Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20P/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 11.12.2020, sudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v právnej veci manželky, ktorá podala návrh na rozvod manželstva S. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XXX, XXX XX Y., právne zastúpenej ADIUVANTE s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO : 52 341 046 a manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva Q. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XXX, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Rastislav Trnka, advokát, so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, IČO : 51 967 936, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom Z. R., nar. XX.X.XXXX, C. R., nar. X.X.XXXX, I. R., nar. XX.X.XXXX, W. R., nar. XX.X.XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania S. R., rodenej Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XXX a Q. R., nar. 24.5.1962, trvale bytom N. Č.. XXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev I. Ú. Y., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode súd maloleté deti R. a to maloletého Z., nar. XX.X.XXXX, maloletého C., nar. X.X.XXXX, maloletého I., nar. XX.X.XXXX, maloletú W., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej opatery a starostlivosti matky S. R., nar. X.X.XXXX.

III. Matka maloletých detí S. R., nar. X.X.XXXX je o p r á v n e n á zastupovať maloleté deti R. v bežných veciach a spravovať ich majetok.

IV. Otec maloletých detí Q. R., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí R. a to na výživu maloletého Z., nar. XX.X.XXXX, maloletého C., nar. X.X.XXXX, maloletého I., nar. XX.X.XXXX, maloletú W., nar. XX.X.XXXX výživným na každé dieťa zvlášť vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom k rukám matky, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

V. Súd styk otca Q. R. s maloletými deťmi R. a to maloletým Z., nar. XX.X.XXXX, maloletým C., nar. X.X.XXXX, maloletým I., nar. XX.X.XXXX a maloletou W., nar. XX.X.XXXX n e u p r a v u j e .

VI. Súd znalkyni C.. I. R., C.. p r i z n á v a nárok na znalečné vo výške 1.204,96 €.

VII. Súd zúčastneným stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 31.5.2018 domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania s príslušenstvom. Návrh zdôvodnila okolnosťou, že

manželstvo účastníkov konania je v trvalom a hlbokom rozvrate, manželia nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti, navrhovateľka stratila voči osobe odporcu akúkoľvek dôveru, vylúčila možnosť obnovenia spolužitia v akejkoľvek forme do budúcnosti. Navrhovateľka v návrhu ďalej konštatovala, že zotrvanie v manželskom zväzku neodôvodňuje ani okolnosť, že z manželstva pochádzajú štyri maloleté deti. V návrhu konštatovala okolnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, túto spolu nevedú, každý z nich zabezpečuje svoje potreby sám, manželstvo neplní svoju intímnu funkciu, ale ani výchovnú funkciu, nakoľko starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje samotná navrhovateľka. V prípade rozvodu manželstva žiadal štyri maloleté deti zveriť do svojej výchovy a opatery, výšku vyživovacej povinnosti ustáliť individuálne. V čase podania návrhu uviedla okolnosť, že je bez pracovného pomeru.

2. Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol okolnosť, že návrh na rozvod manželstva žiada zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnil okolnosťou, že do súčasnej doby neboli zo strany navrhovateľky pertraktované žiadne prostriedky procesného útoku, ktoré by svedčili o rozpade manželstva účastníkov konania, naopak podľa názoru odporcu manželstvo môže plniť svoj spoločenských účel, dôvodom pre ukončenia spolužitia sú neadekvátne zásahy zo strany matky navrhovateľky do ich manželského zväzku, bez ktorých by manželstvo ďalej a bez problémov fungovalo. Uviedol ďalej okolnosť, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú štyri maloleté deti, ktoré vyžadujú pre riadny vývoj tak výchovný prvok zo strany matky, ako i výchovný prvok zo strany otca.

3. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol Rozsudkom sp. značky XXP/XX/XXXX-XX 25.9.2019. Návrh manželky, ktorá podala návrh na rozvod manželstva zamietol.

4. Krajský súd Banská Bystrica Uznesením sp. značky XXCop/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.6.2019 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd Banská Bystrica vo svojom uznesení v bode 20 uznesenia konštatuje, že keď manželstvo pomerne dlhú dobu neplní žiadnu zo svojich funkcií a keď navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, možno rozvrat považovať za trvalý, pričom úlohou prvostupňového súdu je analyzovať a hodnotiť príčiny, ktorý vyvolali vážny rozvrat manželstva. V smere záverov Krajského súdu Banská Bystrica prvostupňový súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie a to opätovným výsluchom zúčastnených strán, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so správami kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so správami ošetrujúcich lekárov maloletých detí, oboznámením sa so správami od školy maloletých detí, spoluprácou s neziskovou organizáciou „Y.“, v konečnom dôsledku nariadením znaleckého dokazovania na pomerne široký okruh otázok, ktoré eventuálne poskytli odpovede na spolužitie účastníkov konania, ich schopnosti a možnosti čo sa týka úpravy práv a povinností voči maloletým deťom, ako i ďalšie otázky relevantné pre rozhodnutie súdu.

5. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže splniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

6. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

7. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

8. Na základe prevedeného dokazovania súd teda prioritne skúmal naplnenie zákonom stanovených atribútov Ustanovenia § 23 ods. 1 pre rozvod, resp. zamietnutie návrhu na rozvod oboch manželov.

9. V tomto smere súd konštatuje, že samotný návrh na rozvod manželstva bol podaný v mesiaci máj roku 2018. V tomto času v návrhu navrhovateľka konštatovala, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Výsluchom účastníkov konania súd zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti ani v súčasnej dobe, pričom počas celého obdobia trvania procesu o návrhu na rozvod manželstva, manželia nežili v spoločnej domácnosti. Z takto zisteného skutkového stavu a vyjadrenia účastníkov konania je pre súd zrejmá okolnosť, že manželstvo počas obdobia minimálne dva a pol roka neplní svoju funkciu, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, každý z nich zabezpečuje svoje potreby po materiálnej stránke sám. Manželstvo taktiež neplní svoju intímnu funkciu, ale ani funkciu výchovnú, nakoľko maloleté deti na

základe predbežného opatrenia boli zverené do výchovy a opatery otca, následne však všetky štyri maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti matky, ktorá žije v rodinnom dome svojej matky. Nie je teda možné konštatovať ani okolnosť, že by manželstvo počas obdobia trvania procesu, plnilo svoju intímnu funkciu. Pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva súd konštatuje, že z výpovede účastníkov konania vyplýva okolnosť, že medzi oboma manželmi sa vyskytli vážne názorové nezhody na všetky otázky spolužitia, predovšetkým otázky zabezpečovania chodu domácnosti po materiálnej stránke, ale i otázky výchovného charakteru vo vzťahu k obom maloletým deťom. Počas dlhého obdobia, pokiaľ manželia nežijú v spoločnej domácnosti a v konečnom dôsledku i pred týmto obdobím, sa tieto rozporné názorové nezhody medzi oboma manželmi týmto vyriešiť nepodarilo, čo vyústilo do skončenia vzájomného spolužitia. K takýmto krokom nedošlo ani počas obdobia, kedy manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Manželka, ktorá podala návrh na rozvod manželstva apriori vylučuje akýmkoľvek spôsobom obnovenie spolužitia so svojim manželom. Svoje stanovisko pokiaľ sa dalo vyrozumieť z jej výpovede odôvodňuje strachom pred osobou odporcu a to i v súvislosti s okolnosťou, že osobu navrhovateľku je možné charakterizovať ako submisívnu, ktorá však nie je schopná naďalej v rámci spolužitia znášať dominantný charakter správania jej manžela. Túto okolnosť konštatuje v závere znaleckého posudku i znalkyňa z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia C.. I. R., C.., kedy konštatuje u osoby navrhovateľky zjavný strach z osoby odporcu a jednoznačne odmietavé stanovisko k akejkoľvek forme obnovenia spolužitia s osobou odporcu. Odporca naďalej vo svojich výpovediach potvrdzuje existenciu zväzkov medzi oboma manželmi, resp. vylučuje okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozvod manželstva účastníkov konania. Zotrvanie v manželskom zväzku odôvodňuje predovšetkým záujmom štyroch maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. Súd tak konštatuje, že vyjadrenie účastníka konania na strane odporcu nie je možné hodnotiť ako objektívne postrehy, práve naopak, tieto vychádzajú podľa názoru súdu len zo subjektívnych predstáv odporcu a obavy z akéhosi strachu pred eventuálne novou situáciou. Čo sa týka návrhu na rozvod manželstva súd konštatuje, že pokiaľ proces o rozvode manželstva trvá počas obdobia dva a pol roka, manželia počas tohto dlhého obdobia nenašli k sebe cestu, navrhovateľka od počiatku apriori odmieta akékoľvek obnovenia spolužitia s osobou odporcu, manželstvo počas tohto dlhého obdobia neplní žiadnu zo svojich funkcií. Situáciu je nutné vyhodnotiť ako napĺňajúcu predpoklady Ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva. V tomto smere súd ďalej konštatuje, že napriek tvrdeniam zo strany odporcu, podľa názoru súdu, v danom prípade už ani záujem štyroch maloletých detí pochádzajúcich z manželstva neodôvodňuje ingerenciu štátu do udržania manželstva účastníkov konania. Toto stanovisko súd zdôvodňuje okolnosťou, že počas celého procesu počas obdobia dva a pol roka maloleté deti striedavo boli zverené do starostlivosti otca, resp. dlhodobo do starostlivosti matky, výchovu maloletých detí zabezpečuje teda dlhodobo len jeden z rodičov, predovšetkým matka maloletých detí, závery znaleckého posudku znalkyne, správy ošetrujúcich lekárov, resp. správy od školy maloletých detí potvrdzujú profitujúci stav po psychickej i fyzickej stránke u všetkých maloletých detí bez registrovanej traumy u ktoréhokoľvek z maloletých detí z odlúčenia oboch rodičov. Súd ďalej konštatuje, že nie je na mieste v danom prípade nútiť jedného z manželov, aby pri tak silnom odpore psychického charakteru voči osobe druhého z manželov zotrval v manželskom spolužití. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal súd preukázané, že v danom prípade sú jednoznačne preukázané dôvody pre rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov konania. Čo sa týka príčin rozvodu manželstva, v danom prípade po subjektívnej stránke nie je možné dávať za vinu ani jednému z manželov rozvrat manželstva. Situácia sa vyvinula do tejto skutočnosti z dôvodu vzájomných názorových nezhôd a vzájomných povahových rozdielov, čo je logický záver pri pomerne vysokom vekovom rozdiely medzi účastníkmi konania.

10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.

11. V tomto smere súd vykonal dokazovanie relevantné pre eventuálne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode. Dokazovanie vykonal jednak výsluchom účastníkov konania, ale i snahou o riešenie situácie vo vzťahu k maloletým deťom prostredníctvom neziskovej organizácie, opakovanými správami zo strany kolízneho opatrovníka, správami ošetrujúcich lekárov, resp. správami školy a predškolského zariadenia u maloletých detí.

12. Z prevedeného dokazovania a to predovšetkým záverov, či už súkromno-znaleckého posudku vypracovaného matkou maloletých detí, ale i zo záverov znaleckého posudku C.. I. R., C.. znalkyne z odboru psychológia, nariadenej vo veci súdom, mal súd preukázané, že či už záver súkromno- znaleckého posudku alebo záver znaleckého posudku nariadeného súdom, konštatuje schopnosť matky postarať sa o výchovu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu. Napriek okolnosti, že znalecký posudok hodnotí osobu matky maloletých detí, ako osobu submisívnu, znalkyňa zároveň konštatuje, že matka maloletých detí sa dokáže bez problémov postarať o výchovu maloletých detí po všetkých stránkach, ktoré tieto vo svojom terajšom veku vyžadujú. Túto okolnosť konštatuje v záveroch svojich správ i kolízny opatrovník, ktorý prešetril pomery, ako u matky, tak i u otca maloletých detí na tvare miesta. Závery správy kolízneho opatrovníka vychádzajú taktiež z pohovorov so všetkými štyrmi maloletými deťmi. V neposlednej miere pri úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom, súd vychádzal zo záujmov maloletých detí pertraktovaných pred kolíznym opatrovníkom, resp. znalcami. Všetky štyri maloleté deti preferujú v prípade oddeleného spolužitia oboch rodičov aktívnu starostlivosť zo strany matky. Dve deti vylučujú možnosť stretávania s otcom, dve staršie deti túto možnosť nevylučujú. Ošetrujúci lekár maloletých detí konštatuje bezproblémovú starostlivosť zo strany matky o výchovu maloletých detí, ich fyzický a psychický rast primeraný ich veku, ako i absolvovanie návštev u lekára zo strany matky s maloletými deťmi. Zo záverov školských správ u všetkých štyroch maloletých detí, resp. od predškolského zariadenia mal súd preukázané, že všetky štyri deti chodia primerane čisto oblečené, ich mentálne a vyjadrovacie schopnosti sú na úrovni zodpovedajúcej ich veku. Školské zariadenie, ako i predškolské zariadenie konštatuje bezproblémovú spoluprácu s matkou maloletých detí. V neposlednej miere súd konštatuje taktiež okolnosť, že počas dlhšieho obdobia späť všetky štyri maloleté deti sú vo výchove a opatere matky. Na výchovné prostredie u matky sú tieto zvyknuté a podľa názoru súdu nie je nutné v tomto smere nič meniť, pokiaľ stav vyhovuje maloletým deťom. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd rozhodol o zverení všetkých štyroch maloletých detí, ktoré sú okrem iného vo veku, kedy vyžadujú faktickú starostlivosť od matky, do osobnej starostlivosti matky.

13. Matka maloletých detí v súčasnej dobe vykonáva prácu na základe pracovnej zmluvy, dosahuje príjem cca. vo výške 600 € netto. Vyživovaciu povinnosť má voči štyrom maloletým deťom, ďalšie vyživovacie povinností nemá. Je nemajetná, v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti svojej matky, ktorá je vlastníčkou rodinného domu.

14. Otec maloletých detí je dlhodobo bez pracovného pomeru. Vyživovaciu povinnosť má voči štyrom maloletým deťom. Je nemajetný, resp. je vlastníkom jednej domovej nehnuteľnosti.

15. Pri takto zistených majetkových a osobných pomeroch u oboch rodičov v náväznosti na vek maloletých detí, berúc do úvahy schopnosti a možnosti osoby povinnej, súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti u všetkých štyroch maloletých detí na sumu 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa.

16. Na ostatnom pojednávaní sa obaja rodičia maloletých detí zhodne vyjadrili, že v prípade rozvodu manželstva nežiadajú upraviť styk druhého z rodičov, ktorému deti nebudú zverené do výchovy a opatery s maloletými deťmi. V tomto smere súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd v tomto smere konštatuje ďalej okolnosť, že vzhľadom na počet maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, záujmy maloletých detí, možnosti a schopnosti oboch rodičov, je výhodnejšie pre všetky zúčastnené strany, aby súd v danom prípade nekonštituoval rozsah styku otca s maloletými deťmi, nakoľko ako rodičia, tak i maloleté deti v tomto smere môžu operatívne tento styk realizovať podľa podmienok, ktoré majú vytvorené, manželia žijú v jednej obci, čo nevylučuje u maloletých detí návštevy u druhého z rodičov kedykoľvek, keď k takejto dohode dôjde.

17. Podľa , ak súd nariadi vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

18. Podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, znalec, tlmočník alebo prekladateľ podľa odseku 1 písm. a/ vykonávajú svoje činnosti pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

19. Podľa § 2 ods. 6 toho istého právneho predpisu, znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.

20. V hore uvedenej právnej veci pri rozhodovaní zadávateľom znaleckého úkonu bol na základe uznesenia tunajší súd, preto je v súlade s Ustanovením povinný znalcovi nahradiť odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (znalečné).

21. Súd v posudzovanej veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o eventuálnom priznaní nároku na náhradu trov konania zúčastneným stranám, preto rozhodol, že nárok na náhradu trov konania zúčastneným stranám nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.