Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/24/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci manželov S.. X. K., rod. U., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom K., XX. J. XX, t.č. bytom K., Q. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Lenkou Polák Csikyovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 137 a S.. N. K., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom H. pri K., G. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode k mal. V. K., narodeného XX.X.XXXX a mal. G. K., narodeného X.X.XXXX, obaja trvale bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., o rozvod manželstva - úprave práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -402 zo dňa 7.12.2022, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV.

II. Mení rozsudok vo výroku V. tak, že matka je povinná uhradiť trovy štátu vo výške 81 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Prešov.

III. Mení rozsudok vo výroku VI. tak, že otec je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 1.073 Eur na účet Okresného súdu Prešov v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Dáva podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom .

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

,,I. rozvádza manželstvo účastníkov S.. X. K., rod. U., nar. XX.X.XXXX a S.. N. K., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa X.XX.XXXX. a zapísané v knihe manželstiev S. úradu I. J. Y., zväzok XX ročník XXXX strana XXX pod por. číslom XXX,

II. zveruje mal. V. K., nar. XX.X.XXXX a mal. G. K., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, III. otec je povinný prispievať na výživu mal. V. sumou 170 Eur mesačne a mal. G. sumou 130 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna, IV. upravuje styk otca s mal. deťmi tak, že: otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. a mal. G.: počas bežného roka: každý nepárny týždeň v roku od stredy od 19.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas prázdnin a sviatkov: počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod., počas letných prázdnin: každý rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov: každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 10.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 10.00 hod. a každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 19.00 hod., počas jarných prázdnin: každý nepárny rok od soboty pred prvým dňom prázdnin od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty po poslednom dni prázdnin do 19.00 hod. s tým, že otec je povinný mal. deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ich matke riadne odovzdať, matka je povinná mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť, V. matka je povinná uhradiť trovy štátu vo výške 659,96 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Prešov, VI. otec je povinný uhradiť trovy štátu vo výške 659,96 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Prešov, I. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , o rodine; (ďalej len ,P“). 4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní komu zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti vychádzal zo záverov znaleckých posudkov, že obe maloleté deti majú pozitívny vzťah k svojim rodičom, rovnako rodičia majú pozitívny vzťah k svojim deťom, avšak rodičia majú nekonštruktívnu komunikáciu, ktorá je deficitná. Rodičia nie sú ochotní a schopní zlepšiť svoje vzájomné vzťahy, preto ani nie je možné, aby sa dohodli ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti. V súčasnej dobe je potreba detí väčšej fyzickej prítomnosti matky, preto ich súd prvej inštancie zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. 5. Vo vzťahu k určeniu výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré matka v priebehu konania vyčíslila a zdokladovala, ako aj z predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zvýšenia výživného v konaní pod sp. zn. , kedy rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. V. sumou 170,- Eur mesačne a mal. G. sumou 130,- Eur mesačne. 6. Súd prvej inštancie mal za to, že je vhodnejšie, aby otec strávil s deťmi neprerušované obdobie počas pracovného týždňa s tým, že deti si prevezme v stredu od 19.00 hod., vo štvrtok ich odvezie do školy a počas tohto obdobia s nimi bude realizovať aj ich krúžky. Následne ich vráti matke v nedeľu o 16.00 hod.. Rovnako tak upravil styk počas prázdnin a sviatkov, ktorú odôvodnil tým, že uvedená úprava styku dáva širší rozsah stretávaní sa otca s maloletými deťmi, keďže bol zistený pozitívny vzťah oboch detí k otcovi, chcú s otcom tráviť čas, pričom kompletnejšiu úpravu od stredy do nedele v takzvanom predĺženom víkende považoval súd za primeraný, ktorý deti zvládnu a takto sa otec bude môcť podieľať aj na ich príprave na vyučovanie. 7. Súd prvej inštancie o trovách štátu rozhodol tak, že boli obaja rodičia povinní uhradiť trovy štátu vo výške 659,96 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu prvej inštancie s tým, že otec uhradil zálohu na vypracovanie znaleckého posudku dvakrát po 350,- Eur, matka v sume 350,- Eur, pričom zostávajúce trovy štátu z prvého znaleckého posudku v sume 165,25 Eur a z druhého znaleckého posudku v sume 1 154,68 Eur, t.j. celkovo v sume 1.319,93 Eur súd pomerne rozdelil obom rodičom. Väčšiu zálohovú platbu ponechal otcovi ako zálohu na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu, že otec žiadal vypracovať kontrolný znalecký posudok, ktorý mal v zásade zhodné závery ako prvý znalecký posudok, čím došlo k predĺženiu konania. III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch IV., V. a VI. podala odvolanie matka. Svoje odvolanie odôvodnila ust. , , , . Namietala rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými počas bežného roka . Považuje ho za rozhodnutie v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania a rovnako za rozhodnutie v príkrom rozpore so záujmom oboch maloletých detí. S poukazom na vypracované znalecké posudky, v ktorých znalci konštatovali zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky uviedla, že úprava styku v zmysle napádaného rozhodnutia vykazuje znaky striedavej starostlivosti. Poukázala, že model stretávania s otcom počas pracovných dní bez prespania a následne aj s prespaním si vyskúšali, ale ani jeden z nich sa neukázal ako vhodný. V spojení s úpravou styku v napadnutom rozsudku počas prázdnin a sviatkov, súd prvej inštancie uviedol, že styk otca s maloletými deťmi upravil v súlade s návrhom matky, avšak výrok rozsudku tomu nezodpovedá. Taktiež namietala, trovy znaleckého posudku, keď súd prvej inštancie síce uviedol, že otca zaviazal k úhrade vyššej sumy (t.j. o sumu zálohy 350,- Eur), avšak nie je jej zrejmé, z akého dôvodu by mala znášať trovy z doplatku 1.154,68 Eur kontrolného znaleckého posudku v rozsahu jednej polovice, t.j. vo výške 577,34 Eur, pričom návrh na jeho vypracovanie bol v záujme otca. Uvedené považovala za neprimeranú tvrdosť voči nej. Dňa 27.06.2023 matka mal. detí doplnila skôr podané odvolanie. Uviedla, že styk mal. detí s otcom prebieha v zmysle neodkladného opatrenia, ktoré je totožné s napadnutým rozhodnutím. Napriek realizácii styku bolo preukázané, že je pre mal. detí nevhodná a spôsobuje vyššiu mieru psychického zaťaženia, čo sa podľa matky negatívne odzrkadľuje. Poukázala, že stúpajúcu agresivitu a aroganciu u mal. V., čo sa prejavilo aj incidentom v škole, keď napadol spolužiaka. Zvýšenú mieru nepokoja a nefrologických ťažkostí u mal. V. preukázalo aj nefrologické vyšetrenia. Uviedla, že otec dáva mal. V. mal. G. na starosť, preťažuje ho domácimi povinnosťami ako aj školskými. Vo vzťahu k mal. G., otec sa mu nevenuje, uprednostňuje staršieho syna, posmieva sa mu. Záverom poukázala na kontrolný znalecký posudok, ktorý odporúča, aby boli mal. deti v starostlivosti matky a nebol narušovaný ,,pracovný“ školský týždeň. Navrhla v napadnutej časti rozsudok zmeniť tak, ako to uviedla v návrhu.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že medzi oboma rodičmi je vyostrená komunikácia, nevedia sa na ničom zhodnúť, vzájomne si vytýkajú zlú starostlivosť o maloleté deti a chcú si dokázať, že ten druhý rodič je lepším rodičom. Konečné rozhodnutie kolízny opatrovník ponechal na odvolací súd.

10. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá zotrvala na námietkach uvedených v odvolaní.

11. Dňa 27.06.2023 matka mal. detí doplnila skôr podané odvolanie. Uviedla, že styk mal. detí s otcom prebieha v zmysle neodkladného opatrenia, ktoré je totožné s napadnutým rozhodnutím. Napriek realizácii styku bolo preukázané, že je pre mal. detí nevhodná a spôsobuje vyššiu mieru psychického zaťaženia, čo sa podľa matky negatívne odzrkadľuje. Poukázala, že stúpajúcu agresivitu a aroganciu u mal. V., čo sa prejavilo aj incidentom v škole, keď napadol spolužiaka.

12. K odvolaniu sa vyjadril otec mal. detí, ktorý uviedol, že tvrdenie matky, že došlo k zhoršeniu správania detí v dôsledku intenzívnejšieho stretávania sa s otcom, nie je ničím podložené a je účelné, naopak, má za to, že došlo k zlepšeniu. Zhodne s matkou vidí problémové odovzdávanie maloletých, avšak je proti zúženiu styku. Zároveň chce, aby spory boli čo najrýchlejšie rozhodnuté, aby sa predchádzalo schválnostiam zo strany matky. Navrhol upraviť styk s maloletými deťmi, aby sa počas bežného roka odovzdávali vždy v piatok o 18:00 v bydlisku rodiča, u ktorého sa nachádzajú. Týmto návrhom vidí spriehľadnenie styku.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( , ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne

5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho časti o úprave styku postupom podľa ustanovenia . Pri výrokoch o trovách konania štátu pristúpil k zmene napadnutého rozsudku podľa . Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zhodnotil dokazovanie a závery skutočného stavu správne smerujú k záveru tak ako ho učinil súd prvej inštancie, že je možné stanovený styk otca s maloletými synmi považovať na správne stanovený s prihliadnutím na záujem maloletých detí s rešpektovaním práv otca podieľať sa na výchove maloletých detí v takomto rozsahu . Odvolací súd považuje prijaté závery súdu vo vzťahu k tejto časti napadnutého rozhodnutia za správne a poukazuje na ne. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky udáva.

16. Námietky matky vo vzťahu k úprave styku sa dotýkajú nesprávneho posúdenia rodičovských predpokladov na strane otca zabezpečovať tento styk a nepovažuje dané rozhodnutie v záujme maloletých detí . Poukazuje na to, že nesprávne súd konštatuje , že styk zodpovedá jej návrhu na úpravu styku ani počas bežného roka a ani počas prázdnin . Rovnako namieta záver súdu pokiaľ upravil styk počas bežného kalendárneho týždňa napriek záverom znalcov, ktorí v konaní vypracovali znalecký posudok a vyslovene navrhovali vzhľadom na zdravý vývin maloletých detí takto styk neupravovať. Podľa jej tvrdení sa zhoršilo správanie maloletých detí a to v dôsledku správania sa otca k ním.

17. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.

18. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa článku 5 o rodine (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (, ). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci.

21. Aj pri rozhodovaní o úprave styku platí, že právo oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ak je zverené súdom do starostlivosti len jednému z rodičov. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré tento záujem sa opiera musia byť preukázané.

22. Zo záverov znaleckého posudku č. 138/2020 znalkyne K.. S. E., odbor psychológia, vyplynulo, že vzťah maloletých detí k rodičom je pozitívny. S. V. uviedol, že s otcom by sa chcel stretávať ako doteraz. Rovnako tak maloletý G., ktorý sa s otcom cíti veľmi pozitívne. Zo záverov znaleckého posudku vyplynuli jasné signály pre oboch rodičov maloletých detí. Znalkyňa poukazuje na to, že v najlepšom záujme spoločných detí je, aby obaja rodičia zmobilizovali svoj osobnostný potenciál a minimalizovali tak výchovné riziká. Mali by začať navštevovať kurz rodičovskej terapie a poradenstva. Dané závery sú vážne pre oboch rodičov a sú jasne popísané v závere tohto znaleckého posudku (čl. 203), kde okrem iného znalkyňa hovorí o tom, že obaja rodičia musia prijať diel svojej zodpovednosti. Obaja musia uznať, že aj matka aj otec sú dobrými rodičmi, aby obnovili vzájomnú komunikáciu, aby dopriali spoločným deťom lásku a ochranu a nezaťažovali spoločné deti svojimi problémami. Pokiaľ ide o závery druhého znaleckého posudku č. 89/2021, a to Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r. o., rovnako z tohto znaleckého posudku, ktorý porovnával závery predchádzajúceho citovaného posudku vyplýva, že závery sú viac menej identické, zodpovedané sú teda identickým významom tie otázky, ktoré boli položené súdom s jediným rozdielom, že nezistili ani u matky ani u otca deficit formatívnej a podpornej zložky výchovy. Rovnako z tohto znaleckého posudku vyplýva potreba odbornej pomoci v záujme nastavenia efektívnejšej komunikácie a náhľadu na vlastné možnosti a limity v komunikácii. Záver tohto znaleckého posudku vo vzťahu k otázke rozsahu stretávania sa je zodpovedaný tým, že maloletý G. vzhľadom na vstup do školy potrebuje väčšiu fyzickú prítomnosť matky, a tak nepokladajú aktuálnu úpravu styku otca s deťmi pre optimálnu pre ich vývin. 23. Matka namieta v podanom odvolaní nesprávny záver súdu prvej inštancie pokiaľ tento stanovil rozsah styku aj počas bežného kalendárneho týždňa a neprihliadol na dané odporúčanie, že aktuálna úprava styku s otcom nie je optimálna. K tejto námietke matky je potrebné uviesť nasledovné. V prvom rade dôležitým argumentom pre prijatie toho istého záveru ako učinil súd prvej inštancie je pre odvolací súd zhodnosť záverov oboch znaleckých posudkov, ale aj celého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že obaja rodičia majú schopnosť starať sa o obe maloleté deti, podieľať sa na ich výchove a zabezpečovať ich potreby v rámci ich vývinu. Nie je možné súhlasiť s tvrdeniami matky o tom, že rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku je rozhodnutím, ktoré je v príkrom rozpore so záujmami oboch maloletých detí a vykazuje známky arbitrárneho rozhodnutia. V záujme maloletých detí je naozaj reálne to, aby mali čo najširší a pravidelný kontakt s rodičom. Zo záverov druhého znaleckého posudku vyplýva odporúčanie optimálnosti nastavenia styku. V záujme každého dieťaťa je, aby udržiavalo čo najväčší, najintenzívnejší kontakt s tým rodičom, ktorému nie je zverené do starostlivosti a každé dieťa ma právo na to, aby zároveň dostalo čo najintenzívnejšiu príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne a slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

24. Z oboch znaleckých posudkov vyplynulo, že deti majú k otcovi pozitívny vzťah, dokáže ich motivovať k precíznosti, k novým riešenia, ocenil ich výkon, našiel priestor aj pre vlastné uplatnenie. Dôležitým zistením je to, že obe maloleté deti sa správali prirodzene, čo bolo zrejme, že takého situácie sú pre nich bežné (čl. 298 znaleckého posudku č. 89/2021). Zo znaleckých posudkov vyplýva aj to, že deti cítia rozpad rodiny veľmi intenzívne ,vnímajú nekomunikáciu medzi rodičmi, je pre nich sklamaním to ,čo nastalo medzi rodičmi. Tak ako väčšina detí v rodinách, ktoré sa rozpadnú túžia potom, aby sa vzťah obnovil (čl. 298 citovaného znaleckého posudku). Obe znalecké posudky potvrdili na strane otca pozitívne vlastnosti a zo strany synov potvrdili rovnako pozitívne city, kedy vzťah otca k obom synom je prirodzený a otec vníma potrebu maloletých detí (čl. 302), čo je veľmi závažným a rozhodujúcim faktorom pre prijatie záveru o tom, že takto stanovený styk je dôvodný a správny. Pokiaľ ide o tvrdenia matky, že ani znalecké posudky, resp. ich odporúčania nenavrhujú styk počas bežného kalendárneho týždňa, tak je potrebné uviesť, že znalci sa zaoberali možnosťou striedavej osobnej starostlivosti, kedy uviedli, že vzhľadom na absolútne neefektívnu komunikáciu medzi rodičmi, ktorí nemajú sebareflexiu je vhodné absolvovať dlhodobejšie poradenstvo a práve v dôsledku tejto problematickej komunikácie sa javí problematické aj prespávanie u otca, v jeho domácnosti, či odovzdávanie detí. Ale takáto komunikácia, ktorá nastala medzi rodičmi po rozpade ich rodiny však nemôže byť dôvodom pre stanovenie obmedzenejšieho rozsahu styku otca s maloletými deťmi, pokiaľ je zrejmé, že nielen otec je tým, ktorý by sa podieľal na vzniku tejto problematickej a nevhodnej komunikácie.

25. Odvolací súd nenašiel dôvody pre zmenu rozsahu určeného styku. Práve takto určený styk zodpovedá tomu, že matka bude s maloletými deťmi tráviť čas počas celého párneho kalendárneho týždňa vrátane víkendov nepretržite a otec v nepárnom týždni od stredy až od 19.00 hod. Z takto nastaveného modelu vyplýva , že je stanovený aj s prihliadnutím na to, že maloletý G. bude potrebovať väčšiu fyzickú prítomnosť matky. Nie je možné ale súhlasiť s názorom matky, že ide o už tzv.

striedavú starostlivosť. Aj keď model striedavej osobnej starostlivosti je najvhodnejším modelom, kedy sú zabezpečené čo najlepšie podmienky na to, aby maloleté deti trpeli čo najmenej rozpadom rodiny a stratou „jedného z rodičov“ a jeho blízkosti. Ako už uviedol odvolací súd rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Úloha rodičov je nezastupiteľná v živote maloletých detí a odvolací súd je zástancom vytvorenia čo najrovnocennejších podmienok pre zabezpečenie výchovy maloletých detí po rozpade rodiny. Nateraz možno považovať model stretávania sa otca s maloletými deťmi za vhodný, aby mohli fungovať vzťahy medzi otcom a synmi a ide o opatrenia v záujme maloletých detí.

26. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodičov s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku, je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.

27. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 09.06.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

28. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Nepochybuje o tom, že obaja rodičia svoje dieťa milujú. Iste je , že nedokážu prekonať nezhody , vzájomné nepochopenie a hľadieť len na záujem a šťastie svojich detí, ktoré potrebuje oboch rodičov. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia.

29. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15. 03. 2016, č. k. , v ktorom zdôraznil, že: „Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“

30. Z vyššie opísaných dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia , v spojení s ustanovením vo výroku IV.

31. Za dôvodné však odvolací súd považoval odvolacie námietky matky vo vzťahu k výrokom o povinnosti nahradiť trovy štátu, teda vo výroku V. a VI. rozsudku.

32. Podľa ustanovenia o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

33. Podľa ustanovenia účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

34. Ustanovenie § 57 počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Postup súdu o povinnosti účastníkov doplatiť štátu trovy konania bol správny. Odvolací súd sa stotožňuje

však s tvrdeniami matky, že nie je dôvodné, aby matka bola zaviazaná podieľať sa na náhrade trov štátu vo vzťahu k znaleckému posudku č. XX/XXXX, ktorý bol navrhnutý výlučne zo strany otca. Matka takýto návrh nepodala. Trovy dôkazu , ktorý navrhol otec je dôvodné aby znášal výlučne otec Súd uložil správne len otcovi zloženie preddavku na trovy dôkazu, ktorý navrhol a správne je aby trovy dôkazu znášal len otec. Aj napriek charakteru civilného mimo sporového konania je dôvodné , aby sa podieľala matka len na úhrade doplatku za vypracovanie znaleckého posudku č..XXX/XXXX (PhDr. S. E.) v rozsahu 1, keďže vypracovanie tohto znaleckého posudku bolo aj v záujme matky a otca a navrhovala vykonanie tohto dôkazu aj matka. Doplatok predstavuje sumu 165,25 eur polovica nákladov po zaokrúhlení predstavuje sumu 81 eur, ktoré je matka povinná uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

35. Z týchto dôvodov tak pristúpil k zmene rozsudku aj vo výroku VI.. Na strane otca je jeho povinnosťou zaplatiť trovy štátu za znalecký posudok č. XX/XXXXv sume 1.154,68 eur, po zaokrúhlení 1.155 eur a polovicu z nákladov za znalecký posudok č. 138/2020 vo výške 81 eur po zaokrúhlení. Celková suma trov dôkazov je vo výške 1.236 eur, ktorú je otec povinný uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

36. Odvolací súd vzhľadom na závery, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie konštatuje, že existuje potreba nevyhnutnej intenzívnej odbornej pomoci v rodine maloletých detí G. a V., pričom odborné poradenstvo vytvorí aj edukáciu v otázke prístupu k maloletým deťom a rodičov k sebe navzájom s tým, že intenzívna potreba vyplýva zo záverov aj oboch znaleckých posudkov. Výchovné opatrenie tak môže byť prostriedkom pomoci rodičom a odvolací súd považuje za významné aby obom rodičom bola uložená povinnosť využiť pomoc špecializovaného odborného poradenského zariadenia, pokiaľ sa už nezúčastňujú odborného poradenstva či inej formy pomoci .

37. Podľa , ,,ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach“.

38. Veci týkajúce sa maloletých detí sú vždy citlivou oblasťou, preto je potrebné k opatreniam pristupovať s maximálnou opatrnosťou. Odvolací súd dáva podnet prvostupňovému súdu na postup podľa , .

39. Na záver odvolací súd pripomína, že záujmom dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s obidvoma rodičmi a ujma, ktorá vznikne zo strany väzby k jednému z rodičov v dôsledku manipulácie s druhým rodičom je veľmi vážna. Akýkoľvek ukrivdený človek si musí priznať, že dieťa má právo poznať skutočne a poriadne svojich rodičov, má právo možnosť tráviť s každým z nich čas a vyrovnať sa i s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak vedie jeden z rodičov svoje dieťa k nenávisti, či k zapretiu druhého rodiča, učí ho vlastne k nenávisti k sebe samému. „Dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti.“ (Jurgen Rudolf).

40. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).