Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/38/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2013 prejednal odvolania podané obžalovaným D. P. a poškodenou Bc. Y. D. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. -338 zo 7.3.2013 a takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. -338 zo 7.3.2013 v časti: – vo výroku o treste, – vo výroku o náhrade škody, týkajúcom sa poškodenej Bc. Y. D..

Na základe obžalovaného D. P., nar. XX.X.XXXX v B. D., trvale bytom B. D., miestna časť D., E. Y. XXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina,

o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 2, veta prvá, časť pred bodkočiarkou, Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Bc. Y. D., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom B. D., A. č. XXXX/XX, škodu vo výške 4 529,76 Eur (štyritisícpäťsto- dvadsaťdeväť eur, sedemdesiatšesť centov).

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. -338 zo 7.3.2013 bol obžalovaný D. P. uznaný vinným, že:

1/ dňa 1.10.2011 okolo 02.00 hod. v Dolnom Kubíne, mestská časť Y., na ulici W. G. vošiel cez otvorenú bránu do dvora rodinného domu č. XXX/XX bez súhlasu vtedajšej majiteľky domu Y. G., nar. XX.X.XXXX, prešiel do vnútorných priestorov nezamknutej hospodárskej budovy, kde v jej strednej časti prineseným zapaľovačom zapálil tam sa nachádzajúce seno, v dôsledku čoho vznikol požiar, pri ktorom došlo k zhoreniu tejto hospodárskej budovy a pôsobením tepla k poškodeniu okna susediaceho rodinného

domu bez súpisného čísla, čím spôsobil Y. G. škodu vo výške 4 529,76 Eur a majiteľovi poškodeného okna A. G., nar. X.X.XXXX, škodu vo výške 46,51 Eur, 2/ dňa 13.1.2012 okolo 21.30 hod. v Dolnom Kubíne, mestská časť A., na A. ulici vošiel do dvora rodinného domu č. XXX/XX bez súhlasu majiteliek domu C. M., nar. XX.X.XXXX, a W. T., nar. XX.XX.XXXX, kde v priestoroch hospodárskej budovy hodil zapálenú zápalku na starú látkovú sedačku a tam položený papier, v dôsledku čoho vznikol požiar, pri ktorom zhorela táto hospodárska budova a časť strechy domu, čím spôsobil C. M. a W. T. škodu vo vyše 4 336,94 Eur, 3/ dňa 28.8.2012 okolo 04.50 hod. v Dolnom Kubíne mestská časť D., na E. F. odomkol bránu rodinného dumu č. XXX kľúčom, ktorý sa nachádzal v zámku z vnútornej strany brány, a vošiel do dvora bez súhlasu majiteľky domu K. P., nar. X.XX.XXXX, kde v hornej časti nezamknutej hospodárskej budovy prinesenými zápalkami zapálil tam sa nachádzajúce seno, v dôsledku čoho vznikol požiar, pri ktorom zhorela táto hospodárska budova, ako aj strecha priľahlého rodinného domu, čím spôsobil K. P. škodu vo výške 4 454,80 Eur,

čím spáchal v bode 1/ prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3/ zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. a zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.

Za tieto trestné činy okresný súd obžalovaného odsúdil podľa § 194 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 2 veta prvá, časť pred bodkočiarkou Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého ho okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň okresný súd podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie, ktoré sa vykoná ústavnou formou.

Podľa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému A. G. škodu vo výške 49,56 Eur, poškodenej C. M. škodu vo výške 2 168,47 Eur, poškodenej W. T. škodu vo výške 2 168,47 Eur a poškodenej K. P. škodu vo výške 4 454,80 Eur. Podľa poškodených C. M., W. T. a K. P. odkázal so zvyškom ich nárokov na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie.

Podľa odkázal poškodenú Y. D. s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal riadne a včas odvolanie obžalovaný D. P.. Podanie odvolania odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne nasledovne: „Obžalovaný D. P. sa priznal ku všetkým trom skutkom, pričom je nepochybné, že tieto skutky aj spáchal. Všetky tri skutky spáchal v čase opilosti, do ktorej sa priviedol nie za účelom, aby mal odvahu spáchať uvedené skutky, ale z dôvodu jeho závislosti na požívaní alkoholických nápojov, ktorá pramení z jeho ranného detstva a psychických problémov. V takomto stave aj podľa vyjadrenia znalca pribratého do konania, MUDr. P., sa u obžalovaného prejavujú sklony k pyrománii. Dôvody pitia alkoholu treba hľadať u D. P. práve v povahe a osobnosti, ktorá sa formovala od detstva. Na základe znaleckého posudku bolo nesporné preukázané, že D. P. už od detstva trpel poruchou správania, ktorá sa prejavovala narušenou koncentráciou, pozornosťou, poruchou kontroly impulzov, kolísavými náladami a ťažkosťami ako nepokojom a hyperaktivitou. V škole bol šikanovaný, mal problémy a začal mať problémy aj s alkoholom. Tento problém sa začal stupňovať po smrti otca, ktorú si D. P. vyčítal. Pod jeho vplyvom je anxiózny, tenzný, vyskytujú sa u neho obsedantno-impulzívne naliehavé myšlienky, a to práve niečo podpáliť. Pričom podstatné je to, že toto nutkanie niečo podpáliť vie za triezva potlačiť. Z toho vyplýva, že svoje podpaľačské sklony má iba v čase požitia alkoholu, a teda podstatné a prvoradé je u D. P. potlačiť, resp. odstrániť alkoholizmus, ako hlavnú príčinu jeho vyčíňania. V samotnom ústave na výkon trestu odňatia slobody sa D. P. neposkytne taká starostlivosť, ktorá by riešila zároveň aj jeho psychické problémy. Tiež sa nevyrieši jeho problém

s alkoholom, ako je to v prípade ústavnej zdravotnej starostlivosti. Po odpykaní trestu v ústave na výkon trestu je potom veľká pravdepodobnosť, že ak obžalovaného D. P. nezbavíme jeho závislosti od alkoholu, bude vo svojom konaní pokračovať. Práve ak obžalovaný D. P. bude svoj alkoholizmus a psychické problémy liečiť formou ústavnej zdravotnej starostlivosti, tie môžu byť odstránené, a teda jeho nutkavé podpaľovanie môže byť potlačené. Pritom ústavná zdravotná starostlivosť poskytne obžalovanému omnoho efektívnejšie riešenie jeho problému ako pobyt v ústave na výkon trestu, kde sa jeho problém nevyrieši, ale iba oddiali. Práve z uvedeného dôvodu by mal obžalovaný D. P. stráviť v ústave na výkon trestu odňatia slobody čo najkratší čas, a skôr by mal byť liečený po dlhší čas v ústave na to špecializovanom. Oproti ústavu na výkon trestu, ústavná liečba bude v prípade obžalovaného D. P. efektívnejšia, ktorou hlavnou úlohou bude odstránenie problému a nie iba oddialenie ako v prípade výkonu trestu odňatia slobody nepodmienečne. Na potrestanie D. P. za spáchané skutky vzhľadom na jeho povahu a okolnosti, za ktorých došlo k týmto skutkom, je nepochybné, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a práve naopak, na ochranu spoločnosti bude v danom prípade efektívnejšia ústavná starostlivosť. Takýto záver je možné vyvodiť aj zo znaleckého dokazovania a zo znaleckého posudku MUDr. B. a MUDr. P., ktorí sami navrhujú D. P. na vyriešenie jeho problému ústavnú liečbu. Do úvahy pri ukladaní výšky trestu treba vziať aj to, že v prípade D. P. v minulosti došlo k pochybeniu, keď mu bola zmenená ústavná starostlivosť na ambulantnú, bez toho, aby sa celkom od závislosti od alkoholu a svojich psychických problémov vyliečil. Takéto pochybenie kompetentných osôb malo za následok, že D. P. pokračoval vo svojej trestnej činnosti. Preto ako jednu z náprav obžalovaného vidíme v ústavnej zdravotnej starostlivosti až do doby jeho vyliečenia. Ústavná starostlivosť aj vzhľadom na psychiatrický posudok je najvhodnejším prostriedkom na prevýchovu páchateľa. Pobyt v ústave na výkon trestu odňatia slobody žiadnym spôsobom nepomôže k prevýchove páchateľa, a teda pobyt v tomto ústave by mal byť čo najkratší. Keďže primárnym účelom trestu je prevýchova a potrestanie páchateľa, v prípade D. P. táto prevýchova a potrestanie dosiahneme práve ústavnou zdravotnou starostlivosťou. Pri rozhodovaní o výške trestu u obžalovaného prvostupňový súd nezobral vyššie uvedené skutočnosti do úvahy. D. P. spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, ku skutkom sa priznal a svoje konanie oľutoval. Jeho forenzný psychopatologický rozbor preukazuje, že D. P. je po psychickej stránke labilný, jeho osobnosť bola ovplyvnená už od útleho detstva, trpí psychickými problémami, ktoré potláča požívaním alkoholických nápojov. Preto navrhujeme, aby Krajský súd v Žiline zrušil rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín v zmysle a v zmysle , za použitia Tr. zák. zmenil výmeru trestu."

Proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o náhrade škody, týkajúcom sa poškodenej Bc. Y. D., podala odvolanie aj menovaná poškodená: Podanie odvolania odôvodnila nasledovne: „V tomto konaní som, najprv ako splnomocnená, neskôr aj ako nová vlastníčka tejto nehnuteľnosti a s ňou súvisiacich pohľadávok, bola viackrát vypočúvaná policajtom obvodného oddelenia i policajtom odboru kriminálnej polície. K náhrade škody som sa vyjadrila a viem, že táto bola aj v znaleckom posudku vyčíslená a k náhrade mne spôsobenej škody som sa riadne vyjadrila. Napriek tomu ma ako poškodenú súd odkázal na občiansko-súdne konanie. Súd, ani v prípravnom konaní vyšetrovateľ, ma nevyzvali k tomu, aby som v trestnom konaní predložila listinu, ktorým prešiel nárok z titulu spôsobenej škody z pôvodnej vlastníčky na mňa. Všetky listiny, ktoré v súvislosti s uvedeným konaním mám k dispozícii, predkladám v odvolacom konaní a zároveň navrhujem, aby súd zrušil pôvodný rozsudok a zaviazal odsúdeného k náhrade mne spôsobenej škody vo výške 4 529,76 Eur, novým výrokom." K odvolaniu priložila kópiu darovacej zmluvy (tam špecifikovaných nehnuteľností) zo 7.5.2012, uzavretej medzi ňou a Y. G., kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky z 10.5.2012, uzavretej medzi ňou a Y. G., kópiu rozhodnutia Správy katastra Dolný Kubín z 15.6.2012 o povolení vkladu do katastra nehnuteľností k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech Bc. Y. D., výpis z katastra nehnuteľností zo 16.1.2013 vytvorený cez katastrálny portál.

K odvolaniu obžalovaného a odvolaniu poškodenej sa vyjadril prokurátor písomným podaním z 8.4.2013, v ktorom uviedol: „Napadnutý rozsudok možno z hľadiska uznania viny aj uloženého trestu považovať za zákonný. Hoci trest v takej výmere je dosť prísny a vysoký k danej trestnej činnosti, bol uložený v rámci zákonom vymedzenej výmery. Možno súhlasiť s vyjadrením obhajoby, pokiaľ ide o nutnosť liečenia obžalovaného, avšak nemožno opomenúť, že k duševnému stavu obžalovaného sa znalci vyjadrili dostatočne vo svojom znaleckom posudku po zohľadnení všetkých aspektov jeho osobnosti, pričom konštatovali jeho vedomú účasť na spáchaných skutkoch. Odvolanie obžalovaného preto navrhujeme zamietnuť ako nedôvodné. Vo vzťahu k odvolaniu poškodenej Bc. Y. D. máme za to, že sú splnené podmienky na postup podľa posledná veta , nakoľko práva menovanej poškodenej boli dostatočne preukázané už v prípravnom konaní (okrem iného výpisom z LV)."

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolania prokurátora a poškodenej bolo podané včas, v lehote stanovenej , odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s , , obsah odvolania spĺňa náležitosti , a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , a preto odvolací súd nepostupoval podľa

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

K výroku o vine

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení , najmä však zásady zákonného procesu - , práva na obhajobu - , voľného hodnotenia dôkazov - i rovnosti strán (kontradiktórnosti) -

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný D. P. spáchal skutky tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Krajský súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie, tak ako to urobil okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa

V odôvodnení výroku o vine obžalovaného D.a P.a okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti teda učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením

Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom prípade bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že obžalovaný D. P. sa dopustil konania tak, ako je toto opísané v skutkových vetách napadnutého rozsudku, pričom ním aj spôsobil následok - škodu vo výškach uvedených v napadnutom rozsudku.

Právna kvalifikácia súdených skutkov v bode 1/ ako prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ ako prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3/ ako zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. a zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaných skutkov práve podľa vyššie označených zákonných ustanovení.

Závery okresného súdu ohľadne skutkových zistení a viny, prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si krajský súd osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti odkazuje.

Obžalovaný D. P. je usvedčený zo súdených skutkov predovšetkým vlastnými výpoveďami z prípravného konania, kde sa opakovane priznal k spáchaniu skutkov a detailne opísal ich spontánnu prípravu a priebeh. Na základe záverov znaleckého posudku č. 125/2012, vypracovaného 29.5.2012 znalcami MUDr. S. B. a MUDr. O. P. - znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a znaleckého posudku č. 218/2012, vypracovaného 6.10.2012 vyššie menovanými znalcami, aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný je za svoje konanie trestne zodpovedný.

Odvolací súd teda uzatvára, že vykonané dôkazy v ich súhrne bezpečne preukazujú a ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že skutky uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa sa stali, tieto spáchal obžalovaný D. P. a vykazujú všetky znaky skutkových podstát vyššie označených trestných činov. Uvedený záver nebol namietaný ani samotným obžalovaným, ktorého odvolanie je koncentrované na neprimeranosť trestu uloženého mu rozsudkom okresného súdu, primárnu potrebu obžalovaného psychiatricky liečiť (vyliečiť) a zbaviť ho tak závislosti od alkoholu, požívanie ktorého podmieňuje jeho trestnú činnosť.

K výroku o treste

Po preskúmaní výroku o treste odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody tak, ako bol obžalovanému uložený rozsudkom súdu prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom. Okresný súd pochybil, keď pri zisťovaní poľahčujúcich okolností neprihliadol na to, že obžalovaný sa v prípravnom konaní ku všetkým skutkom priznal a svoje konanie vo vzťahu ku všetkým skutkom oľutoval (č.l. 34 p.v. a 35), čo zodpovedá poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Uvedenú skutočnosť konštatoval v podanej obžalobe aj samotný prokurátor.

Vzhľadom na to, že existencia vyššie označenej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) pri konštatovaní jednej priťažujúcej okolnosti - (špeciálna) recidíva obžalovaného (§ 37 písm. m/ Tr. zák.), na ktorú pri svojom rozhodovaní prihliadal už okresný súd, spôsobila remízu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktorá nemá žiaden vplyv na úpravu trestnej sadzby, odvolací súd sa pri určení výmery úhrnného trestu odňatia slobody za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., „modifikovanej" nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -85 z 28.11.2012 (ktorý správne zohľadnil aj okresný súd) pohyboval v sadzbe 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.

Po zohľadnení všetkých kritérií rozhodujúcich pre určenie druhu a výmery trestu (§ 34 nasl. Tr. zák.) odvolací súd vzhľadom na osobu obžalovaného (jeho kriminálnu anamnézu, nevyspytateľnosť jeho konania), ako aj vzhľadom na ním spôsobený následok (v súhrne väčšia škoda) obžalovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici takto upraveného rozpätia trestnej sadzby, a to vo výmere 6 rokov.

Podľa názoru krajského súdu trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy.

Podľa názoru odvolacieho súdu výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaným nie je nezlučiteľný s ochranným psychiatrickým liečením obžalovaného, ktorého účelom je okrem iného zbaviť obžalovaného závislosti na alkohole.

Na výkon tohto trestu odňatia slobody aj odvolací súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže na takéto rozhodnutie boli splnené všetky tam uvedené predpoklady, a to, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (v trestných veciach vedených na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. a ).

K výroku o ochrannom opatrení

Čo sa týka rozhodnutia o uložení ochranného opatrenia, súd prvého stupňa postupoval správne, keď podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Krajský súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky - alkoholu. Znaleckým dokazovaním bol u obžalovaného zistený syndróm závislosti na alkohole, čo priznal i sám obžalovaný. Znalci MUDr. O. P. a MUDr. S. B. v podaných znaleckých psychiatrických posudkoch č. 125/2012 z 29.5.2012 a č. 218/2012 zo 6.10.2012 konštatovali nebezpečnosť pobytu obžalovaného na slobode, pokiaľ sa psychiatricky nelieči, s tým, že je evidentné, že aktuálna liečba (ambulantnou formou) nedostatočne plní svoj účel, pretože opakovane porušuje liečebný režim, pije a dopúšťa sa trestnej činnosti. Preto odporučili aktuálnu psychiatrickú ambulantnú ochrannú liečbu premeniť na ústavnú formu. Aj vzhľadom na smerovanie odvolacích námietok odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie , v zmysle ktorého ak bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody a v ústave na výkon trestu odňatia slobody alebo v nemocnici pre obvinených a odsúdených sú na výkon takého liečenia dané podmienky, môže predseda senátu nariadiť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody.

K výroku o náhrade škody, týkajúcom sa poškodenej Bc. Y. D.

Ohľadne nároku menovanej poškodenej okresný súd uviedol, že „táto osoba nie je v procesnej pozícii poškodenej. Ku skutku č. 1 došlo v októbri 2011, kedy bola ešte vlastníčkou poškodenej nehnuteľnosti p. Y. G., t.j. iný subjekt. Skutočnosť, že neskôr (po vzniku škody) došlo k zmene vlastníctva poškodenej nehnuteľnosti (č.l. 202, 203), nie je sama o sebe dôvodom na prechod práv (nárokov) voči obžalovanému (škodcovi). Nároky, ktoré vlastníkovi nehnuteľnosti vznikli voči tretím osobám pred prevodom vlastníckeho práva na inú osobu, zostávajú aj naďalej zachované pôvodnému majiteľovi v nezmenenom rozsahu. K zmene v osobe poškodeného subjektu (veriteľa) by mohlo dôjsť len na základe osobitného úkonu, či právnej skutočnosti, s ktorými sú také účinky spojené (napr. dedenie, zmluva o postúpení pohľadávky, a pod.)."

I keď by odvolací súd pripustil správnosť takéhoto záveru, v zmysle ktorého v podstate prevod vlastníckeho práva k poškodenej veci neodôvodňuje priznanie postavenia poškodeného tej osobe, do ktorej vlastníctva vec prešla, v danom prípade okrem nesporného faktu prevodu vlastníctva poškodenej nehnuteľnosti (ktorá skutočnosť bola známa už v prípravnom konaní) v danom prípade odvolateľka - poškodená Bc. Y. D. v odvolacom konaní predložila kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky z 10.5.2012, uzavretej medzi ňou a Y. G., ktorou Y. G., ako predchádzajúca vlastníčka nehnuteľností poškodených konaním obžalovaného, postúpila pohľadávku, predmetom ktorej boli (ne)peňažné nároky tvoriace nárok na náhradu škody voči obžalovanému. Na základe všetkých listinných dokladov, ktoré menovaná tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom predložila, odvolací súd konštatuje, že jej nepochybne prináleží postavenie poškodenej v tomto trestnom konaní a všetky procesné i hmotnoprávne oprávnenia z tohto postavenia vyplývajúce. Menovaná odvolateľka nárok na náhradu škody v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila - a to v rámci výsluchu vykonaného 1.10.2011, kde si ešte ako splnomocnenkyňa vtedajšej vlastníčky poškodenej nehnuteľnosti Y. G. (č.l. 52) uplatnila nárok na náhradu škody „cca vo výške 2 000,- Eur" (č.l. 47 p.v.), obdobne tak pri výsluchoch vykonaných 16.11.2011 (č.l. 49 p.v.), 16.4.2012 (č.l. 51 p.v.), 27.9.2012 (č.l. 56). V konaní pred odvolacím súdom menovaná žiadala, aby odvolací súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 4 529,76 Eur.

Čo sa týka rozhodnutia o výške náhrady škody, na ktorú má menovaná odvolateľka nárok, odvolací súd vychádzal jednak z ňou naposledy uplatňovanej výšky a jednak zo skutkového zistenia obsiahnutého v skutkovej vete skutku č. 1. Keďže poškodený môže svoj návrh na náhradu škody (pokiaľ bol tento nárok riadne a včas uplatnený) modifikovať, aj pokiaľ ide o jej výšku, až kým sa konajúci súd neodoberie na záverečnú poradu, je konajúci súd povinný rozhodnúť o poslednom takto uplatňovanom nároku.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľka v odvolacom konaní žiadala náhradu škody v takej výške, aká je uvedená v skutkovej vete skutku č. 1 napadnutého rozsudku (t.j. je totožná so skutkovým zistením) a z dikcie vyplýva, že ak je spôsobenie škody a jej výška súčasťou opisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, súd v tomto rozsahu musí o povinnosti obžalovaného nahradiť ju poškodenému vždy rozhodnúť (pokiaľ už škoda nebola uhradená celkom alebo sčasti), odvolací súd návrhu a odvolaniu menovanej poškodenej v celom rozsahu vyhovel.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti - vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody, týkajúcom sa poškodenej Bc. Y. D., zrušil a o týchto otázkach rozhodol sám postupom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. * * *

Pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného odvolací súd vychádzal z judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 90/2009-6 (Rt 54/2009), v zmysle ktorého, ak obžalovaný podá odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, ktoré sa ho týkajú, a odvolací súd pri plnení revíznej povinnosti, vymedzenej v zistí, že v napadnutom rozsudku je chybný len výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, ide o oddeliteľnú časť rozsudku v zmysle , ktorú musí zrušiť a na základe nahradiť novým výrokom o zaradení obvineného na výkon trestu odňatia slobody. V takom prípade nerozhoduje žiadnym ďalším výrokom o správnosti nedotknutých výrokov prvostupňového rozsudku, a preto v tomto rozsahu ani odvolanie obvineného nezamieta. Vzhľadom na povahu odvolania, ktoré je z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu, pokiaľ ide o toho istého odvolateľa, nedeliteľné, neprichádza do úvahy čiastočné zamietnutie odvolania. Postup podľa prichádza do úvahy iba vtedy, ak je odvolanie nedôvodné v celom rozsahu.

Na základe uvedeného, ako i vyššie konštatovaného pochybenia okresného súdu pri ukladaní trestu odňatia slobody, krajský súd rozhodol o treste sám tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.