Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-43-2012.pdf
PDF · 137.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu : Slovenská republika v zastúpení Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast. JUDr. Dušanom Paulíkom, advokátom so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným : 1/ R. P., nar. XX.XX.XXXX, B. utca č. XX/B, XXXX P., R., zast. JUDr. Tünde Keszegh, Ph.D., advokátka so sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, 2/ S. X., nar. XX.XX.XXXX, X. utca XX, XXXX P., R., 3/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. B. X-X, XXXX P. č. XXXX, R., 4/ H. P., nar. XX.XX.XXXX, B. utca XX/B, XXXX P., R., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/176/2009-403 zo dňa 09.11.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Tünde Keszegh, PhD., advokátky so sídlom AK Alžbetínske námestie, Dunajská Streda, trovy odvolacieho konania vo výške 66,32 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 773,91 eur na účet právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade Tünde Keszegh, PhD., advokátky, Alžbetínske nám. 1203, Dubajská streda, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 1 ods. 1 až 5, 7 až 11; § 27 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. n.; § 33 ods. 1; 72 ods. 2 Vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb., pričom konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX a XXX k. ú. L.. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú na uvedených listoch vlastníctva zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D/179/05, žalovaní v 2. a 3. rade svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D/178/06 a žalovaný v 4. rade svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D/189/05.
Žalobcovia tvrdili, že pôvodne boli predmetné nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 49 k. ú. L. na právnych predchodcov žalovaných, Z. H., P. R. a R. X., rod. Z., ktorí boli ich podieloví spoluvlastníci. Pretože právni predchodcovia žalovaných boli maďarskej národnosti, na základe vládneho nariadenia č. 104/45 Sb. n. v spojení s vládnym nariadením č. 64/46 Sb. n. boli predmetné nehnuteľnosti skonfiškované pre účely pozemkovej reformy, čo vyplýva zo zápisu č. 34 a dispozícia s týmito nehnuteľnosťami bola vyhradená výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Tak došlo rozhodnutím Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu č. 5392/VI-573/1945 zo dňa 23.08.1945 k rozhodnutiu o dočasnej vnútornej správe na lesných majetkoch H. Z. a spol. pre k. ú. L. v prospech Správy štátnych lesov Zborov. Na základe rozhodnutia Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu - pracovná skupina pre pozemkovú reformu Prešov č. 4474/47 zo dňa 18.12.1947 bola na OS Bardejov podaná žiadosť o vyznačenie konfiškácie na majetok osôb R. X., rod. Z., H. Z. a V. P., k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. 49 k. ú. L.. Následne došlo uznesením OS Bardejov č. 2433/47 zo dňa 23.12.1947 k povoleniu zápisu konfiškácie predmetných nehnuteľností pre účely pozemkovej reformy do PKV č. 49, pod číslom zápisu 38 zo dňa 20.12.1947. Vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal Československý štát od 01.03.1945. Právni predchodcovia žalovaných boli opätovne zapísaný na LV č. XXX a XXX k. ú. L. ako vlastníci na základe rozhodnutia OÚ - OPPaLH č. 3/2000/00039 zo dňa 29.09.2000, VZ 400/2001, ktoré bolo vydané v rámci ROEP. Žalobca mal za to, že v rámci konania ROEP neboli dostatočne zistené údaje z katastrálneho operátu, konkrétne z pozemnoknižnej vložky č. 49 k. ú. L., z ktorej zápisu č. 38 vyplýva, že právnym predchodcom žalovaných boli predmetné nehnuteľnosti skonfiškované a stali sa vlastníctvom štátu a zo žiadnych listín nevyplýva, že by boli právni predchodcovia žalovaných žiadali o vydanie predmetných nehnuteľností v lehote do 31.12.1995 v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.
Podľa žalobcu podiely na sporných nehnuteľnostiach nemohli patriť do dedičstva po právnych predchodcoch žalovaných, lebo v čase ich smrti bola podielovým spoluvlastníkom Slovenská republika, resp. Československý štát.
Vo svojich ďalších vyjadreniach žalobca tvrdil, že vlastníkom skonfiškovaného majetku sa stal štát a z tohto dôvodu nemohol nehnuteľnosti prideľovať ďalším osobám, keďže bol ich vlastníkom. Dňom 01.03.1945 rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru Bardejov č. Kom. 1/46-III. z 28.08.1946 bol skonfiškovaný celý majetok právnych predchodcov žalovaných, nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/45 Sb. n. a konfiškácia bola následne na základe uznesenia Okresného súdu Bardejov zapísaná pod B38 do pozemnoknižnej vložky č. 49 k. ú. L.. Tento zápis bol vykonaný na základe ust. § 5 ods. 1 zák. č. 90/47 Sb.
Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že o žiadnej konfiškácii nevedeli a ani nemohli vedieť. O konfiškácii neboli informovaní ani ich predkovia. Ak by mali informácie o konfiškácii, nezačali by náhradné dedičské konanie. Poukázali na to, že v spise žalobcu č. 5392/VI-573/1945 nefiguruje nikto, komu by bola kópia doručená a v rozhodnutí povereníkov č. 4474/47 nie je uvedené, že okrem adresáta komu bola doručená kópia spisu. Poukázali na svoju dobromyseľnosť a skutočnosť, že žijú v EÚ a odvolávať sa na nariadenie č. 104/45 Sb. n. nie je v súlade s právnou normou Únie a nie je zlučiteľné so všeobecnými ľudskými právami. Žiadali žalobu zamietnuť.
Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení namietal, že najprv malo byť vydané konfiškačnou komisiou rozhodnutie, ktorým sa určitý pôdohospodársky majetok konfiškoval a následne malo byť vydané ďalšie rozhodnutie, tzv. prídelová listina, ktorou sa pridelil skonfiškovaný majetok určitej osobe. Obidve rozhodnutia mali byť zapísané do pozemkovej knihy. V danom prípade konfiškácia bola zapísaná, avšak nebolo zapísané, komu bola pôda pridelená. Záznamom o konfiškácii sa ešte štát nestal vlastníkom a išlo len o blokáciu dispozičného práva. Vlastníkom bol naďalej ten, kto bolo v pozemnoknižnej vložke zapísaný. Poukázal na intabulačný princíp podľa uhorského práva.
Žalovaný v 1. rade namietal v priebehu konania tiež nedodržanie procesného postupu podľa vtedy platného Správneho poriadku a zároveň poukázal na to, že v rozhodnutí nie je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti.
Na podporu svojho tvrdenia poukazoval aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 3Cdo/15/97 a M Cdo/31/01, v zmysle záverov ktorých ku konfiškácii majetku podľa dekrétu dochádzalo ex lege, ale len pri splnení všetkých týmto dekrétom stanovených podmienok. Správne rozhodnutie bolo zásadnou podmienkou konfiškácie, bez splnenia ktorej o konfiškovaný majetok zrejme nešlo.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, pričom konštatoval, že ku konfiškácii a prechodu vlastníctva na štát podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. dochádzalo priamo dňom jeho účinnosti, t. j. 01.03.1945. Táto skutočnosť podľa prvostupňového súdu nepochybne vyplýva z ust. § 1 tohto nariadenia. K zavŕšeniu samotného konfiškačného procesu však bolo potrebné v súlade s ust. § 1 ods. 7 tohto nariadenia vydať individuálne rozhodnutie o tom, či sa konkrétna osoba považuje za osobu maďarskej národnosti podľa ust. § 1 ods. 1 písm. b) nariadenia, pričom takéto rozhodnutie nepodliehalo inštančnému preskúmaniu a možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu konfiškačnej komisie bola zavedená až novelou na základe nariadenia SNR č. 87/1947 Sb. n. s účinnosťou od 30.12.1948. O odvolaní rozhodoval Zbor povereníkov.
V súvislosti s uvedeným súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu mimo rámca správneho súdnictva nie je súd oprávnený preskúmať z hľadiska jeho vecnej správnosti, ale môže iba skúmať, či ide o správny akt, či nejde o paakt, či je správny akt vydaný v medziach právomoci príslušného správneho orgánu a či je právoplatný a vykonateľný.
V rozhodnutí konfiškačnej komisie bolo uvedené, že právni predchodcovia žalovaných boli na neznámom mieste, a že o rozhodnutí boli upovedomení. V konaní však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by bol v prípade právnych predchodcov žalovaných, ktorí sa mali zdržiavať na neznámom mieste, dodržaný procesný postup v zmysle vtedy účinného Správneho poriadku, t. j. že by im bolo vykonané doručenie konfiškačného rozhodnutia jedným zo spôsobov vtedy možným, a to prostredníctvom zástupcu, zmocnenca, alebo opatrovníka, resp. verejnou vyhláškou. Uznesenie Okresného súdu Bardejov, ktorým bola konfiškácia zapísaná do PKV, už bolo pritom doručované ich kurátorovi.
Na základe uvedeného názoru súd prvého stupňa vyslovil záver, že konfiškačné rozhodnutie právnym predchodcom žalovaných nebolo platne a účinne doručené a voči nim platí, akoby toto rozhodnutie ani nebolo vydané, nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a tým nemohlo platne dôjsť k zavŕšeniu konfiškačného procesu.
Vzhľadom na to, že nebol dodržaný zákonný postup voči právnym predchodcom žalovaných, má to za následok, že ku konfiškácii ich majetku nedošlo, teda štát sa ani nemohol stať vlastníkom pozemkov.
Ak majetok, ktorý mal byť skonfiškovaný právnym predchodcom žalovaných neprešiel do vlastníctva štátu, potom nič nebránilo tento majetok následne prejednať v dedičskom konaní po nich. V dôsledku takéhoto prejednania sa tak žalovaní stali vlastníkmi sporných nehnuteľností.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 142 ods. 1 a § 145 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovanému v 1. rade ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva voči žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi, a to celkom vo výške 773,91 eur, pozostávajúcich z z trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia - 55,49 eur a paušálna náhrada - 7,21 eur, vyjadrenie k žalobe 26.11.2010 - 55,49 eur a paušálna náhrada - 7,21 eur, účasť na pojednávaní dňa 29.06.2011 - 57,- eur a paušálna náhrada - 7,41 eur, vyjadrenie k veci samej dňa 07.11.2011 - 57,- eur a paušálna náhrada - 7,41 eur, náhrada cestovných výdavkov E. T. - P. a späť pri účasti na pojednávaní dňa 29.06.2011 - 223,29 eur, náhrada za stratu času pri účasti na pojednávaní dňa 29.06.2011 za 24 polhodín á 12,35 eur, t. j. 296,40 eur.
O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2. až 4. rade rozhodol súd prvého stupňa právne podľa ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s tým, že žalobcovi, ktorý vo veci nemal úspech, právo na náhradu trov konania nevzniklo. Žalovaní v 2. až 4. rade, ktorí mali vo vecí plný úspech, návrh na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť im trovy konania a trovy spojené s predbežným opatrením v priebehu konania neurobili, preto prvostupňový súd o povinnosti nahradiť trovy konania nerozhodoval, keďže chýbal návrh úspešných účastníkov konania na takéto rozhodnutie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalobca argumentoval tým, že súdu prvého stupňa predložil rozhodnutie Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Bardejove číslo Kom. 1/46-III. z 28.8.1946, ktorým bol v celom rozsahu a na celom území Slovenskej republiky skonfiškovaný majetok právnych predchodcov žalovaných.
Uvedeným rozhodnutím konfiškačnej komisie žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely právnych predchodcov žalovaných na nehnuteľnostiach v súčasnosti zapísaných na LV č. XXX a č. XXX pre katastrálne územie L., a to ex lege konfiškáciou podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR").
Podľa ustanovenia § 1 ods. 10 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.
Z predloženého rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Bardejove číslo Kom. 1/46-III. z 28.08.1946 jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že, s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1 a § 1 ods. 10 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, týmto rozhodnutím bol k 01.03.1945 skonfiškovaný celý majetok právnych predchodcov žalovaných nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky.
Konfiškácia majetku právnych predchodcov žalovaných podľa vyššie uvedeného bola následne na základe uznesenia Okresného súdu v Bardejove zapísaná pod č. B38 do pozemnoknižnej vložky č. 49 pre katastrálne územie L., čo jednoznačne vyplýva zo žalobcom predloženej pozemnoknižnej vložky č. 49. Tento zápis pod č. B38 v pozemkovej knihe bol vykonaný aj v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 90/1947 Sb.
Súd prvého stupňa návrh žalobkyne zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala doručenie rozhodnutia konfiškačnej komisie právnym predchodcom žalovaných, a teda podľa názoru súdu prvého stupňa nie je preukázané, že dané rozhodnutie sa stalo právoplatným.
Je pravdou, že na základe odpovedí zo štátnych archívov Slovenskej republiky, v týchto sa nezachoval konfiškačný spis týkajúci sa tejto právnej veci, a teda konfiškácie majetku právnych predchodcov žalovaných, z ktorého by bolo možné určiť spôsob doručenia konfiškačného rozhodnutia právnym predchodcom žalovaných.
Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu názoru o tom, že rozhodnutie konfiškačnej komisie bolo potrebné doručiť osobám, ktorých majetok bol konfiškovaný, a že inak sa toto rozhodnutie voči takýmto osobám nestalo právoplatným.
Tieto tvrdenia preukazoval žalobca skutočnosťou, že ustanovenie § 1 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. sa nevzťahovalo na rozhodnutie konfiškačnej Komisie podľa ustanovení nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR a ďalej tvrdil, že o vzťahovaní sa daného vládneho nariadenia na proces konfiškácie by bolo možné uvažovať v krajnom prípade výlučne vtedy, ak by o konfiškácii rozhodoval Sbor povereníkov ako ústredný úrad, čo sa však v tomto prípade nestalo.
Citujúc ustanovenie § 1 ods. 10 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR a ustanovenie § 72 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. žalobca ďalej namietal, že z uvedených ustanovení nepochybne vyplýva, že ak aj súd prvého stupňa extenzívnym výkladom dospel k záveru, že ustanovenia vyššie uvedeného vládneho nariadenia sa vzťahovali na rozhodovanie konfiškačnej komisie, mal súd prvého stupňa zároveň prihliadnuť na skutočnosť, že ustanovenie § 1 ods. 10 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR a ani iné ustanovenie tohto nariadenia neviazalo právoplatnosť rozhodnutia konfiškačnej komisie na jeho doručovanie osobám takýmto rozhodnutím konfiškačnej komisie dotknutým, a že dokonca priamo nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR ako správny predpis ustanovuje vo svojom § 1 ods. 10 inak, teda obsahuje osobitnú právnu úpravu, podľa ktorej sa majetok považuje za skonfiškovaný už samotným rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov, t. j. že takéto rozhodnutie sa stalo právoplatným už samotným aktom rozhodnutia príslušnej Komisie, pretože to vyplýva zo samotného znenia vyššie uvedeného ustanovenia osobitného správneho predpisu.
Ak aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie konfiškačnej komisie bolo potrebné doručovať osobám, ktorých majetok bol konfiškovaný, mal súd prvého stupňa v takomto prípade nepochybne vychádzať z toho, že rozhodnutie konfiškačnej komisie je právoplatné, a ak žalovaní tvrdili, že tomu tak nie je, mali takéto svoje tvrdenie preukázať, resp. na jeho preukázanie navrhnúť dôkazy. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že na základe uznesenia Okresného súdu Bardejov č. 2433/47 z 23.12.1947 bol v pozemkovej knihe, vo vložke č. 49 pre katastrálne územie L. vykonaný zápis konfiškácie majetku právnych predchodcov žalovaných. Okresný súd Bardejov pri vykonaní uvedeného zápisu v minulosti nespochybniteľne podrobne preskúmal všetky potrebné náležitosti rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Bardejove číslo Kom. 1/46-IH. z 28.08.1946, vrátane spôsobu jeho doručovania a doručenia (ak boli potrebné) a dospel v danom čase (t. j. už 23.12.1947) a s prihliadnutím na všetky v tom čase existujúce a dostupné dôkazy (aj o prípadnom doručovaní tohto rozhodnutia) k záveru, že ide o akt platný a právoplatný. Opačné stanovisko, t. j., že Okresný súd Bardejov by v minulosti konal v rozpore s vtedajším platným a účinným právom je neodôvodnené, ničím nepreukázané a súčasne nenáležité a v rozpore s vykonaným dokazovaním v tomto súdnom konaní.
Na základe vyššie označeného uznesenia Okresného súdu Bardejov z 23.12.1947 bolo vlastníctvo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, nadobudnuté ex lege, zapísané aj do pozemkovej knihy, čím je preukázané vlastnícke právo žalobcu bez akýchkoľvek pochýb; žiadny iný neskorší zápis v pozemkovej knihe nesvedčí o vlastníctve daných nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach inému ako žalobcovi.
V prípade rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Bardejove číslo Kom. 1/46-III. z 28.08.1946 a aj uznesenia Okresného súdu Bardejov č. 2433/47 z 23.12.1947 ide jednoznačne o listiny podľa ustanovenia § 134 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Platnosť a právoplatnosť daného rozhodnutia konfiškačnej komisie, a tým aj vlastnícke právo žalobcu preukazuje zápis vykonaný pod B38 pozemnoknižnej vložky č. 49 pre katastrálne územie L.. Vlastnícke právo žalovaných bolo do katastra nehnuteľností zapísané len chybou pri vykonávaní ROEP, keď príslušný orgán neprihliadol na vyššie označený zápis konfiškácie majetku právnych predchodcov žalovaných.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku po takmer 64 rokoch od vydania uznesenia Okresného súdu Bardejov č. 2433/47 z 23.12.1947 nezákonne a neodôvodnene vyslovuje pochybnosti o právoplatnosti vyššie označeného rozhodnutia vecne príslušnej konfiškačnej komisie, hoci táto platnosť a právoplatnosť bola potvrdená a preukázaná uznesením Okresného súdu Bardejov č. 2433/47 z 23.12.1947.
Pokiaľ žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo 07.11.2011 poukazoval na ustanovenie § 444 Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811, podľa ktorého vlastníctvo k nehnuteľným veciam zaniká iba výmazom z verejných kníh, nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR nespochybniteľné obsahovalo osobitný spôsob nadobudnutia majetku štátom ex lege (podľa ustanovení § 1 ods. 1 a ods. 10 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR) a zápisom konfiškácie majetku právnych predchodcov žalovaných uznesením Okresného súdu Bardejov č. 2433/47 z 23.12.1947 do pozemkovej knihy bol vymazaný zápis vlastníctva právnych predchodcov žalovaných. Uvedeným uznesením Okresného súdu Bardejov bolo vyhovené aj ustanoveniu § 431 Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811, podľa ktorého sa vlastníctvo k nehnuteľným veciam nadobúdalo zápisom do verejných kníh (aj keď pre nadobudnutie vlastníckeho práva podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR takýto zápis nebol potrebný a v zmysle žalobcom predloženého rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 180/2009 z 31.01.2011 bol iba deklaratórny).
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, uvedenými vo vyjadrení zo 07.02.2011, a to, že na základe konfiškácie majetku právnych predchodcov žalovaných štát prostredníctvom svojich orgánov a organizácií tento majetok niekoľko desaťročí nerušene držal a užíval.
Táto skutočnosť medzi žalobcom a žalovanými nebola sporná. Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd prvého stupňa, ak bol toho názoru, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. n., prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.
V zmysle listu Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu číslo: 5392/VI-573/1945 z 23.08.1945, žalobca sporné nehnuteľnosti prevzal do užívania v auguste roku 1945. Aj na základe toho, že žalobca disponoval rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Bardejove číslo Kom. 1/46-III. z 28.08.1946 je zrejmé, že žalobca bol niekoľko desaťročí dobromyseľným držiteľom daných nehnuteľností, aj ich vlastníkom.
Poukazujúc na právo platné na území Slovenska do 01.01.1951 a na ustanovenia §§ 115, 116 ods. 1 a 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobca ďalej namietal, že ak by aj nedošlo ku konfiškácii majetku právnych predchodcov žalovaných, pričom žalobca tvrdí, že ku konfiškácii bez akýchkoľvek pochybností došlo, žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto súdneho konania, vydržaním, a to k 01.01.1961.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že určuje, že:
„A/ Slovenská republika je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 9/192 na nehnuteľnostiach vedených Katastrálnym úradom v Prešove, Správou katastra Bardejov na LV č. XXX pre katastrálne územie L., obec L., okres P., a to pozemku parc. č. KN-C 202/2 lesné pozemky o výmere 29 333 m2, pozemku parc. č. KN-C 203/3 lesné pozemky o výmere 18 255 m2, pozemku parc. č. KN-C 256 lesné pozemky o výmere 4 489 m2, pozemku parc. č. KN-C 257/2 lesné pozemky o výmere 25 131 m2, pozemku parc. č. KN-C 259/2 lesné pozemky o výmere 3 467 m2, pozemku parc. č. KN-C 261 lesné pozemky o výmere 3 171 m2, pozemku parc. č. KN-C 262 trvalé trávne porasty o výmere 18 002 m2, pozemku parc. č. KN-C 267 lesné pozemky o výmere 445 416 m2, pozemku parc. č. KN-C 268 lesné pozemky o výmere 7 941 m2, pozemku parc. č. KN-C 269/2 lesné pozemky o výmere 31 286 m2, pozemku parc. č. KN-C 304/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, pozemku parc. č. KN-C 304/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 502 m2, pozemku parc. č. KN-C 310/2 lesné pozemky o výmere 329 m2, pri ktorom spoluvlastníckom podiele je v súčasnosti ako vlastník vedený R. P., nar. X.X.XXXX, N. C. XX/B, XXXX, P., R.,
B/ Slovenská republika je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 9/192 na nehnuteľnostiach vedených Katastrálnym úradom v Prešove, Správou katastra Bardejov na LV č. XXX pre katastrálne územie L., obec L., okres P., a to pozemku parc. č. KN-C 202/2 lesné pozemky o výmere 29 333 m2, pozemku parc. č. KN-C 203/3 lesné pozemky o výmere 18 255 m2, pozemku parc. č. KN-C 256 lesné pozemky o výmere 4 489 m2, pozemku parc. č. KN-C 257/2 lesné pozemky o výmere 25 131 m2, pozemku parc. č. KN-C 259/2 lesné pozemky o výmere 3 467 m2, pozemku parc. č. KN-C 261 lesné pozemky o výmere 3 171 m2, pozemku parc. č. KN-C 262 trvalé trávne porasty o výmere 18 002 m2, pozemku parc. č. KN-C 267 lesné pozemky o výmere 445 416 m2, pozemku parc. č. KN-C 268 lesné pozemky o výmere 7 941 m2, pozemku parc. č. KN-C 269/2 lesné pozemky o výmere 31 286 m2, pozemku parc. č. KN-C 304/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, pozemku parc. č. KN-C 304/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 502 m2, pozemku parc. č. KN-C 310/2 lesné pozemky o výmere 329 m2, pri ktorom spoluvlastníckom podiele je v súčasnosti ako vlastník vedený S. X., rod. Z. Q., nar. X.X.XXXX, T. G. XX, p. č. X, P., R.,
C/ Slovenská republika je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 9/192 na nehnuteľnostiach vedených Katastrálnym úradom v Prešove, Správou katastra Bardejov na LV č. XXX pre katastrálne územie L., obec L., okres P., a to pozemku parc. č. KN-C 202/2 lesné pozemky o výmere 29 333 m2, pozemku parc. č. KN-C 203/3 lesné pozemky o výmere 18 255 m2, pozemku parc. č. KN-C 256 lesné pozemky o výmere 4 489 m2, pozemku parc. č. KN-C 257/2 lesné pozemky o výmere 25 131 m2, pozemku parc. č. KN-C 259/2 lesné pozemky o výmere 3 467 m2, pozemku parc. č. KN-C 261 lesné pozemky o výmere 3 171 m2, pozemku parc. č. KN-C 262 trvalé trávne porasty o výmere 18 002 m2, pozemku parc. č. KN-C 267 lesné pozemky o výmere 445 416 m2, pozemku parc. č. KN-C 268 lesné pozemky o výmere 7 941 m2, pozemku parc. č. KN-C 269/2 lesné pozemky o výmere 31 286 m2, pozemku parc. č. KN-C 304/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, pozemku parc. č. KN-C 304/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 502 m2, pozemku parc. č. KN-C 310/2 lesné pozemky o výmere 329 m2, pri ktorom spoluvlastníckom podiele je v súčasnosti ako vlastník vedený S. Z., nar. XX.X.XXXX, Z. B.
- V. X-X, X. posch., P. č. XXXX, R.
D/ Slovenská republika je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 18/192 na nehnuteľnostiach vedených Katastrálnym úradom v Prešove, Správou katastra Bardejov na LV č. XXX pre katastrálne územie L., obec L., okres P., a to pozemku parc. č. KN-C 202/2 lesné pozemky o výmere 29 333 m2, pozemku parc. č. KN-C 203/3 lesné pozemky o výmere 18 255 m2, pozemku parc. č. KN-C 256 lesné pozemky o výmere 4 489 m2, pozemku parc. č. KN-C 257/2 lesné pozemky o výmere 25 131 m2, pozemku parc. č. KN-C 259/2 lesné pozemky o výmere 3 467 m2, pozemku parc. č. KN-C 261 lesné pozemky o výmere 3 171 m2, pozemku parc. č. KN-C 262 trvalé trávne porasty o výmere 18 002 m2, pozemku parc. č. KN-C 267 lesné pozemky o výmere 445 416 m2, pozemku parc. č. KN-C 268 lesné pozemky o výmere 7 941 m2,
pozemku parc. č. KN-C 269/2 lesné pozemky o výmere 31 286 m2, pozemku parc. č. KN-C 304/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, pozemku parc. č. KN-C 304/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 502 m2, pozemku parc. č. KN-C 310/2 lesné pozemky o výmere 329 m2, pri ktorom spoluvlastníckom podiele je v súčasnosti ako vlastník vedený H. P., nar.XX.X.XXXX, N. C. XX/B, XXXX, P., R.,
E/ Slovenská republika je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 9/192 na nehnuteľnostiach vedených Katastrálnym úradom v Prešove, Správou katastra Bardejov na LV č. XXX pre katastrálne územie L., obec L., okres P., a to pozemku parc. č. KN-C 202/3 lesné pozemky o výmere 67 203 m2, pozemku parc. č. KN-C 203/2 ostatné plochy o výmere 100 m2, pozemku parc. č. KN-C 257/1 lesné pozemky o výmere 570 073 m2, pozemku parc. č. KN-C 259/1 lesné pozemky o výmere 277 112 m2, pozemku parc. č. KN-C 304/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2, pozemku parc. č. KN-C 310/3 lesné pozemky o výmere 545 m2, so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 99/192, pri ktorom spoluvlastníckom podiele je v súčasnosti ako vlastník vedený R. P., nar. X.X.XXXX, N. C. XX/B, XXXX, P., R.,
F/ Slovenská republika je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 9/192 na nehnuteľnostiach vedených Katastrálnym úradom v Prešove, Správou katastra Bardejov na LV č. XXX pre katastrálne územie L., obec L., okres P., a to pozemku parc. č. KN-C 202/3 lesné pozemky o výmere 67 203 m2, pozemku parc. č. KN-C 203/2 ostatné plochy o výmere 100 m2, pozemku parc. č. KN-C 257/1 lesné pozemky o výmere 570 073 m2, pozemku parc. č. KN-C 259/1 lesné pozemky o výmere 277 112 m2,
pozemku parc. č. KN-C 304/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2, pozemku parc. č. KN-C 310/3 lesné pozemky o výmere 545 m2, so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 99/192, pri ktorom spoluvlastníckom podiele je v súčasnosti ako vlastník vedený S. X., rod. Z. Q., nar. X.X.XXXX, T. G. XX, p. č. X, P., R.,
G/ Slovenská republika je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 9/192 na nehnuteľnostiach vedených Katastrálnym úradom v Prešove, Správou katastra Bardejov na LV č. XXX pre katastrálne územie L., obec L., okres P., a to pozemku parc. č. KN-C 202/3 lesné pozemky o výmere 67 203 m2, pozemku parc. č. KN-C 203/2 ostatné plochy o výmere 100 m2, pozemku parc. č. KN-C 257/1 lesné pozemky o výmere 570 073 m2, pozemku parc. č. KN-C 259/1 lesné pozemky o výmere 277 112 m2, pozemku parc. č. KN-C 304/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2, pozemku parc. č. KN-C 310/3 lesné pozemky o výmere 545 m2, so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 99/192, pri ktorom spoluvlastníckom podiele je v súčasnosti ako vlastník vedený S. Z., nar. XX.X.XXXX, Z. B.
- V. X-X, X. posch, P. č. XXXX, R.,
H/ Slovenská republika je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 18/192 na nehnuteľnostiach vedených Katastrálnym úradom v Prešove, Správou katastra Bardejov na LV č. XXX pre katastrálne územie L., obec L., okres P., a to pozemku parc. č. KN-C 202/3 lesné pozemky o výmere 67 203 m2, pozemku parc. č. KN-C 203/2 ostatné plochy o výmere 100 m , pozemku parc. č. KN-C 257/1 lesné pozemky o výmere 570 073 m2, pozemku parc. č. KN-C 259/1 lesné pozemky o výmere 277 112 m2, pozemku parc. č. KN-C 304/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2, pozemku parc. č. KN-C 310/3 lesné pozemky o výmere 545 m , so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 99/192, pri ktorom spoluvlastníckom podiele je v súčasnosti ako vlastník vedený H. P., nar. XX.X.XXXX, N. C. XX/B, XXXX, P., R..
Žalovaní 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy prvostupňového konania vo výške 1.182,47 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 77,29 eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Vo vyjadrení uviedol, že s rozsudkom súhlasí. Súd prvého stupňa rozhodol správne a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. S odvolaním žalobcu nesúhlasil a jeho argumentáciu považoval za účelovú.
Žalovaný v 1. rade poukázal vo vyjadrení aj na to, že predmetné konanie nezavinili žalovaní a žalobca dvakrát po sebe potvrdil a uznal vlastnícke právo žalovaných, resp. ich právnych predchodcov.
Na základe uvedeného žalobca v 1. rade žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 66,32 eur.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 23.04.2013 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu na doplnenie uvádza:
Tak, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa založil svoj záver na zistení, že rozhodnutie Konfiškačnej komisie pod č. 1/46-III zo dňa 28.08.1946, na základe ktorého mali byť R. X., rod. Z., H. Z. a V. P. označení za osoby maďarskej národnosti, a ktorým mal byť ku dňu 01.03.1945 skonfiškovaný všetok majetok na celom území Slovenska, nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť z dôvodu, že nebolo doručené dotknutým osobám, teda právnym predchodcom žalovaných, v súlade s, v tom čase platným, právnym poriadkom.
Vychádzajúc z týchto záverov a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že vyriešeniu otázky, ktorým okamihom došlo ku konfiškácii a prechodu vlastníctva skonfiškovaného majetku na štát podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n., musí predchádzať zistenie, či vôbec individuálne rozhodnutie orgánu, na základe ktorého mali byť právni predchodcovia vyhlásení za osoby maďarskej národnosti a na základe ktorého malo súčasne dôjsť ku konfiškácii majetku týchto osôb, bol z hľadiska procesnoprávnych predpisov, možno považovať za rozhodnutie vydané.
Rozhodnutí je vydáno, pokud ve správních předpisech není ustanoveno jinak, doručením písemného jeho vyhotovení, bylo-li prohlášeno ústně v přítomnosti stran, ústním prohlášením (ust. § 72 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o řízení ve věcech náležejících do působnosti politických úřadů - správní řízení).
Z rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru Bardejov číslo: Kom. 1/46- III. zo dňa 28.08.1946 vyplýva, že právni predchodcovia žalovaných R. X., rod. Z., V. P. a H. Z., v čase vydania tohto rozhodnutia bytom na neznámom mieste, sa považujú podľa § 1 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 64/1/46 Sb. n. SNR za osoby maďarskej národnosti a na základe tohto rozhodnutia považuje sa pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR patriaci vlastníckym právom uvedeným osobám za skonfiškovaný ku dňu 1. marca 1945, a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza.
Osobám, jejichž pobyt přes konané šetření jest neznám, neb osobám, které nejsou úřadu známy, může býti doručeno, není-li ustanoven zástupce, zmocněnec neb opatrovník, veřejnou vyhláškou na úřední tabuli a doručení platí za vykonané, není-li ve správních předpisech jinak ustanoveno, když od vyhlášení na úřední tabuli příslušného úřadu uplynulo patnáct dnů, nebyla-li ovšem ve vyhlášce stanovena lhůta delší (ust. § 33 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o řízení ve věcech náležejících do působnosti politických úřadů - správní řízení).
Tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by bol v prípade právnych predchodcov žalovaných, ktorí sa mali zdržiavať na neznámom mieste, dodržaný procesný postup v zmysle vtedy účinného správneho poriadku, citovaného vyššie, t. j. že by im bolo vykonané doručenie predmetného konfiškačného rozhodnutia jedným zo spôsobov vtedy možným, t. j. prostredníctvom zástupcu, zmocnenca alebo opatrovníka, resp. verejnou vyhláškou.
Na základe uvedeného potom správne konštatoval prvostupňový súd, že z dôvodu, že konfiškačné rozhodnutie nebolo právnym predchodcom žalovaných platne a účinne doručené, voči nim platí, akoby predmetné rozhodnutie ani nebolo vydané, a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.
Dôsledkom absencie zákonného postupu pri vydaní konfiškačného rozhodnutia je, že ku konfiškácii majetku právnych predchodcov žalovaných nedošlo a štát sa nemohol stať vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Preto nič nebránilo majetok týchto osôb prejednať v dedičskom konaní a žalovaní v tomto konaní sa na základe uvedeného stali vlastníkmi sporných nehnuteľností.
Uvedené dáva odpoveď na odvolaciu námietku žalobcu, že v konaní preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a to podľa nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR v spojení s nariadením č. 64/1946 Sb. n. SNR.
Tak, ako vyššie uviedol odvolací súd, a ako správne konštatoval súd prvého stupňa, že ku konfiškácii a prechodu vlastníctva na štát podľa nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. n. dochádzalo priamo dňom jeho účinnosti, t. j. 01.03.1945, spochybnenou neostala otázka okamihu prechodu vlastníctva majetku dotknutých osôb na štát, avšak k tomu, aby došlo k účinnej konfiškácii, museli byť splnené všetky podmienky. V danom prípade nie je splnená základná podmienka, a to podmienka existencie spôsobilého rozhodnutia, na základe ktorého malo dôjsť ku konfiškácii a prechodu vlastníctva dotknutých osôb na štát. Takáto nespôsobilosť rozhodnutia je v tomto prípade spôsobená tým, že nedošlo k jeho riadnemu doručeniu, a teda nenastala právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru Bardejov číslo: 1/46/III zo dňa 28.08.1946, na základe ktorého bol Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - Sekcia „B“, Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Prešove číslo: 4474/47 zo dňa 18.12.1947, podaný na Okresný súd Bardejov návrh na vyznačenie konfiškácie v pozemkovej knihe.
Na podporu správnosti záverov, vyslovených prvostupňovým súdom aj odvolacím súdom o povinnosti správneho orgánu postupovať v zmysle citovaných ustanovení §§ 33 ods. 1 a 72 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb., je potrebné poukázať na uznesenie Okresného súdu v Bardejove, č. k. Č. d. 2433/47 zo dňa 23.12.1947, kedy bol o predmetnom uznesení upovedomený Dr. J. Q., advokát v P., ako súdom menovaný kurátor pre vzdialených - na neznámom mieste sa zdržujúcich - pozemnoknižných vlastníkov.
K odvolacej námietke žalobkyne, že vlastnícke právo žalovaných bolo do katastra nehnuteľností zapísané len chybou pri vykonávaní ROEP, keď príslušný orgán neprihliadol na zápis o konfiškácii majetku právnych predchodcov žalovaných, odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa aj v priebehu konania pred súdom prvého stupňa argumentovala tým, že neboli dostatočne zistené údaje z katastrálneho operátu, nastala chyba v katastrálnom operáte a v rámci ROEP nebola vykonaná zmena v osobe vlastníkov na LV č. XXX a XXX k. ú. L. a naďalej zostali zapísaní právni predchodcovia žalovaných, že pri vypracovaní ROEP zhotoviteľ správne nevylustroval terajšieho vlastníka a že žalobca si nevie vysvetliť, ako je možné, že na zápis č. 38 v PKV č. 49 pri vypracovaní ROEP nebolo prihliadnuté a že právni predchodcovia žalovaných boli na LV ako vlastníci po ROEP zapísaní iba omylom, odvolací súd dodáva že uvedené argumenty žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 4 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, členom komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v prípade, ak ide o lesné pozemky, je aj štátna organizácia lesného hospodárstva.
Z rozhodnutia Okresného úradu Bardejov OPPaH číslo: 3/2000/00039 zo dňa 29.09.2000 (č. l. 263 spisu) vyplýva, že predmetné rozhodnutie o schválení ROEP bolo doručované Krajskému úradu Prešov, odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, pričom v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zák. č. 222/1996 Z. z. účinného ku dňu 29.09.2000, krajský úrad vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch podľa prílohy tohto zákona alebo ak to ustanoví osobitný zákon. Predmetné rozhodnutie pritom vydal samotný Okresný úrad Bardejov, ktorý v zmysle ust. § 5 ods. 1 a 2 zák. č. 222/1996 Z. z. vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch, ak jej výkon zákon nezveruje krajskému úradu, inému orgánu štátnej správy, obci alebo inej právnickej osobe a je v prvom stupni vecne príslušný na konanie, v ktorom o právach alebo o povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti štátnej správy rozhodujú orgány štátnej správy (ďalej len "správne konanie"), ak zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zák. č. 180/1996 Z. z. schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.
Práve z toho dôvodu je možné stotožniť sa s námietkou žalovaného v 1. rade, že postup žalobcu - Slovenskej republiky nie je akceptovateľný z hľadiska právnej istoty a ochrany práv a právom chránených záujmov súkromných osôb. Žalobca prostredníctvom svojho orgánu - Okresného úradu Bardejov uznal vlastnícke právo žalovaných rozhodnutím o ROEP.
Odvolací súd ešte dáva do pozornosti rozsiahlu rozhodovaciu prax aj Ústavného súdu SR, podľa ktorej ani reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, vlastník nestratil svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že v prípade, ak bol súd prvého stupňa toho názoru, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, mal prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, odvolací súd konštatuje, že zo spisu vyplýva, že žalobca bol na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku poučený podľa ustanovenia § 120 od. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že žalobca, zastúpený zástupcom, návrhy na doplnenie dokazovania nemal a ani z priebehu konania pred vyhlásením rozhodnutia vo vec samej nevyplýva, že by žalovaný produkoval dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenie o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním.
Keďže žalobca dôkazy na preukázanie tvrdenia, že by mal nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania, nepredložil, nemôže úspešne vytýkať prvostupňovému súdu, že tento mal prihliadať na takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto mu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešný žalovaný v 1. rade si uplatnil trovy odvolacieho konania, a to celkom vo výške 66,32 eur na trovách právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to za jeden úkon právnej služby - písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu 58,69 eur + 1 x režijný paušál vo výške 7,63 eur, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania priznal a uložil žalobcovi zaplatiť ich na účet právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade JUDr. Tünde Keszegh do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z . o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov, a to § 10, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 písm. a/.
Dňa 08.06.2012 doručil žalobca odvolaciemu súdu návrh na pripustenie dovolania v prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.
Návrh na pripustenie dovolania odôvodnil tým, že v konaní vyvstali viaceré otázky, ktoré sú zásadného právneho významu, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o otázky, ktoré je potrebné riešiť podľa právnej úpravy platnej pred viac ako 60 rokmi.
Podľa žalobcu ide o tieto otázky:
- či vládne nariadenia č. 8/1928 Sb. sa vzťahovalo aj na rozhodovanie Konfiškačnej komisie podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. n. , pričom podľa žalobcu sa uvedené vládne nariadenia na rozhodovanie Komisie nevzťahovalo
- či sa rozhodnutie Komisie stalo právoplatným samotným aktom vydania rozhodnutia Komisie, alebo bolo potrebné vykonanie ďalších úkonov
- či všeobecný súd v súčasnosti môže preskúmavať rozhodnutie príslušného súdu v minulosti vykonávajúceho zápis do pozemkovej knihy, pričom podľa názoru žalobcu v súčasnosti všeobecný súd rozhodnutie príslušného knihovaného súdu z minulosti preskúmavať nemôže.
K návrhu žalobcu na pripustenie dovolania v tejto veci odvolací súd konštatuje, že dovolanie nebolo pripustené, a to z dôvodov, že nejde o také otázky položené žalobcom, ktoré by neboli riešené súdnou praxou a judikatúrou NS SR. Neboli preto splnené podmienky na pripustenie dovolania tak, ako to navrhoval žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.