Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-45-2017.pdf
PDF · 74.88 KB
No categories available
5Er/45/2017
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnému: N.. P. E., N.. X.XX.XXXX, N. A. N. W. XXX/XX, Č., D.. XX.X.XXXX, o vymoženie 2142,74 eur s príslušenstvom a trov exekúcie
rozhodol:
Súd p o k r a č u j e v konaní s dedičom povinného: P..
Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 22.8.2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 25CoE/5/2021 z 7.4.2021 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd totiž zistil, že povinný v priebehu konania zomrel, v ktorej proscesnej situácii prichádza do úvahy zastavenie konania alebo pokračovanie v konaní s dedičmi povinného.
2. Súd zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 5D/561/2018 zistil, že uznesením z 19.3.2019 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej majetok po poručiteľovi nadobudol dedič: P.
3. Podľa § 63 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (CSP) ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
4. Nakoľko bolo v konaní preukázané, že práva a povinnosti prislúchajúce povinnému prešli jeho smrťou na jeho dediča, súd v súlade s § 63 CSP rozhodol, že v exekučnom konaní bude ďalej pokračovať s ním tak, ako je uvedené v 1. výroku tohto rozhodnutia.
5. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) v znení účinnom do 31.3.2017 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
6. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).
7. Súd za účelom posúdenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia preskúmal zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu z 12.5.2008 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty, dohodu o uznaní záväzku z 29.8.2013 a rozhodcovskú zmluvu z 29.8.2013. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy vyplynulo, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.(bod 3.2). Zmluvné strany tiež mali dohodnúť, že ktorákoľvek zo strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane.
8. Oprávneným predložená zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu z 12.5.2008 založila záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 OZ). Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.
9. Z listín predložených oprávneným ďalej vyplynulo, že pohľadávka, ktorej vymoženie od povinného sa navrhuje v tomto konaní, bola postúpená Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok z 12.12.2012 na oprávneného. Oprávnený následne uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu dňa 29.8.2013, t.j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli dohodu o uznaní záväzku. Je nepochybné, že dohoda o uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi predkladaná spolu s ďalšími listinami. Z jeho obsahu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, avšak rozhodne nie je v záujme dlžníka predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. To, že oprávnený nekonal s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočností, že povinný nemal žiadnu vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody. Takisto aj rozhodcovská zmluva, ktorú predložil oprávnený povinnému, bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba osobné údaje dlžníka ako meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo povinného. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Povinný týmto stratil právo brániť sa voči nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom totiž iniciuje práve
veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, však musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom konaní súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Ak bola rozhodcovská zmluva od začiatku neplatná, neboli splnené ani zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie v súlade s bodom 3.3. rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinný v skutočnosti ani nemohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, keď takúto možnosť odstúpenia od zmluvy by povinný mal iba v prípade, že zmluva bola platne uzavretá. Súd tiež poznamenáva, že nevidí dôvod, prečo by mal spotrebiteľ, ktorý si zmluvu individuálne nevyjednal, vyvíjať aktivitu smerom k odstúpeniu od zmluvy, ktorá mu bola druhou stranou vnútená.
10. Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné účastníkmi uzavretú rozhodcovskú zmluvu považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
11. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, uvedené predstavuje dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto súd v súlade s § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 rozhodol tak, ako je to uvedené v 2. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti 2. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.
Proti 1. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).