Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/45/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa W. W., B.. XX.XX.XXXX, X. P. W., V. Č..XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska č.16, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č.13, v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -63 zo dňa 17.10.2011 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.01.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 974,43 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.07.2010, ako aj náhradu trov konania. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol, odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach II, Úradu justičnej a kriminálnej polície - oddelenia skráteného vyšetrovania Nad Jazerom č. ČVS: ORP-321/1- OSV-K2-2004 zo dňa 23.11.2005 ktorým bolo začaté trestné stíhanie voči navrhovateľovi, ktorý bol obvinený z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného.

Vzhľadom k tomu, že citované rozhodnutie bolo vydané po účinnosti o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (po 01.07.2004) vychádzajúc z prechodného ust. citovaného zákona súd prvého stupňa po právnej stránke predmetnú vec posúdil podľa tohto zákona. Pretože základným predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v zmysle nezákonného rozhodnutia sú: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody a v danej veci mal súd prvého stupňa za nesporné, že citované uznesenie bolo vydané orgánom verejnej moci, teda štátnym orgánom, ktorým je policajný orgán - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach II, v rámci výkonu verejnej moci, teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb, a to v rámci trestného konania (, citovaného zákona) a vykonaným dokazovaním bolo tiež nesporne preukázané, že v nadväznosti na citované uznesenie orgánu policajného zboru a začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia bola voči navrhovateľovi podaná obžaloba okresného prokurátora, pričom v konaní pred súdom bol navrhovateľ rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -378 zo dňa 15.06.2009 spod obžaloby oslobodený. Súd prvého stupňa sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že vynesenie oslobodzujúceho rozsudku má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, čo je základná podmienka pre uplatnenie práva na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako to vyplýva z dikcie § 6 ods. 1 citovaného zákona. V súlade s ustálenou súdnou praxou štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle predchádzajúcej úpravy - podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (pri splnení ďalších zákonných predpokladov). Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na obhajobu. Na podstate týchto právnych záverov zotrvala súdna prax aj po prijatí novej právnej úpravy podľa . Citovaný zákon zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Citovaný zákon výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra však dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. V danom prípade navrhovateľ s poukazom na ust. citovaného zákona tvrdil, že v dôsledku vydaného nezákonného rozhodnutia mu vznikla škoda, ktorú predstavujú náklady vynaložené navrhovateľom na obhajcu (trovy konania), ktorého si zvolil na zastupovanie v trestnom konaní. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľ zaplatil svojmu obhajcovi, JUDr. Miroslavovi Katunskému trovy obhajoby vo výške 974,43 eur dňa 21.12.2009. V danom prípade však bola medzi účastníkmi konania sporná otázka vecnej legitimácie odporcu. Odporca sa bránil, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný. Otázku orgánu, príslušného konať v mene štátu vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, upravuje citovaný zákon v ust. . Pôvodná právna úprava v zmysle za ústredný orgán konajúci v mene štátu vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená v trestnom konaní, označovala len jediný subjekt, a to Ministerstvo spravodlivosti SR. Nová právna úprava v zmysle rozlišuje viaceré prípady spôsobenia škody orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje aj viacero orgánov konajúcich v mene štátu. Vzhľadom na dikciu ustanovenia , sa súd primárne zaoberal otázkou, či v danom prípade je orgánom konajúcim v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, Generálna prokuratúra SR alebo Ministerstvo spravodlivosti SR. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade trestné stíhanie navrhovateľa začalo uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, pričom sám navrhovateľ v návrhu na začatie konania v priebehu tohto konania, ako aj v samotnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, poukazoval na nezákonnosť tohto rozhodnutia, súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci odporca nie je orgánom príslušným konať v mene štátu. Vo veci náhrady škody spôsobenej v rámci úseku trestného konania orgánom verejnej moci, ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR ( a citovaného zákona). Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že na danú vec je potrebné aplikovať ust. citovaného zákona, lebo v danom prípade ide o oblasť verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci, a to Ministerstva vnútra SR, Generálnej prokuratúry SR, ako aj Ministerstva spravodlivosti SR. Na takýto prípad pamätá ust. citovaného zákona, podľa ktorého je orgánom príslušným konať v mene štátu ten orgán, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku. Zákon upravuje aj prípad, kedy bola podaná žiadosť na viacerých príslušných orgánoch; v takomto prípade je príslušný ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Navrhovateľ mal za to, že ak uskutočnil výber z viacerých orgánov príslušných konať v mene štátu a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal u odporcu, odporca sa stal orgánom príslušným konať v mene štátu. V danom prípade nebolo sporné a ani odporca uvedenú skutočnosť nespochybňoval, že navrhovateľ dňa 28.12.2009 podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu (Ministerstvo spravodlivosti SR). Navrhovateľ v priebehu konania potom uviedol, že z dôvodu opatrnosti po podaní predmetnej žaloby na súde podal takúto žiadosť aj na Ministerstve vnútra SR. Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že aplikácia ust. od. 1 písm. l) citovaného zákona vo vzťahu k odporcovi nie je prípustná, pretože odporca v danej veci nie je orgánom príslušným konať v mene štátu. Z dikcie citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že jeho použitie je na mieste len v prípadoch, že žiadosť o predbežné prerokovanie bola podaná buď na jednom z viacerých príslušných orgánov alebo na viacerých príslušných orgánoch. Podľa názoru súdu na uvedený záver nemá vplyv ani to, že povinnosťou odporcu po obdržaní žiadosti navrhovateľa (najmä pokiaľ sám mal za to, že

nie je príslušným vo veci konať) bolo bezodkladne žiadosť postúpiť príslušnému orgánu (§ 4 ods. 3, § 15 ods. 2 citovaného zákona) a upovedomiť o tom navrhovateľa. Skutočnosť, že tak neučinil, nedostatok jeho príslušnosti nezhojuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že odporca sa v dôsledku svojej nečinnosti nestál orgánom príslušným konať v danej veci v mene štátu. Zákon iba ustanovuje, že účinky uplatnenia nároku (hoci aj na nepríslušnom orgáne) zostávajú žiadateľovi zachované. V danom prípade nemožno podľa súdu prvého stupňa príslušnosť odporcu odvodzovať ani z ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého ak nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, lebo v danej veci o takýto prípad nejde, lebo v danom prípade je možné určiť príslušný orgán a ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy jednak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR (§ 4 ods. 1 písm. b) a f) citovaného zákona). Súd prvého stupňa preto v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, a teda z dôvodu, že z hmotno-právneho hľadiska nie je nositeľom povinnosti, ktorej uloženia sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal, žalobu zamietol. Výrok o trovách konania zdôvodnil ust. . Pretože odporca sa práva na náhradu trov konania výslovne vzdal, súd prvého stupňa vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 974,43 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.2010 do zaplatenia a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 356,16 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Zároveň uplatnil aj trovy odvolacieho konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. . Predovšetkým navrhovateľ v odvolaní namietal, že subjektom, ktorý podľa nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, a teda subjektom, ktorý je v prípadnom súdnom spore pasívne vecne legitimovaným je štát - Slovenská republika. Z tohto dôvodu navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania za odporcu označil Slovenskú republiku - teda správny subjekt. Prvostupňový súd si ust. nesprávne vyložil, lebo už zo samotného znenia a gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že v ňom zákonodarca rieši len otázku zastupovania tohto pasívne vecne legitimovaného subjektu. Je preto nesprávne právne posúdenie tohto ustanovenia a závery učinené súdom prvého stupňa v rozhodnutí a jeho odôvodnení, v ktorom súd prvého stupňa na niektorých miestach správne označuje Ministerstvo spravodlivosti SR za orgán, ktorý je iba „zástupcom štátu - t.j. subjektom oprávneným za štát konať“, avšak v ďalšom tento orgán štátu zamieňa za subjekt nesúci hmotnoprávnu zodpovednosť, resp. povinnosť, t.j. za žalovaný subjekt - štát. K vyššie uvedenému v logickej nadväznosti vedie i ust. spoločných ustanovení , v ktorých znie: „Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne - zástupcovi nositeľa hmotnoprávnej povinnosti - je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované“. Záver o správne žalovanom subjekte v tomto konaní vedie navrhovateľa i súdna prax a predkladá do spisu rozhodnutia súdov v skutkovo totožných veciach - rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp.zn. , ktoré bolo potvrdené Krajským súdom Žilina rozsudkom sp.zn. . Navrhovateľ tiež nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, že Ministerstvo spravodlivosti SR, nepatrí medzi orgány konajúce za štát, ako to vymedzuje ust. v prípade pred ním pojednávanom. Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR a ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 8 rokov preskúmava sudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu učiní jedno z nasledovných rozhodnutí: a) postúpi vec príslušnému súdu ak nie je sám na jej prejednanie príslušný, b) postúpi vec inému orgánu ak sú tu okolnosti uvedené v , trestné stíhanie zastaví ak sú tu okolnosti uvedené v , trestné stíhanie preruší ak sú tu okolnosti uvedené v alebo 3, alebo v , môže zastaviť trestné stíhanie ak sú tu okolnosti uvedené v a , obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, g) trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa , môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa , rozhodne o účasti záujmového združenia občanov v konaní pred súdom, j) vydá trestný rozkaz, k) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania.

Z vyššie citovaných ustanovení príslušných právnych predpisov je podľa navrhovateľa evidentné, že aj súd a jeho rozhodnutie vo veci vydané buď podľa ust. § 241 písm. a) až j) alebo podľa ust. § 241 písm. k), a teda rozhodnutie o nariadení hlavného pojednávania je kľúčovým procesným rozhodnutím v trestnom konaní tak, ako napr. vznesenie obvinenia policajným orgánom či podanie obžaloby prokurátorom. Navrhovateľ má dôvodne za to, že aj Okresný súd Košice II svojím rozhodnutím neoprávnene viedol trestné konanie voči navrhovateľovi aj po preskúmaní obžaloby. Je teda nepochybné, že i v prejednávanom prípade mohol súd trestné stíhanie zastaviť, či obžalobu prokurátora odmietnuť. Konajúci súd v trestnom stíhaní, z ktorého vyplynuli trovy obhajoby však vo veci nariadil hlavné pojednávanie a dvakrát uznal navrhovateľa za vinného, až napokon odvolací súd svojím rozsudkom uznal nesprávne právne a skutkové posúdenie a stotožnil sa s námietkami obhajoby vo veci a navrhovateľa spod obžaloby oslobodil. Je teda evidentné, že Ministerstvo spravodlivosti ako orgán, ktorý je v súlade s ust. oprávnený a povinný konať za štát, ak vznikla škoda v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní, je orgánom príslušným konať za štát aj v tomto spore.

K odvolaniu žalobca pripojil vyjadrenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 14.12.2011, v ktorom Ministerstvo vnútra SR, ktorému bola dňa 16.06.2011 doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci oznamuje, že nepovažuje navrhovateľom uplatnenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR za dôvodnú a nie je možné jej vyhovieť, lebo podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru. Pretože trestná vec dospela do štúdia trestného konania pred súdom, nedošlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, nedošlo ani k odmietnutiu obžaloby prokurátora. V danej veci bol navrhovateľ rozsudkom Okresného súdu Košice II - 340 zo dňa 29.01.2009 uznaný vinným zo skutku tam uvedenom a až po podaní odvolania Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice II a navrhovateľa spod obžaloby oslobodil. Skutočnosť, že navrhovateľ bol v konečnom dôsledku oslobodený spod obžaloby podanej prokurátorom, nepreukazuje nezákonnosť, či už samotného uznesenia o vznesení obvinenia alebo celého trestného konania, preto neprichádza do úvahy použitie .

Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V prípade ak odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zruší, navrhuje žalovaná, aby odvolací súd svojím právnym názorom zaviazal súd prvého stupňa, aby v konaní pokračoval na žalovanej strane so Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom vnútra SR. Súd prvého stupňa sa spravoval správnym právnym názorom pri určení príslušného orgánu. Otázka príslušného orgánu v prípade ak tento nárok je odvíjaný od oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní, je už v súčasnosti judikatúrou vyriešená. Najvyšší súd sa v otázke zásadného právneho významu v dovolacom rozsudku sp.zn. ustálil v tom, že ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom ktorom prípade orgánom konajúcom v mene štátu je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie na náhradu škody. V predmetnej veci právna zástupkyňa žalobcu na pojednávani dňa 17.10.2011 uviedla, že žiadosť o predbežné prerokovanie podal žalobca aj na Ministerstva vnútra SR, preto je za príslušný orgán potrebné považovať Ministerstvo vnútra SR. Z uvedeného je potom zrejmé, že aj v prípade, že ak súd nebude považovať otázku zastupovania Slovenskej republiky za otázku pasívnej vecnej legitimácie, v ďalšom konaní bude musieť byť Slovenská republika zastúpená príslušným orgánom, ktorým nie je Ministerstvo spravodlivosti SR ale Ministerstvo vnútra SR. V ďalšom konaní bude potrebné sa vysporiadať aj námietkami žalovanej obsiahnutými vo vyjadrení zo dňa 30.03.2011 (overenie včasného podania sťažnosti proti uzneseniu obvinenia a overenie správnosti vyúčtovaných trov obhajoby).

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), podľa , preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že uplatňuje odvolací dôvod podľa ust. . Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácia práva ide vtedy, ak neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo ak aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že tento uplatnený odvolací dôvod je daný, pretože súd prvého stupňa nesprávne vyložil ust. označujúce subjekt hmotnoprávne zodpovedný za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu je Slovenská republika. Ustanovenie citovaného zákona rieši len otázku, ktorý orgán v mene štátu - SR ako pasívne vecne legitimovaného subjektu koná. Navrhovateľ v žalobe preto označil správne vecne legitimovaný subjekt ako Slovenskú republiku ako nositeľa povinnosti na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu. Len ak by bola podaná žaloba nie proti štátu - SR, ale iba proti ústrednému orgánu, išlo by o nedostatok pasívnej hmotnoprávnej legitimácie, ktorý by musel viesť k zamietnutiu žaloby. Pokiaľ je v návrhu na začatie konania uvedený iný orgán ako ústredný orgán podľa , musí súd poučením žalobcu tento nedostatok odstrániť.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci vychádzal z pripojeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach -378 zo dňa 15.06.2009, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 29.01.2009 a aj navrhovateľ L. W. ako obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok, ktorý mal spáchať spoločne s obžalovanými T. D. H. T. X.. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach -378 zo dňa 15.06.2009 vyplýva, že Krajský súd v Košiciach v predmetnej veci už raz konal, keď uznesením sp.zn. zo dňa 20.10.2008 zrušil rozsudok v celom rozsahu ale vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a zaoberal sa materiálnou stránkou trestnosti veci, následne rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 29.01.2009 obžalovaný MÚKK a MB boli opäť uznaní vinným z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného v spolupáchateľstve podľa a . V dôsledku podaného odvolania obžalovaní potom rozsudkom Krajského súdu v Košiciach - 378 zo dňa 15.06.2009 boli všetci traja obžalovaní oslobodení spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok, ktorý mali spáchať a rozsudok Okresného súdu Košice II bol zrušený. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 30.03.2011 otázku určenia príslušného orgánu v prípade, ak je nárok odvíjaný od oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní ustálil tak, že ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR.

Z ust. vyplýva, že ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne (zástupcovi nositeľa hmotnoprávnej povinnosti - je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. Ako vyplýva zo spisu Ministerstvo spravodlivosti SR o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 28.12.2009 nerozhodlo v lehote 6 mesiacov ani nepostúpilo žiadosť príslušnému orgánu. Rovnako Ministerstvo vnútra SR v odpovedi na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku oznámilo navrhovateľovi, že orgánom príslušným jeho žiadosť prejednať je Ministerstvo spravodlivosti SR bez postúpenia žiadosti Ministerstvu spravodlivosti SR. Ako vyplýva z listín na č.l. 51 až 55 spisu Ministerstvo spravodlivosti SR priznalo N.. Y. K. H. T.. I. U. spolu obžalovaným v trestnom konaní náhradu škody za trovy obhajoby a trovy právneho zástupcu, preto aj žalobca sa pri podaní žaloby mohol dôvodne domnievať, že orgánom konajúcim v mene štátu je Ministerstvo spravodlivosti SR o to viac, že judikatúrou súdov do rozhodnutia NS SR č.k. zo dňa 30.03.2011 bola otázka, ktorý z orgánov štátu uvedených v zákona má konať v mene štátu za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, rôzne vykladaná.

Odvolací súd preto v súlade s ust. zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o doterajších trovách konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.