Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/54/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava a Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, E., t. č. na neznámom mieste, zast. ustanoveným opatrovníkom Mestom Nitra, Štefánikova trieda 60, IČO: 00 308307, o vymoženie sumy 427,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -29 zo dňa 26. apríla 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. -29 zo dňa 26. apríla 2011 v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. -29 zo dňa 26. apríla 2011 v časti náhrady trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, náhradu trov exekúcie vo výške 46,79 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 51,19 eura do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami a , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a , . O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na , , a Exekučného poriadku a ustanovenia , , , , , a , , a č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“).

Súd prvého stupňa konštatoval, že preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko oprávnený a povinný uzavreli dňa 22.07.2003 zmluvu o úvere súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, t.j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru. Nakoľko povinný dlh nesplnil, splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír dlh v plnom rozsahu čo do základu aj výšky uznal. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru o potrebe zastaviť exekúciu, nakoľko splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle neplatným právnym úkonom, na ktorého základe nemohlo dôjsť k uznaniu dlhu a teda ani k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice.

Z ustanovenia vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra považoval súd prvého stupňa za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule. Na podklade vyššie uvedených skutočností súd musel postupovať v zmysle Exekučného poriadku a rozhodnúť s poukazom na Exekučného poriadku o neprípustnosti exekúcie a následne zastavení exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku, pričom dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy exekúcie, k zaplateniu ktorých zaviazal oprávneného z dôvodu, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, nakoľko predložil návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa , : 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu x 6, eura = 26,, z toho 20% DPH je 5, eura, spolu suma s DPH je 31,87 eura (vypracovanie úkonov: žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, žiadosť o súčinnosť Dopravný inšpektorát, príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a vykonanie súpisu, upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí, príkaz na začatie exekúcie - zamestnávateľ celkom v trvaní 240 min/4 zač. hod), z náhrady hotových výdavkov podľa

- poštovné 15,19 eura, spotrebný materiál 4,13 eura, spolu 19,32 eura, spolu trovy exekúcie v sume 51,19 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietal, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom uviedol, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom a preto následne aj súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že predmetné plnomocenstvo skúmal aj notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Nitra pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Povinný mohol taktiež kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle odvolať, ale tak neurobil. Oprávnený sa nestotožnil s názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška a preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol na takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Možno síce uznať, že posudzovanie vykonateľnosti notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. V závere poukázal na skutočnosť, že v zmysle , pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením. Z uvedeného vyplýva, že predmetným uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Oprávnený nesúhlasil ani s výrokom, ktorým konajúci súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Neuplatnenie odmeny pri úkonoch odmeňovaných paušálnou sumou by sa mohlo považovať za obchádzanie znení , nakoľko pokiaľ predvída určitý úkon, za ktorý určuje aj odmenu, nie je možné za takýto úkon uplatňovať si odmenu v inej výške a to uplatnením času potrebného na vykonanie takéhoto úkonu. Na podklade uvedeného žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Následne podaním doručeným súdu prvého stupňa 07.09.2012 oprávnený podal podanie označené ako „Návrh na prerušenie konania postupom podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“. Oprávnený v predmetnom podaní okrem doplnenej argumentácie k podanému odvolaniu navrhol, aby súd konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania ( ) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa .

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 14.04.2004, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 19.04.2004 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 13.07.2004 vydal súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmáňa 51/19, Šaľa, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača dňa 17.01.2004 pod sp. zn. N 70/2004, NZ 3881/2004. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že notárska zápisnica je ako exekučný titul uznaná predpismi procesného práva, t.j. jedná sa o procesno-právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku, kde nedostatok zákonom stanovených formálnych náležitostí spôsobuje, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený predpokladá podľa ) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, čo je následne dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na doplnenie právnej argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje aj to, že v tomto prípade je podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou aj to, či splnomocnenie a uznanie dlhu za základe toho je platným právnym úkonom. Ustanovenie totiž vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný ( ) a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Povinný zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrel dňa 22.07.2003, pričom splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho advokáta, bez možnosti výberu povinným. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva to, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z toho je možné usúdiť, že sa o pohľadávkach dozvedel práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade jednalo o osobu známu práve oprávnenému, splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere advokátovi konajúcemu v prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym úkonom.

Okrem vyššie uvedeného v predmetnej exekučnej veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania ešte neexistoval tak ako správne ustálil súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, t.j. dlžník sa vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške. Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom.

V závere odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa bol povinný na zákonné prekážky výkonu exekúcie prihliadnuť tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať pred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody. V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh ale aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva aj nedôvodnosť námietky oprávneného týkajúcej sa toho, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Súd prvého stupňa preto správne na podklade vyššie uvedených skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil, nakoľko notárska zápisnica nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol v tejto časti vo výroku vecne správne.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 240 ods. 1 citovaného zákona, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak.

Podľa , v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa , základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk (6, Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa , paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk (3, Eur).

Podľa , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa , v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie aj v časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie a zistil, že je potrebné v tejto časti napadnuté uznesenie zmeniť. Odvolací súd konštatuje, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo nedostatok majetku povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade pri zastavení exekúcie sa pri výpočte náhrady trov exekúcie súdneho exekútora vzhľadom na začatie exekučného konania postupuje podľa až 17, v znení účinnom do 30.04.2008. Citované ustanovenia v týchto prípadoch stanovujú, že odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 200 Sk / 6,64 eura za každú aj začatú hodinu a paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk / 3,32 eura. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Súdnemu exekútorovi okrem odmeny vypočítanej v súlade s touto patrí aj náhrada hotových výdavkov ( ).

O náhrade trov exekúcie odvolací súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku. Výšku trov súdneho exekútora odvolací súd vypočítal podľa ustanovení v znení účinnom do 30.04.2008 vzhľadom na začatie exekučného konania dňa 14.04.2004. Poverený súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 67,14 eura (po prepočítaní 59,17 eura). Odvolací súd však po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi vznikli preukázateľné a účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 46,79 eura.

Odvolací súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 46,79 eura, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), odsek 3, § 15 ods. 1 písm. a) za úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie, § 15 ods. 1 písm. b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, § 15 ods. 1 písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, § 15 ods. 1 písm. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - žiadosť o súčinnosť Dopravný inšpektorát, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou vo výške 3,32 eura za každý z týchto úkonov, teda spolu vo výške 4 x 3,32 eura, teda 13,28 eura a z odmeny podľa , za úkon - príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí 60 min a upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí 40 min, teda spolu 100 min, t.j. dve začaté hodiny 2x 6,64 eura, vo výške 13,28 eura. Pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa je totiž určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa je v súlade s jej ustanovením (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.05.2007). Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi podľa aj náhradu hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 15,19 eura a 20% DPH z odmeny vo výške 5,04 eura (20% z 13,28 + 13,28 eura), teda spolu náhradu trov exekúcie vo výške 46,79 eura.

Odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa v spojení s ods. 2 za úkony exekučnej činnosti - žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, žiadosť o súčinnosť - Dopravný inšpektorát a príkaz na začatie exekúcie, nakoľko tieto úkony odvolací súd odmenil podľa v spojení s ods. 3 a . V tomto prípade totiž platí, že úkony sa prvom rade odmeňujú paušálnou sumou a až úkony taxatívne neuvedené v sa odmeňujú podľa času účelne vynaloženého na ich vykonanie. Pri tomto spôsobe výpočtu odmeny súdneho exekútora sa odvolací súd riadil aj tým, že keďže ani ani neupravuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa , zrejme ide o úkony odlišné od úkonov stanovených v . Odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu ani za úkon spracovanie vzniknutých trov exekúcie, nakoľko súdny exekútor má nárok v zmysle len na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Odvolací súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu ani za spotrebný materiál v sume 4,13 eura, nakoľko v zmysle je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa , súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Na dôvažok odvolací súd dáva oprávnenému do pozornosti ustanovenie Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. tak vylučuje použitie ustanovení , ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, t.j. v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Ďalej je potrebné uviesť, že súd v zmysle ustanovenia , na ktoré odkazuje oprávnený, je povinný prerušiť konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej otázke), kde v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva potrebného pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej. Nie je možné však povinnosť vnútroštátneho súdu požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke vykladať absolútne. Predpokladom tejto povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre danú konkrétnu vec, nakoľko zmyslom a cieľom predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad a používanie komunitárneho práva a nie vyriešenie konkrétneho sporu. Vyžaduje sa teda bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, nie otázku akademickú, nesúvisiacu s vecou.

Vo vzťahu k predloženiu prvej a druhej prejudiciálnej otázke odvolací súd poukazuje na už existujúcu judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej pokiaľ súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto Smernici alebo vo výpočte v .

Vo vzťahu k návrhu na prejudiciálne konanie odvolací teda poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-168/05, C-240/98 až C- 244/98, C-76/10, C-243/08, C-237/02, C-40/08), Ústavného súdu SR (, -18) a Najvyššieho súdu SR (, , ) jednak vo vzťahu k neprijateľným podmienkam a jednak aj vo vzťahu k možnosti aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a to s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na neplatnosti notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Odvolací súd sa s uvedenou právnou argumentáciou stotožňuje a navyše poznamenáva, že predloženie vyššie citovanej prejudiciálnej otázky by v tomto prípade ani nesúviselo s vecou vzhľadom na to, že súd prvého stupňa exekúciu nezastavil z dôvodu existencie neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ale z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo splnomocnenie udelené v zmluve o úvere a následne na jeho základe samotné uznanie dlhu, ktoré boli podkladom pre vydanie exekučného titulu. Navyše odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd sa v tomto prípade opiera o ustanovenia a Exekučného poriadku a nie o právne normy komunitárneho práva s odkazom na smernicu č. 93/13/EHS.

Odvolací súd na podklade uvedeného dospel k záveru o neexistencii potreby predkladať citované otázky Súdnemu dvor EÚ, nakoľko uvedené predbežné (prejudiciálne) otázky si na základe konštantnej judikatúry vie súd vyriešiť sám, pričom tak aj urobil a odvolací súd stotožniac sa s jeho právnym názorom jeho rozhodnutie v tejto časti ako vo výroku vecne správne aj potvrdil. Predbežné otázky citované odvolateľom preto nemajú právnu relevanciu pre danú vec, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. S poukazom na to, odvolací nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.