Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-18-2024.pdf
PDF · 80.32 KB
Case nature
Subarea
34C/18/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnom spore žalobkyne: A. B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D., zastúpená E. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. K. L. A. XX, XXX XX I., proti žalovanému: INTEGRA s.r.o., so sídlom Hlavná 270, 076 01 Dargov, IČO: 36 211 095, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
O d m i e t a podanie žalobkyne doručené Okresnému súdu Trebišov dňa 29.12.2023, ktoré by mohlo byť žalobou.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 29.12.2023 podala na Okresnom súde Trebišov podanie, ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť žalobou, avšak nespĺňa zákonom požadované náležitosti. V danom prípade išlo o podanie žalobkyne, ktoré malo takú vadu, že bez jej odstránenia, nie je možné v konaní pokračovať.
2.1 Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 2.4.2024, sp.zn. 6NcC/3/2024-31 prikázal spor vedený na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 10C/84/2023 na prejednanie a rozhodnutie Mestskému súdu Košice. 2.2 Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.4.2024.
3. Vzhľadom k skutočnosti, že podanie musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, a ak týmto náležitostiam nevyhovuje, ide o vady, ktoré v prípade, ak ide o podanie vo veci samej, je potrebné odstraňovať, Mestský súd Košice uznesením zo dňa 17.6.2024 vydaným pod č.k. 34C/18/2024-38 uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia, odstránila vady svojho podania zo dňa 27.12.2023 tým spôsobom, aby uviedla presne za aké obdobie požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, sformulovala určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit, v ktorom presne uvedie, ako navrhuje, aby súd vo veci rozhodol, t.j. uviedla v akej mene požaduje úroky z omeškania vo výške 128,72 a predložila všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva vo svojom návrhu okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez vlastnej viny.
4. Žalobkyni bolo uznesenie súdu prvej inštancie doručené prostredníctvom jej zástupcu dňa 2.7.2024. Žalobkyňa však podanie vo veci samej nedoplnila a neopravila v intenciách naznačených vyššie uvedeným uznesením.
5. Podľa ust. § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
6. Podľa ust. § 127 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
7. Podľa ust. § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
8. Podľa ust. § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
9. Podľa ust. § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
10. Podľa ust. § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
11. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
12. Podľa ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
13. Podľa ust. § 132 ods. 3 Civilného sporového žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
14. V intenciách vyššie uvedeného potom podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené ust. § 127 Civilného sporového poriadku, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Podanie však musí spĺňať aj osobitné náležitosti podania uvedené v ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázania a žalobný návrh, čo predstavuje samotný základ žaloby.
15. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, a teda začína sa výlučne podaním žaloby. Avšak iba formálne spôsobilá žaloba je zákonným predpokladom vecného prejednania veci. Ak má žaloba vady, t.j. neobsahuje náležitosti požadované zákonom, súd sa musí v zmysle ust. § 129 Civilného sporového poriadku pokúsiť o ich odstránenie.
16. Súdy ako orgány štátu, zabezpečujúce ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku, prípadne iného všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho civilné sporové konanie nevyplýva pre súd povinnosť v záujme úplnosti návrhu/žaloby nahrádzať prejav vôle jedného zo subjektov konania, ako má správne znieť žalobný petit.
17. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť perfektný žalobný petit, ktorý súd môže bez ďalšieho, prípadne s drobnými gramatickými zmenami zachovávajúc jeho obsah, prevziať do svojho rozhodnutia, nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to nemá žiadne zákonné zmocnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako súčinnosť ako nahrádzať, pretože by tým porušil tak ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom (čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) ako aj zásadu rovnosti strán sporu (čl. 6 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku). Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom (súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom) je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah jej podania. Iba úplné, zrozumiteľné a
určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany, keď v ňom napríklad žalobný návrh úplne absentuje.
18. V danom prípade podanie žalobkyne neobsahovalo zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, čo predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má povinnosť určito a zrozumiteľne opísať okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, opísať skutkový dej, aby ho nebolo možné zameniť s iným, musí uviesť skutkové tvrdenia, z ktorých možno vyvodiť opodstatnenosť žaloby, tieto musia byť konkrétne a jednoznačné, nakoľko súdu zo žaloby musí byť zrejmé o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Žalobca musí v podaní, ktoré je svojím obsahom žalobou uviesť také skutočnosti, ktorým opíše skutok a v takom rozsahu, ktorý umožní jeho jednoznačnú individualizáciu. Ako relevantnú súd považuje absenciu žalobného petitu, to znamená, že žalobkyňa neuviedla, ako má súd vo veci rozhodnúť. K absencii žalobného návrhu súd uvádza, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je petit. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojím rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť (nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu). Pre úplnosť súd dodáva, že nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011.)
19. Dôvodom odmietnutia podania žalobkyne v súlade s ust. § 129 Civilného sporového poriadku je nedostatok vyššie uvedených osobitných náležitostí podania stanovených ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia § 129 Civilného sporového poriadku súd odmietne podanie vo veci samej za splnenia troch podmienok: z podania nie je zrejmé voči komu smeruje žaloba; súd vyzval stranu na opravu alebo doplnenie podania a súčasne vo výzve uviedol, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť, a tiež vo výzve poučil stranu sporu o možnosti odmietnuť podanie; strana podanie v stanovenej lehote nedoplní alebo neopraví, a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať.
20. Podanie žalobkyne doručené súdu dňa 29.12.2023 nevyhovuje zákonným požiadavkám kladeným na tento procesný úkon sporovej strany - žalobcu, najmä požiadavke, aby bolo z neho zjavné, čo sa ním sleduje a čoho sa domáha. Žalobkyňa neuviedla za aké obdobie požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, zo žaloby nie je zrejmé, ako dospela k výške žalovanej sumy 257,43 Eur, t.j. neuviedla skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné vymedziť, čo sa podanou žalobou sleduje. Súd zdôrazňuje, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Súd nemôže za stranu sporu prevziať iniciatívu v otázke na základe akých skutočností sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky a ustáliť (ujasniť) si tak predmet konania po skutkovej stránke. V kontradiktórnom procese je neprípustné, aby súd iniciatívne zisťoval z predložených dôkazov to, čo strana v konaní netvrdila, naopak jeho úlohou je zisťovať z predložených dôkazov, či strana nimi preukázala to, čo v konaní tvrdila.
21. Ďalším relevantným dôvodom pre odmietnutie podania žalobkyne bolo, že podanie žalobkyne neobsahovalo jasný, určitý, materiálne vykonateľný žalobný návrh, pričom neexistencia resp. neúplnosť, nezrozumiteľnosť, neurčitosť žalobného petitu je podstatnou vadou podania, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať, lebo súdu od začiatku musí byť jasné, o čom má konať a o čom rozhodnúť.
22. Keďže podanie žalobkyne má vady, pre ktoré v konaní nie je možné pokračovať, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a v zmysle ust. § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku podanie žalobkyne doručené súdu dňa 29.12.2023 odmietol.
23. Do pozornosti žalobkyne súd dáva tú skutočnosť, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vo veci samej, má len procesný charakter.
24. Nič nebráni žalobkyni, aby sa na súd obrátila s novou žalobou, ktorá bude obsahovať všetky náležitosti podania podľa ust. § 127 ods. 1, ust. § 133 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. §365 ods. 3 Civilného sporového poriadku dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.