Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43Cob-65-2023.pdf
PDF · 132.28 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/65/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu H.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. cesta XXXX/XX, XXX XX G., zast. JUDr. Anna Ivorová, advokátka, so sídlom Štefana Višňovského 2354/6, 960 01 Zvolen, IČO: 50 224 603 proti žalovanému KLIMASTAV SK, s.r.o., so sídlom Slatinské nábrežie 9542/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 043 699 o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/42/2023 - 43 zo dňa 7. júna 2023 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/42/2023 - 43 zo dňa 7. júna 2023 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal na okresný súd dňa 29.05.2023 žalobu vo veci samej, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 21.03.2023. Spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s finančným prostriedkami na svojom bankovom účte alebo na akomkoľvek inom účte zriadenom v prospech žalovaného bez písomného vlastnoručne podpísaného súhlasu žalobcu, o ktorého udelení alebo neudelení je žalobca povinný vyrozumieť žalovaného do 15 dní odo dňa, keď žalovaný požiadal o udelenie súhlasu a predložil relevantné doklady odôvodňujúce požadované nakladanie s peňažnými prostriedkami. Ďalej žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s motorovými vozidlami, a to: ŠKODA OCTAVIA - EČV G ŠKODA OCTAVIA - EČV G VOLKSWAGEN CADDY - EČV G bez vlastnoručného podpisu žalobcu, o ktorého udelení alebo neudelení je žalobca povinný vyrozumieť žalovaného do 15 dní odo dňa, keď žalovaný požiadal o udelenie súhlasu a predložil relevantné doklady odôvodňujúce požadované nakladanie s dotknutým motorovým vozidlom. Ďalej žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s hnuteľnými vecami predstavujúcimi skladové zásoby, uvedenými v návrhu na neodkladné opatrenie, bez písomného vlastnoručne podpísaného súhlasu žalobcu, o ktorého udelení alebo neudelení je žalobca povinný vyrozumieť žalovaného do 15 dní odo dňa, keď žalovaný požiadal o udelenie súhlasu a predložil relevantné doklady odôvodňujúce požadované nakladanie s dotknutými skladovými zásobami. Uloženie uvedených povinností žiadal do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia súdu vo veci žaloby o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 21.03.2023 o 8:00 h v sídle žalovaného.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca žaloval právnickú osobu, v ktorej pôsobil ako konateľ od 18.05.2016 do 21.03.2023 a aktuálne je v nej už len ako spoločník s 30% podielom na základnom imaní, t. j. 1.992,- Eur. Za spoločnosť aktuálne koná Ing. Jaroslav Hubáček, ktorý vlastní 70 % podielu spoločnosti, t. j. 4.648,- Eur a ktorý je spoločníkom v spoločnosti od 09.09.2002.
Podľa žalobcu prvý aprílový týždeň sa dozvedel, že už nie je konateľom žalovaného. Zistil, že v marci 2023 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie, na ktoré nebol pozvaný. Lustráciou v zbierke listín dohľadal zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 21.03.2023 o 8:00 h (ďalej aj „zhromaždenie“), ktorého sa zúčastnil len 1 konateľ, čím sa konštatovala prítomnosť 70 % spoločníkov, a teda uznášaniaschopnosť predmetného zhromaždenia. Na zhromaždení bolo prijaté nasledovné uznesenie: zhromaždenie jednomyseľne odvoláva konateľa - žalobcu, deň zániku funkcie konateľa - 21.03.2023; zhromaždenie schvaľuje predložené úplné nové znenie Spoločenskej zmluvy; zhromaždenie poveruje konateľa spoločnosti zabezpečením zápisu zmien do obchodného registra. Žalobca uviedol, že nevedel o svojom odvolaní z funkcie. Podľa žalobcu sa zvolávanie zhromaždenia spravovalo § 128 ods. 1 a § 129 ods. 1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej „ObZ“) a bolo povinnosťou žalovaného, aby mu poslal pozvánku na zhromaždenie aspoň 15 dní pred konaním zhromaždenia. V čase konania zhromaždenia sa žalobca nachádzal v sídle spoločnosti a plnil si svoje bežné pracovné činnosti, keďže je aj zamestnancom žalovaného. Druhý konateľ sa v sídle žalovaného nenachádzal a preto vylučuje akékoľvek zhromaždenie žalovaného v danom mieste a čase. Podľa žalobcu vzhľadom na jeho neprítomnosť mu boli odňaté práva ako zúčastňovať sa na riadení žalovaného a kontrole jeho činnosti, hlasovať na zhromaždení, predkladať návrhy a vyjadrovať sa k všetkým otázkam súvisiacim s činnosťou žalovaného na zhromaždení. V schválenom novom znení spoločenskej zmluvy žalovaného sa okrem iného zmenil spôsob určenia podielu na zisku v jeho neprospech a aktuálne znenie spoločenskej zmluvy už spoločníkovi žiadne predkupné právo na obchodný podiel nepriznáva. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný je oficiálnym distribútorom klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel zn. FUJITSU. Terajší jediný konateľ sa väčšinu času zdržiaval v Českej republike (ďalej „ČR“) a plynulý chod žalovaného a najmä jeho rozvoj podnikateľskej činnosti zabezpečoval žalobca. Od času, kedy žalobca je odvolaný z funkcie konateľa, je výrazne ohrozená stabilita a najmä ekonomická kondícia žalovaného. Žalovaný, konajúc druhým konateľom uskutočňuje zo svojho bankového účtu nedôvodné výbery bez ich podloženia relevantnými dokladmi, či presúva peňažné prostriedky z tohto bankového účtu napr. do firmy KLIMASTAV, s. r. o., so sídlom Luhačovice, ČR, IČO: 253 49 287, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je Ing. Jaroslav Hubáček. Presun peňažných prostriedkov sa uskutočňuje prostredníctvom faktúr vystavených spoločnosťou KLIMASTAV, s. r. o. žalovanému, ktorých predmet fakturácie je viac než pochybný, o ktorých skutočnostiach má žalobca vedomosť od zamestnankyne žalovaného. Konateľ žalovaného nezdokladoval mnoho výberov peňažných prostriedkov z predmetného bankového účtu, žalovaný previedol na súkromný bankový účet konateľa sumu 25.000,- Eur ako „pujcka“
- pôžička. Ďalej mal žalovaný vo vlastníctve motorové vozidlo ŠKODA OCTAVIA, EČV: ZV XXXDL (ďalej „motorové vozidlo“), ktoré previedol do vlastníctva spoločnosti Námásté, s.r.o. za kúpnu cenu 6.500,- Eur vrátane DPH, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je Ing. Jana Babicová a táto spoločnosť spracováva účtovníctvo žalovaného. Na účely úhrady kúpnej ceny motorového vozidla žalovaný vystavil spoločnosti Námásté, s. r. o. faktúru č. 2310123 (úhrada bola pripísaná dňa 12.04.2023). Nasledujúci deň 13.04.2023 bola z bankového účtu žalovaného vyplatená na účet spoločnosti KLIMASTAV, s.r.o. suma vo výške 6.500,- Eur pod variabilným symbolom 22310028, ktorý indikuje, že táto platba bola zrealizovaná za účelom úhrady faktúry č. 22310028, ktorú spoločnosť KLIMASTAV, s.r.o. vystavila žalovanému dňa 13.04.2023 na sumu 6.500,- Eur, a ktorou spoločnosť KLIMASTAV, s.r.o. vyúčtovala žalovanému technickú pomoc na akcii Pekárna Odkolek, Pekářská, Praha. Fakturovaná technická pomoc však nemá reálnu oporu v skutkovom stave. Žalovaný síce dodal spoločnosti KLIMASTAV, s.r.o. klimatizačné zariadenia na realizáciu projektu Pekárna Odkolek, Praha niekedy v období 03 - 04/2022, avšak neexistuje žiadny dôvod na to, aby spoločnosť KLIMASTAV, s.r.o. poskytovala žalovanému technickú pomoc, keďže práce na danom projekte vykonávala spoločnosť KLIMASTAV, s.r.o. a nie žalovaný.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že neplatnosť prijatého uznesenia valného zhromaždenia žalobca odôvodnil tým, že uznesenie odporuje zákonu, nakoľko je výsledkom rozhodovacej činnosti orgánu žalovaného, pri ktorého kreovaní bolo porušené ustanovenie § 129 ods. 1 ObZ, pretože orgán žalovaného - zhromaždenie žalovaného nebol pri svojej rozhodovacej činnosti tvorený členmi (t. j. spoločníkmi žalovaného), ktorým zákon takéto postavenie priznáva, a to z dôvodu, že porušením ust. § 129 ods. 1 ObZ žalobca ako spoločník nemal objektívnu možnosť zúčastniť sa rozhodovacej činnosti tohto orgánu. Podľa žalobcu potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami je daná existenciou dôvodnej obavy o podiel žalobcu na zisku, ktorý mu ako spoločníkovi žalovaného patrí a tiež existenciou dôvodnej obavy o jeho súkromný majetok, ktorý môže byť ohrozený, pretože ako spoločníkovi žalovaného mu môže byť uložená povinnosť prispieť na úhradu straty žalovaného, a to všetko v dôsledku správania žalovaného. Druhý konateľ takýmto svojim konaním
môže postupne prečerpať, resp. vyčerpať všetky peňažné prostriedky, a dostať tak žalovaného do platobnej neschopnosti. Žalobcov podiel na zisku sa priamo odvíja od zisku, ktorý dosiahne žalovaný za príslušný hospodársky rok. Žalobcovi ako spoločníkovi žalovaného podľa nového znenia spoločenskej zmluvy môže byť navyše uložená povinnosť prispieť na úhradu straty žalovaného. Z pozície spoločníka žalovaného však nemá objektívne možnosť nijakým spôsobom zabrániť takémuto konaniu žalovaného, keďže peňažné transakcie, či predaj majetku žalovaného sú výslovne len v kompetencii žalovaného. Podľa žalobcu nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k takému obmedzeniu žalovaného, ktoré by bolo neprimerané, či nad nevyhnutný rozsah, nakoľko žalovaný bude môcť aj naďalej plnohodnotne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Konanie konateľa zakladá predpoklady zodpovednosti konateľa za škodu a táto škoda môže byť nezvratná. Žalobca uviedol, že žalovaný je vlastníkom označených motorových vozidiel, ktoré sú hodnotným majetkom žalovaného, ktoré v dôsledku nezodpovedného správania žalovaného je potrebné chrániť. Žalovaný má tiež skladové zásoby, ktorých hodnota predstavuje zaokrúhlene 100.000,- Eur, ktoré pozostávajú z klimatizačných zariadení a náhradných dielov uvedených v návrhu.
5. S odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1, 2, 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 327 ods. 2 a § 328 ods. 1 CSP okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovaným neodkladným opatrením by došlo k neprimeranému zásahu do právneho postavenia žalovaného.
6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, ktorými sú potreba bezodkladnej úpravy právnych pomerov alebo potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva prevládajúca požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, keď sa súd obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých je možné vyvodiť nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Tieto skutočnosti musia byť pritom takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie, ako i dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd je pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia viazaný návrhom, avšak zvažuje rozsah navrhovaných obmedzení, ukladá povinnosti takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Bremeno osvedčenia spočíva na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po posúdení návrhu a príloh dospel okresný súd k záveru, že žalobca žiadal vydať neodkladné opatrenie z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov, čo zdôvodnil tým, že na základe uznesenia valného zhromaždenia žalovaného došlo k takým personálnym zmenám a zmenám vo fungovaní spoločnosti žalovaného, ktoré žalobcu poškodzujú v postavení menšinového spoločníka, pričom dotknuté uznesenie považuje za neplatné a žalobcovi pritom hrozí ujma na majetkových právach. Podľa okresného súdu aj keď súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre konečné rozhodnutie a nemusí byť dodržaný formálny postup pri dokazovaní, je súd povinný zvážiť rozsah navrhovaných obmedzení. Podľa okresného súdu žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť nakladať s vlastnými finančnými prostriedkami, s majetkom žalovaného a skladovými zásobami len s písomným súhlasom žalobcu. Okresný súd poukázal na to, že v obidvoch zneniach spoločenskej zmluvy predložených žalobcom bol upravený podiel spoločníkov vo výške 30 % u žalobcu a 70 % u druhého spoločníka a poukázal na ustanovenie § 114 ObZ, podľa ktorého obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti, t. j. práva majetkové aj nemajetkové, kam patrí aj podiel na riadení a kontrole spoločnosti. Obchodný podiel teda vyjadruje postavenie spoločníka vo vnútri spoločnosti. Zo spoločenskej zmluvy jednoznačne vyplýva, že druhý spoločník Ing. Jaroslav Hubáček má väčšinový podiel 70 %, ktorý v zásade určuje riadenie a kontrolu spoločnosti, podľa čoho sú potom konatelia spoločnosti povinní konať. Okresný súd poukázal na to, že z obchodného registra je zrejmé, že aj pred odvolaním žalobcu z funkcie konateľa boli obidvaja konatelia oprávnení konať samostatne, na úkony jedného konateľa sa nevyžadoval súhlas druhého konateľa. Za takejto situácie by potom navrhovaný spôsob vedenia a konania spoločnosti, kedy konateľ Ing. Jaroslav Hubáček by mohol vykonávať úkony len s písomným súhlasom žalobcu, znamenal de facto priznanie rozhodujúceho postavenia na riadení a kontrole spoločnosti žalobcovi a zároveň by úplne obmedzil akúkoľvek samostatnú činnosť konateľa žalovaného a tým aj jeho podnikateľskú
činnosť, ku ktorej je nepochybne potrebné nakladanie s finančnými prostriedkami, ako aj so skladovými zásobami, ktoré sú hlavným predmetom podnikania žalovaného. Okresný súd preto dospel k záveru, že takýmto spôsobom by súd neprimerane zasiahol do hospodárskej činnosti žalovaného. Na druhej strane, pokiaľ by došlo k poškodeniu majetkových práv žalobcu, tento má možnosť domáhať sa ich náhrady, prípadne primeraného zabezpečenia jeho majetkových práv. Vzhľadom na okresným súdom posúdený neprimeraný zásah do právneho postavenia žalovaného, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu o neprimeranom zásahu navrhovaného neodkladného opatrenia do právneho postavenia žalovaného, ktorý záver nemá oporu v skutkovom stave. Žalobca pripustil správne skutkové zistenie okresného súdu o výške obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného v rozsahu 30 % a výške obchodného podielu Ing. Jaroslava Hubáčka v rozsahu 70 %, avšak nesúhlasil so záverom okresného súdu, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by bola úplne obmedzená akákoľvek samostatná činnosť konateľa Ing. Jaroslava Hubáčka konať v mene žalovaného a tým aj podnikateľská činnosť žalovaného.
9. Žalobca v odvolaní zopakoval obsah ním navrhovaného neodkladného opatrenia, a to zdržania sa akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami na bankovom účte žalovaného, nakladania s motorovými vozidlami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s hnuteľnými vecami predstavujúcimi skladové zásoby bez písomného vlastnoručne podpísaného súhlasu žalobcu. Žalobca tvrdil, že sa domáhal len toho, aby bol žalovaný dočasne obmedzený vo svojom práve nakladať s majetkom, aj to len spôsobom, ktorý nad nevyhnutnú mieru neobmedzí jeho schopnosť disponovať s ním. Uviedol, že nežiadal, aby žalovaný vôbec nemohol nakladať so svojím majetkom, ale naopak navrhované neodkladné opatrenie umožňuje žalovanému vykonávať všetky oprávnenia, ktoré mu vyplývajú z titulu vlastníctva k finančným prostriedkom alebo k hnuteľným veciam, vrátane nakladania s týmto majetkom. Žalobca sa domáhal len toho, aby toto čiastkové právo vyplývajúce z vlastníctva, t. j. nakladať s majetkom, bolo obmedzené v podobe podmienenia dispozície s majetkom predchádzajúcim súhlasom žalobcu. Zámerom žalobcu nie je svojvoľné obmedzenie žalovaného v dispozícii s jeho majetkom, keď rozhodnutie o udelení alebo neudelení súhlasu je viazané na predloženie relevantných dokladov odôvodňujúcich nakladanie s majetkom. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je zamedziť takému odlivu majetku žalovaného, ktorý nemá reálny skutkový ani právny základ, tak ako sa to v súčasnosti deje. Žalovaný, resp. Ing Jaroslav Hubáček konajúc v mene žalovaného, by mohol vykonávať ďalej svoju podnikateľskú činnosť v súvislosti s prijímaním objednávok, uzatváraním zmlúv a prijímaním platieb bez obmedzení. V prípade predloženia relevantných dokladov nie je dôvod zo strany žalovaného nesúhlasiť s takýmto nakladaním, keď majetkové právo žalobcu v podobe podielu na zisku sa odvíja priamo od hospodárenia žalovaného a vykonávania jeho podnikateľskej činnosti. Navrhované neodkladné opatrenie nepredstavuje podľa žalobcu obmedzenie, ktoré by žalovaného obmedzovalo nad nevyhnutný rozsah. Žalovaný by mohol s majetkom disponovať v plnom rozsahu po tom, čo by preukázal odôvodnenosť takejto dispozície s majetkom, navyše by sa jednalo o dočasný charakter týchto navrhovaných obmedzení. Navrhovaným neodkladným opatrením by sa zabezpečila ochrana majetku žalovaného, ako aj majetku žalobcu.
10. Vo vzťahu k zásade proporcionality, ako jedného z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, žalobca uviedol, že sa domáha ochrany jeho majetkových práv, najmä nároku na podiel na zisku žalovaného, keďže účelovým vyťahovaním majetku z vlastníctva žalovaného môže dôjsť k fatálnym následkom uvedenými v návrhu, ktoré už budú nezvratné. Názor okresného súdu, že v prípade poškodenia práv žalobcu sa môže domáhať ich náhrady, resp. primeraného zabezpečenia, však nekorešponduje so zásadou proporcionality, podľa ktorej sa má poskytnúť ochrana práva tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale tiež chrániť právo toho, kto má byť nariadením neodkladného opatrenia dotknutý, tak aby jeho nariadením nedošlo k obmedzeniu nad zákonný rozsah, ochrana jednotlivých práv má byť preto vyvážená. Napadnutým rozhodnutím okresný súd uprednostnil ochranu žalovaného pred ochranou práva žalobcu. Uplatnenie náhrady škody alebo primerané zabezpečenie práv žalobcu by prinieslo len ďalšie súdne konania, resp. by vznikla otázka nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca teda nemá inú možnosť ochrany majetkových práv, ako domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ sa žalovaný v dôsledku nezodpovedného konania dostane do platobnej neschopnosti, resp. predĺženia, stratí v takom prípade pre žalobcu význam aj žaloba vo veci samej.
11. Žalobca poukázal na obsah žaloby vo veci samej o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 21.03.2023. Ak by sa žalovaný dostal do predĺženia, potom nebude možné reálne očakávať podiel na zisku a žalovaný by sa dostal do straty a nie do zisku. Pokiaľ by súd určil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia a jeho účinky by zanikli, potom by žalobcovi, ako konateľovi, vznikla povinnosť podľa § 11 ods. 2 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR) podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, keď sa dozvedel, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o úpadku - predĺžení žalovaného. V takom prípade by žalobcovi vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od zániku účinkov uznesenia prijatého mimoriadnym valným zhromaždením. V prípade predĺženia žalovaného a vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, by funkcia konateľa pre žalobcu stratila význam. Žalobca odkázal na ustanovenie § 135 ods. 1 a § 68 ods. 4 písm. c) ObZ, ako aj na ustanovenie § 102 ods. 1 a 3 ZKR. Uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia má opodstatnenie tam, kde hrozí zhoršenie postavenia navrhovateľa do takej miery, kedy je minimálne otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie má zabrániť takému zhoršeniu postavenia navrhovateľa, kedy by sa mu už neoplatilo domáhať sa ochrany svojich práv vo veci samej. Naopak jeho nariadením sa má poskytnúť účinná ochrana právu navrhovateľa tak, aby sa mu oplatilo domáhať ochrany vo veci samej. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Cb/110/2021 zo dňa 18.11.2021, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2010 z 27.07.2011. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie.
12. Žalovaný sa na výzvu odvolacieho súdu k podanému odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 21.03.2023. Spolu so žalobou vo veci samej podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami na bankovom účte žalovaného, zdržať sa akéhokoľvek nakladania s motorovými vozidlami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zdržať sa akéhokoľvek nakladania s hnuteľnými vecami predstavujúcimi skladové zásoby určené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez písomného vlastnoručne podpísaného súhlasu žalobcu, o ktorého udelení alebo neudelení mal žalobca vyrozumieť žalovaného do 15 dní odo dňa, keď žalovaný požiadal o udelenie súhlasu a predložil relevantné doklady odôvodňujúce požadované nakladanie s uvedeným majetkom. Z takto navrhovaného neodkladného opatrenia vyplýva, že na konkrétne dispozičné úkony pri nakladaní s uvedeným majetkom žalovaného (s finančnými prostriedkami na účte, s označenými motorovými vozidlami a zásobami) ako právnickej osoby mal byť na základe rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení vyžadovaný predchádzajúci písomný súhlas žalobcu, ktorému mala predchádzať žiadosť žalovaného s predložením relevantných dokladov odôvodňujúcich nakladanie s týmto majetkom žalovaného.
15. Z obsahu spisu vyplýva, ako uviedol aj okresný súd, že žalobca je spoločník v obchodnej spoločnosti žalovaného s 30 % obchodným podielom a ďalší spoločník Ing. Jaroslav Hubáček disponuje 70 % obchodným podielom. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že v súčasnosti je jediným zapísaným konateľom spoločnosti Ing. Jaroslav Hubáček, ktorý koná v mene žalovaného samostatne. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bol odvolaný z funkcie konateľa žalovaného. Z výpisu z obchodného registra žalovaného ďalej vyplýva, že pred výmazom žalobcu, ako konateľa obchodnej spoločnosti žalovaného, bol spôsob konania v mene žalovaného zapísaný tak, že konatelia, t. j. žalobca a Ing. Jaroslav Hubáček konali v mene žalovaného každý samostatne.
16. Žalobca odôvodňoval neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia tým, že mu nebola doručená pozvánka na konanie valného zhromaždenia, čím mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa rozhodovacej činnosti tohto orgánu. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňoval žalobca tým, že po jeho odvolaní z funkcie, ktoré je podľa jeho názoru neplatné, dochádza k ohrozeniu stability a ekonomickej
kondície žalovaného, keď jednotlivými úkonmi a postupmi zostávajúceho konateľa má dochádzať k takému nakladaniu s majetkom žalovaného, ktoré má negatívny vplyv na ekonomickú situáciu a status žalovaného, pričom hospodárenie žalovaného ovplyvňuje aj majetkové právo žalobcu v podobe podielu na zisku. Žalobca sa teda domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu ochrany jeho majetkového práva, t.j. podielu na zisku, ktorého ohrozenie považuje za osvedčené na základe jeho tvrdení a priložených dokladov o nedôvodných presunoch a nehospodárnom nakladaní s majetkom žalovaného v neprospech a na ťarchu žalovaného, v ktorom je žalobca spoločníkom s 30 % výškou obchodného podielu.
17. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“), ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa § 13 ods. 4 ObZ obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje.
Podľa § 133 ods. 1 ObZ štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 133 ods. 3 ObZ obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
21. Okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu jeho neprimeranosti. Okrem iného vychádzal zo skutkového stavu pred odvolaním žalobcu z funkcie konateľa (pričom neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia o jeho odvolaní je predmetom žaloby vo veci samej), keď obidvaja konatelia zapísaní v obchodnom registri konali v mene žalovaného samostatne a na úkon jedného konateľa sa nevyžadoval súhlas druhého. Vychádzajúc z takéhoto skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že na základe navrhovaného neodkladného opatrenia spôsob vedenia a konania spoločnosti, keď zostávajúci konateľ Ing. Jaroslav Hubáček by mohol vykonávať úkony len s písomným súhlasom žalobcu, by znamenalo priznanie rozhodujúceho postavenia na riadení a kontrole spoločnosti žalobcovi a zároveň by úplne obmedzilo akúkoľvek samostatnú činnosť konateľa žalovaného a tým aj aj jeho podnikateľskú činnosť, ku ktorej je nevyhnutné nakladanie s finančnými prostriedkami, ako aj so skladovými zásobami, ktoré sú hlavným predmetom podnikania žalovaného. Takto navrhované neodkladné opatrenie považoval okresný súd za neprimeraný zásah do hospodárskej činnosti žalovaného. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil.
22. Žalobca vytýkal v odvolaní nesprávny záver okresného súdu, že by navrhnutým neodkladným opatrením bola úplne obmedzená akákoľvek samostatná činnosť konateľa žalovaného Ing. Jaroslava Hubáčeka a tým aj podnikateľská činnosť žalovaného. Naopak poukázal na to, že navrhovaným opatrením sa nad nevyhnutnú mieru neobmedzí činnosť žalovaného a jeho možnosť disponovať s majetkom. Navrhovaným opatrením sa žalobca domáhal len toho, aby právo nakladať s vymedzenou časťou majetku žalovaného bolo obmedzené a podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom
žalobcu. Takýmto spôsobom by sa zabezpečila ochrana majetkového práva žalobcu, pričom podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie uprednostnilo ochranu práv žalovaného pred ochranou práv žalobcu v rozpore so zásadou proporcionality. S týmito tvrdeniami sa odvolací súd nestotožnil.
23. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na dôvody a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia. Jedným z dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, vyplývajúca z obavy porušenia alebo ohrozenia práva, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia dôvodnosti a existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Okresný súd správne uviedol aj účel a zmysel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozenému alebo porušenému právu. Takémuto účelu neodkladného opatrenia zodpovedá aj procesný postup konajúceho súdu, ktorý sa zameriava na posúdenie splnenia základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúcej z obavy o porušení alebo ohrození práv, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ako však správne uviedol okresný súd jedným zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je aj princíp proporcionality, ktorý znamená primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložených povinnostiach vo vzťahu k právam, ktorým sa má poskytnúť jeho nariadením ochrana.
24. Proporcionalita znamená vyváženie práv a povinností strán sporu, t.j. posúdenie, či účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd je povinný skúmať, či požadované neodkladné opatrenie svojou povahou, rozsahom a účinkami pri zásahu do právneho postavenia povinnej osoby nebude neprimerané vo vzťahu k tým právam, ktorým sa má poskytnúť ochrana. Túto proporcionalitu a vyváženosť zásahu do práv okresný súd v bode 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia skúmal a správne dospel k záveru, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie neprimerane z vyššie uvedených dôvodov zasahuje do právneho postavenia žalovaného.
25. Odvolací súd konštatuje, že každé neodkladné opatrenie, ktorým sa poskytuje ochrana žalobcovi zasahuje určitým spôsobom do právneho postavenia žalovaného (povinnosť konať, zdržať sa, niečo strpieť, atď. v rozsahu podľa § 325 ods. 2 CSP). Takýto zásah zo strany súdu vychádza z potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, bez ktorej by bolo postavenie žalobcu neisté, resp. ohrozené, resp. by bol naďalej vystavený porušovaniu jeho práv. Aj pri nariadení neodkladného opatrenia, t.j. aj v prípade, ak sú zistené predpoklady potreby neodkladnej úpravy pomerov však navrhované neodkladné opatrenie musí zodpovedať princípu proporcionality. Znamená to, že povahe a rozsahu chránených práv na strane žalobcu musí zodpovedať primeranosť zásahu na základe neodkladného opatrenia do právnych pomerov žalovaného, a to len v nevyhnutnom rozsahu z dôvodu naplnenia jeho účelu, ktorým sa má dosiahnuť úprava pomerov strán sporu. Uvedenú proporcionalitu je súd povinný skúmať za každých skutkových okolností, t.j. bez ohľadu na to, či sa poskytuje neodkladným opatrením ochrana už porušenému právu, alebo či sa poskytuje právna ochrana ohrozenému, t.j. v budúcnosti možnému porušenému právu.
26. Zároveň je nevyhnutné pripomenúť aj procesný postup pri neodkladnom opatrení, keď súd rozhodujúci o neodkladnom opatrení má dbať na účel a charakter tohto inštitútu, ktorým je nevyhnutnosť zrýchleného rozhodovania súdu pri poskytnutí ochrany ohrozenému alebo porušenému právu, t.j. dosiahnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozenému alebo porušenému právu. Tomuto účelu zodpovedá aj procesná úprava, ktorá umožňuje súdu rozhodnúť o neodkladnom opatrení bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania v celej šírke tvrdení strán sporu, avšak obmedzuje sa na záver o osvedčení predpokladov neodkladného opatrenia, t.j. skúma základné predpoklady umožňujúce súdu dospieť k záveru o osvedčení nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o naliehavosti potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie však musí spĺňať zásadu primeranosti a proporcionality, t.j. aby účinky neodkladného opatrenia neobmedzovali povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pričom závažnosť a rozsah týchto zásahov musí zodpovedať povahe a rozsahu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Osvedčenie existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj neodkladnosť potreby úpravy pomerov strán sporu, musí byť osvedčená súčasne, t.j. kumulatívne. Neosvedčením čo i len jedného z vyššie uvedených predpokladov nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
27. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne posudzoval otázku proporcionality, t. j. primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, keď okrem iného vychádzal z existujúceho stavu na strane žalovaného ako právnickej osoby pred rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa 21.03.2023, ktorým malo dôjsť k odvolaniu žalobcu z funkcie konateľa žalovaného. Okresný súd správne poukázal na postavenie a status žalovaného, ako aj žalobcu a Ing. Jaroslava Hubáčeka v spoločnosti žalovaného pri posudzovaní proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia.
28. Je nevyhnutné pripomenúť, že v mene právnickej osoby, v danom prípade obchodnej spoločnosti v zmysle § 13 ObZ koná jej štatutárny orgán, ktorým je podľa § 133 ObZ pri spoločnosti s ručením obmedzeným konateľ. Konanie konateľa je konaním samotnej obchodnej spoločnosti, pričom podľa ustanovenia § 13 ods. 4 ako aj § 133 ods. 3 ObZ obmedzenie konateľského oprávnenia nie je voči tretím osobám účinné a ani sa nezapisuje do obchodného registra. Odvolací súd teda pripomína, že konanie štatutárneho orgánu v mene obchodnej spoločnosti je tzv. generálnym konateľským oprávnením, keď konanie štatutárneho orgánu je priamo konaním právnickej osoby a štatutárny orgán nie je zástupcom spoločnosti pri jej konaní navonok vo vzťahu k tretím osobám. Úprava obchodného zákonníka rozlišuje medzi spôsobom konania štatutárneho orgánu v mene obchodnej spoločnosti a obmedzením konateľského oprávnenia. Typickým prípadom obmedzenia konateľských oprávnení je prípad, pokiaľ štatutárny orgán koná v mene právnickej osoby, napr. na základe predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia (viď Patakyová a kol.:Obchodný zákonník, Veľké Komentáre, C. H. Beck, 2022, str. 651). Z platnej zákonnej úpravy vyplýva, že obmedzenie konateľského oprávnenia je vzťahom vo vnútri spoločnosti medzi spoločnosťou a konateľom, pričom takéto obmedzenie nie je vo vzťahu k tretím osobám účinné. Znamená to, že aj keby došlo k porušeniu obmedzenia konateľského oprávnenia (neúčinného voči tretím osobám), zakladá to vnútorný vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom. Ako vyplýva z právnej úpravy v zmysle § 133 ods. 3 ObZ obmedziť konateľské oprávnenie môže len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie.
29. Žalobca sa voči žalovanému domáhal nariadenia neodkladného opatrenia takým spôsobom, v dôsledku ktorého by akékoľvek nakladanie s finančnými prostriedkami na účte žalovaného (ktoré je nepochybne nevyhnutné pre podnikateľskú činnosť žalovaného ako právnickej osoby), akékoľvek nakladanie s motorovými vozidlami a akékoľvek nakladanie so zásobami bolo viazané na predchádzajúci písomný súhlas žalobcu. Okresný súd v bode 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že dôsledkom navrhovaného neodkladného opatrenia by bolo úplné obmedzenie akejkoľvek samostatnej činnosti konateľa žalovaného, a tým aj jeho podnikateľskej činnosti, ku ktorej je potrebné nakladanie s finančnými prostriedkami ako aj so skladovými zásobami. Odvolací súd udáva, že obmedzenie konateľského oprávnenia žalobcom navrhovaným neodkladným opatrením sa síce netýka obmedzenia konateľského oprávnenia zostávajúceho konateľa v celom rozsahu jeho oprávnení, avšak týka sa obmedzení pri nakladaní s vymedzeným majetkom podľa návrhu (finančné prostriedky na účte, motorové vozidlá a zásoby). Okresný súd správne posúdil, že nakladanie s finančnými prostriedkami ako aj so skladovými zásobami je nevyhnutné pre vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovaného. Hoci teda nejde o „úplné“ obmedzenie akejkoľvek samostatnej činnosti konateľa žalovaného a teda podnikateľskej činnosti žalovaného, avšak v rozsahu žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia sa nepochybne jedná o obmedzenie konateľského oprávnenia zostávajúceho konateľa žalovaného, ktorý koná v mene žalovaného samostatne a teda v tomto rozsahu aj podnikateľskej činnosti žalovaného, a to pri nakladaní s majetkom žalovaného, ktorý je nevyhnutný na samotný výkon činnosti žalovaného.
30. Podstata navrhovaného neodkladného opatrenia spočíva v tom, že pri uvedenom druhu majetku, a tam uvedeného spôsobu nakladania s ním, sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas žalobcu. Takto navrhované neodkladné opatrenie predstavuje jednoznačné obmedzenie konateľského oprávnenia zostávajúceho konateľa (bez ohľadu na spornosť odvolania žalobcu z funkcie konateľa žalovaného). Ako už bolo uvedené, obmedziť konateľské oprávnenie (úplne, čiastočne, vo vzťahu k určitému druhu majetku alebo určitým spôsobom nakladania) môže len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, nie však súd. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/96/2022 zverejnené v časopise Zo súdnej praxe 2002, č. 4 podľa ktorého: „Súd nemôže predbežným opatrením zakázať konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným podať návrh na zápis zmeny zapisovaných údajov registrovému súdu. Uloženie zákazu žalovanému ako konateľovi spoločnosti podať návrh na zápis prevodu obchodného podielu do obchodného registra by znamenalo obmedzenie konateľského oprávnenia jediného štatutárneho orgánu spoločnosti. Konateľ je pritom zo
zákona oprávnený na všetky úkony týkajúce sa činnosti spoločnosti a podľa § 133 ods. 3 ObZ obmedziť jeho konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), a to bez účinnosti voči tretím osobám.“
31. Hoci sa žalobca domáhal neodkladného opatrenia voči žalovanému ako právnickej osobe, avšak vzhľadom na povahu navrhovaného neodkladného opatrenia, keď na konkrétne nakladanie s konkrétne vymedzeným majetkom navrhoval predchádzajúci písomný súhlas žalobcu, jedná sa jednoznačne o také neodkladné opatrenie, ktoré v prípade jeho nariadenia obmedzuje konateľské oprávnenie zostávajúceho jediného konateľa Ing. Jaroslava Hubáčeka. Na takéto obmedzenie konateľského oprávnenia však súd oprávnený nie je, ako to vyplýva zo zákonnej úpravy (§ 133 ods. 3, prvá veta ObZ) a aj z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Keďže konanie konateľa je priamo konaním žalovaného ako právnickej osoby, potom nedovolené obmedzenie konateľského oprávnenia zostávajúceho jediného konateľa podľa navrhovaného neodkladného opatrenia neprimeraným spôsobom zasahuje do právneho postavenia žalovaného, ako správne uviedol okresný súd.
32. Je potrebné pripomenúť, ako to správne uviedol aj okresný súd, že aj v čase pred žalobcom tvrdeným porušením jeho práv pri odvolaní z funkcie konateľa žalovaného, t. j. do 21.03.2023, žalovaný mal dvoch konateľov (jedným z nich bol žalobca), ktorí obidvaja konali samostatne. Teda ani do času žalobcom tvrdeného neplatného odvolania z funkcie konateľa spôsob konania v mene žalovaného nebol viazaný na spoločné podpisovanie žalobcu a ďalšieho konateľa. Vyhovením navrhovanému neodkladnému opatreniu by žalobca nadobudol také oprávnenie (schvaľovanie úkonov a činností druhého konateľa pri konkrétnom majetku a žalobcom vymedzenom spôsobe nakladania s ním), ktoré nemal ani v čase pred rozhodnutím valného zhromaždenia o jeho odvolaní z funkcie konateľa, ktorého neplatnosť je predmetom žaloby vo veci samej.
33. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že vyhovením neodkladnému opatreniu by žalobca nadobudol rozhodujúce postavenie na riadení a kontrole žalovaného, keď bez nakladania s finančnými prostriedkami a so zásobami nie je možný riadny výkon podnikania. Odvolací súd teda opakuje, že takéto oprávnenie pri konkrétnom majetku a nakladaní s ním podľa navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca nemal ani pred tvrdeným porušením jeho práv pri odvolaní z funkcie konateľa. Povaha navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorého dôsledkom by bolo priznanie práv žalobcovi vo väčšom rozsahu, ako ich mal pred odvolaním z funkcie konateľa a ktorého dôsledkom by bolo nadobudnutie rozhodujúceho postavenia na riadení a kontrole žalovaného (pri vymedzenom nakladaní s určeným majetkom), a to zákonom nedovoleným spôsobom obmedzujúcim samostatné konateľské oprávnenie zostávajúceho jediného konateľa, je v rozpore so zásadou primeranosti neodkladného opatrenia, a to aj vo vzťahu k ochrane majetkového práva žalobcu, t. j. ochrany práva na podiel na zisku z dôvodu žalobcom tvrdených úkonov ohrozujúcich ekonomickú a finančnú situáciu žalovaného.
34. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že navrhované neodkladné opatrenie je závislé od žalobcu, t.j. od jeho subjektívneho posúdenia a zhodnotenia úkonov, činnosti a postupov druhého konateľa, ktorý má samostatné konateľské oprávnenie. Ako už bolo uvedené, z dôvodu, že ani pred žalobcom tvrdeným neplatným odvolaním z funkcie konateľa takéto právo kontroly žalobca nemal a nemá ho ani z titulu jeho postavenia minoritného spoločníka, je preto žalobcom navrhované neodkladné opatrenie neprimerané voči žalovanému ako aj voči v jeho mene konajúcemu zostávajúcemu konateľovi žalovaného, ktorý má samostatné konateľské oprávnenie a ktorého obmedzenie konateľského oprávnenia nespadá do právomoci súdu. Berúc do úvahy majetkové postavenie žalobcu (30 % obchodný podiel spoločníka) a zohľadňujúc nadobudnutie rozhodujúceho postavenia žalobcom na riadení spoločnosti pri nakladaní s konkrétnym majetkom v prípade vyhovenia neodkladnému opatreniu, ktoré oprávnenia žalobca nemal ani pred jeho odvolaním z funkcie konateľa, zo zdôraznením, že vyhovením navrhovanému neodkladnému opatreniu by došlo k nedovolenému obmedzeniu konateľského oprávnenia súdom, je podľa odvolacieho súdu žalobcom navrhované neodkladné opatrenie neprimerané vo vzťahu k ochrane majetkového práva žalobcu, t. j. jeho práva na podiel na zisku, a to napriek jeho tvrdeniu o takých postupoch zo strany žalovaného a v jeho mene konajúceho zostávajúceho konateľa, ktoré podľa žalobcu ohrozujú finančnú a ekonomickú stabilitu žalovaného a teda aj prípadný podiel žalobcu na zisku žalovaného.
35. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru o nesplnení predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu jeho neprimeranosti na základe žalobcom formulovaného návrhu na jeho nariadenie.
36. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že ním popísaný nezodpovedný postup žalovaného môže viesť k jeho platobnej neschopnosti, čím stratí význam žaloba vo veci samej (určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia), toto tvrdenie nie je spôsobilé na zmenu správneho záveru okresného súdu o neprimeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
37. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
38. Odvolací súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom k tomu, že bola podaná žaloba vo veci samej. V rozhodnutí vo veci samej sa okresný súd vysporiada aj s trovami konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania o odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia .
39. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).