Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoPs-2-2023.pdf
PDF · 110.12 KB
Case nature
Subarea
12CoPs/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci spôsobilosti na právne úkony osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom: C., D. XXXX/X, t. č. v starostlivosti SENIOR - geriatrické centrum, n.o., so sídlom Malacky, Duklianskych hrdinov č. 5133/34A, v konaní o návrhu navrhovateľky: E. C., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom: F. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Zuzana Kamenská, PhD., so sídlom: Bratislava, Miletičova ul. č. 44, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 8Ps/16/2023-35 zo dňa 22. mája 2023 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, (ktorým sa domáhala, aby súd dočasne obmedzil osobu, o spôsobilosti ktorej sa koná, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nebude spôsobilá samostatne vystupovať pred štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej moci, vybavovať svoje osobné a úradné záležitosti vrátane preberania pošty, dôchodku a iných financií, rozhodovať o otázkach jej zdravotného stavu a poskytovať informované súhlasy o zdravotnej starostlivosti, rozhodovať o mieste svojho pobytu a vykonávať právne úkony potrebné pre umiestnenie a zotrvanie v zariadení sociálnej starostlivosti, nebude spôsobilá na právne úkony týkajúce sa uzatvárania akýchkoľvek scudzovacích zmlúv a uzatvárať zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie finančných prostriedkov a týkajúcich sa financií ako takých, uskutočňovať platby alebo inak nakladať s bankovými účtami, či disponovať s finančnými prostriedkami mesačne nad sumu 20,- Eur) ako i, aby bola osobe, o spôsobilosti ktorej sa koná, ustanovená za opatrovníka, výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 pís. d), § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 243 ods. 1 a 2, § 244, § 361 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vecne dôvodil tým, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľka v žiadnom smere neosvedčila danosť práva, resp., že bez bezodkladnej úpravy pomerov vyšetrovanej by jej práva boli ohrozené, vyšetrovaná je od 30. marca 2023 v súvislosti so svojim psychickým stavom umiestnená v zariadení SENIOR - geriatrické centrum, n.o., so sídlom Malacky, Duklianskych hrdinov č. 5133/34A, a vzhľadom na diagnostikovaný stav ide o pobyt na dobu neurčitú, bez možnosti návratu do domáceho prostredia, o vyšetrovanú je teda náležite postarané a zároveň je chránená pred neznámymi osobami, ktoré by vyšetrovanú mohli pod zámienkou poskytnutia pomoci pripraviť o úspory, či majetok. V konaní samotnom - teda pri posudzovaní obmedzenia spôsobilosti na právne úkony - je prvoradá ochrana záujmov vyšetrovanej.
Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/15/2020 zo dňa 25. mája 2020, podľa ktorého: „Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do osobnej a majetkovej sféry fyzickej osoby, ktorej sa obmedzenie týka, je značným zásahom do jej osobnej slobody a takto je významným zásahom do jej základných ľudských práv, a to spôsobilosti na práva podľa článku 14 Ústavy SR, na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, ktorým korešpondujú články 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na súkromný a rodinný život, ako aj právo na rovnosť pred zákonom podľa článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Práve z uvedeného dôvodu musí súd starostlivo skúmať jednak zdravotný stav osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, predovšetkým odborným znaleckým posúdením a taktiež musí skúmať vplyv mentálneho postihnutia, resp. závislosti na omamných a psychotropných látkach na celkové konanie a činy tejto osoby v rodine, v jeho spoločenskom styku s okolím, s prihliadnutím na jeho osobné, rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností môže súd následne dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavne nie je možné vykonať dokazovanie v naznačenom smere vzhľadom na zákonné lehoty určené procesným predpisom pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia (30 dní), preto súd vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom, ktoré však pre rozhodnutie o osobnom stave posudzovanej osoby, teda osoby o spôsobilosti ktorej sa koná, nemôžu náležite osvedčiť všetky okolnosti odôvodňujúce potrebu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a jeho rozsahu. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony bude teda možné pristúpiť až po vyčerpaní všetkých menej represívnych prostriedkov a opatrení alebo v prípade, ak sa už iné obmedzenia nebudú dať použiť. Navrhovateľom tvrdené skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej, nemôžu však byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom navrhovateľa.“ Súd prvej inštancie uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi citovaného rozhodnutia, ktoré sú v plnom rozsahu aplikovateľné aj na prejednávanú vec, pričom návrhu navrhovateľky na obmedzenie vyšetrovanej v spôsobilosti na právne úkony formou neodkladného opatrenia (dočasného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony) nemožno vzhľadom na uvedené vyhovieť. Aby súd prvej inštancie mohol tak vážnym spôsobom zasiahnuť do práv dotknutej osoby, je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie vo veci samej (výsluch vyšetrovanej, znalecké dokazovanie), na čo nie je priestor pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení. Navrhovateľka poukazuje na potrebu obmedzenia vyšetrovanej v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o otázkach týkajúcich sa jej zdravotného stavu a poskytovania informovaného súhlasu o zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o mieste jej pobytu a vykonávania právnych úkonov potrebných pre umiestnenie a zotrvanie v zariadení sociálnej starostlivosti. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Ak teda vyšetrovaná trpí psychickou diagnózou, v dôsledku ktorej ohrozuje seba alebo svojho okolie, môže byť aj bez jej súhlasu umiestnená v zdravotníckom zariadení, čo následne zakladá dôvod na postup podľa ust. § 252 a nasl. CMP, kde súd rozhoduje o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Ani tvrdené ohrozenie vyšetrovanej v súvislosti s jej zdravotným stavom nie je preto dôvodom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keď zákon na takéto prípady pamätá a poskytuje takýmto osobám a ich okoliu ochranu aj bez nutnosti rozhodnutia súdu o obmedzení ich spôsobilosti na právne úkony. Záverom súd prvej inštancie poznamenal, že predmetné rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, navrhovateľ sa môže domáhať obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. B. návrhom vo veci samej, o ktorom súd rozhodne na základe dôkladne vykonaného dokazovania. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa § 62 CMP a § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodila, že súd prvej inštancie sa v stručnom odôvodnení napadnutého uznesenia sústredil výlučne iba na jeden z jej argumentov, a to na otázky zdravotného stavu vyšetrovanej, poskytovania súhlasu o zdravotnej starostlivosti a vykonávania úkonov potrebných na umiestnenie a zotrvanie v zariadení sociálnej starostlivosti. Namieta argumentáciu súdu prvej inštancie, že vyšetrovaná je v geriatrickom centre chránená pred tým, aby ju mohli tretie osoby pripraviť o úspory či majetok. Vyšetrovaná sa aj v tomto zariadení stretáva s veľkým množstvom tretích osôb a vzhľadom na jej zdravotný stav je dôležité pripomenúť, že vyšetrovaná je úplne dezorientovaná miestom a časom (napr. nepamätala si, že jej manžel zomrel a bol pochovaný) a častokrát spozná navrhovateľku, jej brata alebo A. C. až po určitom čase a rozhovore. Súd prvej inštancie však v napadnutom uznesení úplne opomenul a nijakým spôsobom sa nevysporiadal s ďalšími veľmi podstatnými argumentami týkajúcimi sa finančných záležitostí vyšetrovanej a s nimi súvisiacemu ohrozeniu práv vyšetrovanej spočívajúcemu najmä v dôvodnej obave, že vyšetrovaná sa nie jej vinou dostane do konaní súvisiacimi s vymáhaním pohľadávok alebo až do exekučného konania. Navrhovateľka sa dôvodne obáva, že vyšetrovanej bude spôsobená ujma, pretože vyšetrovaná nie je schopná vybavovať si svoje osobné a úradné záležitosti vrátane preberania pošty a nie je schopná platiť účty a hospodáriť s finančnými prostriedkami. Uvedené je preukázané zo správy psychiatričky A. G. H. zo dňa 8. februára 2023. Vyšetrovaná minimálne od času od kedy je umiestnená v SENIOR – geriatrickom centre, n.o. neuhrádza riadne a včas platby za jej byt v D. ako aj ostatné povinné platby, preto sú vyšetrovanej účtované poplatky z omeškania a iné sankcie za neplatenie a už t.č. je v postavení dlžníka, čo vyplýva napr. z Upomienky spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 10. mája 2023 a je nepochybné, že sa vyšetrovaná môže dostať do konaní súvisiacimi s vymáhaním pohľadávok alebo až do exekučného konania. S poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka po uplynutí lehoty našla v poštovej schránke poštovú poukážku s platbou nájmu za prenájom pôdy patriacu vyšetrovanej, ktorú si vyšetrovaná neprevzala v lehote, je zrejmé, že vyšetrovaná je bezdôvodne ukracovaná na jej právach aj tým, že nie vlastnou vinou prichádza o finančné prostriedky, ktoré jej právom patria. Okrem platieb za Senior geriatria centrum A. a zdravotnú starostlivosť vyšetrovanej je nevyhnutné uhrádzať všetky povinné platby za 4-izbový byt vyšetrovanej, a to najmä platby nájomného, vodu, plyn, elektrinu. Navrhovateľka našla v poštovej schránke osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, predpis na úhradu platby SIPA vo výške 50,29 EUR a ten uhradila dňa 18. apríla 2023. Taktiež navrhovateľka našla v poštovej schránke osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, oznámenie pošty o uložení zásielky (oznam o nájomnej zmluve na pôdu) a túto zásielku nemôže prevziať osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, a ani navrhovateľka. Navrhovateľka tiež dôvodila, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v bode 17. poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Co/15/2020 zo dňa 25. mája 2020 a v bode 18. konštatuje, že sa plne stotožňuje so závermi citovaného rozhodnutia, ktoré sú v plnom rozsahu aplikovateľné aj na prejednávanú vec. S vyššie uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie navrhovateľka nesúhlasí a túto namieta z dôvodu, že vyššie citované rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sa týka prípadu s úplne odlišným skutkovým stavom a osobou vyšetrovaného (bol závislý na alkohole a liekoch) ako je predmetný návrh. Tiež poukázala na to, že súd musí v každom jednom prípade starostlivo skúmať všetky okolnosti a súhrnným hodnotením všetkých okolností môže dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
3. Osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, účastníkom konania, navrhovateľkou (§ 359 CSP a § 7 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 pís. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 CMP a 365 ods. 1 pís. b), d) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah (§ 65 CMP) a dôvody odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým by sa osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, dočasne obmedzila v spôsobilosti na právne úkony tak, že nebude spôsobilá samostatne vystupovať pred štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej moci, vybavovať svoje osobné a úradné záležitosti vrátane preberania pošty, dôchodku a iných financií, rozhodovať o otázkach jej zdravotného stavu a poskytovať informované súhlasy o zdravotnej starostlivosti, rozhodovať o mieste svojho pobytu a vykonávať právne úkony potrebné pre umiestnenie a zotrvanie v zariadení sociálnej starostlivosti, nebude spôsobilá na právne úkony týkajúce sa uzatvárania akýchkoľvek scudzovacích zmlúv a uzatvárať zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie finančných prostriedkov a týkajúcich sa financií ako takých, uskutočňovať platby alebo inak nakladať s bankovými účtami, či disponovať s finančnými prostriedkami mesačne nad sumu 20,- Eur ako i ustanovenie navrhovateľky za opatrovníka osobe, o spôsobilosti ktorej sa koná.
6. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľky ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol majúc za to, že v danom prípade navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Odvolací súd nezistil dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými zákonnými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, je objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie, keď navrhovateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia prvoinštančného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Z týchto súdom prvej inštancie citovaných zákonných ustanovení jasne vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.
10. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
11. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že osoba o spôsobilosti ktorej sa koná, trpí chronickým progresívnym neurodegeneratívnym ochorením, ktoré vedie k zhoršeniu kognitívnych, nekognitívnych funkcií, celkovej funkčnosti a autonómie, je nesebestačná, vyžaduje 24-hodinovú pomoc druhej osoby pri bežných činnostiach, aktuálne je stav natoľko vážny, že nie je schopná samostatne si vybavovať vlastne záležitosti a sama požiadať o odkázanosti na sociálnu službu, zlepšenie sa nedá očakávať, je fyzickou osobou odkázanou na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, je od 30. marca 2023 v súvislosti so svojím psychickým stavom umiestnená v zariadení SENIOR – geriatrické centrum, n.o. so sídlom Malacky, Duklianskych hrdinov 5133/34A a vzhľadom na diagnostikovaný stav ide o pobyt na dobu neurčitú, bez možnosti návratu do domáceho prostredia.
12. V súvislosti s odvolacou argumentáciou navrhovateľky, že osobe, o spôsobilosti ktorej sa koná, môže byť spôsobená finančná ujma a s ňou súvisiace ohrozenie práv spočívajúcej najmä v dôvodnej obave, že sa tak nie jej vinou dostane do konaní súvisiacimi s vymáhaním pohľadávok alebo až do exekučného konania, odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení č.k. 8Cdo/276/2014 zo dňa 8. októbra 2014, že „ k inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 OZ je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu.“
13. V zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočnosti vedúce k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony musia byť preukázané dôsledným dokazovaním v zmysle súčasne platných zákonných ustanovení upravujúcich obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Navrhovaným obsahom neodkladného opatrenia sa však navrhovateľka vo svojej podstate domáha úpravy pomerov účastníkov zodpovedajúcej meritórnemu rozhodnutiu, pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že začatie takéhoto konanie zatiaľ ani nebolo navrhovateľkou, resp. súdom prvej inštancie iniciované. Preto v danom štádiu konania o neodkladnom opatrení je takéto rozhodnutie súdu neprípustným, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej bez vykonania náležitého dokazovania, bez obligatórneho výsluchu osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, resp. jej vzhliadnutia, ako aj bez znaleckého dokazovania, prípadne bez výsluchu ošetrujúceho lekára.
14. Odvolací súd tiež uvádza, že navrhovateľka síce osvedčila, že existujú dôvody, pre ktoré môže osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, v dôsledku svojho nepriaznivého duševného zdravia byť nespôsobilá uvedomiť si dopad svojich rozhodnutí pri správe svojich financií a majetku, ale k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony je možné pristúpiť až po vyčerpaní všetkých menej represívnych prostriedkov a opatrení a najmä po dôslednom dokazovaní.
15. K odvolacej námietke navrhovateľky týkajúcej sa nálezu Ústavného súdu č.k. III. ÚS 422/2021 zo dňa 13. januára 2022 odvolací súd uvádza, že v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou ako na súde prvej inštancie sa navrhovateľ podaným návrhom vo veci samej domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovaného v rozsahu nakladania s majetkom, finančných operácií bez obmedzenia, uzatvárania zmlúv a záväzkových vzťahov, uplatňovania majetkových práv pred súdom alebo iným orgánom. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v tom istom konaní sa navrhovateľ domáhal ustanovenia opatrovníka osobe, o spôsobilosti ktorej sa konalo, ktorý by bol oprávnený a povinný hospodáriť so starobným dôchodkom, ktorému návrhu súd prvej inštancie vyhovel. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozhodol o odvolaní tak, že uznesením č. k. 21CoP/20/2020-179 zo 16. marca 2021, ktoré bolo ústavnou sťažnosťou napadnuté, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože nešlo o neodkladnú záležitosť. Z uvedeného vyplýva, že vyššie citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sa týka úplne odlišných skutkových okolností veci ako aj jej právneho posúdenia, a preto ho v predmetnej veci nemožno aplikovať aj s poukazom na argumentáciu uvedenú v bode 12 - 14 odôvodnenia tohto uznesenia.
16. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).