Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/249/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Moyzesova č. 8, IČO: 36 864 421, za ktorú vykonáva advokáciu konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., Y.. C. XX, vedenej pod sp. zn. EX 7687/08 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60, o vymoženie 861,05 EUR s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. - 49 zo dňa 19. 06. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe exekučného titulu, a to Rozsudku vydaného rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Bratislava, sp. zn. SR 9368/07 zo dňa 20. 12. 2007. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06. 11. 2008 súd preskúmal materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu z hľadiska práv a povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľského vzťahu a súčasne dôvodnosť exekúcie z hľadiska exekučného titulu, vydaného na základe rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17 Všeobecných podmienok, z hľadiska prijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zistil, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere zo dňa 18. 04. 2007 konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzavrel s fyzickou osobou nepodnikateľom na formulári, ktorý oprávnený v rámci podnikateľskej činnosti opakovane používal. Zistil obchádzanie zákona v tých zmluvných dojednaniach, ktoré v posudzovanej veci vyžadovali, aby spotrebiteľ zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku a v rámci rozhodcovskej doložky, aby sa spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. V prospech oprávneného sa vykonávala exekúcia na vymoženie istiny 25.940,- Sk a 0,25 % úroku z omeškania denne zo sumy 25.700,- Sk od 17. 07. 2007 do zaplatenia, čo predstavuje úrok z omeškania 91,25 % ročne. Dojednanie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom bolo podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s bodom 1 písm. q) prílohy smernice 93/13 EHS výslovne nekalá, v dôsledku čoho rozhodcovský súd priznal oprávnenému ako náhradu za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu - úrok z omeškania. Rozhodcovský súd opomenul aplikáciu príslušných európskych a vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v zmluve. Priznal oprávnenému úrok z omeškania úrok z omeškania 91,25 % ročne, čo je plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol, že použitie smernice č.93/13 EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je dané na základe jej nepriameho účinku na právny poriadok prostredníctvom rozhodovacej činnosti súdu. Podľa čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Príloha uvedenej smernice obsahuje indikatívny zoznam nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Za nekalé podmienky sa podľa ods. 1 písm.

e) považujú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. Podľa ods. 1 písm. q) sa za nekalé podmienky považujú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Na právne zdôvodnenie okresný súd ďalej použil , v znení platnom do 31. 12. 2007, zastavenie exekúcie odôvodnil Exekučného poriadku. O trovách exekučného konania si súd vyhradil samostatné rozhodnutie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote ( veta prvá ) oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nedostatok právomoci súdu konať, postup, ktorým bola odňatá účastníkovi možnosť konať, nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie. Ak exekučný súd koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej, uskutočňuje činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ust. a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd však nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe; nie je povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Žalovanému nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušnému všeobecnému súdu. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným súdom. Tomuto záveru zodpovedá platný systém všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozhodcovské konanie, ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť revíziu rozhodnutí rozhodcovských súdov len na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu; nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Poukázal na znenie samotnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade s ustanoveniami . Možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle ust. a rovnako nie je možné súhlasiť s tým, že ide o neprijateľnú podmienku, podľa všeobecného ustanovenia , teda, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa konanie pred rozhodcovským súdom nie je nevýhodné, nie je pravdou, že by samo o sebe spôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a už vôbec nie nerovnováhu značnú. Oprávnený nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle a nasl. . Ako vyplýva z , na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia , a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše aj účastníci konania si v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, dohodli, že v zmysle sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať . Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným obsahuje podstatné náležitosti v zmysle ust. a v predmetnej zmluve nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o. i. aj ročná percentuálna miera nákladov, tak ako to nesprávne uvádza v odôvodnení prvostupňový súd. Oprávnený poukázal i na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Dohodnutá výška úrokov 0, 25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Zdôraznil, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoje povinnosti dohodnuté v zmluvne. Oprávnený poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu, v ktorých sa súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany

odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t. j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške.

Povinná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že nie je stanovená lehota, dokedy môže súd exekúciu vyhlásiť za neprípustnú. Predpokladom je relevantný exekučný titul a bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, keď zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Tie je povinný skúmať ex offo. Na právomoc exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie poukazujú aj dôvody uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. - 19. Rovnako je oprávnený skúmať nekalý charakter zmluvnej podmienky, na čo poukazujú dôvody uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. - 27.

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. , a napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

Exekučný súd do svojho rozhodnutia premietol všetky dôležité skutkové a procesné okolnosti, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozhodnutia a v súlade so skutkovým a právnym stavom veci. V exekučnom konaní má súd postupovať z úradnej moci v prípadoch, v ktorých Exekučný poriadok dáva právomoc rozhodnúť o zastavení exekučného konania, ktorému predchádza vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bola exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňal, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená, či už z úradnej moci alebo na návrh dotknutej osoby, ako v posudzovanom prípade.

Zmluva o úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, bola uzavretá 18. 04. 2007 (fotokópia zmluvy je súčasťou súdneho spisu č. l. 14). Oprávnený ako exekučný titul uplatnil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s. Bratislava sp. zn. SR 9368/07 zo dňa 20. 12. 2007 a vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Rozhodcovský rozsudok sa nezaoberal posudzovaním právneho vzťahu z hľadiska predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa.

Odvolací súd uvádza, že povinnosťou exekučného súdu bolo, aby preskúmal exekučný titul, pokiaľ vykazoval vady, aj podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, súd príslušný na výkon exekúcie na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Je nesporné, že zmluva účastníkov konania je zmluvou spotrebiteľskou, resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa Z .z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný do 10. 06. 2010. Zároveň však možno subsidiárne aplikovať všeobecné ustanovenia , medzi ktoré patria aj ustanovenie a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 13/1993 (EHS) a postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Okresný súd rešpektoval právnu úpravu, zohľadnil všetky právne významné skutočnosti a to tak vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

Je zrejmé, že súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, ako aj počas celého exekučného konania (exekúcie), je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. na základe ktorého je exekúcia vedená, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku, a či subjekt, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, je zhodný so subjektom označeným v exekučnom titule, prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinnosti na inak označený subjekt v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.

Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, neobstojí. Skutočnosť, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50) a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (exekúcie) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, nezakladá prekážku rei iudicatae a neznamená tak vylúčenie možnosti preskúmavania exekučného titulu súdom v každej fáze exekučného konania, či exekúcie.

Názor o možnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vykonateľnosť exekučného titulu vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku zo dňa 27. 01. 1997 sp. zn. (publikovaný pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky vo zväzku 5-6, ročník 1997 na strane 188) tak, že: „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Námietku oprávneného, že okresný súd prekročil svoje preskúmavacie právomoci a nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, nepovažuje súd za dôvodnú aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 z 18. 02. 2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnenie exekučného súdu skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj z § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Odvolací súd posúdil obsah rozhodcovskej doložky zakotvenej v Zmluve i s prihliadnutím na odvolacie námietky oprávneného, ktorý poukázal na zachovanú možnosť spotrebiteľa uplatniť nároky zo spotrebiteľskej zmluvy i pred všeobecným súdom. Zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami úverový vzťah upravený veriteľom vopred pripravenými podmienkami obsiahnutými v Zmluve o úvere, v časti nazvanej ako „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“. Z formálneho hľadiska má Zmluva

formulárovú formu, jej návrh predstavuje vopred pripravené a hromadne používané tlačivo. Veriteľ je v zmysle uvedenej Zmluvy dlžníkovi povinný poskytnúť finančné prostriedky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné plnenie vrátiť, zvýšené o úrok z úveru (poplatok z úveru) a tiež o poplatok za uzatvorenie zmluvy. Pokiaľ teda veriteľ poskytne dlžníkovi dohodnuté finančné prostriedky (spravidla v čase podpísania zmluvy alebo bezprostredne po ňom), nastane právny stav, kedy povinnosti dlžníka vysoko prevyšujú povinnosti veriteľa a ďalej je povinný plniť výlučne dlžník. Prakticky tak v drvivej väčšine eventuálne vzniknutých sporov bude navrhovateľom veriteľ, pričom podľa rozhodcovskej doložky má právo voľby súdu (všeobecného súdu občana alebo rozhodcovského) práve a výlučne navrhovateľ. Vzhľadom na status veriteľa (ako podnikateľského subjektu) je preňho priaznivejšie a výhodnejšie, aby vzniknuté spory (v ktorých bude navrhovateľom) rozhodoval rozhodca, resp. rozhodcovia, ktorých vopred určil už v samotnej zmluve o úvere.

Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na úplné znenie rozhodcovskej doložky (čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru), podľa ktorého „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“. Uvedeným dodatkom oprávnený vylúčil možnosť (spotrebiteľa) domáhať sa práva na všeobecnom súde občana v prípade, ak „pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd“. Koncipovanie rozhodcovskej doložky spôsobom, akým je obsiahnutá v úverovej zmluve, je len formálnym zachovaním práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom, nakoľko právo výberu má výlučne navrhovateľ, pričom navrhovateľom v daných vzťahoch môže byť dlžník iba ojedinele, výnimočne. Navyše, v prípade, ak ktorýkoľvek zo subjektov podá žalobu na rozhodcovský súd, nie je možné podať žalobu na všeobecný súd občana. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré samé o sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Ak je ale výsledkom konania „in fraudem legis“, čo je postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci, ide o nedovolené konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

Keďže v zmluve zakomponovaná rozhodcovská doložka je v rozpore so zákonom, v danej veci chýba riadny exekučný titul, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na základe takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danej veci sú tak splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.