Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-13-2014.pdf
PDF · 62.57 KB
Case nature
Subarea
3Tos/13/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Juraja Krupu na neverejnom zasadnutí konanom 6. februára 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného L. M. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9Nt/19/2013 z 19.12.2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného L. M. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného L. M. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Dolný Kubín vedenej pod sp.zn. 2T/4/2013 zo 7.3.2013, pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. a iné, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1To/38/2013 z 30.4.2013, zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že vzhľadom k psychickému stavu odsúdeného má za to, že existujú vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či v čase spáchania skutkov, z ktorých bol uznaný vinným, existovala u neho trestná zodpovednosť. Znalci psychiatri potvrdili, že u odsúdeného odporučili, aby bola ambulantná liečba premenená na ústavnú. Z toho možno vyvodiť záver, že odsúdený už v čase spáchania skutku trpel vážnymi psychickými poruchami a je preto daná dôvodná pochybnosť o jeho príčetnosti. Na základe uvedeného navrhol doplniť dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku na posúdenie príčetnosti, resp. nepríčetnosti odsúdeného v čase spáchania skutku. Takýto dôkaz nebol vykonaný v pôvodnom konaní a mohol by mať vplyv na zistenie skutkového stavu, najmä príčetnosti odsúdeného. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a rozhodol o povolení obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 2T/4/2013.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Po preskúmaní trestného spisu krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok o zamietnutí návrhu odsúdeného L. M. na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci zodpovedá tiež stavu veci a zákonu.
Okresný súd svoje rozhodnutie riadne a zodpovedne odôvodnil, s týmto rozhodnutím i odôvodnením sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil, a preto v podrobnostiach odkazuje na toto odôvodnenie.
V konaní o povolení obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme.
Podstata návrhu odsúdeného spočívala v tom, že v pôvodnom konaní nebolo dostatočne preukázané jeho psychické ochorenie, teda príčetnosť už v čase spáchania skutkov. K tomu je potrebné uviesť, že už v pôvodnom konaní bol odsúdený L. M. vyšetrený znalcami MUDr. Lexmannom a MUDr. Drobom, ktorí následne podali psychiatrické posudky a zároveň aj MUDr. Lexmann bol vypočutý na hlavnom pojednávaní. Títo znalci jednoznačne zistili syndróm závislosti na alkohole u odsúdeného. Keďže odsúdený nedodržiaval liečebný režim v ambulantnej forme, navrhli uložiť odsúdenému ústavnú formu liečenia. Odsúdený totiž počas liečenia ambulantnou formou naďalej konzumoval alkoholické nápoje, nechodil na pravidelné kontroly ku svojej lekárke, pričom práve konzumácia alkoholu u neho následne viedla k spáchaniu trestnej činnosti, za ktorú bol v pôvodnom konaní právoplatne odsúdený. Znalci v znaleckom posudku, ale aj MUDr. Lexmann na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi zotrval na svojich záveroch, že odsúdený netrpel v čase spáchania skutkov duševnou chorobou v pravom slova zmysle, t.j. psychózou a ani choromyseľnosťou. Na podklade uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že nie je potrebné opätovné vyšetrenie odsúdeného kontrolným znaleckým posudkom z oblasti psychiatrie, pretože príčetnosť v pôvodnom konaní bola u odsúdeného jednoznačne preukázaná. S týmto záverom sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil a keďže nezistil ani krajský súd existenciu novej skutočnosti, ktorá by nebola v pôvodnom konaní známa, nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.