Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/69/2012

Potvrdené rozhodnutím 6Sžf/79/2013
„Identifikačné číslo spisu: 7012200388 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7012200388.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: AKRIBIA s.r.o., so sídlom Slovenské Nové Mesto 296, IČO : 31 733 948, zastúpený: JUDr.Pavlom Gombosom, so sídlom Advokátskej kancelárie Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Rozvojová 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9813301/1/175911/2012/Bab zo dňa 21. februára 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/69/2012-103 zo dňa 18. apríla 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/69/2012-103 zo dňa 18. apríla 2013 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 165,56 €. na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Gombosa v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej, členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: AKRIBIA, s.r.o., Slovenské Nové Mesto 296, IČO: 31 733 948, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Moldavská cesta č. 21/A, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Rozvojová č.2, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 9813301/1/175911/2012-Bab zo dňa 21. februára 2012, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. februára 2012 č. 9813301/1/175911/2012/Bab a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do rúk advokátky JUDr. Martiny Gombosovej, so sídlom AK Moldavská č.21/A, Košice, trovy konania v sume 389,50 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti žalobcu ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty zo dňa 25.11.2011 o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči dodatočnému platobnému výmeru č. /Bab zo dňa 08.09.2011 z dôvodu, že účastník daňového konania nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie zmeškanej lehoty.

Včas podanou žalobou, osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.04.2012 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že proti dodatočnému daňovému priznaniu Daňového úradu Trebišov č. 740/230/27417/2011/ Bab zo dňa 08.09.2011 podal odvolanie prostredníctvom občianskeho združenia Daňová reforma a spoločenský rozvoj. Toto odvolanie Daňový úrad Trebišov oznámením č. zo dňa 12.10.2011 zamietol z dôvodu uvedeného v , t. j. že bolo podané osobou na to nepríslušnou. Žalobca podaním označeným ako Výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu doručeným Daňovému úradu Trebišov 25.11.2011 vyjadril svoj zámer podať odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškania lehoty. Ako dôležitý dôvod uviedol nezákonný postup daňového úradu pri posudzovaní všeobecnej plnej moci udelenej konateľom žalobcu J.. H. Y. J.. G. L. a substitučného plnomocenstva, ktorým G. L. udelila plnomocenstvo občianskemu združeniu Daňová reforma a spoločenský rozvoj. V tomto podaní žalobca navrhol za čas odpadnutia dôvodov zmeškania lehoty považovať deň doručenia odpovede daňového úradu na výzvu žalobcovi, t. j. aby žalobcovi v zmysle ustanovenia

Zb. vyplynula od tohto dňa 30 - dňová lehota na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty spolu s odvolaním voči uvedenému rozhodnutiu. Daňový úrad vyhodnotil výzvu žalobcu s prihliadnutím na zámer vyjadrený v jeho výzve ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Podľa daňového úradu malo podanie vyhodnotené ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty nedostatky, vyzval žalobcu v zmysle , aby do 15 dní doplnil žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty o uvedenie dôležitých dôvodov, a aby v tejto lehote urobil aj zmeškaný úkon, t.j. podal odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru. Na túto výzvu žalobca reagoval vyjadrením, v ktorom trval na tom, že dôležité dôvody uviedol už vo svojom pôvodnom podaní. Súčasne v podaní upovedomil daňový úrad, že rovnakej žiadosti, t. j. žiadosti obsahujúcej totožný skutkový a právny stav iného daňového subjektu (išlo o daňový subjekt PRESTÍŽ, s.r.o., Malá Tŕňa 153), po doplnení žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty o zmeškaný úkon bolo vyhovené rozhodnutím č. /Maže zo dňa 27.12.2011. K vyjadreniu priložil aj odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Trebišov zo dňa 08.09.2011, t. j. uskutočnil aj zmeškaný úkon.

Ďalej uviedol, že ustanovenie neustanovuje ako povinnú náležitosť rozhodnutia o odpustenie zmeškanej lehoty odôvodnenie, ale na druhej strane predmetné rozhodnutie nedáva žalobcovi žiadnu odpoveď na to, prečo a z akých dôvodov nebolo jeho žiadosti totožnej so žiadosťou iného subjektu vyhovené. Je si vedomý skutočnosti, že na odpustenie zmeškanej lehoty neexistuje právny nárok a daňový úrad je oprávnený žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nevyhovieť, ale vzniknutá situácia, t. j. že pri úplne totožnom skutkovom a právnom stave žiadosti jedného subjektu vyhovené bolo a druhému subjektu vyhovené nebolo, bez akéhokoľvek zdôvodnenia nebola žalobcovi daná žiadna možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré návrhu nebolo vyhovené a má to za následok aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Správny orgán je oprávnený uplatniť správnu úvahu, táto však neznamená ľubovôľu pri jeho rozhodovaní. Vylúčeniu svojvôle pri rozhodovaní správneho orgánu v tomto prípade napomáha aj odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako daňové orgány v ich veci vyložili a aplikovali príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravovali pri svojom rozhodovaní o veci samej. Má za to, že základné zásady daňového konania a základné princípy právneho štátu dovoľujú postupovať daňovému úradu len tým spôsobom, že žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty vyhovie rovnako ako tomu bolo v prípade daňového subjektu PRESTÍŽ, s.r.o., alebo tejto žiadosti nevyhovie, ale takéto rozhodnutie náležite odôvodní, aby mal možnosť oboznámiť sa s tým, prečo jeho žiadosti nebolo vyhovené. Tým, že tak daňový úrad neučinil, preukázateľne sa dopustil porušenia jeho práva na inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 SR ako aj článku 12 ods. 1 SR. Napokon poukázal na zásadu vyjadrenú v Daňový poriadok, podľa ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Táto zásada by sa mala aplikovať napriek skutočnosti, že išlo o daňové konanie začaté pred účinnosťou zákona a zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR č. zo dňa 09.11.2006.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 08.09.2011 Daňový úrad Trebišov ako miestne príslušný správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vydal dodatočný platobný výmer č740/230/27417/11/Bab, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 39.634 Eur. Odvolanie občianskeho združenia Daňová reforma a spoločenský rozvoj podané za žalobcu správca dane oznámením č. /Bab zo dňa 12.10.2011 zamietol z dôvodu, že odvolanie podala osoba na to nepríslušná. Dňa 25.11.2011 bolo správcovi dane doručené podanie žalobcu, ktorým žalobca žiadal o umožnenie podať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty so stanovením dňa odpadnutia dôvodov zmeškanej lehoty, kedy by žalobcovi začala plynúť nová lehota na podanie žiadosti a lehota na podanie odvolania voči dodatočnému platobnému výmeru. Správca dane posúdil toto podanie podľa obsahu ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty podľa Pretože podanie žalobcu neobsahovalo predpísané náležitosti podľa ustanovenia a vyzval žalobcu na odstránenie týchto nedostatkov, chýbajúcich v dôvodoch zmeškania lehoty a doplnenia predpísaných náležitostí odvolania. Dňa 25.01.2012 bolo správcovi dane doručené podanie žalobcu, ktorý za jednoznačný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru považoval porušenie zákona a nezákonný postup správcu dane. Žalobca súčasne doručil aj odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 08.09.2011.

Ďalej uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vydal 21.02.2012. Rozhodnutím nevyhovel žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty z dôvodu nepreukázania existencie dôležitých dôvodov na odpustenie zmeškanej lehoty. Poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt na odpustenie zmeškanej lehoty nemá právny nárok a je vždy na zvážení správcu dane ako posúdi dôvody zmeškanej lehoty a následne ako rozhodne o žiadosti. K námietke odlišného spôsobu rozhodnutia o žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty oproti rozhodovaniu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty v prípade daňového subjektu PRESTÍŽ, s.r.o. uviedol, že postup správcu dane pri rozhodovaní o odpustení zmeškania lehoty podanej daňovým subjektom PRESTÍŽ, s.r.o. nebol dôkladný a nebol ani správny.

Súd v konaní podľa a nasl. na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom žalovaného a písomným vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa až 3 v znení neskorších predpisov ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty 1 rok. Proti rozhodnutiu o žiadosti odpustenia zmeškania lehoty nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa , v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa o správe daní (Daňový poriadok) daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V zmysle ustanovenia odôvodnenie má byť obligatórnou náležitosťou rozhodnutia iba v prípadoch, ak to výslovne ustanovuje Ustanovenie nestanovuje, aby rozhodnutie správcu dane o žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty muselo obligatórne obsahovať ja odôvodnenie. K takémuto právnemu záveru by súd mohol dospieť iba v prípade, ak by aplikoval výlučne iba jazykový výklad citovaných zákonných ustanovení. Išlo by o mechanický jazykový výklad, ktorý nezohľadňuje účel zákona a ktorý by bol v rozpore s článkom 152 ods. 4 SR, ktorý stanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . K prednosti ústavne súladného výkladu pred inými výkladovými metódami sa už viackrát vyslovil Ústavný súd SR vo svojich nálezoch. Ústavný súd SR k výkladu práva v náleze sp. zn. uviedol:

"Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.

Pri výklade aplikácie ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného

výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( SR). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.

V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 SR totiž neznamená výlučné a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona".

K prednosti ústavne súladného výkladu právnych predpisov pred inými metódami výkladu sa Ústavný súd SR vyjadril aj v ďalších rozhodnutiach:

"Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych predpisov, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu SR garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie SR (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd ... " (napr. , , )".

Výklad ustanovenia vo vzťahu k pri rešpektovaní zásady ústavne konformného výkladu právnych predpisov musí rešpektovať ústavné právo domáhať sa právnej ochrany na inom orgáne SR v zmysle článku 46 ods.1 SR ako aj princíp právneho štátu zaručeného článkom 1 SR. Jedným z predpokladov uplatnenia ústavného práva na ochranu na inom orgáne SR ako aj dodržania princípu právnej istoty vyplývajúceho z princípov právneho štátu je, aby rozhodnutia správnych orgánov boli zdôvodnené, t. j. aby účastník konania mal možnosť sa oboznámiť s dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu, dôjsť k poznaniu, ako správne orgány dospeli k svojmu rozhodnutiu z akého skutkového stavu vychádzali pri rozhodovaní a akým spôsobom vykladali a aplikovali relevantnú právnu úpravu. Neudržateľnosť iba jazykového výkladu ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniu možno ilustrovať aj na aplikácii ustanovenia citovaného neustanovuje ani pri rozhodnutí o uložení sankcie za správne delikty podľa , rozhodnutí o sankčnom úroku podľa , dodatočnom platobnom výmere podľa , rozhodnutí o zriadení záložného práva podľa a ďalších rozhodnutiach. Pri týchto typoch rozhodnutí je však právna teória ako aj rozhodovacia prax daňových úradov nesporná v tom smere, že súčasťou týchto rozhodnutí je vždy aj odôvodnenie.

Absencia odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia žalovaného nemožno identifikovať dôvod zmeškania lehoty na podanie odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru, nemožno posúdiť závažnosť tohto dôvodu a z rozhodnutia nie je zrejmé ani to, či bola dodržaná lehota 30 dní na podanie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty a vykonanie zmeškaného úkonu.

Pretože rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd ho podľa zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu ( ).

Záverom súd poznamenáva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov neumožňovala súdu zaoberať sa ďalšími námietkami podanej žaloby.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa priznal náhradu trov konania. Náhrada trov pozostáva z odmeny za poskytnutie právnych služieb podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, a to prevzatie a príprava zastúpenia 127,16 Eur a podanie žaloby 127,16 Eur (, citovanej vyhlášky za rok 2012), x režijný paušál á 7, Eur ( citovanej vyhlášky za rok 2012), DPH vo výške 20% v sume 53, Eur, zaplatený súdny poplatok v sume 66 Eur, t. j. celkovo trovy konania vo výške 389,50 Eur .

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.