Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-184-2022.pdf
PDF · 73.37 KB
Case nature
Subarea
11Co/184/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: Klub MADA BULÍK - Michalovce, so sídlom Michalovce, Komenského 20, IČO: 35520019, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom Košice, Nerudova 14, IČO: 50001949, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Tomčovčík, proti žalovanej: Stredná odborná škola technická, Michalovce, Partizánska 1, IČO: 42096651, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Mikuláš Pavlík st., so sídlom Michalovce, Š. Kukuru 14, IČO: 35538473, o určenie, že nájomný vzťah medzi stranami trvá, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 29C/29/2020-144 zo dňa 22.6.2022 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, zrušuje rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 29C/29/2020-144 zo dňa 22.6.2022 a konanie z a s t a v u j e.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca napadol rozsudok včas podaným odvolaním a navrhoval ho zmeniť a priznať mu nárok uplatnený žalobou ako aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu, podaním doručeným súdu dňa 16.6.2023, vzal žalobca podanú žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že nájomný vzťah skončil uplynutím doby nájmu, t.j. uplynutím 10 ročného obdobia od 1.11.2012 do 1.11.2022, čím odpadol predmet konania z dôvodu právnej skutočnosti nezávislej od vôle žalobcu, resp. žalovaného, a to na základe uplynutia času. Navrhol, aby odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok a konanie zastavil. O trovách konania žalobca navrhol rozhodnúť podľa ust. § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania stranám sporu nepriznať s poukazom na to, že bol nútený podať žalobu o určenie trvania nájomného vzťahu, pretože ak by žalobu nepodal, tak by sa nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej doby v roku 2020 a žaloba bola podaná dôvodne, teda mu nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania. Žalobca mal za to, že koná hospodárne, keď berie žalobu späť po odpadnutí predmetu sporu, nakoľko nájomný vzťah skončil až na základe uplynutia času – doby nájmu dohodnutej nájomnou zmluvou. Ani žalovanému však nie je možné pričítať zavinenie na zastavení konania, pretože k odpadnutiu predmetu konania nedošlo v dôsledku jeho konania, ale v dôsledku právnej skutočnosti nezávislej od vôle strán – uplynutia času. Okolnosti, keď nie je možné považovať za procesne zodpovednú žiadnu z dotknutých sporových strán, súd posudzuje ako dôvod hodný osobitného zreteľa, keď žiadnej zo strán sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva a také rozhodnutie podľa názoru žalobcu zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov strán sporu.
4. Žalovaný, ktorému bolo späťvzatie žaloby s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručené, v určenej lehote oznámil súdu, že so späťvzatím žaloby súhlasí a uplatnil si voči žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle § 257 CSP, a to „aj vzhľadom na termín ukončenia nájomného vzťahu ku dňu späťvzatia návrhu“. Zároveň oznámil súdu, že žalobca doposiaľ priestory, ktoré boli predmetom nájmu neodovzdal.
5. Podľa ust. § 370 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
6. Žalobca vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie a pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, preto Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa cit. zák. ustanovenia rozhodol tak, že späťvzatie žaloby pripustil, zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovce 29C/29/2020-144 zo dňa 22.6.2022 a konanie vo veci samej zastavil.
7. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti strany za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP, pôvodne § 146 ods. 2 O.s.p.). Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že zavinenie na zastavení konania v zmysle cit. ust. je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska; zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04), a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh alebo žalovanú povinnosť splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým nemôže byť ani zistené, či žaloba bola podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým ani zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 933).
10. Ust. § 257 CSP umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. Tá za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či jej nízky príjem (porov. Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, str. 942). Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej
veci. V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012) ust. § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
11. V prejednávanej veci prihliadajúc na dôvody späťvzatia žaloby žalobcom a skutočnosť, že sporný nájomný vzťah zanikol v priebehu trvania sporu, a to uplynutím dohodnutej doby nájmu, čím zanikol predmet konania a právny záujem žalobcu na ďalšom vedení tohto súdneho sporu, ktoré dôvody podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi, nakoľko žalobca iba bránil svoje práva v súdnom konaní a nevyvolal (nezavdal) príčinu, resp. nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo v dôsledku právnej skutočnosti nezávislej od vôle strán. Podľa posúdenia odvolacieho súdu zistené skutkové okolnosti a dôvody späťvzatia žaloby v danej veci odôvodňujú s použitím ust. § 257 CSP a v súlade s návrhom žalobcu, výnimočne náhradu trov zastaveného konania stranám sporu nepriznať.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd o trovách zastaveného konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.