Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17CoE-1-2023.pdf
PDF · 95.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kúbaniho16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, pod sp. zn. EX 2524/2009, v konaní o vymoženie 4.762,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 38Er/4088/2009-18 zo dňa 29.11.2022 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je uznesenie.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.11.2009 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia jeho pohľadávky, a to na základe exekučného titulu – Zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V, č.k. 1Zm 444/05-8 zo dňa 19.5.2005. Dňa 14.12.2009 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 25.1.2016 doručil súdny exekútor doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 22.1.2016. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, §243f ods.1,3,5,6 Exekučného poriadku a prijal záver, že lehota na doplnenie návrhu oprávneného začala plynúť deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.1.2016. Novelizované znenie Exekučného poriadku určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky. Zákonodarca sledoval touto novelou zvýšenú ochranu spotrebiteľa, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, či v danej veci bol alebo nebol hospodársky dôvod vydanej zmenky, spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania, preniesol na oprávneného. V zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný predložiť súdu do 22.1.2016 doplnenie návrhu, a to spolu s pripojenými listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. II. ÚS 774/2016-7, zo dňa 27.10.2016, podľa ktorého: „Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch
na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi.“ (podobne uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 8.11.2016 a č. k. III. ÚS 564/2016-12 zo dňa 13. 9. 2016). S prihliadnutím na uvedenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky súd prijal záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do 22.1.2016 priamo na súd, a nie na sídlo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, ktorý doplnenie návrhu potom postúpil súdu. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je kogentného charakteru a v prípade jeho nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Právnym následkom konania oprávneného, kedy doplnený návrh najskôr doručil do sídla exekútora, ktorý bol následne exekútorom postúpený na súd po lehote ustanovenej zákonom, je nutnosť konštatovania súdu o tom, že návrh na vykonanie exekúcie nebol doplnený v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, súd tak nemal inú možnosť ako exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastaviť. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že v zmysle § 233a Exekučného poriadku v spojení s § 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) v danom prípade sa jedná o tzv. „starú exekúciu“, nakoľko bola v zmysle § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcia zo zákona odložená, neuplynula tak rozhodná doba podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, a táto sa predlžuje v zmysle § 4 ods. 1 ZoUNEK. Z uvedeného dôvodu súd nepostupoval podľa ustanovení ZoUNEK a aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku. K poučeniu o opravných prostriedkoch uviedol, že z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Pri zastavení exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučný poriadok odvolanie (na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku) nepripúšťa, preto v zmysle § 355 ods.2 CSP platí, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné. (viď uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, sp. zn. 1CoE/164/2018). O trovách exekúcie si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému.
4. Oprávnený namietal nesprávne poučenie v rozhodnutí súdu, že proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Podľa § 355 ods. 2 CSP „Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.“ Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) v § 58 ods. 5 obsahuje osobitnú úpravu prípustnosti opravného prostriedku proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie: ,,Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.“. V zmysle citovaných ustanovení zákona s určitosťou vyplýva, že predmetné uznesenie nie je vyňaté spod výpočtu rozhodnutí, proti ktorým je prípustný opravný prostriedok, preto je nepochybné, že proti uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“. Oprávnený má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Dňa 22.1.2016 doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a to priamo súdnemu exekútorovi. Keďže lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je lehotou procesnou, vzhľadom na citované ustanovenie § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doplnené v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Súdny exekútor je orgánom oprávneným doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdu, ktorý bude rozhodovať o pokračovaní v exekúcii, na
základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Oprávnený má za to, že nesporne splnil zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v zákonom stanovenej lehote a súd mal preto na tento jeho úkon prihliadnuť, vec preskúmať a rozhodnúť podľa § 243f ods. 6 o pokračovaní v exekúcii alebo o zastavení exekúcie. Oprávnený má za to, že je zrejmé, že tak ako návrh na vykonanie exekúcie aj akékoľvek doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie sa podáva u súdneho exekútora, ktorý následne uvedené doručí súdu, ktorý na základe nich rozhodne o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok v § 243f Exekučného poriadku neurčuje explicitne, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie má byť doručené priamo exekučnému súdu. Nemožno preto splnenie povinnosti oprávneného doplniť v stanovenej lehote návrh tým, že doplnenie doručil súdnemu exekútorovi považovať za nesplnenie povinnosti oprávneného, ktoré by malo za následok neskoré podanie a preklúziu jeho práva doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku. Záver oprávneného možno podporiť aj tým, že v prípade ak by návrh na vykonanie exekúcie, na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou bol podaný napr. dňa 20.12. 2015, t.j. ešte pred účinnosťou § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (do 22.12.2015), návrh na vykonanie exekúcie by nemusel obsahovať opis vlastného vzťahu s povinným. Odo dňa 23.12. 2015 však už návrh na vykonanie exekúcie takýto opis obsahovať musí a oprávnený by bol povinný doplniť skôr podaný návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Toto doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie by mal oprávnený povinnosť podať u súdneho exekútora, hoci o návrhu na vykonanie exekúcie a jeho doplnení rozhoduje exekučný súd pričom buď vydá poverenie na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie zamietne. Je pomerne nelogické, aby v prípade pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie už výlučne exekučnému súdu, hoci v oboch prípadoch rozhoduje o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie a jeho dôsledkoch na exekučné konanie exekučný súd. Argumentácia súdu, tým, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie malo byť doručené priamo súdu pretože o pokračovaní v exekúcii rozhoduje súd neobstojí nielen vzhľadom na vyššie uvedené ale aj z toho dôvodu, že aj v iných prípadoch, kedy v exekučnom konaní rozhoduje súd o podaní účastníka konania, doručujú účastníci konania svoje podania súdnemu exekútorovi, napr. oznámenie o zmene účastníkov na strane povinného, späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie a pod. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu obmedziť oprávneného ako účastníka konania na jeho právach jednoznačným určením orgánu, ktorému má byť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené, aby boli zachované jeho 5 účinky, potom by túto skutočnosť explicitne v zákone uviedol, tak ako tomu je v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. V opačnom prípade by v zmysle výkladu § 243f Exekučného poriadku súdom došlo k nedôvodnému a neprimeranému zásahu do práv účastníka exekučného konania, ktorý oprávnený nemohol ani predpokladať, keďže zákon NR SR č. 438/2015 Z.z. ani dôvodová správa k uvedenému zákonu neurčujú, komu má byť v stanovenej lehote podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Ak právna úprava neurčila, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie sa podáva na súd, potom je zákonným postup oprávneného, ktorý návrh dopĺňal podaním tam, kde podal aj návrh na vykonanie exekúcie. Ak zákon neurčuje presne obsah povinnosti, potom tento obsah nemožno doplňovať úvahou mimo zákona.
5. Vyjadrenia k odvolaniu podané neboli.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. V posudzovanom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 7.12.2009. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 7.12.2009 na návrh oprávneného podaný súdnemu exekútorovi, ktorým oprávneným žiada o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.5.2005 č.k. 1Zm 444/05-8, právoplatný dňa 11.6.2005 a vykonateľný dňa 23.6.2005, v spojená s opravným uznesením zo dňa 16.8.2007 č.k. 1Zm 444/2005-16. Súd prvej inštancie dňa 11.1.2010 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, ktorý dňa 25.1.2016 doručil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
15. Podľa § 243f ods.5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
16. Oprávnený namietal, že svoju povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku si splnil. Odvolací súd túto námietku oprávneného považuje za nedôvodnú, nakoľko z predloženého exekučného spisu je zrejmé, že podanie oprávneného označené ako doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 243j ods. 1 Exekučného poriadku nebolo v zákonnej lehote doručené súdu, ale bolo doručené len súdnemu exekútorovi, ktorý to následne postúpil súdu dňa 25.1.2016. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne vychádzal zo záveru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreného v jeho rozhodnutí pod sp. zn. II. ÚS 774/2016, v ktorom konštatoval, že návrh na doplnenie exekúcie bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu. Za správny preto treba považovať záver súdu, že ak oprávnený doplnenie návrhu nedoručil súdu v lehote do 22.1.2016, t.j. do 30 dní po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nedoplnil návrh v zákonom stanovenej lehote, preto správne súd prvej inštancie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku konanie zastavil.
17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané oprávneným uvádzané odvolacie námietky spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je dostatočne presvedčivé a s jeho závermi sa stotožňuje, preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd však dodáva, že námietka oprávneného týkajúca sa poučenia o nemožnosti podať opravný prostriedok proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 243f ods.5 Exekučného poriadku, je dôvodná. Odvolací súd poukazuje na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý ustanovil, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, pričom podľa § 357 písm. a) CSP odvolanie je
prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je takýmto rozhodnutím o zastavení konania a na tom, že je proti nemu prípustné odvolanie, nemení nič ani to, že ide o uznesenie v exekučnom konaní, keďže od 1.7.2016 niet takej normy, podľa ktorej odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.. II.ÚS 511/2022 zo dňa 15.3.2023). K odvolaniu oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania, odvolací súd preto pristupoval ako k odvolaniu prípustnému a preskúmal oprávneným uplatnenú odvolaciu argumentáciu. Následne dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana, v danom prípade povinný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania nepriznal.
20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ustanovenie § 393 ods. 2 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).