Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/118/2024

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa: FINIŠ s.r.o., so sídlom F. Urbánka 797/14, Púchov 020 01, IČO: 47 182 857, proti odporcovi: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E. F. E. G., o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.05.2024 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1.1 Dňa 27.05.2024 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd rozhodol o povinnosti zdržať sa konania v mene spoločnosti FINIŠ s.r.0., so sídlom F. Urbánka 797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47 182 857, a to najmä konania pred orgánmi štátnej správy a územnej a záujmovej samosprávy, konania vo vzťahu k tretím osobám, ktorým by došlo najmä k scudzeniu, alebo zaťaženiu akéhokoľvek hnuteľného i nehnuteľného majetku spoločnosti, k vzniku záväzkov spoločnosti, k uznaniu záväzkov spoločnosti, k postúpeniu alebo započítaniu pohľadávok spoločnosti, k zmene v osobe veriteľov spoločnosti, k prevod u podniku alebo jeho časti, alebo k splnomocneniu tretej osoby na vykonanie akýchkoľvek úkonov v mene spoločnosti, ako aj úkonov s tým spojených alebo súvisiacich.

1.2 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou založenou podľa slovenského práva, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri C. H. I., oddiel Sro, vložka č. 28477/R. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, spoločníkmi a zároveň konateľmi navrhovateľa sú fyzické osoby, a to: A. J., bytom E. XX, XXX XX a odporkyňa - A. B. C., bytom D. X, XXX XX E. F. E. G., pričom výška vkladu každého spoločníka je 2 500,00 EUR, a tak sú spoločníci vo svojich právach a povinnostiach rovnocenní. Konateľ a spoločník A. J. do spoločnosti vstúpil v auguste roku 2021 s tým, že navrhovateľ zo zdrojov spoločníkov vybuduje pri Priehrade mládeže v Nimnici, okres Púchov, prevádzku bufetu (baru), ktorú bude následne navrhovateľ prevádzkovať. Tak sa aj stalo a v lete roku 2022 bola dokončená budova obchodu a služieb, ktorá bola C. K. L., katastrálnym odborom pre okres Púchov, obec E., katastrálne územie E. zapísaná v prospech navrhovateľa ako jeho výlučné vlastníctvo na LV č. XXXX pod súpisným číslom XXX ako „budova obchodu a služieb", ktorá je postavená na parcele registra „C" č. XXX (ďalej aj len „budova č. XXX"). Následne začal navrhovateľ s prevádzkou bufetu, pričom v tejto budove organizoval aj rôzne podujatia a rodinné oslavy. Budova č. súp. XXX tak bola jediným významnejším majetkom navrhovateľa a jediným zdrojom jeho príjmov, kedle žiadnu inú činnosť navrhovateľ nevykonával. Odporkyňa A. B. C. ako druhý konateľ a spoločník navrhovateľa sa o prevádzku bufetu/baru v zásade nezaujímala a na prevádzku nechodila. O to väčšie bolo prekvapenie navrhovateľa, keď' z výpisu listu vlastníctva č. XXXX zistil, že v januári 2024 uzatvorila odporkyňa ako konateľka za navrhovateľa so spoločnosťou river house s.r.o., so sídlom J. Matušku 767/23, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 55 911 021 (ďalej aj len „kupujúci") kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedla vlastnícke právo k budove č. XXX z navrhovateľa na kupujúceho.

Kúpna cena mala byť určená znaleckým posudkom a mala byť dohodnutá na sumu 90 800,00 EUR. Uvedené odporkyňa učinila v mene navrhovateľa bez vedomia druhého spoločníka a konateľa, ktorého o svojom úmysle nijakým spôsobom neinformovala, a to napriek skutočnosti, že tento sa staral o prevádzku bufetu/baru a zabezpečoval jej denný chod. Z výpisu z obchodného registra kupujúceho naviac navrhovateľ zistil, že sa v prípade kupujúceho jedná o novozaloženú spoločnosť zapísaná do OR dňa 02.12.2023), bez obchodnej histórie a overiteľného fungovania. Z týchto skutočností nadobudol navrhovateľ pocit, že sa v danom prípade jedná o pochybné konanie v rozpore so záujmami spoločnosti, keďže prevádzkovanie bufetu/baru v budove č. 323 bolo jediným zdrojom príjmov spoločnosti a táto budova jej jediným významným majetkom. Podozrenie navrhovateľa sa potvrdilo keď' zistil, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 19.01.2024 nebola zo strany kupujúceho uhradená spôsobom a v čase, ako bolo v tejto zmluve dohodnuté. V čl. 111. bode 1. kúpnej zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že kúpna cena za predmet kúpy vo výške 90 800,00 EUR bude uhradená na účet navrhovateľa najneskôr v lehote do 30 dni odo dňa povolenia vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bol C. K. L., katastrálnym odborom povolený pod V 116/2024 dňa 29.01.2024. Lehota na zaplatenie kúpnej ceny tak uplynula dňa 28.02.2024 a v tejto lehote k úhrade kúpnej ceny na účet spoločnosti nedošlo, čo druhý konateľ navrhovateľa preveroval vo všetkých bankách, kde mal navrhovateľ vedené svoje účty. K úhrade kúpnej ceny nedošlo ani v dodatočnej lehote 7 dní. S ohľadom na túto skutočnosť vypracoval druhý konateľ spoločnosti v mene navrhovateľa dňa 07.03.2024 odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré obratom zaslal na adresu kupujúceho. Odstúpenie od zmluvy bolo kupujúcemu odoslané dňa 07.03.2024 prostredníctvom Slovenskej pošty, a s., pričom pre nezastihnutie adresáta bola zásielka dňa 08.03.2024 uložená na pošte Bánovce nad Bebravou. Týmto dňom sa odstúpenie od zmluvy dostalo do dispozičnej sféry kupujúceho. Z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote bolo následne odstúpenie od zmluvy vrátené navrhovateľovi ako odosielateľovi, a to dňa 02.04.2024.Doručením odstúpenia od zmluvy kupujúcemu sa s poukazom na zákona č. 40/ 1964 Zb. kúpna zmluva od začiatku zrušila, čím sa obnovilo vlastnícke právo navrhovateľa k budove č. 323, a to v celom rozsahu. S ohľadom na túto skutočnosť podal dňa 03.04.2024 navrhovateľ elektronicky na C. K. L., katastrálny odbor (ďalej aj len „kataster") návrh na vykonanie záznamu, ktorým by tento úrad opätovne zapísal navrhovateľa ako vlastníka budovy č. 323. Kataster začal konanie o zázname pod Z 577/2024 a na list vlastníctva č. XXXX zapísal plombu na základe tzv. „inej listiny". Kataster následne listom zo dňa 25.04.2024 vyzval kupujúceho, aby sa v lehote 30 dní vyjadril či uznáva platnosť odstúpenia od zmluvy navrhovateľa a v prípade, že platnosť odstúpenia od zmluvy neuznáva, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podal žalobu na súd a podanie žaloby preukázal katastru. Druhý konateľ navrhovateľa A. J. sa od apríla 2024 pokúšal spojiť s odporkyňou a zistiť od nej, čo sa stalo a z akého dôvodu bol majetok navrhovateľa predaný bez jeho vedomia a poza jeho chrbát, a to spoločnosti bez obchodnej histórie. Odporkyňa však na jeho správ/ a telefonáty neodpovedala. Rovnako sa A. J. pokúsil od účtovníčky získať účtovné podklady navrhovateľa, ktoré by mu ozrejmili stav pohľadávok a záväzkov spoločnosti, údaje o jej majetku, ako aj ďalšie údaje potrebné pre pochopenie toho, čo sa stalo. Účtovníčka spoločnosti mu však len uviedla, že všetky podklady odovzdala odporkyni a že už žiadnymi nedisponuje. Uvedené uviedla napriek tomu, že ju A. J. o predloženie podkladov požiadal už mesiac vopred. Konateľovi A. J. bol zároveň zrušený prístup do pokladničného systému navrhovateľa, a to napriek tomu, že prevádza v budove č. 323 naďalej beží. Dňa 21.05.2024 navrhovateľ prostredníctvom konateľa A. J. nahliadnutím do katastrálneho spisu zistil, že v rovnaký deň bolo katastru doručené podanie navrhovateľa označené ako „Späťvzatie žiadosti o vykonanie zmeny záznamu listinou - oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy" zo dňa 19.05.2024, ktoré vypracovala za navrhovateľa odporkyňa a v ktorom katastru uviedla, že „odstúpenie, ktoré malo byť doručované spoločnosti river house s.r.0., nie je platné, nakoľko neexistuje žiadna skutočnosť, na základe ktorej by vzniklo právo na odstúpenie od uvedenej kúpnej zmluvy" a keďže „neexistuje spor o platnosť/neplatnosť odstúpenia nakoľko obaja účastníci záznamového konania

- spoločnosť FINIŠ s.r.o. a spoločnosť river house s.r.o. považujú odstúpenie za neplatné a zároveň sa zhodujú v tom, že vlastnícke právo patrí river house s. r. 0." Na základe uvedeného požiadala kataster o zastavenie záznamového konania Z 577/24 a výmaz zápisu plomby na liste vlastníctva. K podaniu priložila vyjadrenie kupujúceho z rovnakého dňa, v ktorom tento uviedol, že neuznáva platnosť odstúpenia od zmluvy, a to z dôvodu, že toto nebolo kupujúcemu doručené a neexistuje ani žiadny zákonný alebo zmluvný dôvod, na základe ktorého by vzniklo navrhovateľovi právo na odstúpenie od zmluvy. Z uvedeného podania zo dňa 19.05.2024 vypracovaného a podpísaného odporkyňou, ako aj z ostatných uvedených okolností prípadu je navrhovateľovi zrejmé, že odporkyňa ako jeho konateľka viac nekoná v jeho záujme, ale v záujme spoločnosti river house s.r.o., prípadne iných subjektov, keď' zobrala späť návrh na vykonanie záznamu, a to bez toho, aby bola navrhovateľovi vyplatená

dohodnutá kúpna cena. Podaniami zo dňa 19.05.2024 (či už navrhovateľa, alebo kupujúceho) bolo totiž jednoznačne možné jednoducho preukázať katastru uhradenie kúpnej ceny a nedôvodnosť odstúpenia od zmluvy, a to napr. výpisom z účtu, potvrdením banky o úhrade a pod. Tak odporkyňa, ako aj kupujúci sa však vo svojich podaniach výslovne vyhli tvrdeniam , že došlo k úhrade kúpnej ceny a naopak , uviedli iba že „právo na odstúpenie od zmluvy nevzniklo". Aktuálna situácia navrhovateľa je tak taká, že nie je ani zapísaný ako vlastník budovy č. 323, ani mu neboli za jej prevod vyplatené peniaze a odporkyňa ako jeho konateľka robí kroky smerujúce k zachovaniu tohto, pre navrhovateľa jednoznačne nevýhodného, stavu. Do úvahy by z pohľadu navrhovateľa a druhého spoločníka prichádzalo odvolanie odporkyne ako konateľky na valnom zhromaždení spoločnosti. Keďže sú však obchodné podiely A. J. a odporkyne rovnaké, sú rovnaké aj ich hlasovacie práva. Vzhľadom na túto skutočnosť je odporkyňa ako konateľka v podstate neodvolateľná, keďže nie je predpoklad, že by sama hlasovala za svoje odvolanie na valnom zhromaždení. Navrhovateľovi tak zostáva jediná cesta, ako zamedziť páchaniu ďalších škôd odporkyňou, a to je súdne konanie. Odpredaj v zásade jediného hodnotnejšieho majetku spoločnosti navrhovateľa, ktorým bola budova č. XXX, je jednoznačne zásadným rozhodnutím o obchodnom vedení spoločnosti, na ktore sa podľa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že prevádzkovanie bufetu/baru v danej budove bolo jediným zdrojom príjmov navrhovateľa. Druhý konateľ navrhovateľa A. J. však na odpredaj tejto budovy nedal súhlas a odporkyňa tak konala v rozpore so zákonom, keď' budovu č. XXX odpredala kupujúcemu bez súhlasu a vedomia druhého konateľa a spoločníka, a to spoločnosti, ktorá vznikla iba cca mesiac a pol pred podpisom kúpnej zmluvy. Odporkyňa naviac naďalej koná v rozpore so záujmami navrhovateľa, keď sa snažila v mene spoločnosti vziať späť návrh na vykonanie záznamu o opätovnom nadobudnutí vlastníckeho práva k budove č. XXX navrhovateľom. Jej ďalšie konanie za navrhovateľa tak ohrozuje jeho záujmy, ako aj záujmy ďalšieho spoločníka spoločnosti A. J. a má potenciál spôsobiť spoločnosti navrhovateľa ďalšiu škodu. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia a dočasnej úpravy pomerov je tak daná existenciou dôvodnej obavy, že konaním odporkyne dôjde ešte k ďalšiemu zníženiu majetku spoločnosti, pričom reálne hrozí, že spoločnosť nebude môcť dlhodobo uhrádzať svoje záväzky voči štátnym orgánom a súkromno-právnym organizáciám. Z doterajšieho konania odporkyne vyplýva ohrozenie podnikateľskej činnosti spoločnosti navrhovateľa, preto je namieste nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd nijakým spôsobom nemôže negatívne zasiahnuť do práv, či iných oprávnených záujmov odporkyne a navrhovateľovi môže priniesť ochranu pred neoprávneným znižovaním majetku spoločnosti, ku ktorému dochádza konaním odporkyne. Bezprostredne hroziaca ujma či potreba úpravy pomerov spočíva predovšetkým v zmene ekonomických pomerov v spoločnosti zapríčinených konaním odporkyne. 2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil navrhovateľ listinné dôkazy a to: čestné vyhlásenie A. J. z 27.05.2024, výpis z Obchodného registra na spoločnosť FINIŠ s.r.o., výpis z internetovej stránky navrhovateľa, kúpna zmluva z19.01.2024, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres L., obec E., katastrálne územie E., výpis z Obchodného registra na spoločnosť river house s.r.o., odstúpenie od zmluvy z 07.03.2024, výpis o doručovaní zásielky, epotvrdenka, návrh na vykonanie záznamu z 03.04.2024, výzva na vyjadrenie z 25.04.2024, emailová komunikácia, výpis odchádzjaúich hovorov, späťvzatie žiadosti o vykonanie zmeny záznamovou listinou z 19.05.2024, vyjadrenie z 19.05.2024, výpis z Asseco Bluegastro.

3. Súd pred vydaním rozhodnutia sa oboznámil s aktuálnymi výpismi listu vlastníctva predloženými žalobcom a to v deň rozhodnutia výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres L., obec E., katastrálne územie E. a výpisom z obchodného registra na navrhovateľa.

4.1 Podľa () pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4.2 Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4.3 Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

4.4 Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

4.5 Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

4.6 Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

4.7 Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

4.8 Podľa štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

4.9 Podľa konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

4.10 Podľa obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

4.11 Podľa konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

4.12 Podľa na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

5.1 Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Ďalej platí, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že ho odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu). Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý. To však iba v prípade, že ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne), alebo ho zamietnuť je možné iba po tom, čo súd návrh neodmietol ( ) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné (alebo nie je) bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.2 Vychádzajúc zo zákonnej úpravy základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenie exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp

subsidiarity). Ak súd zistí, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa čo i len jeden predpoklad, návrh bez ďalšieho zamietne.

6. Uvedeným neodkladným opatrením sa jeho navrhovateľ, domáha aby súd uložil odporcovi, druhej konateľke navrhovateľa, aby sa zdržal akéhokoľvek konania v mene spoločnosti navrhovateľa, pričom ďalej špecifikoval navrhovateľ čoho sa má najmä (teda nielen toho) odporca zdržať. Uvedeným neodkladným opatrením sa navrhovateľ v podstate domáha obmedzenia konateľských oprávnení jedného z konateľov spoločnosti.

7. K jednotlivým podmienkam na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že pokiaľ ide o osvedčenie právneho vzťahu medzi stranami a osvedčenie dôvodnosti a trvaniu nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana neodkladným opatrením, navrhovateľ tvrdil existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom na základe toho, že navrhovateľ je spoločnosťou s ručením obmedzením a odporca je jedným z jeho konateľov. Uvedená skutočnosť je navrhovateľom osvedčená na základe predloženého výpisu z Obchodného registra, ako aj zabezpečeného aktuálneho, v deň rozhodnutia súdu, úradnou činnosťou súdu. Právne vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu spoločnosti a spoločnosťou sú v zmysle písmeno a) obchodnoprávnymi vzťahmi a vyplývajú z nich pre obe strany vzájomné práva a povinnosti, ktoré sa riadia predovšetkým príslušnou spoločenskou zmluvou a . Nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana je ochrana majetku spoločnosti (navrhovateľa) pred jeho prevodom v rozpore s vedením spoločnosti, obchodnou stratégiou spoločnosti a proti záujmom spoločnosti. Ochrana majetku tak ako to uvádza navrhovateľ je vskutku legitímny dôvod v rámci odôvodnenia nariadenia neodkladného opatrenia avšak tu súd musí poukázať na skutočnosť, že vôľa spoločnosti je kreovaná ako v rámci rozhodovania na valnom zhromaždení, spoločníkmi spoločnosti, kde je nastavené smerovanie, zameranie spoločnosti a je zároveň kreovaná a vykonávaná konateľmi spoločnosti, v rámci obchodného vedenia. Pôsobnosť konateľov ako štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným je možné rozdeliť na tri základné skupiny: všeobecné oprávnenie konať v mene spoločnosti - t. j. že konatelia sú oprávnení robiť právne úkony spoločnosti voči tretím osobám. Táto pôsobnosť nemôže byť konateľmi spoločnosti delegovaná na iný orgán spoločnosti ani konateľom odňatá, a to ani na základe , ktorý oprávňuje valné zhromaždenie dočasne alebo dlhodobo vyhradiť si rozhodovanie vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti; obchodné vedenie podľa - rozsah a obsah tejto pôsobnosti môže byť modifikovaný v prospech valného zhromaždenia, resp. dozornej rady spoločenskou zmluvou, resp. stanovami spoločnosti, pričom konkrétna náplň činností, ktoré sú súčasťou obchodného vedenia, závisí od veľkosti, vnútornej štruktúry a organizácie danej spoločnosti a výkon korporátnych oprávnení a povinností súvisiacich s chodom spoločnosti, a to najmä vo vzťahu k jej spoločníkom, napríklad zvolanie valného zhromaždenia. Odlišne od zákonného spôsobu konania konateľov spoločnosti, ktorí konajú neobmedzene t. zn. vo vzťahu k všetkým úkonom týkajúcich sa spoločnosti bez potreby nejakého súhlasu kohokoľvek, je možné toto konanie v zmysle obmedziť, avšak s tým, že toto nemá účinky voči tretím osobám (vychádzajúc z ). Uvedené znamená, že spoločnosť zaväzujú také úkony konateľov, ktoré boli urobené v rozpore s internými pravidlami, v takomto prípade je však spoločnosť oprávnená uplatniť svoje práva voči konateľom, ktorí porušili svoje povinnosti a konali v rozpore s ustanoveniami príslušnej spoločenskej zmluvy teda prekročili rozsah svojho konateľského oprávnenia. V praxi sú obmedzenia konateľov najčastejšie formulované práve vo vzťahu k prevodu nehnuteľností a to v povinnosti vyžiadať si predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia. Ak však nebolo zakotvené v spoločenskej zmluve obmedzenie nakladania s majetkom spoločnosti tak, že pri disponovaní s majetkom nad určitú hodnotu si konateľ musí vyžiadať súhlas valného zhromaždenia, môže konateľ s majetkom spoločnosti v podstate voľne disponovať. Navrhovateľ tvrdil v návrhu potrebu súhlasu väčšiny konateľov, pričom relevantnosť tohto tvrdenia súd v spore preukázanú nemal. Navrhovateľ neosvedčil, že by v rámci spoločenskej zmluvy spoločnosti bolo niekde zakotvená povinnosť odporcu ako konateľa, pred prevodom majetku spoločnosti vyžiadať si súhlas aj druhého konateľa. Naopak z výpisu z Obchodného registra predloženého aj samotným navrhovateľom vyplýva, že v mene spoločnosti koná konateľ samostatne. Za spoločnosť podpisuje tak, že k vytlačenému alebo k vyznačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis. Preto v uvedenom prípade treba vychádzať z a , podľa ktorých konateľ rozhoduje o obchodnom vedení spoločnosti a zároveň je oprávnený konať v mene spoločnosti voči tretím osobám a svojím konaním

preto argumentácia navrhovateľa zhrnúca v odseku 19 návrhu a odôvodnenie dôvodnosti nároku práve z dôvodu konania odporcu v rozpore so zákonom bez súhlasu druhého konateľa, nie je dôvodná. 8. Možný vznik škody spoločnosti a konanie v rozpore so záujmami spoločnosti (ako nároky, ktorým sa má poskytnúť ochrana) súd tiež na základe predložených listinných dôkazov za dostatočne osvedčené nemal. Navrhovateľ síce tvrdil konanie v rozpore so záujmami spoločnosti predajom predmetnej nehnuteľnosti avšak samotnú nejakú konkrétnu škodu, ktorá mu tým vznikla, za situácie, že kúpna cena bola aj na základe vyjadrenia navrhovateľa určená na základe znaleckého posudku, neosvedčil (teda že by došlo k predaju nehnuteľnosti spoločnosti pod trhovú hodnotu a tým k poškodeniu spoločnosti). Netvrdil ani ukončenie výkonu podnikateľskej činnosti v uvedenej budove, ktorá bola prevedená na základe konanie konateľa na iný subjekt, naopak podľa vyjadrenia navrhovateľa, prevádzka v budove naďalej beží. Tvrdil, že druhému konateľovi a spoločníkovi bol znemožnený prístup do pokladničného systému navrhovateľa, nebolo mu umožnené oboznámiť sa s účtovníctvom spoločnosti, avšak uvedené sú oprávnenie, ktoré sa týkajú iného oprávneného subjektu, spoločníka a konateľa spoločnosti, nie navrhovateľa. Zhrnúc preto tvrdenia navrhovateľa o možnej škode v súvislosti s konaním odporcu a tým aj osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením súd tento osvedčený nemal. 9. Rovnako súd nepovažoval za splnenú ani podmienku osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov a ohrozenia výkonu exekúcie. V uvedenom prípade navrhovateľ odôvodňoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia možnosťou ďalšiemu zníženiu majetku spoločnosti, pričom tvrdil, že reálne hrozí, že spoločnosť nebude môcť dlhodobo uhrádzať svoje záväzky. Na základe tvrdenia navrhovateľa a predložených listinných dôkazov súd nepovažuje za osvedčenú ani podmienku neodkladnej úpravy pomerov. Spor medzi konateľmi sám o sebe nie je dôvodom na obmedzenie konania jedného z nich. Ak by súd vyhovel návrhu, ktorý by podali teoreticky obaja konatelia vzájomne proti sebe, spoločnosť by sa dostala to pätovej situácie, a nemohol by nikto za ňu konať. V prípade ak konateľ spoločnosti koná v rozpore so záujmami spoločnosti, spoločnosť môže si voči nemu uplatňovať nároky v súlade so zákonom (napríklad ). Možnosť zníženia majetku spoločnosti je len predpokladaná možnosť zo strany navrhovateľa, bez osvedčenia akýchkoľvek úkonov, ktoré by sa odporca v uvedenom prípade chystal uskutočniť. Spoločnosť má dvoch konateľov, pričom každý z nich je rovnako zodpovedný za vedenie účtovníctva a hospodárenie spoločnosti teda aj včasné uhrádzanie záväzkov spoločnosti, preto argumentácia navrhovateľa v tejto časti nie je spôsobilá na osvedčenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. K ďalším podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia súd poukazuje na výrazný nepomer a tým nesplnenie podmienky proporcionality vo vzťahu k samotnému petitu návrhu. Súd má za to, že navrhované neodkladné opatrenie by obmedzilo odporcu neprimeraným spôsobom, čím nie je splnená ani ďalšia z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak by súd vyhovel nariadeniu neodkladného opatrenia a odporcovi by de facto zakázal konať v mene spoločnosti, jediným konateľom spoločnosti by sa stal druhý konateľ. Uvedené nie je možné považovať za primerané vo vzťahu k obmedzeniu druhého konateľa, ktorý má rovnaké oprávnenie konať za spoločnosť. V rámci predmetnej spoločnosti navrhovateľa konajú dvaja konatelia, ktorí konajú samostatne a majú rovnaké práva a povinnosti. Samotné obmedzenie konateľské oprávnenia tak ako to navrhuje navrhovateľ je rovnako v rozpore s možnosťami, ktoré súd má. Súd v tomto smere poukazuje aj na právny názor vyjadrený v uznesení Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 08.08.2023 v zmysle ktorého (odsek 29 a 30), kde bolo navrhované obmedzenie konateľských oprávnení iba v určitej časti (nakladanie s finančnými prostriedkami, zásobami), kde odvolací súd uviedol, že „obmedzenie konateľského oprávnenia žalobcom navrhovaným neodkladným opatrením sa síce netýka obmedzenia konateľského oprávnenia zostávajúceho konateľa v celom rozsahu jeho oprávnení, avšak týka sa obmedzení pri nakladaní s vymedzeným majetkom podľa návrhu (finančné prostriedky na účte, motorové vozidlá a zásoby). Okresný súd správne posúdil, že nakladanie s finančnými prostriedkami ako aj so skladovými zásobami je nevyhnutné pre vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovaného. Hoci teda nejde o „úplné“ obmedzenie akejkoľvek samostatnej činnosti konateľa žalovaného a teda podnikateľskej činnosti žalovaného, avšak v rozsahu žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia sa nepochybne jedná o obmedzenie konateľského oprávnenia zostávajúceho konateľa žalovaného, ktorý koná v mene žalovaného samostatne a teda v tomto rozsahu aj podnikateľskej činnosti žalovaného, a to pri nakladaní s majetkom žalovaného, ktorý je nevyhnutný na samotný výkon činnosti žalovaného. Podstata navrhovaného neodkladného opatrenia spočíva v tom, že pri uvedenom druhu majetku, a tam uvedeného spôsobu nakladania s ním, sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas žalobcu. Takto navrhované neodkladné opatrenie predstavuje jednoznačné obmedzenie konateľského oprávnenia zostávajúceho konateľa (bez ohľadu na spornosť odvolania žalobcu z funkcie konateľa žalovaného).

Ako už bolo uvedené, obmedziť konateľské oprávnenie (úplne, čiastočne, vo vzťahu k určitému druhu majetku alebo určitým spôsobom nakladania) môže len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, nie však súd. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zverejnené v časopise Zo súdnej praxe 2002, č. 4 podľa ktorého: „Súd nemôže predbežným opatrením zakázať konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným podať návrh na zápis zmeny zapisovaných údajov registrovému súdu. Uloženie zákazu žalovanému ako konateľovi spoločnosti podať návrh na zápis prevodu obchodného podielu do obchodného registra by znamenalo obmedzenie konateľského oprávnenia jediného štatutárneho orgánu spoločnosti. Konateľ je pritom zo zákona oprávnený na všetky úkony týkajúce sa činnosti spoločnosti a podľa obmedziť jeho konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), a to bez účinnosti voči tretím osobám.“ 11. Vychádzajúc preto aj z právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom, s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , súd nemôže neodkladné opatrenie s uvedeným výrokom ani keby mal splnené všetky ostatné podmienky nariadiť, nakoľko ide jednoznačne v uvedenom prípad o obmedzenie konateľských oprávnení, čo je v zmysle možné iba spoločenskou zmluvou alebo valným zhromaždením (nie však súdom) a aj to bez účinnosti voči tretím osobám. 12. K subsidiarite neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, súd uvádza že nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa . Zabezpečovacie opatrenie má v zmysle prednosť a preto pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh z uvedeného dôvodu zamietne. Splnenie uvedenej podmienky súd skúma vždy z úradnej povinnosti ako jeden z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku bude potrebné považovať za splnenú v prípade, ak vydanie zabezpečovacieho opatrenia je z povahy veci vylúčené (ak navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie, dlžník nie je vlastníkom práva alebo inej majetkovej hodnoty, ku ktorej by sa malo zriadiť záložné práva, efektívnosť zriadenia záložné práva, pluralita záložných veriteľov). V uvedenom prípade si navrhovateľ neuplatňuje právo na peňažné plnenie, preto už len z povahy veci je zabezpečovacie opatrenie vylúčené a uvedená podmienka by bola splnená, rovnako ako princíp efektívnosti, ktorý by bol nariadením z pohľadu navrhovateľa dosiahnutý. . 13. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ nesie bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu vo vzťahu k osvedčeniu všetkých rozhodných skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom neunesenie týchto bremien je potom nevyhnutne spojené s neúspechom v spore, tak ako to bolo v uvedenom prípade. Navrhovateľ podľa názoru súdu v uvedenom prípad neosvedčil splnenie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (v podstate neosvedčil väčšinu zákonných predpokladov) a v podstate navrhuje neodkladné opatrenie, ktoré v rozsahu ako to navrhuje ani nie je možné nariadiť, súd nevidel ani možnosť v uvedenom prípade úpravy navrhovaného petitu, vzhľadom k jeho obsahu a účelu celého návrhu neodkladného opatrenie (ktorým navrhovateľ jednoznačne chcel dosiahnuť obmedzenie konanie druhým konateľom) preto súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Banskej Bystrici.