Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoP-5-2021.pdf
PDF · 121.4 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci manželky, ktorá podala návrh na rozvod manželstva S. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX Y., právne zastúpenej ADIUVANTE, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 52 341 046 a manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva: Q. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Trnkom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, IČO: 51 967 936, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: Z. R., nar. XX. XX. XXXX, C. R., nar. XX. XX. XXXX, I. R., nar. XX. XX. XXXX, W. R., nar. XX. XX. XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, na čas po rozvode manželstva, o odvolaní manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, proti
rozhodol:
1. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
2. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
X. B. napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov konania S. R., rodenej Y., nar. XX. XX. A., trvale bytom N. A., a Q. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, uzatvorené dňa 13. 01. 2010, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Kremnica, vo zväzku 8, ročník 2010, na strane XXX, pod poradovým číslom 2, rozviedol. Na čas po rozvode manželstva okresný súd zveril maloleté deti R., a to maloletého Z., nar. 18. XX. XXXX, maloletého C., nar. XX. XX. XXXX, maloletého I., nar. XX. XX. XXXX a maloletú W., nar. XX. XX. XXXX do osobnej opatery a starostlivosti matky S. R. s tým, že matka maloletých detí S. B. je oprávnená zastupovať maloleté deti R. v bežných veciach a spravovať ich majetok. Otcovi maloletých detíR. Q. R. okresný súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí I., a to na výživu maloletého Z., maloletého C., maloletého Michal a maloletej Lucie výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určeného osobitným zákonom, na každé dieťa zvlášť k rukám matky, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca Q. R. s maloletými deťmi R., a to s maloletým Z., s maloletým C., s maloletým I. a s maloletou W., neupravil. Znalkyni PhDr. I. R., PhD. priznal nárok na znalečné vo výške 1 204,96 €. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania okresný súd v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), nepriznal.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka S.F. sa svojim návrhom na rozvod manželstva, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 31. 05. 2018 domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila okolnosťou, že manželstvo účastníkov konania je v trvalom a v hlbokom rozvrate, s manželom (ďalej v texte aj „odporca“)
dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, pričom zdôraznila, že voči osobe odporcu stratila akúkoľvek dôveru a vylúčila možnosť obnovenia spolužitia s odporcom v akejkoľvek forme do budúcnosti. V návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka ďalej uviedla, že zotrvanie v manželskom zväzku s odporcom neodôvodňuje ani okolnosť, že z manželstva pochádzajú štyri maloleté deti. V návrhu na rozvod manželstva konštatovala, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, túto spolu nevedú, každý z nich zabezpečuje svoje potreby sám, manželstvo s odporcom neplní svoju intímnu funkciu, ale ani výchovnú funkciu, nakoľko starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje samotná navrhovateľka. V prípade rozvodu manželstva žiadala štyri maloleté deti zveriť do svojej výchovy a opatery, výšku vyživovacej povinnosti žiadala ustáliť individuálne.
1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom na okresnom súde uviedol, že návrh na rozvod manželstva žiada zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil okolnosťou, že do súčasnej doby neboli zo strany navrhovateľky pertraktované žiadne prostriedky procesného útoku, ktoré by svedčili o rozpade manželstva účastníkov konania, naopak podľa názoru odporcu ich manželstvo s navrhovateľkou môže plniť svoj spoločenských účel, pretože dôvodom ukončenia spolužitia sú neadekvátne zásahy zo strany matky navrhovateľky do ich manželského zväzku, bez ktorých by ich manželstvo ďalej a bez problémov fungovalo. Ďalej uviedol, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú štyri maloleté deti, ktorých riadny vývoj vyžaduje tak výchovné pôsobenie zo strany matky, ako i výchovné pôsobenie zo strany otca.
1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že v poradí prvým rozsudkom vydaným v tejto veci (č. k. 20P/10/2018-89 zo dňa 25. 09. 2019) rozhodol tak, že návrh manželky (ďalej aj „navrhovateľky“) na rozvod manželstva zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 15CoP/14/2019-174 zo dňa 28. 06. 2019 v poradí prvý rozsudok okresného súdu, vydaný v tejto veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení zrušujúceho uznesenia konštatoval, že „keď manželstvo pomerne dlhú dobu neplní žiadnu zo svojich funkcií a keď navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, možno rozvrat manželstva považovať za trvalý“. Súdu prvej inštancie uložil, aby zanalyzoval a vyhodnotil príčiny, ktoré vyvolali vážny rozvrat manželstva. Na základe záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedených v zrušujúcom uznesení, vykonal okresný súd vo veci ďalšie dokazovanie, a to opätovným výsluchom zúčastnených strán, výsluchom kolízneho opatrovníka maloletých detí R. (ďalej aj „maloleté deti“), oboznámením sa so správami kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámením sa so správami ošetrujúcich lekárov maloletých detí, oboznámením sa so správami školského zariadenia, resp. predškolského zariadenia, ktoré navštevujú maloleté deti, vyhodnotením poznatkov v súvislosti so spoluprácou s neziskovou organizáciou „Kľúč“ a v konečnom dôsledku aj znaleckým posudkom, ktorého vypracovanie nariadil v konaní „na pomerne široký okruh otázok, ktoré poskytli odpovede na spolužitie účastníkov konania, ich schopnosti a možnosti vo vzťahu k úprave práv a povinností voči maloletým deťom, ako i odpovede na ďalšie otázky, relevantné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva.
1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“) a uviedol, že v rámci ďalšieho dokazovania prioritne skúmal, či sú splnené zákonom ustanovené predpoklady, vyžadované ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine na rozvod manželstva. Konštatoval, že návrh na rozvod manželstva bol navrhovateľkou podaný v mesiaci máj v roku 2018. V tom čase navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti. Výsluchom účastníkov konania okresný súd zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti ani v súčasnej dobe, tak ako počas celého obdobia konania o návrhu na rozvod manželstva. Z takto zisteného skutkového stavu a z vyjadrení účastníkov konania bola súdu prvej inštancie zrejmá okolnosť, že manželstvo účastníkov konania počas obdobia minimálne dva a pol roka neplní svoju funkciu, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, každý z nich zabezpečuje svoje potreby po materiálnej stránke sám. Manželstvo účastníkov konania neplní tiež intímnu funkciu, rovnako ako neplní ani funkciu výchovnú, nakoľko maloleté deti žijú v domácnosti matky, ktorá žije v rodinnom dome svojej matky. Nie je teda možné konštatovať, že by manželstvo účastníkov konania plnilo akúkoľvek funkciu. Pokiaľ ide o zisťovanie príčin rozvratu manželstva účastníkov konania, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z výpovede účastníkov konania vyplýva, že medzi manželmi sa vyskytli vážne názorové nezhody na všetky otázky spolužitia, predovšetkým na otázky zabezpečovania chodu domácnosti po materiálnej
stránke, ale i otázky výchovného charakteru vo vzťahu k ich maloletým deťom. Počas celého obdobia, čo manželia nežijú v spoločnej domácnosti a v konečnom dôsledku i pred týmto obdobím, sa tieto názorové nezhody medzi oboma manželmi nepodarilo vyriešiť, čo vyústilo do skončenia vzájomného spolužitia. Manželka, ktorá podala návrh na rozvod manželstva a priori vylúčila obnovenie spolužitia so svojim manželom. Uvedené stanovisko navrhovateľky je zrejmé z jej výpovede, z ktorej vyplynulo, že má z odporcu strach. Navrhovateľku je možné charakterizovať ako submisívnu osobu, ktorá však nie je schopná naďalej v rámci spolužitia znášať dominantný charakter správania jej manžela. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. I. R., PhD., ktorá v znaleckom posudku vo vzťahu k osobe navrhovateľky konštatuje existenciu zjavného strachu z osoby odporcu a jednoznačne odmietavé stanovisko k akejkoľvek forme obnovenia spolužitia s osobou odporcu. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že odporca naďalej vo svojich výpovediach vylučuje existenciu skutočností odôvodňujúcich dôvody na rozvod manželstva s navrhovateľkou. Zotrvanie v manželskom zväzku odôvodňuje podľa odporcu predovšetkým záujem štyroch maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že postoj odporcu k návrhu na rozvod manželstva nie je možné hodnotiť ako objektívny, pretože vychádza len zo subjektívnych predstáv odporcu a z obavy z novej situácie. Vo vzťahu k návrhu na rozvod manželstva okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že pokiaľ počas obdobia dva a pol roka manželia nenašli k sebe cestu, navrhovateľka od počiatku a priori odmieta akékoľvek obnovenie spolužitia s odporcom, manželstvo účastníkov konania už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich funkcií, tak takúto situáciu je potrebné vyhodnotiť ako napĺňajúcu predpoklady ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine na rozvod manželstva, a to napriek vyššie uvedenému tvrdeniu odporcu, že zachovanie manželstva je v záujme ich maloletých detí, Uvedený záver okresný súd odôvodnil okolnosťou, že počas obdobia dva a pol roka boli maloleté deti dlhšie obdobie v starostlivosti matky, výchovu maloletých detí zabezpečoval teda dlhodobo len jeden z rodičov, a to predovšetkým matka maloletých detí, pričom závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. I. R., PhD., správy kolízneho opatrovníka, ošetrujúcich lekárov, školského zariadenia, resp. predškolského zariadenia, ktoré navštevujú maloleté deti potvrdzujú profitujúci stav po psychickej i fyzickej stránke u všetkých maloletých detí bez registrovanej traumy u ktoréhokoľvek z maloletých detí z odlúčenia rodičov. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že nie je v danom prípade na mieste nútiť navrhovateľku, aby pri takom silnom odpore psychického charakteru voči osobe odporcu zotrvala v manželskom spolužití. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie preukázané, že v danom prípade sú jednoznačne preukázané dôvody pre rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov konania. Pokiaľ ide o príčinu rozvratu manželstva, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že rozvrat manželstva nie je možné v danom prípade dávať za vinu ani jednému z manželov. Situácia sa tak vyvinula z dôvodu vzájomných názorových nezhôd a vzájomných povahových rozdielov, čo je logický záver pri pomerne vysokom vekovom rozdiele medzi účastníkmi konania. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie relevantné pre eventuálne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Dokazovanie vykonal jednak výsluchom účastníkov konania, ale aj (v snahe o riešenie situácie vo vzťahu k maloletým deťom) prostredníctvom neziskovej organizácie „Kľúč“, opakovanými správami zo strany kolízneho opatrovníka maloletých, správami ošetrujúcich lekárov, resp. správami školy a predškolského zariadenia maloletých detí. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo záverov, či už znaleckého posudku predloženého matkou maloletých detí, alebo znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou PhDr. I. R., PhD., mal súd prvej inštancie preukázané, že matka maloletých detí je schopná sa o deti pochádzajúce z manželstva postarať a zabezpečiť ich výchovu bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu. Napriek tomu, že znalkyňa PhDr. I. R., PhD. hodnotí matku maloletých detí ako osobu submisívnu, v záveroch znaleckého posudku zároveň konštatovala, že matka maloletých detí dokáže bez problémov zabezpečiť výchovu maloletých detí po všetkých stránkach, tak ako je to v ich veku potrebné. Túto skutočnosť konštatoval vo svojich správach i kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý prešetril pomery, tak na strane matky, ako aj na strane otca maloletých detí. Zistenia kolízneho opatrovníka vychádzajú tiež z pohovorov so všetkými štyrmi maloletými deťmi. V neposlednej miere pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, prihliadol súd prvej inštancie aj na potreby maloletých detí vyjadrené pred kolíznym opatrovníkom. Konštatoval, že všetky štyri maloleté deti preferujú v prípade oddeleného spolužitia oboch rodičov aktívnu starostlivosť zo strany matky. Dve deti vylučujú možnosť stretávania sa s otcom, dve staršie deti túto možnosť nevylučujú. Ošetrujúci lekár maloletých detí konštatoval zo strany matky maloletých detí bezproblémovú starostlivosť o deti, fyzický a psychický rast primeraný ich veku,
ako i absolvovanie návštev detí u lekára zo strany matky maloletých detí. Zo správ školského, resp. predškolského zariadenia pri všetkých štyroch maloletých deťoch mal súd prvej inštancie preukázané, že všetky štyri deti chodia primerane čisto oblečené, ich mentálne a vyjadrovacie schopnosti sú na úrovni zodpovedajúcej ich veku. Školské zariadenie, ako i predškolské zariadenie konštatovalo bezproblémovú spoluprácu s matkou maloletých detí. Na výchovné prostredie matky sú deti zvyknuté a podľa názoru súdu prvej inštancie nie je potrebné v tomto smere nič meniť, pokiaľ stav vyhovuje maloletým deťom. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav (v zmysle CMP „skutočný stav veci“) rozhodol súd prvej inštancie o zverení všetkých štyroch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie konštatoval, že matka maloletých detí v súčasnej dobe vykonáva prácu na základe pracovnej zmluvy. Jej príjem je cca 600 € netto mesačne. Vyživovaciu povinnosť má voči štyrom maloletým deťom, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Je nemajetná, v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti svojej matky, ktorá je vlastníčkou rodinného domu. Otec maloletých detí je dlhodobo bez pracovného pomeru. Vyživovaciu povinnosť má voči štyrom maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je vlastníkom jednej domovej nehnuteľnosti, inak je nemajetný. Pri takto zistených majetkových a osobných pomeroch oboch rodičov maloletých detí v nadväznosti na vek maloletých detí, berúc do úvahy schopnosti a možnosti osoby povinnej plniť si vyživovaciu povinnosť, súd prvej inštancie ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca maloletých detí vo vzťahu ku všetkým štyrom maloletým deťom na sumu 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa zvlášť. Konštatoval, že na poslednom pojednávaní konanom na súde prvej inštancie sa obaja rodičia maloletých detí zhodne vyjadrili, že v prípade rozvodu manželstva nežiadajú upraviť styk druhého rodiča s maloletými deťmi, preto o úprave styku otca s maloletými deťmi nerozhodol. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na počet maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, záujmy maloletých detí, možnosti a schopnosti oboch rodičov, je výhodnejšie pre všetky zúčastnené strany, aby súd nekonštituoval rozsah styku otca s maloletými deťmi, nakoľko ako rodičia, tak i maloleté deti môžu operatívne tento styk realizovať podľa podmienok, ktoré majú vytvorené, keďže ich rodičia žijú v jednej obci, čo nevylučuje, aby maloleté deti navštevovali otca kedykoľvek, podľa dohody rodičov; zároveň okresný súd určil odmenu znalkyni PhDr. I. R., PhD., za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 1 204,96 Eur.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa odporca ako manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva (ďalej aj „odvolateľ“) odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, odvolateľ v odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že sú dané zákonné dôvody na rozvod manželstva. Opätovne poukázal na to, že „manželka je vzhľadom na jej nižšiu mentálnu úroveň ľahko ovplyvniteľná, čo konštatovala aj znalkyňa PhDr. I. R., PhD. v odpovedi na otázku č. 1 a č. 5 znaleckého posudku. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo podľa názoru odvolateľa nepochybným spôsobom preukázané, že manželku výrazným spôsobom ovplyvňuje jej matka, ktorá má voči jeho osobe negatívny postoj. „Manželka vzhľadom na svoju submisívnu povahu nerobí nič iné, len kopíruje postoj svojej matky a cestou podaného návrhu na rozvod manželstva napĺňa predstavy svojej matky“. V uvedenej súvislosti odvolateľ v odvolaní zdôraznil, že je presvedčený, že manželka nemá skutočnú vôľu sa s ním rozviesť. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa pochybil, keď pri posudzovaní príčin rozvratu manželstva tieto príčiny rozvratu manželstva bližšie neskúmal. Odvolateľ v odvolaní ďalej uviedol, že sa nemôže stotožniť s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že s manželkou už dlhodobo spolu nežijú, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver o tom, že ich manželstvo neplní svoje základné funkcie. Uviedol, že uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie je formálne pravdivé, avšak je potrebné brať na zreteľ aj to, z akých dôvodov k tomu došlo. Poukázal na to, že na pojednávaní konanom na okresnom súde uviedol, že účasť na poradensko-psychologickom procese nebola dostatočná, a to aj vzhľadom na relatívne dlhotrvajúcu pandemickú situáciu, kedy tento proces nemohol riadne prebiehať. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru tiež nesprávne, resp. nedostatočne posúdil záujem štyroch maloletých detí. V uvedenej súvislosti odvolateľ v odvolaní uviedol, že niet pochýb o tom, že rozvod manželstva nebude mať na ich maloleté deti priaznivý vplyv, pričom dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že podľa vykonaných dôkazov majú deti v zásade dobrý vzťah k obom rodičom. V konaní nebolo podľa odporcu sporné, že skutočná vôľa manželky je veľmi otázna, o čom svedčí podľa jeho názoru aj prvé zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že aj samotná znalkyňa v odpovedi na otázku č. 5 v znaleckom posudku konštatovala, že manželka je ovplyvnená prostredím, v ktorom sa aktuálne nachádza. Súd prvej inštancie mal preto podľa odvolateľa dôkladnejšie a citlivejšie posúdiť dopad rozvodu manželstva na ich maloleté deti. Odvolateľ v odvolaní ďalej uviedol, že na pojednávaní, ktoré sa konalo na súde prvej inštancie dňa 11. 12. 2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhol vykonať výsluch dvoch svedkýň, „a to I.. D. Y. a Z. C., keďže v konaní pred súdom prvej inštancie bola spochybňovaná jeho spôsobilosť sa o maloleté deti postarať“ s tým, že mu pri starostlivosti o ne nemá kto pomôcť. Uvedené svedkyne sa mali podľa odvolateľa vyjadriť k prípadnej pomoci so starostlivosťou o maloleté deti, čo podľa odvolateľa priamo súvisí s otázkou zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, a preto si myslí, že ide o dôkazy, ktoré mali byť v konaní pred súdom prvej inštancie vykonané. V uvedenej súvislosti poukázal odvolateľ na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/98/2017 zo dňa 31. 01. 2019, kde Najvyšší súd SR uviedol, že „povinnosťou súdu je rozhodnutie náležite odôvodniť, konkrétne uviedol, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé“. V nadväznosti na uvedené odvolateľ v odvolaní ďalej uviedol, že „súdom ustanovená znalkyňa sa v záveroch znaleckého posudku v podstate nevyjadrila k otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, a to aj napriek tomu, že sa čiastkovo vyjadrovala k podmienkam u toho-ktorého rodiča, preto v prípade ak odvolací súd nariadi v danej veci pojednávanie, navrhol predvolať a na pojednávaní vypočuť znalkyňu PhDr. I. R., PhD. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí R. do osobnej starostlivosti matky detí, odvolateľ v odvolaní poukázal na ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že vo vzťahu k zvereniu maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom posúdil otázku, komu z rodičov majú byť maloleté deti zverené. V uvedenej súvislosti poukázal odvolateľ v odvolaní na to, že na pojednávaní, ktoré sa konalo na súde prvej inštancie dňa 11. 12. 2020 sa vyjadril, že žiada, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie vychádzal podľa názoru odvolateľa len z aktuálnej správy kolízneho opatrovníka, ku ktorej sa nekriticky priklonil a žiadnym spôsobom nezohľadnil ostatné vykonané dôkazy. V konaní bolo preukázané, že k maloletým deťom má dobrý vzťah, jeho bytové podmienky sú na vyhovujúcej úrovni a aj vzťah maloletých detí k nemu bol znalkyňou konštatovaný ako dobrý. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru uspokojil so záverom, že pokiaľ sú maloleté deti v súčasnosti v domácnosti, kde sa zdržiava manželka, teda ich matka, nie je dôvod na to, aby sa maloleté deti nezverili do jej osobnej starostlivosti, a to aj napriek tomu, že bytové podmienky v jeho domácnosti sú pre maloleté deti vhodnejšie. „Okrem toho, že manželka má konštatovanú nižšiu mentálnu úroveň, spolu s ňou žijú v domácnosti jej matky aj jej príbuzní, z ktorých niektorí na tom nie sú psychicky dobre, čo nepochybne nemôže vplývať prospešné na riadny vývin a vývoj maloletých detí“. Znalkyňa sa síce v znaleckom posudku k tejto otázke vyjadrovala v odpovedi na otázku č. 29 a nasl., avšak podľa jeho názoru sú jej odpovede skôr všeobecného charakteru, bez konštatovania jednoznačného záveru. Aj táto skutočnosť je podľa jeho názoru dôvodom, pre ktorý mal súd prvej inštancie na pojednávanie predvolať a vypočuť znalkyňu, ktorá vypracovala Znalecký posudok č. 5/2020. Súd prvej inštancie na tieto skutočnosti žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku nereflektoval a v podstate tak nedal odpoveď na základnú otázku, ktorou je otázka zverenia maloletých detí na čas po rozvode manželstva jednému z rodičov. V závere odvolania odvolateľ uviedol, že pre úplnosť dodáva, že vo vzťahu k otázke zverenia maloletých detí jednému z rodičov na čas po rozvode manželstva sa znalkyňa explicitne nevyjadrila k tomu, komu navrhuje maloleté deti zveriť, „hoci táto otázka je pomerne častou v psychologických znaleckých posudkoch v obdobných veciach“. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh manželky na rozvod manželstva zamieta alebo aby, ak odvolací súd dospeje k záveru, že sú dané dôvody pre rozvod manželstva, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že maloleté deti zverí do jeho osobnej starostlivosti a manželku (matku detí) zaviaže prispievať na výživu maloletých detí sumou 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa zvlášť, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám odvolateľa. V závere odvolania otec maloletých detí uviedol, že jeho právny zástupca mu bol určený rozhodnutím Centra právnej pomoci, a preto si uplatňuje aj náhradu trov konania.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže splniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
6. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
7. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.
9. Po prejedaní odvolania odporcu v zmysle ust. § 65 a § 66 CMP odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti jeho záverov uvádza, že pokiaľ odporca (otec maloletých detí) v odvolaní súdu prvej inštancie v rámci spochybnenia rozhodnutia o zverení maloletých detí R. do osobnej starostlivosti matky detí vytkol, že „nevykonal dokazovanie výsluchom svedkýň: Mgr. D. Y. a Z. C., ktoré navrhol vypočuť na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 11. 12. 2020 v súvislosti s tým, že je spôsobilý postarať sa o svoje maloleté deti a že mu má kto so starostlivosťou o ne pomôcť, tak zo Zápisnice o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 11. 12. 2020 (č. l. 368 spisu) vyplýva, že na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 11. 12. 2020 otec maloletých detí v súvislosti s ním navrhovaným zverením maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti navrhol vypočuť „dve opatrovateľky z obce“ (bez uvedenia ich mena a priezviska s tým, že mená a priezviská navrhovaných svedkýň oznámi súdu dodatočne), „ktoré by mu vedeli občas pomôcť s výchovou detí a so starostlivosťou o deti“, čo nezodpovedá v celom rozsahu tomu, čo v súvislosti s uvedeným návrhom na vykonanie dokazovania uviedol otec maloletých detí R. v odvolaní, pričom je potrebné zdôrazniť, že otec maloletých detí požadoval zveriť maloleté deti C. do svojej osobnej starostlivosti, avšak zároveň tým, že navrhoval vykonať dokazovanie na preukázanie toho, že mu má kto s výchovou a so starostlivosťou o deti pomôcť deklaroval, že sám o sebe, bez pomoci inej, či iných osôb toho nie je schopný. Aj z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. I. R., PhD. (ktorá okrem iného v predmetnom znaleckom posudku (odpoveď na otázku č. 25 v záveroch znaleckého posudku) uviedla, že „navrhovateľka (matka detí) je spôsobilá (aj s prihliadnutím na zistenú mentálnu retardáciu) poskytnúť (s aktuálne prebiehajúcou pomocou odborníkov z OZ „Kľúč“ a ÚPSVAR) potrebnú výchovu a starostlivosť o maloleté deti“ a že „navrhovateľka je osobnostne disponovaná (napriek zistenej mentálnej retardácii) ochrániť svoje deti, pričom jej starostlivosť je porovnateľná so starostlivosťou otca, v domácnosti ktorého tiež intervenovali odborníci z OZ, čo on vnímal skôr negatívne a sociálny kurátor“ (odpoveď na otázku č. 28 v záveroch znaleckého posudku) zveril maloleté deti R. do osobnej starostlivosti matky detí, tak mu nemožno vytknúť, že by nedostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci a že by za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, preto nemožno považovať vyššie uvedenú odvolaciu námietku otca detí (v texte odôvodnenia rozhodnutia označovaného aj ako odporca - v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva), za opodstatnenú. Rovnako za opodstatnenú nemožno považovať ani odvolaciu námietku otca detí, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch znalkyne PhDr. I. R., PhD., ktorej výsluch na pojednávaní navrhol vykonať z dôvodu, že jej odpovede na súdom vymedzené otázky sú podľa jeho názoru rozporuplné, konkrétne odpoveď na otázku č. 18, kde znalkyňa PhDr. I. R., PhD,. pri maloletom C. uviedla, že maloletý C. na projektívnej úrovni vníma ako najdôležitejšiu
osobu v rodine otca a o niekoľko riadkov nižšie uviedla, že na objektívnej/verbálnej úrovni vyjadril maloletý C. záujem zostať s matkou, pretože znalkyňa PhDr. I. R., PhD. v uvedenej odpovedi na otázku č. 18 odlíšila pri maloletom C. v rámci znaleckej diagnostiky dve roviny vnímania, a to projektívnu úroveň vnímania a deklaratívnu/verbálnu úroveň vnímania, čo pri pozornom prečítaní odpovede na otázku č. 18 nemožno považovať za rozpor vo vyjadrení znalkyne. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že v odseku 12 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP vysvetlil na základe akých vykonaných dôkazov (závery znaleckého dokazovania, ktoré nariadil v konaní vykonať súd prvej inštancie, uvedené v znaleckom posudku, vypracovanom znalkyňou PhDr. I. R., PhD., závery znaleckého posudku vypracovaného PhDr. J. K., klinickou psychologičkou, odbor klinická psychológia detí a dospelých, ktorý predložila v konaní ako dôkaz matka maloletých detí a ktorý súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku označil ako „súkromno-znalecký posudok“, správy kolízneho opatrovníka maloletých detí, správy ošetrujúceho lekára maloletých detí, školského a predškolského zariadenia, ktoré navštevujú maloleté deti, poznatky zo spolupráce s OZ „Kľúč“), vyhodnotených v súlade s ust. 191 CSP dospel k záveru, že maloleté deti R. by mali byť zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá je, tak ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, schopná postarať sa o deti a zabezpečiť ich výchovu , potom čo dospel k záveru, že rozvrat manželstva účastníkov konania je takej intenzity, že „ani záujem maloletých detí neodôvodňuje ingerenciu štátu vo forme zamietnutia návrhu na rozvod manželstva do udržania manželstva“. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie (rovnako ako záver o zverení maloletých detí R. do osobnej starostlivosti matky), v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku (odsek 9 odôvodnenia rozsudku) v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP vysvetlil a odôvodnil aj existencii dôvodov na rozvod manželstva, pričom zdôraznil, že „pokiaľ počas obdobia dva a pol roka manželia nenašli k sebe cestu, navrhovateľka a priori odmieta akékoľvek obnovenie spolužitia s odporcom a manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich funkcií, je potrebné túto situáciu vyhodnotiť ako napĺňajúcu predpoklady ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva“. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že za zisteného skutočného stavu veci nestačí len deklarovaná vôľa jedného z manželov na zachovaní manželstva, keď druhý z manželov opakovane akékoľvek obnovenie spolužitia odmieta, pretože nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v manželstve, v ktorom nie je možné ani počas obdobia dva a pol roka odstrániť názorové rozpory manželov v zásadných otázkach fungovania manželstva, napr. v otázke zabezpečovania chodu domácnosti po materiálnej stránke (odporca je dlhodobo nezamestnaný), ale i nezhody v otázkach výchovy maloletých detí, pričom na to aby sa odstránili rozpory v otázke chodu domácnosti po materiálnej stránke stačilo vyvinúť snahu a zamestnať sa, preto len argumentácia odporcu, že z dôvodu pandemickej situácie nemohol riadne prebiehať poradensko-psychologický proces, nie je sama osebe, bez vyvinutia potrebnej snahy zo strany odporcu na zachovaní manželstva dostačujúca, spôsobilá zvrátiť závery súdu prvej inštancie vedúce k rozvodu manželstva.
10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).