/ spoločníkom a konateľom v dvoch obchodných spoločnostiach, a to žalovaného 2/ Broker company, s.r.o., IČO: 47 626 992 a žalovaného 3/ BRUKER s.r.o., IČO: 46 440 739 - keď v tejto spoločnosti bol od 19.04.2018 do 12.09.2019 spoločníkom aj žalovaný 4/ P. O.. Zároveň žalobca vôbec neriešil, kde a koľko peňazí, ale hlavne prečo a na aký účet, si žalovaný 1/ určuje vložiť peniaze, resp. za koho vystupuje a preberá ich. Komunikoval a dohadoval podmienky diela (zhodenie starej strechy a vybudovanie novej strechy) osobne alebo telefonicky len so žalovaným 1/ U. W.. Žalobca teda žaluje a žiada od osôb, o ktorých sa dozvedel z podaného trestného oznámenia, čo doposiaľ neučinili. Ide o trestný spis č. ORP-343/VYS-RK-2018 z 05.11.2018. Žalobca je presvedčený, že žalovaný 2/ je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný, pretože práve žalovaný 2/ dňa 19.09.2017 vystavil a potvrdil žalobcovi dva príjmové pokladničné doklady, a to pokladničný doklad č. 1 na sumu 10.000,00 eur s účelom platby dodanie materiálu a stavba strechy do 31.07.2018 a pokladničný doklad č. 2 na sumu 2.500,00 eur s účelom platby záloha drevo. V období uzatvárania a podpisovania príjmových pokladničných dokladov bol žalovaný 1/ U. W. spoločníkom a konateľom žalovaného 2/. Spoločníkom a konateľom žalovaného 2/ bol žalovaný 1/ U. W. do 26.04.2018, kedy predal žalovaného 2/ tretej osobe. Žalovaný 2/ teda prevzal od žalobcu zálohu v hotovosti v sume 10.000,00 eur a tiež potvrdil, že prijal od neho drevo v hodnote 2.500,00 eur. Túto zálohu žalobca neposkytol žalovanému 1/ ani žalovanému 3/. Žalovanému 1/ bola však poskytnutá záloha na ním určený účet v októbri 2016 v sume 10.000,00 eur (dvakrát po 5.000,00 eur). Žalobca nevie, na základe čoho a kedy došlo k prechodu povinnosti zhotoviť dielo zo žalovaného 2/ na žalovaného 3/. O tejto skutočnosti žalobca nebol žalovanými vôbec informovaný. Dozvedel sa o nej iba 31.07.2018, kedy mu žalovaný 3/ doručil odstúpenie od zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu figuruje medzi žalovanými aj spoločnosť BRUKER s.r.o., IČO: 46 440 739. Žalobca má tiež výhrady ku faktúre, ktorú mu vystavil žalovaný a na ktorej je uvedený i materiál z firmy Blachotrapez, ktorý však žalobcovi nebol dodaný, lebo ani po odstúpení od zmluvy žalovanými ešte nebol zakúpený. Tento tovar bol však žalobcovi už v júni 2018 žalovaným 3/ fakturovaný, ktorý si ešte si na to nárokoval vrátenie DPH akoby to mal zaplatené. Ide o položky vo faktúre č. 17. a doplnky v č. 16. Žalovaný 3/ dňa 10.08.2018, t. j. celých 10 dní po odstúpení od ústnej zmluvy o dielo nemal tento tovar zakúpený. Svedčí o tom i faktúra č. FV441800366 na sumu 974,08 eur zo dňa 08.08.2018 a faktúra č. FV441800376 na sumu 480,00 eur zo dňa 14.08.2018, kde si predmetné veci žalovaný 3/ fakturoval, napriek tomu, že ich nemal vôbec zakúpené, čo žalobca nemôže akceptovať. Žalobca nemal problém aj sprostredkovane prevziať si veci, ktoré mu žalovaní zakúpili z peňazí, ktoré im poskytol ako zálohu. Tomu nasvedčuje aj fakt, že na pobočke firmy Blachotrapez v Ružomberku zaplatil žalovaný (U. W.) sumu cca. 2.000,00 eur za strešnú krytinu, ktorú si žalobca prevzal a túto sumu akceptuje. Vo faktúre vystavenej žalovaným 3/ nesedí množstvo zhotoveného reziva i jeho rozmery. Tieto nesedeli i napriek tomu, že nárezový plán k projektu mali žalovaní k dispozícii. Žalovaní neboli schopní napíliť guľatinu riadne a včas podľa plánu. Na krov žalobcu bolo podľa projektu potrebných 13,23 m3 reziva. Z dreva, ktoré žalobca dodal podľa faktúry vyplýva, že zhotoviteľ vyhotovil 21,85 m3 reziva. V dohode o odstúpení však U. tvrdil, že z jeho dreva vyhotovil 18,93 m3 v hodnote 638,00 eur. Táto cena je vypočítaná z faktúry. Či už 18,9 m3 alebo 21,85 m3, v oboch prípadoch mal U. W. reziva viac než dosť, keďže na krov potreboval podľa projektu 13,23 m3. Aj napriek tomu tvrdí, že dreva mu dal málo a musel doložiť a píliť zo svojho (toto jeho drevo je vo faktúre pod č. 3 a č. 4 a spolu sú v množstve 8,51 m3 reziva). Na takéto množstvo reziva podľa koeficientu, ktorý použili žalovaní pri fakturácii, by bolo potrebných ďalších 14,70 m3 guľatiny. Takže guľatina žalobcu 37,75 m3 + 14,70 m3 = 52,45 m3 dreva. Aj nevedomý laik vie, že toto množstvo postačuje na stavbu drevenice, a nie strechy. V danej súvislosti žalobca uviedol, že žalovaní pracovali s uhlovou pílou, ktorá na rozdiel od gátru (normálna píla) má vyššiu presnosť a výťažnosť. Pri takýchto výpočtoch by žalovaní museli pracovať s gátrom, a nie uhlovou pílou. Svedčí to o tom, že nevedeli, čo robia. Keby to vedeli, tak to mali mať napílene riadne a včas a žalobca by od nich prevzal rezivo tak, ako od nich prevzal strešnú krytinu. To, že drevo nebolo napílené v požadovaných rozmeroch a na čas môže preukázať výpoveď svedka P. T., ktorý bol dňa 12.05.2018 v Hubovej spolu so žalobcom rezivo skontrolovať. Žalobca tiež nesúhlasil ani so sumou, ktorú mu žalovaní fakturovali za porez guľatiny vo výške 1.540,00 eur (položka č. 15 faktúry), keďže žalovaní mu znehodnotili jeho guľatinu a on im má za to ešte zaplatiť. Zle napílenú guľatinu môže potvrdiť vo svojej výpovedi svedok P. T. i SMS správa zo dňa 04.05.2020, v ktorej mu žalovaný 3/ navrhuje, že mu škodu spôsobenú na guľatine nahradí a zaplatí sumu 2.642,00 eur. Žalobca sa s ním nedohodol, pretože z jeho zaplatených 20.000,00 eur by mu žalovaný 3/ vrátil iba 2.642,00 eur, čo je z jeho strany absolútne neakceptovateľné. Žalobca neuznáva položky na faktúre, s výnimkou strešnej krytiny. 5. Žalovaní 1/, 3/, 4/ v duplike zo dňa 05.08.2020 uviedli, že medzi stranami nie je sporné, že v októbri 2016 došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, a ani to, že žalobca zaslal na bankový účet určený žalovaným 1/ 2 x sumu 5.000,00 eur tak, ako to uvádza v žalobe. K uzavretiu ústnej zmluvy o dielo došlo medzi žalovaným 3/ ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom. Zmluva o dielo z októbra 2016 bola dohodnutá s odkladacou podmienkou, že k realizácii samotného diela dôjde v priebehu roku 2017. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že žalobca zašle žalovanému 3/ zálohu za materiál spolu vo výške 10.000,00 eur. Žalobca teda zaslal predmetnú sumu na bankový účet uvedený žalovaným 1/. Išlo o nepodnikateľský bankový účet, nakoľko žalovaný 3/ zatiaľ túto sumu neevidoval vo svojom účtovníctve, keďže k realizácii diela malo dôjsť až v priebehu roku 2017. Za ten čas mal žalovaný 1/ ako fyzická osoba zabezpečiť nákup potrebného materiálu. Suma 10.000,00 eur za ten čas mala zostať v úschove u žalovaného 4/ na bankovom účte, ktorý za týmto účelom žalovaný 1/ žalobcovi

oznámil. Celková cena za dielo bola dohodnutá vo výške 19.500,00 eur, t. j. spolu materiál i práca. Predmetom zmluvy o dielo mali byť práce na realizácii novej strechy na staršom rodinnom dome v obci D., a to v rozsahu: stavba strechy s plechovým zakrytím, nová drevená podlaha v podkrovnej časti, veniec okolo stavby a z vonkajšej strany mali byť steny podkrovia obité tatranským profilom. V priebehu roku 2017 (ešte pred pôvodne dohodnutou realizáciou diela) manželka žalobcu chcela zmeniť pôvodný projekt stavby (chcela dorobiť 2 balkóny, vybudovať nový pilier), čo by si však vyžadovalo nákup ďalšieho materiálu a zrejme aj zvýšenie samotnej ceny za dielo. Žalobca však žalovanému 3/ uviedol, že na zvýšenie ceny za dielo peniaze nemá a tak sa zmluvné strany dohodli na ďalšom odklade realizácie diela, pokiaľ si žalobca neušetrí ďalšie peniaze. Žalobca v tom čase si kúpil nové motorové vozidlo a z uvedeného dôvodu nemal viac financií. Termín realizácie stavby bol teda presunutý na rok 2018. Naďalej teda žalovaný 1/ evidoval na nepodnikateľskom účte sumu 10.000,00 eur, ktorá bola de facto takto „zmrazená“ na nákup budúceho materiálu pre účely realizácie budúceho diela. Manželka žalobcu však v tom čase (v roku 2017) požadovala, aby žalovaný 1/ vystavil žalobcovi nejaký doklad o tom, že mu už zaplatili 10.000,00 eur ako zálohu. Žalovaný 1/ im uviedol, že na to majú výpis z účtu. Aj napriek tomu naďalej požadovali od žalovaného 1/ vystavenie príjmového pokladničného dokladu. Príjmový pokladničný doklad vystavil žalovaný 1/ dňa 19.09.2017 na sumu 10.000,00 eur s uvedením, že ide o zálohu za materiál (išlo o peniaze, ktoré boli predtým zasielané na nepodnikateľský bankový účet v roku 2016). V roku 2017 žalobca už žiadnu ďalšiu sumu (okrem uvedených 10.000,00 eur) neposielal žalovanému 1/, a ani 3/. Žalovaný 1/ však nesprávne uviedol na príjmovom pokladničnom doklade identifikačné údaje žalovaného 2/. Zmluvný vzťah vznikol výlučne medzi žalobcom a žalovaným 3/, avšak s odkladacou podmienkou, že zatiaľ budú peniaze (10.000,00 eur) v úschove u žalovaného 1/, s tým že, keď sa začne dielo žalovaným 3/ realizovať, budú tieto peniaze vložené do pokladne, resp. na bankový účet žalovaného 3/ a riadne evidované v účtovníctve. Dňa 19.09.2017 vystavil žalovaný 1/ aj druhý pokladničný doklad na sumu 2.500,00 eur. Opäť žiadnu takúto sumu žalobca žalovanému 1/ nevyplácal, išlo len o hodnotu drevnej hmoty, ktorú na účely realizácie budúceho diela odovzdal žalobca žalovanému 3/. Podľa pôvodnej dohody mal žalovaný 3/ zabezpečiť komplet potrebný materiál na budúcu realizáciu diela. Koncom roka 2016 však volal žalobca žalovanému 1/, že má možnosť zohnať lacnejšie guľatinu na stavbu. Zmluvné strany sa teda dohodli, že túto guľatinu žalobca 3/ spíli na potrebné rozmery a použije pri realizácii diela (s tým, že manipulačné a piliarske práce budú samozrejme predmetom fakturácie) a takto vyhotovené rezivo (vzniknuté napílením guľatiny) nebude žalovaný 3/ žalobcovi v konečnej faktúre a konečnom vyúčtovaní fakturovať. Žalobca preto dodal ním zabezpečenú guľatinu v objeme 35,73 m3, ktorú zložil u žalovaného 3/ a táto bola odložená na budúcu prácu v zmysle zmluvy o dielo. Žalobca však opäť trval na tom, aby bol vystavený príjmový pokladničný doklad na sumu 2.500,00 eur, čo mala byť ako hodnota drevnej hmoty. Žalovaní 1/ až 3/ akcentovali, že v septembri 2017 žalobca im neodovzdával žiadnu ďalšiu finančnú zálohu (nad rámec uvedených 10.000,00 eur, ktoré predtým uhradil na označený bankový účet). Je predsa nelogické, aby žalobca ako objednávateľ uhradil v tom čase de facto celú sumu za dielo (dokonca nad rámec dohodnutých 19.500,00 eur) s tým, že dielo malo byť realizované až v priebehu nasledujúceho roka (10.000,00 eur + 10.000,00 eur + 2.500,00 eur = 22.500,00 eur). Pri akomkoľvek zhotovení veci, resp. kúpy budúcej veci a pod. sa takmer nikdy na začiatku neplatí predsa celá suma (a v tomto prípade nie nízka), aby následne k samotnému plneniu malo dôjsť až o niekoľko mesiacov, resp. až o rok. Toto tvrdenie žalobcu je preto absolútne nepravdivé. Žalovaný 3/ priznal, že od žalobcu prijal jedine sumu 10.000,00 eur a guľatinu v objeme 35,73 m3. To nepriamo potvrdzuje aj samotný žalobca v žalobe na strane 3, tretí odsek. Podotkli, že v návrhu písomnej dohody o ukončení zmluvy o dielo sa uvádza, že žalobca uhradil celkovo zálohu na materiál vo výške 10.000,00 eur. Ak by teda mal žalobca ako to tvrdí údajne zaplatiť zálohu až vo výške 20.000,00 eur, je zrejmé že takúto výhradu by voči tomuto návrhu dohody vzniesol ako prvú a zásadnú. Navyše pri oboch údajných zálohách (tak pri uhradení sumy 2 x po 5.000,00 eur a pri príjmových pokladničných dokladoch na sumu 10.000,00 eur sa uvádza ako účel „platba za materiál“ resp. „záloha na materiál“. Je zrejmé, že len materiál nemohol stáť spolu 20.000,00 eur, ak bola dohodnutá celková suma za dielo (teda materiál + práca) vo výške 19.500,00 eur. Tieto všetky nezrovnalosti podľa názoru žalovaných 1/ až 3/ preukazujú, že žalobca uhradil len 1x sumu spolu 10.000,00 eur a jeho ostatné peňažné nároky sú teda vymyslené, snažiac sa zneužiť situáciu, keď má žalobca u seba dva doklady o zaplatení nejakých finančných prostriedkov. Žalovaný 1/ tiež priznal, že tým, že v roku 2017 sa nechal žalobcom a jeho manželkou „dotlačiť“ k vystaveniu dodatočného potvrdenia o prijatí zálohy vo výške 10.000,00 eur (aj napriek tomu, že žalobca disponoval výpismi z jeho účtu o úhrade zálohy), zneprehľadnil celú situáciu. Nič to však nemení na tom, že žalobca zaplatil žalovanému 1/ ako zálohu za nákup budúceho materiálu len sumu 10.000,00 eur a nič viac. Od mája 2018 už malo dôjsť k zhotoveniu samotného diela (napokon v rozsahu

podľa pôvodnej dohody z roku 2016, bez zmien navrhnutých manželkou žalobcu v roku 2017). Žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného 3/ preto vložil sumu 10.000 eur (2 x po 5.000,00 eur, t. j. ktorú mu predtým v roku 2016 zaplatil žalobca do úschovy na nepodnikateľský účet) na podnikateľský účet žalovaného 3/ a túto sumu oficiálne zaevidoval do účtovníctva BRUKER, s.r.o. Uvedenú skutočnosť preukazujú hotovostné vklady z XX.XX.XXXX, ktoré žalobca predložil do spisu ako prílohu k žalobe. Žalovaný 3/ si zároveň začal postupne pripravovať aj materiál na stavbu strechy, najskôr začal napiľovať drevo na stavbu a postupne aj nakupoval ostatný materiál potrebný na realizáciu diela. Z dreva dodaného žalobcom žalovaný 3/ vyhotovil rezivo uvedené vo faktúre č. 18VF00005 pod číslami 1, 2, 4, 5, 11, 13, 14 a 21. Ide celkovo o približne 23,85 m3 reziva (položka 21 - Profil 90 m2 nie je uvedená v m3, ale 90 m2 predstavuje objem približne 2 m3). Tieto položky nie sú uvedené vo faktúre, fakturovaný je iba porez a manipulácia s guľatinou 37,75 m3 - položka č. 15 faktúry. Výťažnosť z dreva žalobcu je teda viac ako 60 % (presne 63 %), čo je veľmi dobrý výsledok, keďže zväčša býva výťažnosť z guľatiny okolo 50 %. Žalovaný 3/ používa uhlovú pílu, ktorá na rozdiel od gátrovej píly môže v rámci guľatiny robiť aj mimostredové rezivo (gáter vypíli hranol len zo stredu guľatiny). Uhlová píla má hrubšie píly (5,5 mm) ako gáter (3,5 mm), preto je výťažnosť z oboch druhov píl približne rovnaká. Pri gátri však pracovník strávi viac času, nakoľko musí vyberať správnu guľatinu, tak aby po stredovom pílení ostalo čo najmenej odpadu (pri uhlovej píle takáto práca nie je potrebná, nakoľko táto si dokáže pri mimostredovom pílení sama prispôsobiť pílenie v rámci danej guľatiny podľa požadovaného rozmeru napiľovaného budúceho hranolu). Žalobca doposiaľ nepreukázal, že by na svoj projekt potreboval iba 13,23 m3 reziva tak, ako to tvrdí. Nepredložil k žalobe žiadny projekt. Žalovaný 3/ tvrdí, že množstvo reziva uvedené vo faktúre č. 18VF00005 bolo potrebné na realizáciu diela. Navyše ak sa aj všeobecne v projekte budúcej stavby uvádza určité množstvo reziva potrebné pre realizáciu stavby, ide o samotné hranoly, dosky a pod., ktoré sú potrebné na realizáciu krovu. V tomto množstve projektovaného reziva sa však nepočíta s doskami, latami, ktoré sú len pomocné (napr. šalovacie dosky) a ktoré sa po použití z diela odstránia a ktoré sú na ďalšiu činnosť nepoužiteľné. Okrem toho vo fakturovanom množstve vyhotoveného reziva je aj rezivo potrebné na výstavbu detského domčeka (položka č. 11), ktoré chcel žalobca z dodaného dreva napíliť ešte v priebehu roku 2017 a ktoré mu žalovaný 3/ v tom čase aj napílil a žalobca si po toto rezivo ešte v roku 2017 aj prišiel s prívesným vozíkom. Detský domček si potom žalobca sám svojpomocne zrealizoval na svojom pozemku. Ohľadom údajných nedostatočných rozmerov napíleného dreva žalovaní v rade 1/ až 3/ uviedli, že žalobca toto svoje tvrdenie dostatočne nepreukázal (projektom a pod.). Žalovaný 3/ zotrval na svojom tvrdení, že rezivo v čase pílenia bolo z guľatiny napílené v požadovanom množstve a rozmeroch. Ďalej uviedol, že rezivo sa vyrába z guľatiny, ktorá nie je vysušená a preto sa môže stať, že po napílení reziva a jeho postupnom sušení, rezivo svoj rozmer zmení aj o 0,5 cm. Nič to však nemení na zachovaní vlastností dreva a nie je to ani žiadna vada brániaca v realizácii samotného diela. Čo sa týka existencie zmluvného záväzku medzi žalobcom a žalovaným 4/ žalovaní uviedli, že doposiaľ nie je preukázané, že by žalovaný 4/ so žalobcom vôbec ohľadom zmluvy o dielo jednal a žalobca to vo svojej žalobe a ani v nasledujúcich svojich vyjadreniach netvrdí. Žalovaný 4/ teda nie je v tomto spore subjektom pasívne vecne legitimovaným, preto je potrebné žalobu voči nemu zamietnuť. 6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 26.10.2016 na číslo účtu SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX bola poukázaná platba 5.000,00 eur - T. C. platba za (zadávateľ T. C.), dňa 16.11.2016 bola na rovnaké číslo účtu poukázaná suma 5.000,00 eur - platba za materiál (zadávateľ T. C.). Predmetné číslo účtu (patriace žalovanému 4/ - poznámka odvolacieho súdu) bolo žalobcovi oznámené formou SMS od žalovaného 1/ dňa 25.10.2016. Dňa 19.09.2017 vyhotovil žalovaný 2/ príjmový pokladničný doklad č. 1 na sumu 10.000,00 eur podpísaný žalovaným 1/ s poznámkou záloha na materiál (stavba strechy) a dodanie materiálu a stavba strechy do 31.07.2018 a tiež pokladničný doklad č. 2 na sumu 2.500,00 eur - záloha na drevo hranol. Dňa XX.XX.XXXX bola žalovaným 1/ na účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX patriaci žalovanému v rade 3/ vložená suma 5.000,00 eur v pobočke Vrútky s poznámkou Denis Fedič - záloha za materiál a rovnaká suma dňa XX.XX.XXXX v pobočke Dolný Kubín s poznámkou T. C.. V oboch prípadoch žalovaným 1/. Písomnú zmluvu o dielo na pokrytie strechy uzatvoril žalobca so spoločnosťou STRECHY DOBRÍK s.r.o. dňa 07.11.2018. Cena diela 15.228,00 eur s DPH. Dňa 31.07.2018 vypracovala spoločnosť BRUKER s.r.o. Dohodu o ukončení diela. Zároveň dňa 28.06.2018 vyhotovila táto spoločnosť žalobcovi faktúru č. VF00005 na sumu 5.593,66 eur s DPH, avšak v rovnaký deň s rovnakým číslom vyhotovila faktúru na sumu 9.948, 50 eur s DPH. Predmetom faktúry bolo dodanie materiálu a prác. Dňa 05.09.2018 zaslala spoločnosť BRUKER s.r.o. žalobcovi výzvu na prevzatie materiálu. Dňa 08.08.2018 žalobca prevzal od spoločnosti Blachotrapez s.r.o. materiál na strechu v hodnote 947,08 eur a dňa 14.08.2018 v hodnote 480,00 eur, ktorý aj vyplatil. Z čestného prehlásenia T. vyplynulo, že v čase vyplatenia dvoch záloh po 5.000,00 eur v roku 2016 bola vlastníčkou účtu, z ktorého odišli peniaze, no na tomto účte boli aj peniaze žalobcu. Aj napriek tomu, že sú so žalovaným 1/ rozvedení, žijú v spoločnej domácnosti. O zhotovení novej strechy na rodinnom dome v Q. komunikoval výlučne žalobca, ona sa U. W. pýtala na niečo iba raz pred vypracovaním projektu. Spoločnosť, ktorá im strechu vyhotovila, vychádzala iba z jedného projektu, žiadny iný sa nevyhotovoval. T. C. nebola pri odovzdávaní peňazí v hotovosti, ktoré dal žalobca žalovanému 1/ v septembri 2017, no nepochybovala o tom, že ich skutočne vyplatil, nakoľko táto suma aj reálne doma od uvedeného dňa chýbala. 7. Právny vzťah založený zmluvou o dielo konajúci súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je nevyhnutné aplikovať ust. a , a a nasl. , keďže žalobca v danom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ - fyzická osoba. Vychádzajúc z ust. , , , , a , a , až 4, a , , a a a citovaných v napadnutom rozhodnutí, súd prvej inštancie konštatoval, že po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že v októbri 2016 došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo medzi žalovaným 3/ spoločnosťou BRUKER s.r.o. konajúcou prostredníctvom konateľa U. W. (tiež označeným ako žalovaný 1/) a žalobcom za cenu 19.500,00 eur bez DPH. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že na bankový účet určený žalovaným 1/ zaslal žalobca 2 x po 5.000,00 eur tak, ako to uvádza v žalobe. Aj keď žalobca tvrdil, že nemal vedomosť, koho v čase uzatvárania zmluvy žalovaný 1/ zastupuje, vychádzajúc z výpisu z obchodného registra vložky č. 55777/L je zrejmé, že žalovaný 3/ má v predmete svojho podnikania uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Žalovaný 2/ spoločnosť Broker company s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra vložky č. 34314/ S takýto predmet podnikania zapísaný nemá. Na základe toho považoval konajúci súd za nesporné tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že dielo mala vykonať spoločnosť BRUKER s.r.o. Tiež nebolo sporným, že spoločnosť BRUKER s.r.o. dielo nezrealizovala a že táto spoločnosť dňa 31.07.2018 vypracovala návrh dohody o ukončení zmluvy o dielo, ktorá však nebola podpísaná žalobcom. Zároveň žalobca nepoprel, že na základe tohto návrhu došlo skutočne k dohode o ukončení zmluvy o dielo medzi ním a žalovaným 3/. Zmluva o dielo tak ku dňu 31.07.2018 zanikla. Nebolo tiež sporným, že dňa 19.09.2017 vyhotovil žalovaný 2/ príjmový pokladničný doklad č. 1 na sumu 10.000,00 eur podpísaný žalovaným 1/ s poznámkou záloha na materiál (stavba strechy) a dodanie materiálu a stavba strechy do 31.07.2018 a tiež pokladničný doklad č. 2 na sumu 2.500,00 eur - záloha na drevo hranol (táto suma sporná nebola). Dňa XX.XX.XXXX bola žalovaným 1/ na účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX v pobočke Q. vložená suma 5.000,00 eur s poznámkou T. C. - záloha za materiál a rovnaká suma dňa XX.XX.XXXX na ten istý účet v pobočke T. O. s poznámkou T. C.. 8. V konaní však zostala medzi stranami sporná skutočnosť, či dňa 19.09.2017 žalobca poskytol žalovanému 2/ prostredníctvom žalovaného 1/ hotovostnú zálohu, ktorú zálohu potom žalovaný 1/ ako konateľ spoločnosti žalovaného 3/ vložil na účet tejto spoločnosti dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti konajúci súd konštatoval, že žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného 3/ neuniesol dôkazné bremeno, ktorý tvrdil, že na žiadosť vtedy prítomnej manželky žalobcu - T. C. (bývalej manželky - poznámka súdu) dňa 19.09.2017 vystavil účtovné doklady č. 1 a 2 ako potvrdenie o tom, že žalobca už uhradil na účet označený žalovaným 1/, patriaci však žalovanému 4/ dve zálohové platby na vykonanie diela v celkovej výške 10.000,00 eur. To však z obsahu uvedených dokladov vôbec nevyplýva. T. C. však vo svojom čestnom prehlásení tvrdila, že nebola osobne prítomná pri odovzdávaní tejto hotovostnej sumy žalobcom. Žalovaný 1/ aj ako konateľ žalovaného 3/ toto tvrdenie nijako nevyvrátil a nenavrhol ani výsluch - konfrontáciou T. C.. Jeho tvrdenia o neprevzatí tejto zálohy tak zostali ničím nepreukázané. Okresný súd tiež zdôraznil, že príjmový pokladničný doklad je riadny účtovný doklad a patrí podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) k účtovným záznamom, ktoré tvoria účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky. Pokiaľ teda žalovaný 1/ ako konateľ spoločností žalovaným 2/, 3/ takýto doklad vystavil, finančné prostriedky mali byť zaznamenané ako hotovostný príjem do pokladne prijímateľa a žalobcovi mala byť vystavená riadna zálohová faktúra. Toto však žalovaný 1/ neurobil a sám uviedol, že do účtovníctva žalovaného 2/ túto sumu nikdy nezaevidoval. 9. Pokiaľ sa týka zálohy zaplatenej v roku 2016 na účet patriaci žalovanému 4/, z listinných dôkazov zaevidovaných v oboznámenom trestnom spise číslo ČVS:ORP-343/VYS-RK-2018 vyplynulo, že dňa 27.10.2016 bola na účet žalovaného 4/ pripísaná platba 5.000,00 eur - T. C. platba za materiál, uvedená suma bola dňa 07.11.2016 vybratá v hotovosti žalovaným 1/. Dňa 16.11.2016 bola pripísaná platba 5.000,00 eur - platba za materiál T. C., dňa 18.11.2016 vybratá v hotovosti žalovaným 1/. Od novembra 2016 teda žalovaný 1/ disponoval hotovosťou vo výške 10.000,00 eur a tvrdil, že nakupoval materiál na vykonanie diela, platil zálohy a potom XX.XX.XXXX celú túto hotovosť vložil na účet spoločnosti žalovaného 3/. Žalovaný 1/ tak tieto peniaze poukázal na účet žalovaného 3/ až v čase keď sa už malo dielo realizovať, keďže termín jeho konečnej realizácie bol dohodnutý na deň 31.07.2018. Je teda možné predpokladať, že materiál na realizáciu diela žalobcu bol v tom čase už zakúpený, resp. vyhotovený. Na skutočnosť o aké finančné prostriedky sa jednalo, žalovaný 3/ nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, napr. účtovnými dokladmi, či výsluchom osoby, vykonávajúcej firemné účtovníctvo. Jeho tvrdenia sa potom javia ako nepresvedčivé, čo možno vyvodiť aj z ním tvrdeného spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami zverenými mu žalobcom za účelom realizácie diela. 10. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti okresný súd dospel k záveru, že žalovanému (bližšie neoznačenému - poznámka odvolacieho súdu) sa v tomto spore nepodarilo vyvrátiť tvrdenie žalobcu o poskytnutí zálohy na vykonanie diela v sume 20.000,00 eur a v hodnote dodanej guľatiny vo výške 2.500,00 eur. Žalobca však od uvedenej celkovej sumy odpočítal cenu krytiny uhradenú žalovaným 3/ vo výške 2.000,00 eur a predmetom žaloby je suma 20.500,00 eur. Po vyhodnotení výpovede svedka P. T., ktorý napokon zrealizoval dielo - výmenu strechy žalobcu okresný súd považoval za preukázané, že hranoly napílené žalovaným 3/ boli na vykonanie diela použiteľné. Žalobca totiž dôkaz o ich nepoužiteľnosti súdu neposkytol. Vychádzajúc z ust. pri posudzovaní bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 3/ (plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ) prvoinštančný súd zo žalovanej istiny 20.500,00 eur potom odpočítal sumu 2.500,00 eur za guľatinu, sumu 1.540,20 eur za porez guľatiny a sumu 108,08 eur za hobľovanie 90 m2 profilu z materiálu zákazníka účtovanej faktúrou č. 18FV00005 zo dňa 28.06.2018. Celková suma, ktorú je žalovaný 3/ povinný zaplatiť žalobcovi tak predstavuje sumu 16.351,72 eur, a preto v ostatnej časti nároku okresný súd žalobu zamietol. Pokiaľ sa týka ostatných položiek uvedených vo faktúre žalovaný 3/ nepreukázal, že by ich žalobcovi dodal. Námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/, 3/, 4/ súd vyhodnotil ako nedôvodnú, vychádzajúc z ust. , keď o skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, sa žalobca dozvedel zo žalovaným 3/ vyhotovenej dohody o ukončení zmluvy o dielo zo dňa 31.07.2018, kedy získal vedomosť, že žalovaný 3/ dielo aj napriek zaplateným zálohám nezrealizuje. Subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť dňa 01.08.2018 a uplynula 01.08.2020. Žaloba bola podaná na súd dňa 10.03.2020, teda včas. 11. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd postupoval v súlade s , v spojení s nariadenia vlády č. z 18. apríla 1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (k a k ). Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,% teda úrok z omeškania predstavuje 5,% z dlžnej istiny. Nakoľko sa jedná vo veci o občianskoprávny spor, nie je možné priznať žalobcovi úrok uplatňovaný podľa , preto v prevyšujúcej časti uplatňovaného úroku súd žalobu zamietol. 12. Pokiaľ sa týka žalovaných 1/, 2/ a 4/ prvoinštančný súd voči nim žalobu zamietol, nakoľko v tomto spore nebolo preukázané by žalovaný 1/, konal vo vzťahu k žalobcovi ako súkromná osoba, keď v danom prípade U. W. konal výlučne ako konateľ dvoch obchodných spoločností - žalovaných 2/ a 3/. Pokiaľ sa týka žalovaného 2/, aj keď účtovné doklady č. 1 a 2 z 19.09.2017 boli vystavené na uvedenú spoločnosť Broker company s.r.o., v konaní bolo preukázané, že táto obchodná spoločnosť nikdy uvedené zálohy žalobcu neprevzala do svojho účtovníctva, tak ako to tvrdil žalovaný 1/, tieto finančné prostriedky boli vložené na účet žalovaného 3/. Vo vzťahu k žalovanému 4/ súd žalobu zamietol, nakoľko v tomto konaní nebolo sporným, že jeho účet bol len platobným miestom, na ktorý žalobca v roku 2016 poukázal zálohy na vykonanie diela, ktoré však ihneď po ich vložení v hotovosti vybral žalovaný 1/, ktorý nesporne tvrdil, že v danom prípade konal ako konateľ spoločnosti 3/, a nie ako súkromná osoba. 13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. s použitím , keď plne úspešným žalovaným 1/ a 4/ priznal nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko mali vo veci plný úspech. Žalovanému 2/ trovy nepriznal, nakoľko zo spisového materiálu mu žiadne nevyplývajú, tento bol v konaní absolútne nečinný. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 3/ súd postupoval podľa ust. , keďže žalobca mal vo veci úspech čiastočný - žalovaná suma 20.500,00 eur priznaná 16.351,72 eur, t. j. pomer úspechu a neúspechu 79,76:20,24 = úspech žalobcu 59,52%, ktorému je povinný ich nahradiť žalovaný 3/.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3/, a to proti jeho výrokom I. a IV., ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne sa domáhal tak, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 3/ v celom rozsahu zamietne. 15. Odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že vo veci bolo žalobcom poskytnutých zálohovo celkovo 20.00,00 eur a tiež drevná hmota na ďalšie

spracovanie v hodnote 2.500,00 eur. Ďalej konajúci súd uviedol, že nakoľko došlo k dohode o odstúpení zmluvy o dielo, bolo potrebné pri vrátení poskytnutých záloh vychádzať z ust. a pri odpočítaní sumy 2.500,00 eur za guľatinu, sumy 1.540,20 eur za porez guľatiny a sumy 108,08 eur za hobľovanie 90 m2 profilu tak, ako to vyplývalo z faktúry č. 18FV00005 z 28.06.2018 (odsek 26. napadnutého rozsudku). 16. Odvolateľ namietal, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným 3/ okresný súd nesprávne právne posúdil, resp. nárok plynúci žalovanému 3/ voči žalobcovi subsumoval pod nesprávnu právnu normu. Podľa názoru odvolateľa nárok žalovaného 3/ po odstúpení od zmluvy bolo potrebné posúdiť v súlade s ust. . Okresným súdom aplikovaný sa totiž týka možnosti odstúpenia od zmluvy zo strany objednávateľa a nárokov z takéhoto zrušenia zmluvy plynúcich v prípade, ak dôjde k zmene ceny za dielo počas platnosti zmluvy. K takejto situácii však v prejednávanom spore nedošlo. Nárok žalovaného 3/ voči žalobcovi ako zhotoviteľovi po odstúpení od zmluvy bolo preto potrebné podriadiť pod ust. . Je tak zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. 17. Ďalej sa súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa dopustil aj inej vady, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ], a to v časti priznaného príslušenstva judikovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie totiž priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 %, avšak bez uvedenia, či sa jedná o úrok ročný, mesačný, denný a podobne. Táto vada v tejto časti zakladá neurčitosť výroku, a teda aj jeho nezákonnosť. 18. Okrem toho súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ], keď vychádzal zo záveru, že žalovanému 3/ sa nepodarilo preukázať, že by zo strany žalobcu bola poskytnutá len jedna záloha vo výške 10.000,00 eur (dňa 27.10.2016 vo výške 5.000,00 eur a dňa 07.11.2016 vo výške 5.000,00 eur) a priklonil sa k tvrdeniu žalobcu o tom, že bola poskytnutá aj ďalšia peňažná záloha, a to vo výške 10.000,00 eur (dňa 19.09.2017). K tomuto záveru konajúci súd dospel na základe žalobcom predloženého príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 19.09.2017 za prijímateľa Broker company s.r.o., t. j. žalovaného 2/. 19. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by sa do majetkovej dispozície žalovaného 3/ dostali obidve zálohy (spolu vo výške 20.000,00 eur). Žalobca tvrdil a žalovaný 3/ to ani nepoprel, že konateľ žalovaného 3/ U. W. vložil dve hotovostné vklady po 5.000,00 eur na bankový účet žalovaného 3/, a to dňa XX.XX.XXXX v dvoch pobočkách Q., a.s. (Q. a T. O.). Žalobca však netvrdil a netvrdil to ani žalovaný 3/, že by do majetku žalovaného 3/ bola vložená aj druhá záloha, resp. druhých 10.000,00 eur. Prvá záloha (2 x 5000,00 eur) v roku 2016 bola vložená na bankový účet vedený na žalovaného 4/, ktorú sumu následne vybral žalovaný 1/ - U. W.. Dôkazom o druhej zálohe vo výške 10.000,00 eur, ktorej vyplatenie žalovaní 1/, 3/ a 4/ v spore popierali, je iba príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.09.2017, ktorý je vystavený nie žalovaným 3/, ale žalovaným 2/. Nie je teda zrejmé, na základe akého dôkazu súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný 3/ mal preukázateľne disponovať oboma žalobcami tvrdenými zálohami v celkovej výške 20.000,00 eur (ktoré skutkové tvrdenie si súd prvej inštancie osvojil). Žalovaný 3/ však počas celého konania tvrdil, že dostal a disponoval iba jednou zálohou vo výške 10.000,00 eur, čo bolo napokon v konaní preukázané hotovostnými vkladmi na jeho účet. Žiaden iný dôkaz o tom, že by žalovaný 3/ dostal aj druhú sumu vo výške 10.000,00 eur, sa v súdnom spise nenachádza.

20. Napriek tomu súd prvej inštancie v odseku 28. napadnutého rozsudku tvrdí, že konateľ žalovaného 3/ vložil finančné prostriedky na účet žalovaného 3/, a teda zálohy, hoc bol pokladničný doklad vystavený na žalovaného 2/ a tieto prostriedky nikdy neprevzal do svojho účtovníctva. Ako už bolo uvedené vyššie, jediným dôkazom nachádzajúcim sa v spise, ktorý preukazuje prevzatie záloh do účtovníctva žalovaného 3/, sú dva hotovostné vklady po 5.000,00 eur, obidva zo dňa XX.XX.XXXX. Žiadny iný dôkaz o prevzatí ďalších 10.000,00 eur sa v súdnom spise nenachádza. Napokon aj samotný žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného 3/ na pojednávaní dňa 24.06.2021 pri svojom výsluchu uviedol, že do účtovníctva žalovaného 3/ dával iba 10.000,00 eur, a nie čiastku 20.000,00 eur, ako to mylne uvádza súd prvej inštancie.

21. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že žalobca mu poskytol zálohu na dielo iba vo výške 10.000,00 eur. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolateľa nevysporiadal so skutočnosťami tvrdenými žalovaným 3/, prezentovanými v rámci záverečného prednesu jeho zástupcu na pojednávaní dňa 16.07.2021. V konaní bolo preukázané, konkrétne oboznámením vyšetrovacieho spisu OO-PZ Ružomberok sp. zn. ORP-343/VYS-RK-2018, a to zápisnicou o výsluchu žalobcu ako oznamovateľa zo dňa 05.01.2018, v ktorej žalobca ako oznamovateľ uviedol, že dohodnutá cena za dielo bola 19.500,00 eur bez DPH. V tejto súvislosti tiež žalovaný 3/ poukázal na to, že je neštandardné, aby objednávateľ zhotoviteľovi vopred poskytol zálohu vo výške 20.000,00 eur, t. j. sumu, ktorá prevyšuje dohodnutú cenu za dielo, a to dokonca v čase, kedy dielo ešte nebolo realizované. Ďalej žalovaný zdôraznil, že v prípade všetkých záloh (tak tých, ktoré boli preukazované výpisom z bankového účtu z roku 2016, ako aj druhej preukazovanej príjmovým pokladničným dokladom z roku 2017) sa ako účel platby uvádza „Záloha na materiál“. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že celková cena za dielo bude zahŕňať tak materiál, ako aj prácu, s výnimkou časti drevnej hmoty, ktorú dodal samotný žalobca. Je zrejmé, že zálohy poskytované len na materiál a vo výške 20.000,00 eur nemohli byť zálohami len na tento účel, ale museli zahŕňať aj samotnú prácu. Je teda nelogické, aby žalobca len za materiál zaplatil zhotoviteľovi zálohovo čiastku 20.000,00 eur, ak celková dohodnutá cena za dielo (zahŕňajúca materiál, prácu i realizáciu) bola 19.500,00 eur. 22. Nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesprávne aplikoval , hoci mal na prejednávaný spor aplikovať , dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, aj čo do nárokov žalovaného 3/ ako zhotoviteľa, voči žalobcovi ako objednávateľovi z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo pred jeho úplným vykonaním. Ustanovenie dáva zhotoviteľovi právo požadovať od objednávateľa sumu, ktorá pripadá na už vykonané práce, ako aj náhradu účelne vynaložených nákladov. Súd prvej inštancie však priznal žalovanému 2/ voči žalobcovi sumu 2.500,00 eur za guľatinu, sumu 1.540,20 eur za porez guľatiny a sumu 108,08 eur za hobľovanie 90 m2 profilu z materiálu zákazníka (odsek 26. napadnutého rozsudku). Výsluchom svedka P. T. však bolo preukázané, že drevo, ktoré napílil žalovaný 3/, bolo použiteľné na stavbu žalobcu. Tento záver konštatoval aj súd prvej inštancie v odseku 26. napadnutého rozsudku. Ostatné položky fakturované žalovaným 3/ žalobcovi faktúrou č. 18VF00005 okresný súd žalovanému 3/ voči žalobcovi nepriznal s odôvodnením, že v konaní nebolo preukázané, že by tieto ostatné položky (materiál) žalovaný 3/ žalobcovi dodal. V danej súvislosti odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať v tomto spore ust. , ktoré sa aplikuje na tzv. synalagmatické záväzky, keď záväzok z bezdôvodného obohatenia z titulu, ktorý odpadol, nepochybne takýmto záväzkom je. Na túto skutočnosť poukazoval zástupca žalovaného 3/ aj na pojednávaní dňa 16.07.2021. Synalagmatickosť záväzku sa prejavuje práve v tom, že účastník záväzku, ktorý je povinný plniť skôr, môže toto svoje plnenie odoprieť práve až do času, kým bude druhým účastníkom poskytnuté, resp. zabezpečené vzájomné plnenie. V prejednávanom spore bolo jednoznačne preukázané, že po odstúpení od zmluvy o dielo žalovaný 3/ listom zo dňa 05.09.2018 vyzval žalobcu na prevzatie výsledkov doterajšej práce na dohodnutom diele. Aj z výpovedí žalobcu i žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 24.06.2021 vyplynulo, že žalobca odmietol tovar prevziať a podpísať dodací list. Žalobca tvrdil, že drevo odmietol prevziať s odôvodnením, že toto nebolo napílené v požadovaných rozmeroch a množstve. Z výsluchu svedka P. T. však vyplynulo, že drevo napílené žalovaným 3/ bolo na stavbu žalobcu použiteľné. Tento dôvod neprevzatia výsledkov činnosti žalovaného 3/ teda nebol dôvodný. 23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä synalagmatickosť záväzku a preukázateľnú pripravenosť žalovaného 3/ odovzdať výsledky svojej činnosti riadne žalobcovi a preukázateľné neodôvodnené námietky žalobcu, čo do kvality a množstva, nebol dôvod na to, aby súd nepriznal žalovanému 3/ voči nároku uplatnenému žalobcom v tomto spore, aj čo do ostatných položiek vyfakturovaných predmetnou faktúrou. Práve s poukazom na a mali byť voči nároku žalobcu uplatnené ním vykonané práce a účelne vynaložené náklady nasledovné položky: č. 3 - hranoly na stojky - 0,88 m3 v sume 216,48 eur, č. 6 - materiál hranoly na krov - 7,63 m3 v sume 1.876,98 eur, č. 7 - železná armatúra v sume 579,50 eur, č. 8 - farba na krov v sume 485,00 eur, č. 9 - farba na profil v sume 198,00 eur, č. 10 - montáž dielcov v sume 89,00 eur, č. 12 - klince na šalovacie dielce v sume 14.50 eur, č. 15 - porez a manipulácia s guľatinou 37,75 m3 v sume 1.540,20 eur, č. 16 - krytina a doplnky v sume 2.047,18 eur, č. 17 - odkvapový systém v sume 588,00 eur, č. 18 - tatranský profil hrúbka 24 mm 45 m2 v sume 472,50 eur, č. 19 - tatranský profil hrúbka 16 mm 45 m2 v sume 279,00 eur, č. 20 - hobľovanie 90 m2 profil z materiálu zákazníka v sume 108,08 eur, spolu v sume 8.494,42 eur. 24. V prípade položky č. 16 - krytina a doplnky bolo v priebehu konania preukázané, že doplnky ku krytine si zakúpil sám žalobca (faktúra č. FV441800366 a faktúra č. FV441800376 na sumu 480,00 eur) u spoločnosti Blachotrapez v celkovej sume 1.454,08 eur, ktoré žalobca pripojil k vyjadreniu z 13.07.2020. Túto sumu žalovaný 3/ odpočítal z pôvodne fakturovanej sumy 3.501,26 eur.

25. Započítajúc sumu 8.494,42 eur oproti zálohe 10.000,00 eur (platby dvakrát po 5.000,00 eur), ktorá ako jediná bola vložená do majetku žalovaného 3/, mal byť žalovaný 3/ potom správne zaviazaný zaplatiť žalobcovi iba sumu 1.505,58 eur a v ostatnej časti mal súd žalobu zamietnuť. 26. Ďalej odvolateľ uviedol, že po tom, čo bolo z výpovede svedka P. T. preukázané, že drevo napílené žalovaným 3/ bolo použiteľné na stavbu žalobcu, čím boli pôvodné námietky žalobcu týkajúce sa nekvality a nepoužiteľných výsledkov činnosti žalovaného 3/ vyvrátené, mal žalobca ako dominus litis upraviť (doplniť) žalobný návrh tak, aby bola z neho zrejmá vzájomná podmienenosť v plnení strán sporu vyjadrená v petite žaloby (povinnosť žalovaného 3/ zaplatiť žalobcovi určitú sumu oproti povinnosti žalobcu prevziať konkrétny materiál). Tento nedostatok je podľa žalovaného 3/ samostatným dôvodom na zamietnutí žaloby. 27. Nakoľko výrok VI. o výške nároku na náhradu trov konania nadväzuje na výrok I. o čiastočnom vyhovení žalobe, žalovaný 3/ namieta aj zákonnosť tohto výroku, ktorý trpí vadou nezákonnosti.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na cene diela 19.500,00 eur bez DPH. Po pripočítaní DPH tak potom cena diela by bola minimálne 23.400,00 eur. Minimálna cena je žalovaným 1/ uvedená z toho dôvodu, že vo väčšine prípadov zmlúv o dielo si zhotovitelia priúčtujú vždy niečo navyše, pretože pri rozoberaní stavby alebo skladaní zistia nejaké nedostatky, s ktorými pôvodne nepočítali, alebo sa navýši rozpočet z dôvodu, že sa navýši cena stavebného materiálu a podobne. To, že kompletná cena diela bola dohodnutá bez DPH, potvrdzuje aj vyjadrenie žalovaných 1/ až 3/, ktorí chceli vykonať dielo pre žalobcu čo najlacnejšie, a preto ho mala robiť spoločnosť, ktorá nie je platcom DPH, konkrétne spoločnosť Broker Company, s.r.o. (žalovaný 2/). Je tak zrejmé, že žalobca nezaplatil žalovaným plnú cenu na dielo. Jednalo sa len o čiastočnú cenu za dielo, aj keď vo vyššej sume, než býva obvyklé, a to z dôvodu nátlaku žalovaného 1/ v Q. 19.09.2017 a obavy žalobcu, či žalovaný vôbec začne dielo zhotovovať. Žalobca v tomto spore nikdy netvrdil, že prijatá záloha bola iba na nákup materiálu. Vyššia cena diela bola kompletná, vrátane prác. Zálohy teda mali slúžiť nielen na nákup materiálu, jeho dodanie, ale aj na realizáciu samotného diela. Žalovaní nielenže nenapílili drevo včas a riadne a stavbu nezrealizovali, ale ani nekúpili a nedodali žalobcovi požadované tovary, a ešte k tomu ani dobrovoľne nevrátili nespotrebovanú časť z prijatých záloh. Práve preto bol žalobca nútený podať žalobu na súd v tejto veci. 29. Čo sa týka drevnej hmoty slúžiacej na porez guľatiny, žalobca a žalovaný si boli od začiatku plne vedomí, že túto drevnú hmotu dovezie žalovanému sám žalobca. Vzhľadom na to, že žalovaný túto drevnú hmotu popílil nesprávne (v nesprávnych rozmeroch) a oneskorene, vyzval žalobcu na jej prevzatie až po odstúpení od zmluvy o dielo v septembri 2018, t. j. mesiac a pol po doručení odstúpenia od zmluvy o dielo. Je tak zrejmé, že do omeškania sa dostal žalovaný, a nie žalobca. Aplikácia synalagmatickosti zmluvných vzťahov upravená v ust. , alebo nemôže byť preto na tento prípad aplikovaná. Žalobca sa totiž ako objednávateľ nemôže dostať do omeškania z dôvodu, že žalovaný ako zhotoviteľ nedodal žalobcovi napílené drevo na dielo v požadovaných rozmeroch. Žalovaný síce vyzval žalobcu na jeho prevzatie v odstúpení od zmluvy o dielo, no toto drevo ešte nemal riadne napílené, čo potvrdila aj výpoveď svedka P. T. na pojednávaní dňa 24.06.2021, ktorý uviedol, že žalovaný ho konštatoval po 31.07.2018. Relevantnou skutočnosťou je aj to, že od zmluvy o dielo neodstúpil objednávateľ, ale jeden z dvoch zhotoviteľov (BRUKER, s.r.o.), a to z toho dôvodu, že nestihol dohodnutý termín jeho zhotovenia (31.07.2018), uvedený na príjmovom pokladničnom doklade z 19.09.2017. Túto skutočnosť potvrdzujú aj výpovede žalovaných, ktorí na pojednávaniach vôbec netvrdili, že by dielo pre žalobcu zrealizovali riadne, ale najmä včas. Žalobca pri uplatnení nároku započítal aj ním dodané drevo (suma dohodnutá sporovými stranami odhadom na 2.500,00 eur), keďže zo strany žalovaných nedošlo k jeho dodaniu, ale skôr k znehodnoteniu, keďže drevo nebolo napílené v rozmeroch uvedených v projekte, čo potvrdil aj svedok P. na pojednávaní dňa 24.06.2021. Už z napíleného porezu v menších rozmeroch sa väčšie rozmery požadované podľa projektovej dokumentácie napíliť nedajú. Žalovaní v priebehu konania nenamietali, že by im žalobca nepredložil projektovú dokumentácia, na základe ktorej mali pri zhotovení diela postupovať. Napokon sám žalovaný 1/ uviedol, že drevo pílil podľa projektovej dokumentácie predloženej žalobcom. Bolo by nelogické, že ak by mal zhotoviteľ napílené drevo riadne a včas, následne by čakal na jeho odovzdanie objednávateľovi až po odstúpení od zmluvy o dielo, ktoré mimochodom vystavil a doručil sám žalovaný zhotoviteľ a nie žalobca. Pre žalobcu bol záväzný termín zhotovenia diela 31.07.2018, vrátane dodania materiálu a vykonania všetkých prác, ktorý deň si sporové strany uviedli na príjmovom pokladničnom doklade. Žalobca preto nebol povinný písomne odstúpiť od zmluvy o dielo, ak zo strany žalovaných nebol dodržaný termín zhotovenia diela. Po tomto termíne žalobca nebol povinný od žalovaných prevziať nič. Všetko, čo bolo žalovaným vykonávané a dodané po tomto termíne preto žalobca nebol povinný prevziať, ani zaplatiť. Zároveň je nelogické, aby si žalobca (objednávateľ) neprevzal správne napílené drevo, t. j. v požadovaných rozmeroch, keďže drevo si sám zakúpil a musel si následne zaobstarať nové pre nového zhotoviteľa. Nie, že by to bolo nehospodárne, ale časovo neefektívne. Je zrejmé, že riadne napílené drevo by žalobca použil aj pri zhotovení diela iným zhotoviteľom. Žalobca bol u žalovaného pozrieť stav napíleného dreva v mesiaci máj 2018 spoločne so svedkom F.. Vtedy zistili, že hlavné a najpodstatnejšie časti sú už napílené, ale nesprávne (boli napílené v menších rozmeroch, ako bolo uvedené v projekte). Druhýkrát si išiel žalobca prevziať napílené drevo k žalovanému na základe jeho výzvy dňa 28.06.2018. V uvedený deň vznikla najskôr jedna faktúra vystavená žalovaným na nižšiu sumu a následne, keď žalovaný vedel, že dielo nezhotoví, vystavil druhú faktúru s tým istým dátumom a pod tým istým číslom, no skoro s dvojnásobne vyššou sumou, ktorú priložil k odstúpeniu od zmluvy o dielo. Ani koncom mesiaca jún 2018 nemal žalovaný drevo kompletne napílené, no hlavne neopravil nesprávne napílené drevo, ktoré bolo najpodstatnejšie a najzákladnejšie, s najväčšími rozmermi. Jeho píla dané rozmery nevedela napíliť, čo potvrdil aj samotný žalovaný na pojednávaní. Práve preto si žalobca neprevzal drevo od žalovaných pred uplynutím lehoty na zhotovenie diela. Zároveň žalobca žalovanému oznámil, že nech už nepíli drevo a neopravuje, že to aj tak nestihne a že žalobca už osloví iných zhotoviteľov. Po odstúpení od zmluvy o dielo doručeného žalovaným si žalobca drevo neprevzal, lebo ešte ani v mesiaci 8/2018 ho žalovaný nemal riadne napílené. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že sám žalovaný ešte v mesiaci 8/2018, teda po termíne 31.07.2018, sa kontaktoval s P., aby si overil rozmery napíleného dreva. Toto tvrdenie potvrdzuje aj fakt, že k výzve na prevzatie napíleného dreva došlo až v mesiaci 9/2018. Žalovaní teda pílili drevo aj po dátume 31.07.2018 a snažili sa zakúpiť ešte nejaký materiál, hoc duplicitne a dodať ho žalobcovi. 30. Ďalej žalobca uviedol, že napriek tomu, že okresný súd neuviedol v rozsudku, o aký úrok z omeškania sa jedná, v danom prípade sa podľa názoru žalobcu jedná o chybu v písaní, keď najmä zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že sa jedná o 5 % úrok z omeškania. Ďalej žalobca uviedol, že od samého začiatku súdneho konania sám žalovaný 1/ uviedol, že prijaté peňažné prostriedky nepriznal do firmy Broker Company (žalovaného 2/), pretože túto spoločnosť predával a aj predal v mesiaci 4/2018, t. j. pred dokončením diela. Z tohto dôvodu predmetné peňažné prostriedky vložil na účet žalovaného 3/ - Bruker s.r.o., ktorá bola platcom DPH, a teda neobstojí tvrdenie žalovaného, že by mal žalovaný 3/ zhotoviť dielo žalobcovi bez DPH. O vložení peňazí na účet žalovaného 3/ svedčia dva hotovostné vklady zo dňa XX.XX.XXXX, keď aj sám žalovaný aj vo svojom odvolaní uviedol, že obdržal od žalobcu peniaze v hotovosti. Tomu nasvedčuje aj tvrdenie žalovaného, že nakupoval materiál na stavbu, minimálne strechu, ktorú žalobca od zaplatenej zálohy s drevom, t. j. od sumy 22.500,00 eur riadne odpočítal. Je tak zrejmé, že ak by sa jednalo o peňažnú hotovosť žalovaného z konca roku 2016, nemohol by vložiť na účet žalovaného 3/ celú zálohu, ale iba jej časť, ktorá predstavuje čiastku po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný vynaložil na zaplatenie strechy bez doplnkov. Práve naopak, táto skutočnosť potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že sa jednalo o peniaze z mesiaca september 2017. Argumentácia žalovaných o tom, že peniaze vložené na účet BRUKER, s.r.o. (žalovaného 3/) sú peniazmi žalobcu z konca roka 2016, je účelová, vymyká sa z logického i časového hľadiska, a preto nemôže byť dôvodná a dôveryhodná. Je nelogické, aby niekto držal peniaze 2 a pol roka doma, resp. na cudzom účte a následne si ich vložil na firemný účet, tobôž, ak tie peniaze potreboval napríklad na nákup materiálu, ku ktorému aj došlo. Otázkou zostáva, prečo si žalovaný, ak sa jednalo o peniaze z roku 2016, nevložil tieto peniaze ešte pred prijatím zálohy v roku 2017 na účet, keď malo dôjsť k vystavenie príjmového pokladničného dokladu potvrdzujúceho len prijatie peňazí z roku 2016. Prečo žalovaný v príjmovom pokladničnom doklade z 19.09.2017 neuviedol, že sa jedná o peniaze z roku 2016? Ak by takéto niečo žalovaný od žalobcu žiadal, žalobca by mu druhú zálohu v sume 10.000,00 eur určite neodovzdal. Pokiaľ by argumentácia žalovaného bola čo i len čiastočne pravdivá, je zrejmé, že by vystavil napr. dva príjmové pokladničné doklady, alebo by uviedol do poznámky takú informáciu, ako bolo uvedené vyššie. Argumentácia žalovaných v odvolaní smeruje k tomu, že žalobca odstúpil od zmluvy o dielo, ktoré malo byť realizované do 31.07.2018 v zmysle príjmového pokladničného dokladu z 19.09.2017. Táto argumentácia však nezodpovedá činnosti, resp. skôr nečinnosti žalovaných, časovej súslednosti a nemá ani logiku, pretože žalovaný si sám svojou argumentáciou protirečí, keď najskôr tvrdil, že peniaze neprijal, následne už tvrdil, že ich ani do spoločnosti nepriznal a iné tvrdenia; odstúpenie od zmluvy poslal v posledný deň zrealizovania diela samotný žalovaný (zhotoviteľ), keďže si bol vedomý, že to v dohodnutom termíne nestihne. Je jednoznačné, že príjmové pokladničné doklady zo dňa 19.09.2017 vystavil U. za spoločnosť Broker company s.r.o. Zároveň je nelogické a protirečivé, ak by žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného 2/ vystavil príjmový pokladničný doklad na druhú časť zálohy v sume 10.000,00 eur bez toho, aby prijal nejaké ďalšie peniaze. K výpovedi svedka P. odvolateľ uviedol, že v danom prípade menovaný

svedok len potvrdil kvalitu dreva, ktorá bola dobrá. Je z nej zrejmé, že žalobca doniesol žalovanému kvalitné drevo (guľatinu), no nepotvrdzuje to, že napílené drevo bolo použiteľné na stavbu diela. K tomu, či drevo bolo napílené aj v správnych rozmeroch v tej kvalite, v ktorej bolo napílené, je nutné v celom komplexe vyhodnotiť výpoveď svedka P. T.. Zároveň odvolateľ dodal, že žalovaný mal dostatok času aj finančných prostriedkov od žalobcu vo formách záloh, aby aspoň zakúpil materiál na stavbu strechy a dodal ho žalobcovi. Žalovaný tak neurobil v roku 2017 a následne ani v roku 2018, odhliadnuc od napílenia dreva. Žalobca si neprevzal napílené drevo od žalovaného, lebo žalovaný ho nemal napílené v požadovaných rozmeroch, a to v termíne do 31.07.2018. Po tomto dátume si žalobca kúpil nové drevo (guľatinu) na porez. Žalovaný vyzval žalobcu na prevzatie dreva až v mesiaci september 2018, t. j. jeden a pol mesiaca po tom, čo on sám odstúpil od zmluvy. Je tak zrejmé, že ak bol v omeškaní s akýmkoľvek plnením žalovaný (zhotoviteľ) napriek tomu, že mu žalobca (objednávateľ) vyplatil cenu skoro za celé dielo, nemohol sa dostať do omeškania s plnením žalobca (objednávateľ). Z tohto dôvodu nie je možné zaviazať žalobcu, aby si aj po dohodnutom finálnom termíne na zhotovenie diela (31.07.2018) prevzal od žalovaného to, čo stihol opraviť, ale hlavne zaviazať ho k tomu, aby za také plnenie aj zaplatil. Vychádzajúc z ust. je zrejmé, že do omeškania nielen s napílením dreva, aj ale s objednávaním materiálu na strechu (okrem strešnej krytiny), sa dostal žalovaný (zhotoviteľ) a nie žalobca (objednávateľ), ktorého jedinou povinnosťou bolo zaplatiť zhotoviteľovi za zhotovenie diela dojednanú cenu, a ktorú si žalobca aj splnil. Napriek tomu mu žalovaný nechce dobrovoľne vrátiť zvyšné peniaze. Je tak zrejmé, že odvolanie žalovaného 3/ nemôže byť dôvodné.

31. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie aj žalobca, a to proti jeho výrokom I., II., III., IV. a VI., ktorý sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú sumu 20.500,00 eur spolu s príslušenstvom a nadväzne na to rozhodne aj o trovách konania. 32. Svoj opravný prostriedok odvolateľ odôvodnil ust. , a . Ďalej uviedol, že celý spor je nevyhnutné rozdeliť minimálne do dvoch období z pohľadu platieb záloh, a to od prijatia prvej zálohy koncom roka 2016 (2 x 5.000,00 eur) žalovaným 1/ do prijatia druhej zálohy (10.000,00 eur - príjmový pokladničný doklad č. 1 z 19.09.2017) žalovaným 1/ „možno“ ako konateľom žalovaného 2/ a od prijatia druhej zálohy v hotovosti (10.000,00 eur - príjmový pokladničný doklad č. 1 z 19.09.2017) žalovaným 1/ „možno“ ako konateľom žalovaného 2/ do odstúpenia od zmluvy (31.07.2018). Zároveň je potrebné počas celej doby dojednaného zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami rozdeliť dielo, resp. úkony žalovaných na diele nasledovne: 1/ nákup materiálu, 2/ dodanie materiálu a napíleného dreva zo základného materiálu žalovaných, 3/ napílenie dreva, a 4/ stavba - montáž strechy. Je to preto, lebo žalovaný 1/ disponoval dvomi obchodnými spoločnosťami, ktoré mohli či už jednotlivo alebo subdodávateľsky zhotovovať dielo tak, aby to bolo pre žalobcu výhodnejšie (tvrdenie žalovaného 1/), teda dielo mohol rozdeliť medzi dve svoje obchodné spoločnosti (žalovaní 2/ a 3/) a aj fakturovať žalobcovi týmito spoločnosťami. 33. Odvolateľ namietal nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý sa týka žalovaných a ich povinností, či už z diela, ale aj záväzku plniť žalobcovi (prezentované v bode 20. napadnutého rozsudku). Nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu, že žalovaný 2/ to nemohol byť, lebo v obchodnom registri nemal zapísaný taký predmet podnikania. Je pravdou, že žalovaný 2/ síce nemal v obchodnom registri zapísaný predmet podnikania zhodný so žalovaným 3/, a teda nemohol dokončiť stavbu, ale mal zapísané iné predmety podnikania, ktoré by mohli byť a mali byť použité na niektoré jednotlivé činnosti diela, jedine a výlučne, čo nemohol vykonať žalovaný 2/, bola stavba strechy. Čiže žalovaný 2/ mal a mohol vykonať pre žalobcu kúpu materiálu, napílenie dreva a dodať ho v požadovaných rozmeroch a kvalite žalobcovi, pretože od 04.01.2014 mal zapísané v predmete svojej činnosti Opracovanie drevnej hmoty a výroba komponentov z dreva a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod). Žalobca aj žalovaný na polícii (trestný spis č. ČVS:ORP-343/VYS-RK-2018) zhodne uviedli, že to malo byť pre žalobcu výhodnejšie, a teda mala to robiť firma, ktorá nebola platcom DPH, t. j. spoločnosť Broker Company, s.r.o. (žalovaný 2/). Túto skutočnosť žalovaný na súde nepoprel. Naopak, potvrdil, že to mala byť táto spoločnosť s tým, že on ju pred dokončením diela v mesiaci apríl 2018 predal. Žalovaný dôvod predaja uvedenej spoločnosti nevedel vysvetliť. Jeho tvrdenie, že mal úmysel dielo zhotoviť pre žalobcu čo najvýhodnejšie, sa preto javí ako zavádzajúce, až klamlivé. Výhodnosť celého zhotovenia diela bola v tom, že za materiál zakúpený žalovaným 2/ (zakúpený žalovaným od subdodávateľa s DPH) by nebol žalobcovi fakturovaný s ďalším navýšením DPH zo strany žalovaného, t. j. dielo (okrem prác pozostávajúcich zo stavby strechy) by bolo pre žalobcu o 20 % lacnejšie. Pokiaľ žalovaný 1/ vedel, že ide predávať žalovaného obchodnú spoločnosť - žalovaného 2/ v mesiaci apríl 2018, mal žalobcovi vyfakturovať vyššie vykonané činnosti s výnimkou strešnej krytiny tak, aby splnil to, čo sľúbil. Rovnako to bolo aj s objednaním a dodávkou strešnej krytiny bez doplnkov. Žalovaný objednal strešnú krytinu, ktorú mu žalobca odpočítal zo žalovanej sumy, lebo túto si žalobca prevzal a použil na stavbu strechy. Žalovaný 1/ tak neurobil, ale namiesto toho vystavil žalobcovi faktúru dňa 28.06.2018, cca 3 mesiace po predaji spoločnosti na žalovaného 3/, ktorý bol platca DPH. Žalobcovo dielo sa tak predražilo minimálne o DPH vo výške 20 %. Naviac, žalovaný vložil peniaze v hotovosti na účet žalovaného 3/ v dvoch pobočkách Q., a.s. dňa XX.XX.XXXX, teda až približne o 11 dní neskôr, ako bola vystavená faktúra. Napokon žalovaní vystavili dve faktúry s tým istým číslom a v ten istý deň, ale na rôzne sumy. Vychádzajúc z tvrdení žalovaných, ktorí nenamietali, že dielo mali a mohli vykonávať obaja a že od samého začiatku bolo jasné, že to má robiť žalovaný 2/, a nie žalovaný 3/. Odvolateľ tiež akcentoval, že k zmene zhotoviteľa diela došlo až na základe predaja žalovaného 2/ žalovaným 1/ v mesiaci apríl 2018, t. j. cca 3 mesiace pred dokončením diela. O tomto kroku žalovaní žalobcu vôbec neinformovali. Túto skutočnosť žalobca zistil na základe vlastnej činnosti. Žalobca je presvedčený, že žalovaný sa nachádzal v ťažšom finančnom období. Napriek tomu, že mu bola v mesiaci 9/2017 poskytnutá žalobcom druhá záloha na dielo, žalovaný nenakúpil žiadny materiál pre žalobcu, resp. mu ho ani nedodal a ani ho nevyzval, aby si ho prišiel prevziať. Dúfal, že väčšinu si vyfakturuje s nádejou, že žalobca to nechá tak a nebude sa s ním súdiť. Práve to bol dôvod žalovaného, ktorý si v mesiaci september 2017 prišiel vypýtať od žalobcu druhú časť zálohy na dielo. To zároveň potvrdzuje aj to, že sa nemohlo jednať o peniaze z konca roka 2016, ktoré žalovaný podľa vlastných tvrdení mal vložiť na účet dňa XX.XX.XXXX, lebo tieto už nemal. Sám žalovaný potvrdil, že v období zima 2016 až september 2017 kupoval staronovú pílu. Nemožno preto súhlasiť s názorom konajúceho súdu, ktorý rozsudkom zaviazal zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom výlučne žalovaného 3/, a nie aj žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Takýmto postupom okresný súd nielenže nedôvodne zúžil okruh žalovaných, ale aj vyvrátil tvrdenie žalovaných, ktorí vôbec netvrdili, že dielo mal vykonať iba žalovaný 3/ a že vykonané dielo nemá byť čo najvýhodnejšie pre žalobcu. Týmto vyhodnotením súd nepriamo tvrdí, že žalobca si nevybral žalovaného z dôvodu jeho najvýhodnejšej ponuky spomedzi ostatných, čo je však absolútny nezmysel. Žalobca si žalovaného vybral práve preto, že mal pre neho najvýhodnejšiu ponuku, ktorá bola bez fakturácie DPH nižšia o 20 %. 34. Vo vzťahu k prijatiu druhej zálohy v sume 10.000,00 eur dňa 19.09.2017 žalobca uviedol, že sám žalovaný 1/ v trestnom konaní uviedol, že prijaté peňažné prostriedky nepriznal do firmy Broker Company, s.r.o. (žalovaného 2/), pretože túto spoločnosť predával a aj predal v mesiaci apríl 2018, a preto tieto peňažné prostriedky vložil na účet žalovaného 3/ (BRUKER s.r.o.), ktorá mu ostala, a preto tvrdenie žalovaného, že cena diela mala byť bez DPH, nemôže obstáť. 35. Skutočnosť, že žalovaný 1/ peniaze nevložil na účet žalovaného 2/, ale na účet žalovaného 3/ v dvoch hotovostných vkladoch dňa XX.XX.XXXX, uviedol žalovaný 3/ aj vo svojom odvolaní, čím potvrdzuje, že od žalobcu obdržal hotovosť (peniaze). Fakt, že sa jedná práve o túto hotovosť treba aj vykladať v súvislosti s tvrdením žalovaného, že nakupoval materiál na stavbu, minimálne strešnú krytinu, ktorú žalobca od zaplatenej zálohy spolu s drevom, t. j. od sumy 22.500,00 eur riadne odpočítal. Ak teda mala byť výlučne hotovosť žalovaného 1/ z konca roku 2016 (2 x 5.000,00 eur), žalovaný 1/ nemohol dňa 09.07.2008 vložiť celú zálohu, ale iba jej časť, a to po odpočítaní sumy, ktorú vynaložil na zaplatenie strechy bez doplnkov, ktorú si žalobca aj prevzal. Žalovaný mohol vložiť na účet maximálne 8.000,00 eur ako zostatok z peňazí prijatých v roku 2016 za podmienky, že by dostal len jednu zálohu vo výške 10.000,00 eur. V priebehu sporu vyšlo najavo viacero skutočností, ktoré nepriamo alebo vo vzájomnej súvislosti popierajú tvrdenia žalovaných a naopak potvrdzujú tvrdenia žalobcu. Napríklad v tomto prípade, že išlo o peniaze z mesiaca september 2017, ktoré žalovaný 1/ vkladal na účet žalovaného 3/ XX.XX.XXXX, boli jeho súkromné (pozri ako je to uvedené v zápisnici z pojednávania z 24.06.2021) a výpoveď žalovaného 1/ na str. 7, ktorý však vkladal svoje súkromné peniaze sám a dobrovoľne uvádzal do poznámky „záloha“ a tiež „T. C.“ (dôkaz - dve potvrdenia Q. a.s. o hotovostnom vklade peňazí na účet XX.XX.XXXX (2 x 5.000,00 eur). Žalobca je presvedčený, že argumentácia žalovaných o tom, že peniaze vložené na účet žalovaného 3/ sú peniazmi žalobcu z konca roku 2016, je účelová, ktorá však z logického, a ani z časového hľadiska nebola v spore preukázaná. Naopak, aj toto potvrdzuje, že žalovaný nielenže zavádzal a klamal žalobcu, ale zavádza a klame súd. Kto by predsa držal peniaze dva a pol roka doma, resp. na cudzom účte a potom by si ich vložil na firemný účet, keď tieto peniaze potreboval napr. na nákup materiálu, ktorý na tento účel doposiaľ nepoužil. Naviac, prečo žalovaný na príjmovom pokladničnom doklade z 19.09.2017 neuviedol, že sa jedná o peniaze z roku 2016. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú vo vyjadrení k odvolaniu vo vzťahu k vystavenému príjmového pokladničnému dokladu zo dňa 19.09.2017. Nie je tiež zrejmé, prečo si žalovaný, ak má ísť o peniaze z roku 2016 nevložil tieto peniaze v roku 2017 ešte pred prijatím druhej zálohy na účet, keď malo dôjsť k vystaveniu príjmového pokladničného dokladu, potvrdzujú len prijatie peňazí z roku 2016. Prečo žalovaný 1/ nevystavil v septembri 2017 príjmový pokladničný doklad priamo na žalovaného 3/, ktorý mal byť podľa jeho tvrdenia jediným zhotoviteľom diela. Celá argumentácia žalobcu ohľadne príjmového pokladničného dokladu nasvedčuje tomu, že pokiaľ by mal žalovaný skutočný záujem od samého začiatku zazmluvniť zhotovenie diela pre žalobcu prostredníctvom žalovaného 3/ (BRUKER, s.r.o.), vystavil by príjmový pokladničný doklad na žalovaného 3/ a nie na žalovaného 2/. Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj to, že žalovaný dostal ďalšie (druhé iné) peniaze vo forme druhej zálohy v mesiaci 2017, t. j. odlišné finančné prostriedky než tie, ktoré dostal koncom roka 2016. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu a predložené dôkazy vystavené žalovanými 1/ až 3/ a najmä tvrdenia sporových strán, najmä žalovaného a dôkazov, ktoré nepreukazujú jeho tvrdenia je nesporné, že žalovaným boli prijaté dve zálohy spolu v sume 20.000,00 eur, čo potvrdzuje aj fakt, že príjmový pokladničný doklad bol vystavený na inú obchodnú spoločnosť. Sporné je však, kto má peniaze vrátiť a akú výšku. Ak by platila hypotéza č. 1, že tvrdenia žalovaného 1/ týkajúce sa prijatia peňazí z konca roka 2016 (prvá časť zálohy) a vložením na účet žalovaného 3/, tak by ju mal vrátiť žalovaný 3/ po odpočítaní iba (výlučne) strešnej krytiny, ktorá bola žalobcovi dodaná ešte pred odstúpením od zmluvy a ktorú sumu aj žalobca pred podaním žaloby odpočítal od žalovanej istiny. V prípade prijatia a prevzatia druhej časti zálohy dňa 19.09.2017 (v sume 10.000,00 eur) by mal súd dospieť k záveru, že je ju povinný vrátiť žalovaný 1/, ktorý ju nepriznal do firmy a ponechal si túto sumu, čo on svojím podpisom potvrdil na príjmovom pokladničnom doklade. V opačnom prípade, ak bol podpis na príjmovom pokladničnom doklade č. 1 z 19.09.2017 žalovaného 1/ ako podpis konateľa žalovaného 2/, by mal túto časť v celosti (keďže nepracoval na diele a ani nič nezakúpil) vrátiť žalobcovi. Na základe tvrdení žalovaného 1/, že na predmetnom príjmovom pokladničnom doklade je jeho podpis a že peniaze nepriznal do firmy, hoci tak spraviť mal, je žalobca presvedčený, že tieto peniaze mu má vrátiť primárne žalovaný 1/ a až sekundárne žalovaný 2/. Ak by platila hypotéza č. 2, teda tá, ku ktorej dospel konajúci súd logicky a na základe dôkazov, a teda, že zdroj peňazí vložených žalovaným 1/ XX.XX.XXXX pochádzali z prijatej zálohy zo dňa 19.09.2017, tak súd by mal dospieť k tomu, že tieto peniaze je povinný vrátiť žalobcovi žalovaný 3/ po odpočítaní vynaložených peňazí na kúpu strešnej krytiny, ktorá bola žalobcovi dodaná ešte pred odstúpením od zmluvy, pretože žalobcom zakúpené a dodané drevo v hodnote 2.500,00 eur bolo žalovaným znehodnotené a nahobľované drevo 90 m2 nebolo žalobcovi dodané a na jeho prevzatie bol vyzvaný až v mesiaci september 2018, t. j. 1 a pol mesiaca po tom, čo dňa 31.07.2018 žalovaný 3/ odstúpil od zmluvy, ako aj to, že peniaze prijaté koncom roka 2016 (2 x 5.000,00 eur) má vrátiť žalovaný 1/ alebo žalovaný 4/ z dôvodu bezdôvodného obohatenia (preplatok záloh za dielo) spoločne a nerozdielne. Nakoľko žalobca vo svojom opravnom prostriedku zopakoval svoju argumentáciu k synalagmatickosti zmluvného záväzku a započítaním ďalších položiek z faktúry žalovaného po 31.07.2018 identicky ako to prezentoval vo svojom vyjadrení k žalobe.

36. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zaviaže žalovaných 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 20.500,00 eur spolu s príslušenstvom a zároveň rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania. 37. Uviedol, že z obsahu spisového materiálu má za to, že žalobca sa svojou žalobou na súde domáha vrátenia svojich peňazí, ktoré poskytol žalovaným vo forme záloh v októbri a novembri 2016 a v septembri 2017, a to po odpočítaní toho, čo si žalovaný riadne a včas voči žalobcovi splnil, keďže tieto peniaze žalovaný dobrovoľne ani napriek písomnej výzve žalobcu a dvom osobným stretnutiam dodnes nevrátil. Primárne si treba dôkladne uvedomiť, že žalovaný 1/ (U. W.) v období od októbra 2016 do apríla 2018 bol konateľom dvoch obchodných spoločností (žalovaného 2/ - Broker company, s.r.o. a žalovaného 3/ - BRUKER s.r.o.), ktorých bol aj spoločníkom, a teda mohol a zastupoval okrem seba ako fyzickú osobu aj tieto dve obchodné spoločnosti. Je nemysliteľné a nelogické, aby žalobca žaloval všetkých, vrátane U. W. ako fyzickej osoby, ak by vedel od žalovaného, koho zastupuje, resp. za koho žalovaný 1/ rozpráva v čase, keď sa dohadovali na diele. Žalobca vedel jedine to, že žalovaný 1/ má dve obchodné spoločnosti, z ktorých jedna nie je platiteľom DPH. Zároveň podľa tvrdení, ktoré sú nesporné, žalobca vedel jedine to, že to má byť pre neho výhodnejšie, čo tiež nebolo v konaní sporné. Celé konanie žalovaného 1/, U. W., a to je jedno, či zastupoval žalovaného 2/ alebo žalovaného 3/ bolo počas obdobia dojednaného zmluvného vzťahu zmätočné a zavádzajúce. Tak tomu bolo aj na súde, kde sám od začiatku nevedel, kto má dielo zhotovovať. Žalovaný zavádzal (ak vedome neklamal) nielen samotného žalobcu, ale aj vyšetrovateľa a súd. Žalovaný 1/ tvrdí, že dielo malo byť pre žalobcu výhodnejšie, no následne predá žalovaného 2/, t. j. subjekt, ktorý nie je platiteľom DPH inej osobe v mesiaci apríl 2018, teda pred dohodnutým termínom zhotovenia diela (31.07.2018). To všetko nemožno označiť za nič iné ako klamlivé konanie, ak nie podvod. Ak by vyššie uvedená argumentácia nemala byť pravdivá, nie je zrejmé, prečo by žalovaný 1/ prijímal druhú zálohu v septembri 2017 za žalovaného 2/, ak mal byť zhotoviteľom diela žalovaný 3/. Žalobca počas pojednávaní na súde, ale aj vo svojom opravnom prostriedku a v trestnom konaní ČVS:ORP-343/VYS-RK-2018 uviedol, že spoločnosťou, ktorá mala realizovať dielo, bol žalovaný 2/ Broker company, s.r.o. K predmetu podnikania obchodnej spoločnosti sa žalobca vyjadril už vo svojom odvolaní, kde sa predmetom podnikania zapísaným v čase dohody o dielo až po jeho zrealizovanie žalovaným (do 31.07.2018) detailne venuje. V zmysle odôvodnenia rozsudku, ktorým okresný súd ustálil ako pasívne legitimovaného v spore iba žalovaného 3/ (BRUKER s.r.o.) možno vyvodiť len z toho, že žalovaný 2/ (Broker company, s.r.o.) nemal zapísaný v obchodnom registri predmet podnikania na zhotovenie prác, v tomto prípade diela. Netreba však opomínať fakt, že obidve firmy patrili žalovanému 2/ a mohli dielo zhotoviť aj subdodávateľsky medzi sebou, čo bolo pre žalobcu rovnako výhodné. Na základe uvedeného je evidentné, že po predaji žalovaného 2/ žalovanému 1/ už neostávalo nič iné iba zaslať odstúpenie od zmluvy žalovaným 3/ (spoločnosťou BRUKER s.r.o.). V dôsledku toho aj pred vyšetrovateľom i na súde tvrdil, že subjektom, ktorý mal dielo zrealizovať, bola práve spoločnosť BRUKER s.r.o., keďže žalovaný 1/ už nebol konateľom a ani spoločníkom žalovaného 2/. Práve z tohto dôvodu odstúpenie od zmluvy o dielo už nebolo možné zo strany žalovaného žalobcovi nielen vystaviť, ale ani zaslať. K tvrdeniu žalovaného o tom, že je nelogické, aby mu žalobca poskytol zálohu vo vyššej sume ako bola dohodnutá cena za dielo, t. j. že žalobca poskytol žalovanému celkom sumu 20.000,00 eur, hoci dielo malo stáť 19.500,00 eur bez DPH žalobca uviedol, že si uvedomuje, že urobil hlúposť, čo už dávno oľutoval, keďže z dôvodu kamarátskeho vzťahu nečakal, že žalovaný pre neho dielo nielenže nezhotoví, ale že mu ani nevráti peniaze, resp. vystaví mu faktúry na sumy, ktoré ďaleko presahujú rozumnú čiastku za celé dielo, keďže v tom čase už peniaze nemal. Žalovaný bol tak nútený navýšiť jednotkové sumy za úkony, aby nemusel žalobcovi vracať veľa peňazí. Ide o tzv. možný preplatok 500,00 eur, ktorý nie je až taký vysoký s prihliadnutím na fakt, že počas zhotovovania diela sa môžu prihodiť všelijaké komplikácie. Zároveň tým, že bola dohodnutá cena za dielo (materiál, práca) ešte neznamená, že to bola finálna a konečná cena, pretože na strane druhej je známe, že pri takýchto zákazkách, odhliadnuc od tohto prípadu, si zhotovitelia prihadzujú rôzne nepredvídané položky, aby od objednávateľa získali čo najviac peňazí. To, že zhotoviteľ diela nebol známy ani žalovanému od samého začiatku potvrdzuje i fakt, že prvú zálohu v októbri a novembri 2016 2 x 5.000,00 eur si žalovaný 1/ U. W. neposlal priamo na firemný účet žalovaného 3/, ale na účet svojho bratranca - žalovaného 4/ P. O.. Žalovaný sám potvrdzuje aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 15.11.2021, že peniaze, ktoré vkladal na účet žalovaného 3/ boli peniaze z októbra a novembra 2016 (prvá časť zálohy). Až postupom času, ale najmä odovzdaním druhej zálohy 19.09.2017 v sume 10.000,00 eur žalobca trval na vystavení dokladu o jej prijatí a tiež o jasné a jednoznačné uvedenie zhotoviteľa diela a finálneho termínu na zhotovenie diela, ktorým bol stanovený deň 31.07.2018. Žalobca sa od začiatku spýtal, či by nemali mať medzi sebou uzatvorenú písomnú zmluvu, no žalovaný tvrdil, že to nie je potrebné. Až postupom času, keď žalovaný odkladal zhotovenie diela z roka na ďalší rok, žalobca trval aspoň na vystavení príjmového pokladničného dokladu. Ďalšou veľmi podstatnou skutočnosťou pri prijímaní záloh bol zlý ekonomický a finančný stav žalovaného 1/, ktorý sám na pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdil tzv. dlhy zdedené po otcovi. Práve tento stav pretrvával do septembra 2017, ak nie dlhšie a práve aj tento stav ho prinútil vypýtať si od žalobcu nielen prvú zálohu v zime 2016, ale druhú zálohu na jeseň 2017, z ktorej už pravdepodobne zakúpil aj strešnú krytinu, aby bol žalobca v očakávaní, že vo veci zhotovenia diela sa koná a že mu dielo bude dodané. Táto skutočnosť (dodanie strešnej krytiny) potvrdzuje ústne dojednanú zmluvu o dielo medzi sporovými stranami. V zmysle uvedeného je potom pre žalobcu nepochopiteľné, ako konajúci súd dospel k záveru, že peniaze má vrátiť iba žalovaný 3/, keď druhú časť zálohy v hotovosti v sume 10.000,00 eur v mesiaci 2017 prevzal žalovaný 1/, ktorý vyplnil aj príjmový pokladničný doklad, pričom on sám na pojednávaniach tvrdil, že peniaze nepriznal do firmy Broker company, s.r.o. (žalovaného 2/). Z uvedeného vyplýva jediný záver a to, že žalovaný 1/ si peniaze ponechal ako fyzická osoba. Peniaze, ktoré žalovaný 1/ obdržal od žalobcu v mesiaci september 2017 je tak povinný vrátiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia práve žalovaný 1/, ktorý tieto peniaze nezaúčtoval do firmy Broker company, s.r.o. Prijatie peňazí v hotovosti v septembri 2017 potvrdzuje aj fakt, že žalovaný ani ešte v tomto období nebol schopný prijať peniaze od žalobcu na účet, lebo mal stále finančné problémy, na ktorých vyriešenie použil práve aj peniaze žalobcu, ktoré od neho vylákal pod zámienkou, že to žalovaný začne už robiť. Je otázne, prečo ani v septembri 2017 žalovaný 3/ (BRUKER s.r.o.) neprijímal peniaze, ak mal tento subjekt dielo realizovať. Podľa názoru žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ba priam vystavením príjmového pokladničného dokladu z 19.09.2017, ktoré vlastnoručne podpísal, čo potvrdil aj na pojednávaní, dostatočne preukazuje, že žalobca odovzdal peniaze žalovanému 1/. Ak by tomu tak nebolo, ako tvrdí žalovaný 1/, prečo by žalobca trval na vystavení účtovného dokladu od žalovaného. 38. Ďalej žalobca opätovne vyslovil svoj nesúhlas s priznaním časti žalovanej istiny za úkony, ktoré mal žalovaný 3/ odovzdať po dátume 31.07.2018, teda po termíne, ktorý bol dojednaný ako finálny na zhotovenie diela. Ak sa do omeškania dostal zhotoviteľ, nemôže sa dostať do omeškania jeho objednávateľ. Je preto nepochopiteľné, prečo okresný súd zaviazal žalovaného 3/ len na zaplatenie sumy 16.351,72 eur, keď odpočítané položky, ktoré majú ísť na vrub žalobcu, mohli byť žalovaným dodané až po termíne 31.07.2018, ktorý bol konečným termínom na zhotovenie diela. Jediné, čo žalobca potvrdil je čiastka, ktorú žalovaný uhradil za strešnú krytinu (bez doplnkov) a ktorá bola žalobcovi aj reálne dodaná. Táto suma však bola zo žalovanej istiny odpočítaná. Čo sa týka použitia napíleného dreva v máji 2018 od P. T., žalobca opätovne zopakoval, že tento svedok sa vyjadroval ku kvalite dreva a nie ku kvalite napílenia. Žalobca zopakoval svoje vyjadrenia k výpovedi menovaného svedka a znovu zdôraznil, že drevo napílené z mája 2018 nepoužil na stavbu strechy, lebo nebolo napílené v požadovaných rozmeroch podľa projektovej dokumentácie, a teda v požadovanej kvalite. 39. Solidarita dlžníkov, najmä žalovaného 1/, vychádza z toho, že žalovaný 1/ v čase, keď prijímal druhú časť zálohy (hotovosť 10.000,00 eur) na zhotovenie diela, vrátane nákupu materiálu a práce (o čom svedčí poznámka na príjmovom pokladničnom doklade z 19.09.2017 napísaná ním samotným) síce zastupoval žalovaného 2/, ale podľa tvrdení žalovaného 1/, tieto peniaze nepriznal do firmy, a teda si ich ponechal on sám, napriek tomu, že išlo o peniaze na zhotovenie diela. Solidarita žalovaných na zaplatenie žalovanej istiny je daná preto, že žalobca chce len svoje peniaze späť a je mu jedno, ktorý zo žalovaných mu ich vráti z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca na pojednávaniach tvrdil, že dátum 31.07.2018 je finálnym termínom na zhotovenie diela a táto skutočnosť, nebola medzi sporovými stranami sporná, (potvrdil ju aj žalovaný na pojednávaní). Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (po ustálení si toho, kto bol v omeškaní a s ním spojeným započítaním prác žalovaného, ktoré mohli byť odobraté žalobcom po termíne ukončenia zmluvy o dielo, t. j. po 31.07.2018 a toho, kto prijal druhú časť zálohy). Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žaloba v tejto veci je dôvodná, naliehavý právny záujem daný a preukázaný. 40. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že uloží žalovaným 1/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 20.500,00 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 20.500,00 eur od 01.08.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku alebo uloží žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 10.000,00 eur od 01.08.2018 do zaplatenia a žalovanému 1/ uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,00 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 10.500,00 eur od 01.08.2008 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, voči žalovaným 2/ a 4/ žalobu zamietne a zároveň prizná žalobcovi voči žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú mu žalovaní 1/ a 3/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov, alebo prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 50 %, ktoré je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude určené o výške trov a žalovanému 3/ v rozsahu 50 %, ktoré je žalovaný 3/ povinný zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov a žalovaným 2/ a 4/ náhradu trov konania nepriznáva. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd uznesením rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

41. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

42. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario toto rozhodnutie v časti špecifikovanej vo výroku tohto uznesenia v zmysle , zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. , je nepreskúmateľné. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

44. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ sa súd prvej inštancie dopustí omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu nedostatočne zistí skutkový stav, nemožno konštatovať, že konajúci súd splnil ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu.

45. Primárne odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žaloba predstavuje v civilnom procese podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade s ust. a . Z podania musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom konaní petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu ( ). Zo žaloby musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo žaloby však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať predmet sporu.

46. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

47. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (, ), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom ( a nasl. ). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným ( a nasl., a nasl. ), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu ( ).

48. Ak sporová strana neponúkne súdu žiadne tvrdenie, ale toto sa snaží nahradiť dôkazom, ide postup, ktorý aktuálne procesná úprava nepripúšťa ( ), čím sa zvyšuje zodpovednosť strany sporu za logickú a konštruktívnu argumentáciu vo vzťahu k nárokom uplatneným v spore.

49. Vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií mal odvolací súd za to, že z formálneho hľadiska splnila žaloba žalobcu všetky zákonné požiadavky, pretože definovala sporové strany, žalovanú sumu (20.500,00 eur s príslušenstvom), no skutkové okolnosti prípadu prezentované žalujúcou sporovou stranou v žalobe i v priebehu celého konania sú nekonzistentné a nedostatočné a nárok uplatnený žalobou doposiaľ nemožno považovať za preukázaný.

50. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na fakt, že v prejednávanom prípade doposiaľ ani jedna sporová strana neponúkla súdu konzistentné skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné ustáliť skutkový stav. Žalobca sám v žalobe uviedol, že v mesiaci október 2016 sa so žalovaným 1/ ústne dohodol na zmluve o dielo, ktorej predmetom bolo rozobratie celej starej strechy spolu s krytinou a postavenie novej strechy podľa plánu. Zároveň tvrdil, že v tomto období žalobca vôbec nevedel, akú spoločnosť žalovaný 1/ zastupuje, keďže mohol vystupovať iba ako zástupca žalovaného 1/, 2/ a 3/, pretože iba títo mali v tom čase podnikateľské oprávnenie na zhotovovanie strechy, teda na zhotovenie diela. Ďalej tvrdil, že termín zhotovenia diela, na ktorom sa žalobca so žalovanými 1/ až 4/ v októbri dohodli bol viackrát žalovanými 1/ až 3/ menený z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti a že dňa 19.09.2017 dostali žalovaní 1/ a 2/ od žalobcu druhých 10.000,00 eur v hotovosti a so žalovanými 1/ až 3/ sa písomne dohodli na konečnom termíne zhotovenia diela do 31.07.2018. Rovnako žalobca tvrdil, že prvých 10.000,00 eur dostali žalovaní 1/ až 3/ od žalobcu bezhotovostne, dvomi prevodmi v dvoch termínoch 26.10.2016 v sume 5.000,00 eur a 16.11.2016 v sume 5.000,00 eur s tým, že táto suma bola poukázaná na účet určený žalovanými 1/ až 3/ formou SMS, ktorú zaslal žalobcovi žalovaný 1/ a tento účel vraj patril žalovanému 4/, ktorý je bratrancom žalovaného 1/ a bol spoločníkom žalovaného 3/. Ak chce byť však žalobca v tomto spore úspešný, musí jednoznačne preukázať existenciu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo ( a nasl. ). Je preto povinný preukázať, kedy ako objednávateľ a s kým (ako zhotoviteľom) uzatvoril zmluvu o dielo a aká bola zmluvnými stranami dojednaná cena za zhotovenie diela. Až potom, keď bude zrejmé, kto ako zhotoviteľ bol zmluvnou stranou žalobcu ako objednávateľa, bude možné zo strany súdu skúmať, či v danom prípade došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo a či zálohu na zhotovenie diela prevzal ten, kto bol zmluvnou stranou žalobcu. S poukazom na riadne zistený skutkový stav, bude nadväzne potom možné konajúcim súdom ustáliť, či subjekt, ktorý od zmluvy ako zhotoviteľ odstúpil, bol na takýto úkon oprávnený. Ak totiž žalovaný 3/ nebol v právnom vzťahu so žalobcom z titulu dojednanej zmluvy o dielo, je vylúčené, že by mohol od tejto zmluvy odstúpiť. V konaní totiž doposiaľ nebolo preukázané ani to, že by bol žalobca v zmluvnom vzťahu so žalovaným 2/, ale ani to, že by žalovaný 3/ bol právnym nástupcom žalovaného 2/ ako pôvodnej zmluvnej strany žalobcu, či už na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. V danej súvislosti netreba opomínať fakt, že žalovaný 2/, obchodná spoločnosť Broker company, s.r.o. bola v priebehu konania žalovaným 1/, (ktorý bol jej konateľom) prevedená na inú osobu, keď jeho spoločníkom je od 11.03.2021 S. S., bytom T.. XXX/XX, XXX XX A.., ktorý sa stal súčasne jeho jediným konateľom dňa 27.04.2018. Žalobca je povinný ponúknuť súdu dostatočné skutkové tvrdenia na to, aby preukázal existenciu zmluvného vzťahu s niektorým zo žalovaných. Zároveň je povinný preukázať, kto a komu jednotlivé platby označené ako zálohy poukazoval a do dispozície koho sa tieto platby dostali. Pozornosti odvolacieho súdu pritom neunikol fakt, že prvé dva bezhotovostné prevody - dňa 26.10.2016 v sume 5.000,00 eur a dňa 16.11.2016 v sume 5.000,00 eur nezrealizoval žalobca, ale jeho bývalá manželka T. C.. Okresný súd sa však len uspokojil s ničím nepreukázaným tvrdením menovanej, že na jej účte, z ktorého zadala príkazy na úhradu v prospech žalovaného v rade 4/ sa nachádzali aj finančné prostriedky žalobcu. Zánikom manželstva žalobcu a T. C. však zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( ), ak k jeho zániku nedošlo už skôr jeho zrušením postupom podľa , alebo podľa . Doposiaľ nie je zrejmé, kedy nadobudol rozsudok o rozvode manželstva žalobcu a T. C., prípadne rozsudok o zrušení ich bezpodielového manželstva podľa alebo právoplatnosť, a či a kedy a akým spôsobom došlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda, či vo vzťahu k bezhotovostným prevodom zo dňa 26.10.2016 a dňa 16.11.2016 (obidva vo výške v sume 5.000,00 eur) na účet žalovaného 4/, je vôbec žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. Zároveň ku skutkovým tvrdeniam ohľadne odstúpenia od zmluvy zo strany zhotoviteľa, odvolací súd zdôrazňuje, že možnosť zhotoviteľa odstúpiť od zmluvy je upravená jedine v ust. a takéto skutočnosti doposiaľ žiadna zo strán v spore netvrdila. Je absolútne neakceptovateľné, aby žalobca označil v žalobe štyri subjekty a v priebehu konania v snahe dosiahnuť svoj úspech v spore menil svoje tvrdenia, aby na strane žalovanej vystupovalo čo najviac subjektov, najlepšie zaviazaných spoločne a nerozdielne, bez toho, aby svoje tvrdenia riadne preukázal a doslova čakal, že súd bude hľadať možnosť, ako jeho žalobe vyhovieť. Neobstojí ani požiadavka žalobcu, aby boli žalovaní v rade 1/ až 3/ zaviazaní zaplatiť mu žalovanú istinu spoločne a nerozdielne. Žiada sa dodať, že aj keby sa podľa hmotného práva jednalo o solidárnych dlžníkov, (čo však doposiaľ v tomto spore nebolo preukázané), rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých solidárnych dlžníkov - a o nerozlučné spoločenstvo sa nejedná - tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov, z čoho i v takom prípade vyplýva záver o samostatnosti subjektívnej kumulácie.

51. Ďalej odvolací súd uvádza, že závery konajúceho súdu v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku sú protirečivé, no najmä predčasné. Určiť zhotoviteľa diela, ktorý mal uzatvoriť zmluvu so žalobcom nemôže súd vyvodiť len z predmetu podnikania obchodnej spoločnosti, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vlastná dôkazná iniciatíva všeobecného súdu je spôsobilá posunúť zisťovanie skutkového stavu do inej roviny, a to spravidla v prospech jednej zo strán, vystavuje sa tým zároveň aj riziku, že jeho postup môže v zásade signalizovať nielen porušenie zásady nestrannosti súdu, ale aj rovnosti procesných strán. Túto skutočnosť je jednoznačne povinný preukázať v spore žalobca, ktorý sám v tomto konaní, ale aj pri výsluchu pred orgánom činným v trestnom konaní povedal, že jednal so žalovaným 1/ a v čase rokovania nevedel, či žalovaný 1/ konal za žalovaného 2/ alebo žalovaného 3/. Je zrejmé, že žalobca doposiaľ neponúkol v tomto spore žiaden dôkaz o tom, s kým vlastne uzatvoril predmetnú zmluvu o dielo. Je potom sporné, či vôbec žalovaný 3/ bol subjektom oprávneným odstúpiť od predmetnej zmluvy a ak áno, či v danom prípade boli naplnené zákonné predpoklady pre takýto jeho právny úkon. Doposiaľ tiež žalobca v tomto spore riadne nepreukázal výšku nároku uplatneného žalobou, ktorú žalovaní 1/ až 3/ zhodne popierajú. Ani v tomto smere žalobca doposiaľ neprezentoval dostatočne určité tvrdenia, ktoré by preukázal. Tomu napokon nasvedčujú aj zistenia konajúceho súdu v bode 18. napadnutého rozsudku.

52. Rovnako nekonzistentné skutkové tvrdenia prezentuje v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore i žalovaná sporová strana. Je zrejmé, že žalovaný 1/, ktorý rokoval so žalobcom ohľadne uzavretia zmluvy o dielo, má snahu preniesť svoju zodpovednosť za vzniknutý záväzok aj na zvyšných žalovaných 2/ a 3/ uvedomujúc si dosah prípadného rozhodnutia súdu pre neho ako fyzickú osobu. Ďalej je potrebné uviesť, že v prípade, že by došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo a následne došlo platnému odstúpeniu od zmluvy subjektom na to oprávneným, ustáliť nároky z toho plynúce. Povahu tohto úkonu môže však súd vyhodnotiť až na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Aktuálne z obsahu spisového materiálu v prejednávanom spore nie je možné jednoznačne uzavrieť, kto bol zmluvnou stranou žalobcu ako zhotoviteľ v zmluve o dielo. Aj za situácie, že by táto zmluva bola uzavretá platne, doposiaľ nie je zrejmé, či žalovaný 3/ platne odstúpil od zmluvy o dielo, t. j. či bol subjektom na to oprávneným, ktorý bol (podľa zmluvy) zhotoviteľom diela pre žalobcu. Zároveň je nutné dodať, že nároky vyplývajúce z ust. prináležia zhotoviteľovi v prípade, že od platne uzavretej zmluvy odstúpi objednávateľ. V posudzovanom prípade však došlo, podľa tvrdení strán sporu, k odstúpeniu zhotoviteľa od zmluvy, ktorý údajne meškal so zhotovením diela. Netreba pritom opomínať fakt, že absolútna neplatnosť právneho úkonu ( ) pôsobí voči každému a neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky (vznik, zmenu a zánik práv a povinností), ktoré boli týmto úkonom sledované. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať ex offo. Všetky časové údaje, prezentované stranami sporu v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo však neboli zo strany konajúceho súdu dôsledne vyhodnotené.

53. Rovnako argumentácia žalovaného 3/ o nutnosti aplikácie ust. na prejednávanú vec môže byť relevantná len za situácie, že v konaní bude preukázané riadne platné uzavretie zmluvy medzi žalobcom a konkrétnym zhotoviteľom diela a následne bude zistené, že skutočne od zmluvy odstúpil zhotoviteľ, ktorý bol touto zmluvnou stranou so žalobcom. V prípade neplatnosti zmluvy by sa však mohlo jednať o nároky z bezdôvodného obohatenia ( a nasl. ). Ako už bolo uvedené vyššie, predmetom civilného sporového konania je v konaní uplatnený nárok (procesný nárok), ktorý vymedzuje žalobca, a to nielen určením predmetu, teda žalobného petitu, ale i určením rozhodujúcich skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera a ktoré je povinný v spore preukázať.

54. Žiada sa dodať, že aj závery prezentované v bode 28. napadnutého rozsudku sú predčasné a nevyplývajú z dokazovania, ktoré bolo doposiaľ súdom prvej inštancie v tomto spore vykonané. Doposiaľ jednoznačne nebolo možné ustáliť, kto zo žalovaných v rade 1/ až 3/ označený v žalobe je povinný žalobcovi vrátiť finančné prostriedky a v akej výške. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalobca rokoval so žalovaným 1/, účtovné doklady č. 1 a č. 2, ktoré žalovaný 1/ vystavil dňa 19.09.2017, boli vystavené na žalovaného 2/, a v roku 2016 boli exmanželkou žalobcu poukázané na účet žalovaného 4/, dve platby vo výške 5.000,00 eur, ktoré následne v hotovosti vybral z tohto účtu žalovaný 1/. 55. Možno teda zhrnúť, že v posudzovanom prípade je nutné predovšetkým uzavrieť, s kým žalobca ako objednávateľ v októbri 2016 uzavrel zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo rozobratie celej starej strechy spolu s krytinou a postavenie novej strechy podľa plánu v naposledy dohodnutom termíne do 31.07.2018, t. j. kto bol zhotoviteľom diela. Až po preukázaní existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a konkrétnym zhotoviteľom bude môcť súd ďalej po doplnení dokazovania v merite tejto veci rozhodnúť. Dovtedy nie je možné ani zistiť, či žalovaný 3/ bol vôbec oprávneným subjektom na vypovedanie zmluvy o dielo dňa 28.06.2018. 56. Netreba tiež opomínať fakt, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany sporu) v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.01.2012). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.06.2010).

57. Odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa v spore. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení môže súd požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia ( a ), čo však súd prvej inštancie napriek rozporným skutkovým tvrdeniam obidvoch sporových strán doposiaľ neučinil.

58. Popísané pochybenia v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za tak podstatné, že nevidel dôvod ďalej sa v podrobnostiach zaoberať ďalšou argumentáciou žalobcu v jeho opravnom prostriedku, keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 v spojitosti s článkom 46 a nasl. SR a nenachádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.

59. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej vo výrokoch I., II. a v časti výroku III. o zamietnutí žaloby voči žalovaným 1/ a 2/, a tiež v závislých výrokoch - konkrétne časti výroku IV., ktorým súd žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je im žalobca povinný zaplatiť v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov, a vo výrokoch V. a VI. o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

60. V ďalšom konaní okresný súd vykonaná dokazovanie na základe dôkazov označených a predložených obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania a opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Prihliadne pritom na argumentáciu obidvoch procesných strán v konaní a nimi produkované dôkazy. Nadväzne súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania opätovne rozhodne v merite veci. Súd prvej inštancie je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie ( ).

61. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

62. Vo zvyšnej časti, nenapadnutej odvolaním (t.j. v časti výroku III. o zamietnutí žaloby voči žalovanému v rade 4/ a tiež v závislom výroku IV. o trovách konania v časti týkajúcej sa žalovaného v rade 4/) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

63. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).