Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Tos-9-2016.pdf
PDF · 74.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10Tos/9/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.04.2016, v trestnej veci proti ods. V. H., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 129/2011 zo dňa 07.03.2016 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného V. H..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 74 ods. 3 Tr. zákona zamietol návrh odsúdeného V. H. na upustenie od výkonu ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.
Proti tomuto uzneseniu podal ods. V. H., v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. V jej dôvodoch poukázal na to, že zo znaleckého posudku W.. W. L. síce vyplýva vhodnosť vykonania protialkoholického liečenia, ale bolo by vhodné ho vykonať po výkone trestu, nakoľko by sa jednalo o oveľa účinnejší výkon liečenia, ako v chránenom prostrední ZVJS. Uviedol, že by to bolo vhodnejšie, lebo by bol pod kontrolou pred užívaním alkoholických nápojov - formou probačného a psychologického dohľadu a keď by uvedené obmedzenia porušil, viedlo by to k opätovnému výkonu trestu, čomu chce predísť a viesť riadny život. Pokiaľ Okresný súd Poprad má za to, že ide o syndróm závislosti od alkoholu spojený s aktuálnou abstinenciou, tak toto nebolo nijakým spôsobom priamo preukázané, lebo ak by u jeho osoby išlo o nútenú abstinenciu, tak by sa to podľa neho prejavilo požívaním liekov na stabilizované správanie a pokusmi o výrobu alkoholických nápojov domáckym spôsobom, k čomu však nikdy nedošlo. Tým chce upriamiť pozornosť na to, že výkon trestu odňatia slobody pre neho nie je nútenou abstinenciou a že s abstinenciou by nemal problém, aj keby sa nenachádzal v prostredí ZVJS. Priznáva, že bol liečený v Levoči na psychiatrickom oddelení v jeho 16-tich rokoch, čo však bolo dôsledkom hlavne domáceho prostredia a v tej dobe aktuálnych problémov, ktoré si však s rodinou ujasnili. Preto nemá akýkoľvek dôvod riešiť problémy formou požitia alkoholu, pretože si je vedomý možných následkov, ako opätovného výkonu trestu, čomu chce predchádzať. Preto má za to, že by úplne postačovalo vykonať protialkoholické liečenie po výkone trestu, kde by nastúpil dobrovoľne a po výkone liečenia by mu súd uložil probačný dohľad. Ďalej poukazuje na to, že vo výkone trestu úspešne ukončil „bezdrogovú zónu“, ktorá sa zameriava na prevenciu pred užívaním návykových a alkoholických látok. Teda určitou, aj keď inou formou dobrovoľne absolvoval tzv. liečenie alebo prevenciu pred užívaním návykových látok. Bezdrogová zóna sa zameriava na zvládanie záťažových situácií a začlenenie sa do spoločnosti po výkone trestu odňatia slobody. Z jeho strany bola iniciatíva absolvovať liečenie tým spôsobom, že kontaktoval príslušný ústav na výkon protialkoholického liečenia, avšak odpoveď bola, že z kapacitných dôvodov nie je možné ho prijať na výkon liečenia. Resocializačná prognóza sa javí viac ako priaznivá, nakoľko úspešne absolvoval zváračský kurz, je tiež vysoký predpoklad, že v júni 2016 úspešne ukončí stredoškolské vzdelanie, vzhľadom k jeho doterajším výborným študijným výsledkom, čo bude viesť k lepšiemu uplatneniu po výkone trestu a tiež možnosti viesť riadny život. Má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pominuli dôvody na uloženie protialkoholického liečenia, a preto žiada odvolací súd
o zrušenie nariadenia o výkone protialkoholického liečenia. Taktiež pri takom vysokom treste odňatia slobody, ako bol uložený jemu, považuje takýto výkon liečenia neúčinný a má za to, že účinnejšie by bolo nariadenie probačného a psychologického dohľadu po výkone trestu odňatia slobody.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého uznesenia správne konštatuje, že V. H. bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/129/2011 zo dňa 30.04.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/39/2012 zo dňa 03.04.2013 odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a trest prepadnutia veci a súčasne bol zrušený výrok o treste z jeho predchádzajúceho odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/65/2010. Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a bolo rozhodnuté o nárokoch poškodených v trestnom konaní. Po právoplatnosti odsúdenia bol ods. V. H. nariadený výkon trestu odňatia slobody a takisto nariadený aj výkon ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, ktoré liečenie má byť vykonávané počas výkonu trestu odňatia slobody. S výkonom ochranného liečenia u odsúdeného sa však doposiaľ nezačalo.
Následne, ako to z obsahu spisu plynie, podal odsúdený žiadosť o zrušenie ochranného protialkoholického liečenia, ktorá je podľa svojho obsahu návrhom na upustenie od výkonu ochranného liečenia. Túto žiadosť odôvodnil v podstate tým, že skutok, pre ktorý bol odsúdený, síce spáchal pod vplyvom alkoholu, ale nikdy nebol na ňom závislý. Pred spáchaním skutku alkohol požíval len príležitostne a je si vedomý, že pokiaľ by pred spáchaním skutku alkohol neužil, tohto by sa nedopustil. Má uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorého koniec pripadá na rok 2020, záujem konzumovať alkoholické nápoje ale nemá, pričom počas výkonu trestu odňatia slobody to ani nie je možné. Počas výkonu trestu odňatia slobody rešpektuje všetky pokyny a nariadenia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, navštevuje strednú odbornú školu a je aj pracovne zaradený. Má záujem dostať sa na otvorené oddelenie, najmä kvôli kontaktu s rodinou, ale pre nariadené liečenie mu nie je umožnené sa tam dostať.
O uvedenom návrhu prvostupňový súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie obsahom spisu, výsluchom odsúdeného, hodnotením Ústavu na výkon trestu odňatia slobody N. - O. a znaleckým posudkom z odvetvia psychiatria a aj podľa krajského súdu na podklade takto vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre upustenie od výkonu ochranného liečenia.
Podmienky, za ktorých súd upustí od výkonu ochranného liečenia Trestný zákon určuje v ust. § 74 ods. 3. Podľa tohto ustanovenia od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené.
Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že dôvodom uloženia ochranného protialkoholického liečenia obžalovanému bolo spáchanie trestného činu pod vplyvom alkoholu a zároveň zistenie znalcov z odvetvia psychiatria, že pod vplyvom alkoholu sa obžalovaný opäť môže dopustiť trestného činu. U obžalovaného totiž zistili alkoholizmus na rozhraní II. až III. vývojovej fázy, zatiaľ síce bez návyku, avšak s poruchami správania pod vplyvom alkoholu. Zistili u neho poruchu osobnosti a to nevyrovnanú, emočne labilnú osobnosť.
Vzhľadom na obsah návrhu odsúdeného prvostupňový súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom z odvetvia psychiatria a zistil, že okolnosti, pre ktoré bolo ochranné liečenie uložené, doposiaľ nezanikli, ale stále trvajú.
Ako správne prvostupňový súd poukázal, podľa záverov znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatria W.. W. L. z 27.11.2015 u odsúdeného V. H. v súčasnosti ide o Syndróm závislosti od alkoholu spojený s aktuálne vynútenou abstinenciou v chránenom prostredí v podmienkach ÚVTOS N.
- O.. V klinickom obraze bol u odsúdeného zistený nadmerný viacročný konzum alkoholu s rozvinutou
závislosťou, úrovni II. - III. vývojovej fázy podľa Jellinekovej klasifikácie, s vysokou toleranciou, s preferenciou pitia destilátov v kombinácii s pivom, s narušenou kontrolou pitia a neschopnosťou abstinovať dlhšiu dobu mimo chráneného prostredia, napriek negatívnym sociálnym následkom, s poruchami správania v stave opitosti. Skutočnosť, že odsúdený abstinuje v chránenom prostredí po dlhšiu dobu ešte neznamená, že netrpí závislosťou od alkoholu. Závislosť na iných omamných či psychotropných látkach u neho zistená nebola. U odsúdeného V. H. sa podľa zistení znalkyne pri nadkonzume alkoholu zvýrazňujú maladaptívne prejavy, tiež v osobnostnej výbave odsúdeného sú také vlastnosti a charakteristiky, ako je emočná nestabilita, sklony k impulzívnym prejavom, ktoré sa u neho môžu zvýrazniť pod vplyvom alkoholu, nakoľko vo všeobecnosti v takýchto prípadoch môže dochádzať k odbrzdeniu morálnych zábran a potencovaniu impulzivity a porúch správania aj s agresívnym nábojom. Aktuálnu vynútenú abstinenciu v chránenom prostredí v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného nemožno zamieňať za výkon protialkoholickej liečby, pričom aktuálny zdravotný stav nevyžaduje detoxikačnú liečbu, avšak protialkoholické liečenie sa predovšetkým zameriava na udržanie dlhodobej abstinencie, a preto je nutná motivačná a posilňovacia liečba, zameraná na zvyšovanie schopností zvládať frustráciu a záťaž, zmenu správania a postojov vo viacerých rovinách. Odsúdený verbalizuje záujem o abstinenciu aj po prepustení v domácom prostredí. Nakoľko s protialkoholickým liečením doposiaľ započaté nebolo, jeho absolvovaním je možné dosiahnuť účel liečenia.
Vzhľadom najmä na závery uvedeného znaleckého posudku, napriek sťažnostným námietkam odsúdeného, je i podľa názoru krajského súdu rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým návrh odsúdeného na upustenie od výkonu ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou zamietol, rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.