Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Ek-1109-2022.pdf
PDF · 76.29 KB
No categories available
13Ek/1109/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: L. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX I., o vymoženie 5.000 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martin Rišian, so sídlom exekútorského úradu Pivovarská č.1069, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 140EX 314/22, o v poradí treťom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 30.06.2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 30.06.2023 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení, za použitia ustanovení § 61k ods. 1 - 5, § 61l ods. 3 a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konštatoval, povinný podal v poradí tretí návrh na zastavenie exekúcie, a to po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh povinný odôvodňoval tvrdeniami o odňatí ústavného práva na súdnu ochranu, nespôsobilosti exekučného titulu a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Rozhodnutie súdu považoval za zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Spotrebiteľská zmluva, z ktorej pochádza nárok oprávneného podľa neho obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a podal i námietku voči trovám exekúcie. Vyšší súdny úradník po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 5Csp/13/2020 zo dňa 29.10.2020, ktorý je v uvedenej exekučnej veci exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2020 a vykonateľnosť dňa 05.01.2021. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
2/ V súvislosti so skutočnosťou, že sa jedná o tretí návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyšší súdny úradník uviedol, že povinný môže podať v priebehu konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, avšak platí, že právne skutočnosti resp. dôvody na zastavenie exekúcie musí povinný uplatniť včas. Pravidlom včasného uplatnenia skutočností pri ďalších podaných návrhoch, kde platí tzv. koncentračná zásada je, že v poradí druhom a ďalšom podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. Vo vzťahu k námietkam povinného ohľadom porušenia ústavného práva na súdnu ochranu, premlčania, neprijateľných zmluvných podmienok, trov exekúcie, ktoré povinný uviedol vo svojom treťom návrhu na zastavenie exekúcie, mal vyšší súdny úradník za to, že ide o totožné námietky, ktoré povinný už namietal,
a to vo svojom predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 09.02.2023. S predmetnou argumentáciou povinného sa už vysporiadal, a to v rámci uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/1109/2022 zo dňa 02.08.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2022 a rovnako v rámci uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/1109/2022 zo dňa 21.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2023. Námietky povinného vyšší súdny úradník nepovažoval za skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, návrh povinného nebol dôvodný a preto ho zamietol. O trovách rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnili.
3/ Voči uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť. V nej uviedol, že vyšší súdny úradník a v napadnutom uznesení alibisticky odvoláva na celý rad právnych noriem, ktoré podporujú trvanie exekúcie a nepochopiteľne sa odvoláva aj na vyjadrenie úžerníckej protistrany, ktorá patrí medzi elitných úžerníkov v rámci SR. Súdny úradník úplne ignoroval povinnosti súdu pri posudzovaní návrhu na vydanie platobného rozkazu voči osobe spotrebiteľa ako slabšej strany. Zmluva podľa neho nesporne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky aj vady, ktorých obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané individuálne. Súd však zatiaľ zjavne nepodrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu súdnej kontrole ani predbežnému právnemu posúdeniu. Súd sa preukázateľne pri rozhodovaní o tejto spornej veci vydal cestou neodborného benevolentného a bezpracného konania, nebral do úvahy svoje povinnosti ochrany slabej strany - spotrebiteľa. Z výslovne číselného a matematického pohľadu je pritom úplne jedno, či je zmluva bezúročná a bezpoplatková alebo súd uzná neprijateľné zmluvné podmienky, výsledok je matematicky totožný, t.j. dlžný spotrebiteľ má vrátiť veriteľovi to, čo od neho reálne dostal. Je nepochopiteľné, prečo súd (sudca ani súdny úradník ) nepreveril pred vydaním predmetného exekučného titulu číselné parametre úveru veriteľa, ale zrejme nie každý sudca rozumie úverovej matematike. Odmietal platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnemu a svojimi nezákonnými aktivitami v jeho majetkový a finančný neprospech.
4/ Vzhľadom k tomu, že predmetom sťažnosti neboli také skutočnosti, ku ktorým by sa pred rozhodnutím sudcu musel oprávnený nevyhnutne vyjadriť, resp. k zastaveniu exekúcie už sa sám vyjadroval, ide o opakovaný návrh na zastavenie exekúcie, podaný z rovnakých dôvodov ako predchádzajúci, nedoručoval súd sťažnosť oprávnenému na vyjadrenie, ale bude mu doručená spolu s týmto rozhodnutím.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
10/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
13/ V prejednávanej veci sa jedná o tretí návrh na zastavenie exekúcie, podaný povinným z tých istých dôvodov ako jeho dva predchádzajúce návrhy (to isté platí o sťažnosti), o ktorých exekučný súd už právoplatne rozhodol ich zamietnutím (o prvom návrhu rozhodol uznesením sp. zn. 13Ek/1109/2022 zo dňa 02.08.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2022, o druhom návrhu rozhodol uznesením sp. zn. 13Ek/1109/2022 zo dňa 21.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením o sťažnosti sp. zn. 13Ek/1109/2022 zo dňa 04.05.2023). Uvedené rozhodnutia boli povinnému riadne doručené a mal tak možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, a to i vo vzťahu k uplatňovaniu koncentračnej zásady v exekučnom konaní v súvislosti s ďalšími návrhmi na zastavenie exekúcie, čo je vyjadrené v ustanovení § 61k ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku: „v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.“ Keďže vyšší súdny úradník i tretí návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu aplikácie koncentračnej zásady, čo sudca považoval za správne, bola sťažnosť povinného nedôvodná. V tejto súvislosti sudca odkazuje na odôvodnenie svojho skoršieho rozhodnutia zo dňa 04.05.2023, ktorým rozhodol o sťažnosti povinného, keďže k zásadným zmenám skutkového (ani právneho) stavu odo dňa uvedeného rozhodnutia nedošlo. Za nedostatok sťažnosti povinného a z toho plynúcu nedôvodnosť sťažnosti, sudca považoval i to, že v nej povinný nereflektoval na zásadný dôvod zamietnutia jeho (tretieho) návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým bolo uplatnenie koncentračnej zásady pre oneskorenosť podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok akceptuje ako účinnú obranu proti uplatneniu koncentračnej zásady tvrdenia preukazujúce, že povinný nemohol bez vlastnej viny uplatniť také skutočnosti už skôr (§ 61k ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku). Povinný však ani v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v sťažnosti žiadne také dôvody neuviedol.
14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 13Ek/1109/2022 zo dňa 30.06.2023 ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).