Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sp-37-2010.pdf
PDF · 86.33 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sp/37/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: U.. M.y E., bytom D., K. F. XXX, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Komárno, Komárno, Senný trh 4, za účasti 1./ Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Komárno, Družstevná 2, Komárno, 2./ Lesy SR, štátny podnik, Banská Bystrica, Námestie SNP 8, zastúpený JUDr. Evou Mihókovou, advokátkou, so sídlom Zlaté Moravce, 1. mája 22, 3./ Regionálna správa a údržba ciest Komárno a. s., Bašta IV., Okružná cesta, Komárno, 4./ Železnice SR Bratislava, Klementova 8, Bratislava, 5./ Slovenský vodohospodárky podnik, š. p. Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, 6./ Detský domov Kolárovo, Rábska 12, 7./ Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Nitre, Dolnočermánska 64, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. A/2010/00118-1/25-Ma, Kl zo dňa 31. 05. 2010 samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd v Nitre potvrdzuje rozhodnutie odporcu č. A/2010/00118-1/25-Ma, Kl zo dňa 31. 05. 2010.
Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím č. A/2010/00118-1/25-Ma, Kl zo dňa 31. 05. 2010, odporca rozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. doplnení zákona NR SR č. 180/95 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. území D. vedených v PKV č. XXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, ktoré pôvodne patrili "Gútai k?zlegel?k társulata" z dôvodu, že žiadateľ nie je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z. z., keďže nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žiadateľ domáha v čase ich prechodu na štát nepatrili vlastnícky Y. X.? a jeho manželke.
V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 02. 07. 2004 si navrhovateľ požiadal o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia. Uviedol, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo skonfiškované rozhodnutím konfiškačnej komisie v Komárne č. 146/139/1946 zo dňa 31. 07. 1946 ku dňu 1. marca 1945 na základe § 1 ods. 1 písm. d/ nariadenia č. 104/1945 Sb SNR v znení čl. 1 nariadenia č. 64/1946 SNR a zároveň žiadateľ uviedol, že tie isté pozemky prešli odňatím bez náhrady rozhodnutím Okresného národného výboru č. 625-18/I-1950 zo dňa 19. 01. 1950 podľa zákona č. 81/1949 Zb. SNR na JRD v Kolárove.
V podaní navrhovateľ uvádza, že nehnuteľnosti vlastnil jeho právny predchodca na základe zápisu v urbárskej knihe archivovanej v Štátnom archíve z roku 1942-1945 pod číslom 1652 v podiele 5263 Y. X.? a jeho manželka. Žiadateľ doložil neoverenú fotokópiu listu uvedenej urbárskej knihy.
Správny orgán zistil, že na bývalom Okresnom úrade v Komárne, odbore pozemkovom, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva si uplatnil miestny Urbársky spolok v Kolárove dňa 23. 12. 1992 o navrátenie vlastníctva k pozemkom vedených v kat. území Kolárovo, zapísaný v PKV, ktoré sú predmetom tohto konania, podľa zákona č. 229/1991 Zb. Právny predchodca odporcu rozhodnutím č. 98/00076/58/F/6 zo dňa 14. 10. 1998 nepriznal vlastnícke právo k pozemkom žiadateľom združených v miestnom Urbárskom spolku v Kolárove. Dôvodom nevydania pozemkov bol záver, že títo nespĺňajú podmienky oprávnených osôb podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991 Zb., keďže nehnuteľnosti boli v čase prechodu na štát majetkom právnickej osoby - Pasienkového spoločenstva v Gúte. Predmetné nehnuteľnosti nemožno vydať ani členom spolku, pretože nehnuteľnosti nevlastnili fyzické osoby alebo právnická osoba, ktorej bola nehnuteľnosť skonfiškovaná. Po niekoľkých odvolaniach miestneho urbárskeho spolku bolo rozhodnutie rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. 13Sp/39/2003-47 zo dňa 18. 06. 2003 potvrdené.
Miestny urbársky spolok podal návrh na obnovu konania, ktoré bolo rozhodnutím Krajského súdu v Nitre 11 S 146/2005-70 zo dňa 26. 08. 2008 zastavené a uznesenie bolo potvrdené uznesením NS SR č. 2Sžo 247/2008.
Správny orgán poukázal na tú skutočnosť, že prvý zápis v PKN č. 314 k. ú. Kolárovo bol urobený 08. 01. 1914. V časti A sú zapísané parcelné čísla nehnuteľností tvoriacich pozemkový majetok. V časti B je zápis v jazyku maďarskom, ktorý podľa prekladu znie "bývalí urbárni poddaní k pozemkom Obce Gúta, dnes Kolárovo" na základe skutočného vlastníctva. Až po r. 1948 vznikli nové PKV č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, v ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti odpísané z pôvodnej PKV č. XXX. Podľa šetrenia správneho orgánu v individuálnych vložkách neboli zápisy o tom, že fyzické osoby vlastnia podiely z pasienkového majetku zapísaného v PKV č. XXX kat. územie Kolárovo ako to mali členovia iných urbárskych spoločenstiev v iných katastrálnych územiach. Pasienkový majetok nebol nikdy predmetom dedičského konania. Až do r. 1930 členovia pasienkového spoločenstva viedli rôzne spory ohľadne správy majetku s politickou obcou Kolárovo. Dňa 03. 04. 1930 vydal Okresný úrad v Komárne výmer č. 6514/1930, v ktorom stanovil deň ustanovujúceho valného zhromaždenia pasienkového spoločenstva na deň 25. 04. 1930. Listom zo dňa 22. 06. 1932 oznamuje spolok bývalých urbarialistov v Gúte Ministerstvu zemědelství v Prahe, že sa uzniesol pretvoriť sa na pasienkové spoločenstvo v zmysle zákonného čl. X./1913. Ako dôvod uviedol zanedbaný stav pasienkov a ohrozený chov dobytka.
Ministerstvo zemědelství v Prahe vydalo pod č. 35.440-10b/1932 zo dňa 25. 11. 1932 príkaz k založeniu pasienkového spoločenstva komposesorátu Gúta na základe § 2 a § 3 zákonného článku 10/1913. Zároveň schválilo stanovy pasienkového spoločenstva a malo sa označovať "Pasienkové spoločenstvo Gúta". Podľa § 23 zákonného článku X./13 a zároveň podľa § 75 nariadenia bývalého ministra orby č. 7000 z roku 1914 o uvedení v život a prevedení zákonného článku 10 o nedielnych spoločných pasienkoch: "Ak podiely spoluvlastníkov nie sú individuálne poznamenané v pozemkovej knihe, utvorením spoločenstva sa vlastníctvo spoločnej pastviny stáva vlastníctvom spoločenstva a jednotlivým členom prislúcha len týmto zákonom upravené spoločné užívanie pastviny, a tým spojené práva".
V PKV č. XXX kat. území Kolárovo, nie je zápis o vzniku spoločenstva podľa zákona X./1913. Tento zápis však podľa vtedy platných predpisov nebol potrebný. Na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že členovia spoločenstva v čase prechodu nehnuteľnosti na štát spoločné pastviny len užívali a nehnuteľnosti vlastnilo spoločenstvo - právnická osoba.
Majetok pasienkové spoločnosti v Gúte bol skonfiškovaný na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie v Komárne č. 146/139/1946 zo dňa 31. 07. 1946 ku dňu 1. marca 1945 na základe § 1 ods. 1 písm. d/ nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR v znení čl. 1 nariadenia č. 64/1946 SNR. Pozemky prešli bez náhrady rozhodnutím Okresného národného výboru č. 625-18/I-1950 zo dňa 19. 01. 1950 podľa zákona č. 81/1949 Zb. SNR na JRD v Kolárove. Povereníctvo pôdohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave vyhotovilo návrh prídelového plánu so skonfiškovaných poľnohospodárskych majetkov a nehnuteľnosti neboli pridelené fyzickým osobám ale právnickým osobám (organizáciám a spolkom). Prídelové konanie však nebolo ukončené.
Správny orgán dospel k záveru, že Pasienková spoločnosti v Gúte bola skonfiškovaná ako spoločnosť
- právnická osoba. Navrhovateľ preto nemôže byť oprávnenou sobou podľa § 2 ods. 1, 2 zákona, keďže nehnuteľnosti, ktorých sa vydania domáha v čase prechodu na štát, nepatrili do vlastníctva fyzických osôb.
Správny orgán dospel k záveru, že vykonaním dokazovaním nebolo preukázané, že nehnuteľnosti prešli na štát alebo inú právnickú osobu podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde, aj preto, že výmer č. 625-18/ I.1950 zo dňa 18. 01. 1950, ktorý vydal ONV v Komárne bol vydaný na nehnuteľnosti, ktoré už boli predtým skonfiškované rozhodnutím č. 146/139/146 o skonfiškovaní majetku zo dňa 31. 07. 1946 a k 01. 03. 1945 boli vo vlastníctve štátu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť späť na nové konanie, pretože je nezákonné, zaujaté, diskriminačné, neuznáva právne akty jeho právnych predchodcov, uplatňuje právne postupy totalitného režimu. Poukazoval ďalej na rozpory medzi obsahom kúpno-predajných zmlúv uzatvorených jeho právnymi predchodcami v rokoch 1926 a 1945 na podiely vlastníctva zapísaný v PKV č. 314.
Na pojednávaní dňa 06. 05. 2013 sa navrhovateľ nedostavil. Písomne sa ospravedlnil, že sa nezúčastní pojednávania z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu a žiadal pojednávanie odročiť, avšak nedoložil o svojom zlom zdravotnom stave žiadne relevantné dôkazy, preto súd konal v jeho neprítomnosti.
Zástupca odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa identifikácie vyhotovené Správou katastra v Komárne je preukázané, že nehnuteľnosti boli vo vlastníctve pasienkového spoločenstva a v pozemkovej knihe nie sú uvedené spoluvlastnícke podiely fyzických osôb, preto nie je možné navrátiť vlastníctvo fyzickým osobám, tak ako to žiada navrhovateľ.
Zástupkyňa povinného v 4. rade žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O.s.p. a podľa § 250l ods. 1 O. s. p. v spojení s § 9 ods. 6 zákona o pôde, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria, b/ lesný fond.
Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.
Podľa ods. 2 citovaného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 3 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí:
a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci, alebo práva, ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c/ deti a manžel osoby uvedenej v ods. 1 všetci rovnakým dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektorých z nich zomrelo, jeho deti,
d/ rodičia osoby uvedenej v ods. 1,
e/ súrodenci osoby uvedenej v ods. 1 a ak niektorý z nich zomrel sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Zákon č. 503/2003 Z. z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákonne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.
Predpokladom navrátenia vlastníctva v zmysle § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám je, aby pozemok, v zákonom stanovenom období, t.j. v čase od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu.
Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách zákona č. 503/2003 Z. z. ako aj správneho poriadku a pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav, a preto jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.
Prvoradým predpokladom pre vydanie nehnuteľnosti v zmysle ust. zákona č. 503/2003 Z. z. bolo, aby právny nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam uplatnila osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby, v prípadoch uvedených v § 3 zákona.
Správny orgán postupoval správne, keď žiadateľa nepovažoval za oprávnenú osobu, pretože predmetné nehnuteľnosti vlastnícky nepatrili Y. X.? a jeho manželke X., rod. D. a predmetné nehnuteľnosti neboli ani predmetom prejednania v dedičskom konaní po nebohých. Správny orgán sa dôsledne zaoberal otázkou vlastníckeho práva Pasienkového spoločenstva v Kolárove k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré nevlastnili fyzické osoby, ale vlastnilo ho práve uvedené pasienkové spoločenstvo. To vyplýva aj z konfiškačného rozhodnutia č. 146/139/1946 zo dňa 31. 07. 1946 ako aj vyjadrenie Správy katastra v Komárne č. 742/2002, pretože na pôvodnej vložke č. XXX kat. územie Kolárovo nie sú žiadne zápisy s individuálnymi podielmi zo skonfiškovaného majetku vedeného pod B1 tejto vložky. Navrhovateľ žiadnym spôsobom v správnom konaní nepreukázal individuálne podiely oprávnených osôb k spoločnému majetku Pasienkovej spoločnosti v Gúte.
Keďže v konaní nebolo preukázané, že nehnuteľnosti prešli na štát podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z. správne rozhodol správny orgán, že návrh navrhovateľa zamietol.
Z administratívneho spisu odporcu je nesporné, že odporca skúmal naplnenie zákonných podmienok reštitučného titulu oprávnenej dôsledne. Podľa názoru krajského súdu odporca rozhodol správne, v súlade so zákonom, keď navrhovateľke nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, týkajúcich sa kúpno-predajných zmlúv z dôvodu nesplnenia podmienky § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd napadnuté rozhodnutia odporcu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že správny orgán správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil, s ktorým sa krajský súd stotožnil.
Krajský súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na NS SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.