Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/39/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.4.2013, v trestnej veci proti obžalovanému V. H. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 30.4.2012 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o spôsobe jeho výkonu.

Na základe

obžalovanému V. H. , nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom O., časť O. O., ul. B. XX,

u k l a d á

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. d), § 38 ods. 3, ods. 5 Tr. zákona a za použitia § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu ukladá aj trest prepadnutia veci a to 1 ks poľovníckeho noža o celkovej dĺžke 28 cm, s dĺžkou čepele 16,5 cm a s rukoväťou svetlohnedej farby o dĺžke 11,5 cm.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 15.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.7.2010 a ktorým mu bol podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. d), l) Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo rozhodnutím, stratili svoj podklad.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný V. H. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 6.6.2010 v čase asi o 21.30 hod. na ceste nachádzajúcej sa na ulici O. v obci O., okres B., pred obytným domom č. X, prišiel k tam stojacim T. G., V. G. a G. G., ktorí sa tam rozprávali, pričom pristúpil k T. G. a povedal mu: „daj mi cigaretu“, na čo mu T. G. odpovedal, že cigaretu nemá, po čom V. H. zo zadného vrecka nohavíc vytiahol podomácky vyrobený nôž s rukoväťou hnedej farby s dĺžkou čepele 17 cm a dĺžkou rukoväte 11 cm, ktorý priložil T. G. ku krku a povedal mu: „daj mi cigaretu, lebo ťa zabijem“, na to mu T. G. chytil jeho ruku, v ktorej mal nôž a prevalil ho cez seba a následne obaja spadli na zem, potom T. G. obvineného štyrikrát udrel päsťou do oblasti tváre, ešte ho chytil za krk a druhou rukou sa mu snažil vytiahnuť nôž z ruky, pričom sa T. G. porezal na ľavej ruke, následne k T. G. priskočili jeho dvaja bratia V. G. a G. G. a vytiahli obvinenému nôž z ruky, ktorý G. G. podal tam stojacemu strýkovi W. G., potom T. G., V. G. a G. G. vošli do oploteného dvora na ulici O. č. X, kde za nimi vbehol obvinený a napadol W. G. tak, že do neho zozadu rozbehom narazil, po čom obaja spadli na zem a v tomto momente obvinený kričal a nadával spomínaným G., že sú cigánske „kurvy“ a tiež im vykrikoval, že jeho kamaráti mu prídu pomôcť ich zbiť a potom odišiel z uvedeného dvora preč k bráničke, ktorú trhal a chcel ju vytrhnúť z pántov, pričom v tom momente sa na miesto dostavila hliadka polície Obvodného oddelenia PZ Svit; týmto konaním obvinený spôsobil poškodenému T. G. povrchovú reznú ranu ľavého predlaktia a ľavého ramena nad lakťovým kĺbom, pritom sa jedná o poranenie ľahké s dobou liečenia a práceneschopnosťou v priemere od 7 - 14 dní.

Za to mu podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 38 ods. 7 Tr. zákona bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 7 mesiacov, pre ktorého výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks poľovníckeho noža o celkovej dĺžke 28 cm, s dĺžkou čepele 16,5 cm a s rukoväťou svetlohnedej farby o dĺžke 11,5 cm.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 15.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.7.2010 a ktorým mu bol podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. d), l) Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo rozhodnutím, stratili svoj podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona mu tiež uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa mu uložil aj povinnosť nahradiť poškodenému T. G. škodu vo výške 298,- eur a poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške 38,18 eur.

Napokon podľa poškodeného T. G. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie proti výroku o vine a treste, ktoré však bližšie neodôvodnil.

Na základe podaného odvolania krajský súd v intenciách ust. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné len pokiaľ ide o výrok o treste.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané, ako aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva tiež skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, a preto na ne krajský súd v podrobnostiach aj poukazuje.

Len pre úplnosť považuje krajský súd za potrebné uviesť ešte niektoré ďalšie skutočnosti.

Napriek tomu, že obžalovaný poprel spáchanie skutku, brániac sa tým, že keď šiel od bytovky, tak na ceste stáli Rómovia, ktorí ho začali biť, bol na zemi, kryl si hlavu a nôž vyťahoval na svoju obranu až vtedy, keď ležal na zemi, tak aj podľa krajského súdu bol z jeho spáchania priamo usvedčený výpoveďami svedkov T. G., G. G., V. G., ale sčasti aj W. G., I. G. a W. G., ktoré boli podporené ďalšími dôkazmi.

Poškodený svedok T. G. a svedkovia G. G. a V. G. podrobne vo svojich svedeckých výpovediach opísali, ako vo večerných hodinách dňa 6.6.2010 pred ich domom pristúpil obžalovaný k T. G., pýtal od neho cigaretu a následne vytiahol nôž, ktorý priložil ku krku T. G. s tým, že nech mu dá cigaretu, lebo ho zabije, načo T. G. obžalovaného prehodil cez seba, po čom obaja spadli. Následne G. G. a V. G. pribehli pomôcť T. G. vytrhnúť obžalovanému nôž z ruky, ktorý podali strýkovi W. G., aby ho ukryl. Keď G. vošli do svojho dvora, obžalovaný vošiel za nimi, kde napadol aj W. G. a pritom G. vulgárne nadával. T. G. pritom spôsobil nožom aj rezné zranenia, ktorých existenciu potvrdzuje lekárska správa, ale aj znalecký posudok z odvetvia traumatológia. Podľa tohto znaleckého posudku zranenia mohli byť spôsobené aj takým spôsobom, ako to poškodený T. G. popisuje vo svojej svedeckej výpovedi.

Výpovede uvedených svedkov sú podporené čiastočne aj výpoveďami W. G., I. G. a W. G., ktorí v priebehu skutku vyšli z domu na krik von a videli, ako sa snažia obžalovanému vytiahnuť z ruky nôž a ako obžalovaný vbehol do ich dvora, kde im vulgárne nadával a napadol W. G..

Krajský súd však poukazuje ešte na to, že svedecké výpovede poškodeného T. G. a členov jeho rodiny sú v súlade aj s výpoveďami na veci nijako nezainteresovaných svedkov PaedDr. V. O. a Mgr. W. O.. Títo sledovali konflikt z okna a aj keď nedokážu presne opísať celý jeho priebeh, zhodne uviedli, že najprv niektorý z G. zakričal vo vzťahu k obžalovanému „pozor, má nôž“ a až potom ho zhodili na zem a snažili sa ho spacifikovať. Tým vlastne vylúčili tvrdenie obžalovaného o tom, že nôž na svoju obranu vytiahol až vtedy, keď ležal na zemi. Tieto skutočnosti vyplývajúce z výpovedí svedkov Švorcových zároveň potvrdzujú tvrdenia T., G. a V. G., že najprv obžalovaný s nožom v ruke napadol T. G. a až následne ho tento prevalil na zem.

Obranu obžalovaného však spochybňujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré naopak potvrdzujú dôvodnosť obžaloby. V prvom rade je potrebné poukázať na agresívne správanie sa obžalovaného, ktoré prejavoval už tesne pred skutkom, keď pod bytovkou, do ktorej ho nechcela vpustiť jeho bývalá priateľka, robil krik a správal sa urážlivo k svojmu bývalému učiteľovi. Následne, aj keď obžalovaného odvádzali policajti, výhražne pokrikoval na Mgr. W. O. a PaedDr. W. O.. Toto správanie obžalovaného, ktorý bol v tom čase pod vplyvom alkoholu, potom zodpovedá aj jeho agresívnemu konaniu vo vzťahu k G..

Ďalej je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku KEÚ PZ z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, podľa ktorých na čepeli noža sa nachádzala krv obžalovaného, ale nie poškodeného, hoci je nepochybné, že poškodený T. G. utrpel rezné rany, pričom jeho krv bola zistená na zadnom diele nohavíc a trička vydaných obžalovaným. Z uvedeného sa dá vyvodiť, že do krvi obžalovaného sa nôž dostal až potom, čo boli poškodenému spôsobené rezné zranenia a že je teda pravdepodobné, že zranenia obžalovaného vznikli až následne po rezných zraneniach poškodeného. Aj toto zodpovedá popisu skutku podľa poškodeného.

K tvrdeniu obžalovaného, že on po napadnutí volal na políciu je potrebné uviesť, že ako správne poukázal aj okresný súd, z operačného denníka OR PZ Poprad obžalovaný síce v ten večer o 21.04 hod. telefonoval na číslo 158, ale oznámil len to, že „do neho skáče frajerka“. Konflikt obžalovaného s G. hlásili na číslo 158 až následne od 21.40 do 21.55 h. v tomto poradí: O., M., O. a T. G., pričom posledne menovaný uviedol, že sa im muž vyhráža. Ani tieto skutočnosti tak nepodporujú tvrdenie obžalovaného, že on bol napadnutý a že on aj volal políciu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo teda aj podľa názoru krajského súdu nepochybne preukázané, že skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku tak, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, sa stal a tiež, že ho spáchal obžalovaný V. H..

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj právna kvalifikácia. Je totiž nepochybné, že obžalovaný proti poškodenému T. G. použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci (cigarety), pričom tento čin spáchal so zbraňou, teda závažnejším spôsobom konania. Okresný súd teda správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s tým, že závažnejší spôsob konania spočívajúci v spáchaní činu so zbraňou vyplýva z ust. § 138 písm. a) Tr. zákona.

Krajský súd sa však nestotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k výške uloženého trestu odňatia slobody, hoci je potrebné zároveň konštatovať, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku aj pri rozhodovaní o treste prvostupňový súd postupoval v súlade s vtedy účinným znením ust. .

Okresný súd uviedol, že súhrnný trest ukladal za použitia tzv. asperačnej zásady upravenej v ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona, majúcej za následok zostrenie trestnej sadzby, podľa ktorej sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestného zvyšuje o jednu tretinu, pričom trest sa páchateľovi ukladá nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Týmto spôsobom základnú trestnú sadzbu odňatia slobody ustanovenú za zločin lúpeže v § 188 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 7 až 12 rokov prvostupňový súd zvýšil na sadzbu nad 11 rokov a 6 mesiacov až 16 rokov a uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 7 mesiacov.

Ako už bolo uvedené, okresný súd v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku ukladal súhrnný trest správne v rámci upravenej trestnej sadzby nad 11 rokov a 6 mesiacov až 16 rokov, teda ako mu to určovalo ust. v Tr. zákona. Následne však Ústavný súd SR svojim nálezom sp. zn. zo dňa 28.11.2012 rozhodol o tom, že v Tr. zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s SR, čím v tejto časti uvedené ustanovenie stratilo účinnosť.

V dôsledku toho krajský súd mohol vykonať dôslednejšiu individualizáciu trestu tak, aby bol tento primeraný trestnému činu, za ktorý sa ukladá. Vzhľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, ako aj na zistenú prevahu poľahčujúcich okolností je totiž uložený trest podľa názoru krajského súdu neprimerane prísny.

Predovšetkým predmetné konanie obžalovaného neobsahuje žiadne také závažné okolnosti, ktorými by sa vymykalo z bežných lúpežných konaní napĺňajúcich skutkovú podstatu podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona tak, aby obžalovanému bolo potrebné uložiť trest odňatia slobody až vo výmere 11 rokov a 7 mesiacov, aj keď ide o trest v rámci trestnej sadzby podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, ktorá je 7 až 12 rokov. Uloženie takéhoto trestu totiž nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, aby bol páchateľovi uložený trest primeraný trestnému činu, za ktorý je ukladaný a teda aby bola vykonaná dôsledná individualizácia trestu s prihliadnutím na spôsob jeho spáchania a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri rozhodovaní o treste krajský súd v prvom rade zistil potrebu upraviť trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Krajský súd zistil totiž len poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ust. § 36 písm. d) Tr. zákona, teda že obžalovaný trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvých. Čo sa týka priťažujúcej okolnosti uvedenej v ust. § 37 písm. h) Tr. zákona, teda že spáchal viac trestných činov, tak na túto prihliadať možné nebolo, pretože vzhľadom k tejto okolnosti v predmetnej veci dochádza k sprísneniu trestnej sadzby podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zákona, ako aj podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona.

Oproti okresnému súdu krajský súd ako priťažujúcu okolnosť nehodnotil ani skutočnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Na túto totiž nie je možné prihliadať preto, lebo predchádzajúce odsúdenia, ktoré boli obžalovanému uložené skôr (teda

pred rozsudkom sp. zn. zo dňa 15.7.2010), sú takej povahy, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Kým na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 15.10.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.4.2009 sa vzťahuje čl. II rozhodnutia prezidenta SR z 2.1.2013 o amnestii, tak pri podmienečných odsúdeniach vo veciach vedených na Okresnom súde Poprad sp. zn. , a je potrebné prihliadať na ust. § 121 ods. 3 Tr. zákona o zahladení odsúdenia v prípade osvedčenia sa mladistvého odsúdeného.

Ďalej krajský súd zistil, že obžalovanému je potrebné uložiť súhrnný trest podľa ust. § 42 Tr. zákona, pretože predmetný trestný čin spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 15.7.2010 (právoplatný 15.7.2010) bol totiž obžalovaný odsúdený pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. d), l), § 37 písm. m), § 38 ods. 3 a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Vzhľadom na to, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona došlo k úprave trestnej sadzby tak, že sa zvýšila dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Následne bolo potrebné vykonať aj úpravu hornej hranice podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona tak, že sa táto zvyšuje o jednu tretinu.

Po uvedených úpravách trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3, ods. 5 Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona krajský súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby 8 rokov a 8 mesiacov až 13 rokov 9 mesiacov a 10 dní.

Pri rozhodovaní o treste v rámci upravenej trestnej sadzby z hľadiska osoby obžalovaného, podľa odpisu registra trestov a podľa pripojených spisov, tento pred spáchaním stíhaného trestného činu spáchal viacero trestných činov a pôsobilo sa na neho už aj výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu pre mladistvých. Možno teda konštatovať, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti.

Naproti tomu z hodnotenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z 13.4.2012, v ktorom vykonával trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 15.7.2010, vyplýva, že jeho správanie bolo na požadovanej úrovni a v súlade s ústavným poriadkom, pričom sa nedovolenej činnosti nedopustil, negatívne sa neprejavoval, príkazy plnil, správal sa slušne, pôsobil priateľským a nekonfliktným dojmom, pracoval a bol aj trikrát disciplinárne odmenený. Z jeho výkonu bol dňa 22.2.2012 podmienečne prepustený s probačným dohľadom.

Krajský súd preto, po zvážení zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, prihliadajúc najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku, prevahu poľahčujúcich okolností a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy dospel k záveru, že účel trestu je možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a sám obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov.

Pre výkon uloženého trestu, rovnako ako súd prvého stupňa, obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože aj keď v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin (vec ), tak v dôsledku amnestie sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Zároveň, ako v napadnutom rozsudku, obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 15.7.2010, vo vzťahu ku ktorému ukladal súhrnný trest.

Keďže krajský súd zrušil len výrok o treste a s ním spojený výrok o spôsobe výkonu trestu, tak výrok o vine, o uložení ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou a výrok, ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému T. G. škodu vo výške 298,- eur a poškodenej zdravotnej poisťovni Dôvera a.s. škodu vo výške 38,18 eur, ako aj výrok o odkázaní so zvyškom škody na občianske súdne konanie, zostali samozrejme nedotknuté.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.