Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-5-2021.pdf
PDF · 75.16 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/5/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci exekúcie oprávnenej: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnej: P. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. cesta XX/X, XXX XX H., ktorá zomrela dňa 22.07.2018, o vymoženie pohľadávky vo výške 2 142,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 22. augusta 2018 č.k. 5Er/45/2017-51, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, ods. 3, § 243h Exekučného poriadku, § 2 písm. a), § 25 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 12.05.2008 ako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 29.08.2013 je spotrebiteľskou zmluvou. Skúmal, či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Danú formuláciu rozhodcovskej zmluvy nepovažoval za platnú rozhodcovskú zmluvu, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávnenej v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnená si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila. Dospel k záveru, že ak v určitej veci nedošlo k platnej rozhodcovskej zmluve, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani spôsobilým exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
2. Oprávnená podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 2.1 Tvrdila, že sa podrobila všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Poukázala na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uviedla, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a tak je obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne. Jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru, čo znamená, že spotrebiteľ (povinná) ju mohol odmietnuť, čím
by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Zmluva, na základe ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky neexistovala v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená až niekoľko rokov neskôr. Tvrdila, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. uviedol, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Namietala, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne, bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Tvrdila, že splnila všetky zákonné náležitosti v predmetnom konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázala na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
5. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že konanie začalo návrhom oprávnenej spísaným do zápisnice súdneho exekútora dňa 01.12.2016 na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž sp.zn. SRSAspA 07621/16 zo dňa 03.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2016 a vykonateľnosť dňa 27.10.2016. Dňa 23.01.2017 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia, o ktorej súd rozhodol napadnutým uznesením dňa 22.08.2018. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil z lustrácií v registri obyvateľov, že povinná zomrela dňa 22.07.2018.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 161 ods. 3, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
10. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
12. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
13. Podľa § 63 ods. 3 CSP, Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
14. Odvolací súd uvádza, že súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Ak súd kedykoľvek v priebehu konania zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje v konaní v závislosti od toho, či ide o odstrániteľný alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Medzi procesné podmienky patrí aj procesná subjektivita. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Ak stranu sporu tvorí fyzická osoba, nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojim narodením a zaniká smrťou (prípadne vyhlásením za mŕtveho), pričom strata spôsobilosti na práva a povinnosti (právna subjektivita) je zároveň stratou jej procesnej subjektivity. Ak nastane smrť fyzickej osoby v priebehu konania, do úvahy prichádza zastavenie konania alebo pokračovanie v konaní. Zákonodarca v tomto smere ustanovuje obligatórnu povinnosť v konaní pokračovať vtedy, ak je to objektívne možné, t.j. ak existujú dedičia. Pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil, že v priebehu konania povinná zomrela, ďalej konal so subjektom, ktorý už nebol spôsobilým účastníkom konania, keďže smrťou stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a tým aj procesnú spôsobilosť.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať podľa § 63 CSP a opätovne rozhodne.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).