Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15CoP-37-2023.pdf
PDF · 77.42 KB
Case nature
Subarea
15CoP/37/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov, matka: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E. a otec: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpený JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom B., X. R. XX/XX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/71/2023 - 22 zo dňa 24.05.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 25P/71/2023 - 22 zo dňa 24.05.2023 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením č.k. 25P/71/2023 - 22 zo dňa 24.05.2023 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, § 329 ods. 1, § 360 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ust. § 367 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z návrhu otca nezistil žiadne skutočnosti o tom, že by bola akokoľvek ohrozená výchova alebo starostlivosť o maloletého J. alebo iný ohrozený verejný záujem, ktorý by si vyžadoval neodkladný zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že práve skutočnosť, že mal. J. býva podľa vyjadrenia otca v jeho domácnosti od 14.01.2022 naznačuje, že v uvedenom prípade nie sú dané predpoklady, na základe ktorých by bolo potrebné naliehavo upraviť pomery vo veci osobnej starostlivosti na strane mal. J.. Záverom súd prvej inštancie poukázal na konanie vo veci samej, kde súd rozsudkom č. k. 25P/93/2022-53 zo dňa 17.08.2022 návrh otca na zverenie maloletých detí J. a Z. do jeho osobnej starostlivosti zamietol, pričom ani Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí č.k. 11CoP/42/2022-90 zo dňa 27.04.2023 nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné vyhovieť návrhu otca. Na základe uvedeného návrh otca zamietol spolu s návrhom na určenie vyživovacej povinnosti, nakoľko nedošlo zmene v osobnej starostlivosti o mal. dieťa.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Dôvodil ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a tým, že osvedčil, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bola súdnym rozhodnutím garantovaná stabilita prostredia, v ktorom sa zdržiava, ako aj ochrana jeho duševného, telesného a citového vývinu. Zo skutočnosti, že maloleté dieťa je u neho od 14.01.2022 doposiaľ je zrejmé, že sa k matke vrátiť nechce a zo strany matky necíti žiadny záujem o jeho návrat. Podľa jeho názoru je úprava neodkladným opatrením dôvodná a je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo dočasne zverené do jeho osobnej starostlivosti, pretože maloletý má u neho vytvorené vhodné
podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj. Poukázal na šetrenie kolízneho opatrovníka, z ktorého vyplynulo, že v jeho starostlivosti neboli zistené nedostatky. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dôvodný aj v časti uloženia povinnosti matke dočasne prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Podľa jeho názoru aj tento neistý právny stav je potrebné dočasne upraviť, a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Poukázal na skutočnosť, že na výživu maloletého dieťaťa prispieva v zmysle rozhodnutia súdu, pričom matka si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu neplní vôbec, no súčasne naň poberá aj prídavok. Uviedol, že je povinnosťou súdu neodkladným opatrením upraviť právo maloletého dieťaťa na stabilitu výchovného prostredia, keď bude dočasné zverenie do jeho starostlivosti s tým, že definitívne o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej po náležitom zistení skutkového stavu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vyhovie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Matka k odvolaniu otca uviedla, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Uviedla, že bude rešpektovať rozhodnutie maloletého pokiaľ chce byť u otca a bude súhlasiť s touto úpravou rodičovských práv a povinností voči maloletému v riadnom súdnom konaní. Vo vzťahu k návrhu otca na určenie vyživovacej povinnosti uviedla, že svoju vyživovaciu povinnosť si voči maloletému plní tým, že maloletý sa u nej dennodenne stravuje. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému neplní z dôvodu, že býva u neho, hoci maloletý sa chodí najesť sa k nej. Napadnuté rozhodnutie považovala za vecne správne, z ktorého dôvodu navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, považujúc ho za vecne správne.
6. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa ust. § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1, veta prvá a druhá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
7. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie.
8. V prejednávanej veci sa otec návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.05.2023 domáhal dočasnej úpravy, na základe ktorej žiadal, aby súd zveril maloletého J. do jeho osobnej starostlivosti a matke uložil povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa. Vo veci starostlivosti súdu o maloletého
J. momentálne neprebieha konanie vo veci samej (ani otec v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konanie vo veci samej neinicioval). Posledným rozhodnutím vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. (v ktorom sa súd zaoberal návrhom otca na zverenie maloletých detí J. P. a Z. P. do jeho osobnej starostlivosti a určením výživného na maloleté deti) je rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/93/2022-53 zo dňa 17.08.2022, ktorým súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zamietol návrh otca. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 11CoP/42/2022-90 zo dňa 27.04.2023, ktorý potvrdil odvolaním otca napadnutý rozsudok. Momentálne je maloletý J. v starostlivosti otca, a to aj napriek skutočnosti, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20P/10/2018-372 zo dňa 11.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoP/5/2021 zo dňa 31.08.2021 zverený do osobnej starostlivosti matky.
9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z dosiaľ vykonaného dokazovania a podkladov, ktoré mal k dispozícii, pričom dospel k správnemu záveru, keď návrh otca na zverenie mal. dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti neodkladným opatrením zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho odôvodnenia. Súčasne odvolací súd dodáva, že ani podľa jeho názoru neexistuje potreba neodkladnej úpravy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zásahom súdu, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia je výnimočným procesným prostriedkom, ku ktorému súd pristupuje len vo výnimočných prípadoch, keď ide o ohrozenie záujmov mal. dieťaťa. V súvislosti s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa žiada zdôrazniť, že otec svojím návrhom inicioval konanie v predmetnej veci ani nie mesiac po tom, ako Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 11CoP/42/2022-90 zo dňa 27.04.2023 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zverenie maloletého (a mal. Z. P.) do jeho osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného odvolací súd nevidel dôvod odchýliť sa od vyššie uvedených záverov súdov, ktoré pri rozhodovaní prihliadali prioritne na záujem maloletých detí a po vykonaní náležitého dokazovania a podrobnom preskúmaní všetkých tvrdení účastníkov konania dospeli k záveru, že lepšie výchovné podmienky a starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Takéto dokazovanie svojím rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. V štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia otec neosvedčil a neuviedol také skutočnosti, ktoré by preukazovali zmenu pomerov medzi účastníkmi, pričom súd prvej inštancie správne v ods. 29 odôvodnenia konštatuje, že v danom prípade nie sú dané predpoklady, na základe ktorých by bolo potrebné naliehavo upraviť pomery vo veci osobnej starostlivosti o maloletého, keďže podľa vyjadrenia otca maloletý býva v jeho domácnosti už od 14.01.2022. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď ani otcom uvádzané dôvody v podanom odvolaní bez ďalšieho neboli spôsobilé osvedčiť naliehavosť ním požadovanej úpravy, rešpektujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa.
10. O prípadných nárokoch na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).