Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/38/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci manželky (navrhovateľky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - D., v súčasnosti bytom na adrese C. X/X, C., manžel: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXXX/XX G., C., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, Dlhé Lúky 1, Hrnčiarovce nad Parnou, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -48 zo dňa 03.04.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v III. a IV. výroku z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V (t. č. Mestský súd Bratislava II. – pozn. odvolacieho súdu) ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol (I. výrok). Maloletú A. F. načas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (II. výrok). Zároveň rozhodol o vyživovacej povinnosti otca tak, že mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne vždy vopred do 10. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu manželky na rozvod manželstva, nakoľko nežijú v spoločnej domácnosti, nemajú spoločný intímny život, nehospodária spoločne a nezabezpečujú spoločne výchovu maloletého dieťaťa, teda nie je daný predpoklad úpravy ich rodičovských vzťahov v zmysle obnovenia manželského spolužitia. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov považoval hlavne odsúdenie manžela za drogovú trestnú činnosť a uloženie mu trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov, v dôsledku čoho manželia najneskôr od 28.01.2022, kedy manžel nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, nežijú v spoločnej domácnosti a vzájomne sa odcudzili. Vo veci výkonu osobnej starostlivosti o maloletú, jej zastupovania a spravovania majetku našli manželia zhodu podporenú kolíznym opatrovníkom, keď nezistil skutočnosti vylučujúce výchovné prostredie maloletej u matky a jej zastupovanie a spravovanie majetku matkou maloletej, čo je v záujme maloletej, avšak nevylučuje, že po prepustení otca z ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa to môže zmeniť/ upraviť. Z hľadiska určenia vyživovacej povinnosti otca prihliadol na vek maloletej, ktorá navštevuje 3. ročník ZŠ, nemá zvýšené výdavky so zdravotným stavom, mesačný príjem manželky (navrhovateľky) mal za preukázaný vo výške cca 740,- eur netto s tým, že poberá aj rodinné prídavky vo výške 60,- eur mesačne a uplatňuje si na maloletú daňový bonus. Odôvodnené mesačné výdavky podľa okresného súdu predstavujú min. sumu 750,- eur (650,- eur bývanie + strava 100,- eur), tvrdené

náklady s mimoškolskou aktivitou maloletej vo výške 60,- eur mesačne nemal za preukázané listinnými dôkazmi, keďže v potvrdení predloženom matkou taký údaj absentoval. Otca zaviazal k vyživovacej povinnosti vo výške 100,- eur mesačne majúc za to, že je v produktívnom veku a namiesto riadnej starostlivosti o jediné maloleté dieťa vykonával trestnú činnosť, nerozvíjal svoje vzdelanie a nesnažil sa mať riadne zamestnanie pre plnenie si prvoradej zákonnej povinnosti, a to vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Vychádzal z možností a schopností na strane otca, ktoré by mohol mať, keby nekonal úmyselne tak, že došlo k jeho odsúdeniu a obmedzeniu osobnej slobody vlastným zavinením. Otec má evidovaný trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, kde je najnižšia miera nezamestnanosti, preto okresný súd aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie otca, a to stredoškolské bez maturity – pekár, existujú možnosti zamestnať sa a dosahovať príjem na úrovni priemernej mzdy. Nakoľko starostlivosť o maloletú zabezpečuje len matka, považoval za dôvodné uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne, a to bez ohľadu na aktuálny výkon trestu odňatia slobody, keď prihliadol na nemajetnosť otca, ktorý vo výkone trestu odňatia slobody aktuálne nepracuje z dôvodu štúdia, pre ktoré sa rozhodol dobrovoľne, čo však prvoinštančný súd nepovažoval za nevyhnutné, pretože otec už absolvoval stredoškolské vzdelanie a na mieste by bola možnosť uprednostniť pracovné zaradenie a získanie pracovnej odmeny pre plnenie si vyživovacej povinnosti. Otec nepreukázal snahu zabezpečiť si dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, preto prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal z jeho možností a schopností podľa § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 ZoR. Styk otca s maloletou neupravoval, keďže to účastníci nepožadovali.

3. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa (ďalej len „“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do III. výroku o určení vyživovacej povinnosti podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v danej časti zrušil, a aby ho zaviazal prispievať na výživu maloletej v minimálnom rozsahu tak, ako navrhol kolízny opatrovník.

5. Uviedol odvolacie dôvody podľa , , , (ďalej len „“), CSP. Poukázal na to, že vo výkone trestu odňatia slobody je od 28.01.2022, s predpokladaným koncom trestu dňa 28.01.2029. V súvislosti so skutkovými zisteniami o majetkovom pomere manželky poukázal na ňou prijatú sumu na jej osobný účet vedený v A. C., H. v mesiaci júl 2022 vo výške 56 000,- eur a 10 000,- eur z predaja spoločného bytu v Bratislave, ktorú celú sumu si ponechala, pričom tvrdenia manželky o nesplácaní úveru vo výške 185,- eur z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov považoval za nepravdivé. K bodu 22. odôvodnenia rozsudku uviedol, že ak by aj uprednostnil možnosť pracovného zaradenia vo výkone trestu odňatia slobody, po odpočítaní všetkých odvodov, ako aj nákladov na výkon trestu z hrubej pracovnej odmeny, by ústav nedokázal prispievať na maloletú v stanovenej výške okresným súdom. Podľa otca matka maloletej nie je odkázaná na sumu stanovenú okresným súdom vo výške 100,- eur, pričom pre neho je daná suma z dlhodobého hľadiska po výkone trestu, výrazným dlhom na výživnom, keďže pracovné zaradenie vo výkone trestu by nepokrylo polovicu z uloženej výšky sumy. Uvedené umocňuje aj samotné správanie sa navrhovateľky, ktorá si prednedávnom nechala vykonať stomatologické zákroky v celkovej sume 10 000,- eur.

6. Navrhovateľka, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadrili.

7. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a bez nariadenia pojednávania a contrario a rozsudok okresného súdu v napadnutom III. výroku vrátane závislého výroku o trovách konania (IV. výrok) podľa ust. zrušil a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

8. Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštanciej v odvolaním napadnutej časti je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, čím došlo k porušeniu práva manžela na spravodlivý proces.

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (), v ktorom sa uplatnia

všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

10. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre ich prijatie alebo odmietnutie, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil a tieto sa musia týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný a súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe nich dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

11. Práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu Najvyšší súd SR už vo svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov.

12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia súdu (porov. , , či , , bod 26, , bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane sporu odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

13. V súdenej veci odvolací súd dospel k záveru, že postupom prvoinštančného súdu nepochybne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.

14. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v časti III. výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú v konaní o rozvod manželstva a s tým spojenú úpravu výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu.

15. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Kritériá uvedené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine predstavujú všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať v súvislosti so špeciálnymi kritériami platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, t. j. s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, nárokom rodičov voči deťom na primeranú výživu, v zásade rovnakou životnou úrovňou manželov, nárokom rozvedeného manžela na primeranú výživu, nárokom nevydatej matky na primeranú úhradu jej výživy. Pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými a príspevku na výživu rozvedeného manžela sa vyžaduje aj určitý stupeň odkázanosti oprávneného. Pri pluralite na strane povinných sa posudzuje vzájomný pomer zákonných hľadísk určovania výživného. Zákon pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné, odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Všeobecnou podmienkou možnosti priznať výživné, je súlad s dobrými mravmi. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien, alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného. V prípade, ak je povinný vedený ako nezamestnaný, avšak pracuje nelegálne, na takéto príjmy nemožno prihliadať, súd však môže posúdiť jeho celkovú majetkovú situáciu. Nesporný význam z hľadiska individualizácie výšky výživného má kritérium majetkových pomerov povinného. Umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné, inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov povinného. Majetkové pomery budú predmetom dokazovania a záleží aj na oprávnenom, aby poukázal na ich existenciu, pokiaľ má o nich vedomosť. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným, vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek,

náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.

19. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

20. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

21. Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

22. Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

23. Podľa , odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

24. Podľa , odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

25. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová právna úprava reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu ( ), súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje .

26. Z obsahu spisu vyplýva, že prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo rodičov z dôvodov uvedených v bode 10. odôvodnenia rozsudku, keď mal za to, že manželstvo aj z dôvodu odsúdenia manžela na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov, s nástupom trestu od 28.01.2022 si neplní ani jednu z funkcií manželstva. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa, a to A. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá navštevuje 3. ročník základnej školy, je zdravá, venuje sa mimoškolskej záujmovej činnosti, ktoré náklady však navrhovateľka nepreukázala. Z dôvodov uvedených v návrhu na rozvod manželstva manželky vyplýva, že manželstvo bolo harmonické až do roku 2020, kedy sa manžel začal venovať podnikaniu a následne došlo medzi nimi k odcudzeniu, keď po čase sa manžel začal v nadmernej miere zaoberať automatmi a podobnými hazardnými hrami, ktorým venoval všetky financie. Prvoinštančný súd vychádzal pri rozhodovaní z obsahu spisu, a to zo sobášneho listu, rodného listu maloletej, z potvrdenia o návšteve školy maloletej, z potvrdenia o príjme manželky (na č. l. 41 spisu), zo zmluvy o krátkodobom podnájme bytu manželky (na č. l. 42 až 44 spisu), z potvrdenia o návšteve mimoškolskej aktivity maloletej a uzavrel, že v schopnostiach otca je prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur s poukazom na jeho dosiahnuté vzdelanie a ako aj trvalý pobyt v bratislavskom kraji, kde je najnižšia miera nezamestnanosti, teda existujú možnosti otca sa zamestnať a dosahovať príjem na úrovni priemernej mzdy, a tiež na zavinené konanie otca, ktorým si privodil odsúdenie a výkon trestu odňatia slobody, teda do danej situácie sa dostal sám vlastným zavinením. Taktiež okresný súd konštatoval odôvodnené mesačné výdavky minimálne vo výške 750,- eur, ktoré mali pozostávať zo sumy 650,- eur na bývanie a zo stravy 100,- eur.

27. V uvedenom smere dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd nezistil riadne skutočný stav veci, keď z obsahu spisu vôbec nevyplýva rozhodnutie o odsúdení otca pre spáchanie trestného činu s uloženým nepodmienečným trestom, ktorá skutočnosť síce nebola sporná, pretože otec sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ale ak prvoinštančný súd uzavrel, že dané odsúdenie si otec zavinil sám a v jeho schopnostiach vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie bola možnosť dosahovať príjem

na úrovni priemernej mzdy, bolo potrebné zadovážiť odsudzujúci rozsudok a tiež výšku priemernej mzdy uviesť, ale v spise absentuje akýkoľvek listinný dôkaz či odkaz preukazujúci výšku priemernej mzdy pre výkon povolania pekár. Ak teda okresný súd mienil aplikovať princíp potencionality, ktorý má prednosť pred princípom fakticity, mali tomu zodpovedať dôkazy a z nich vyplývajúce dôvody, ktoré bolo potrebné v rozsudku uviesť.

28. Taktiež prvoinštančný súd nedostatočne ustálil a nezistil odôvodnené potreby maloletej, ktoré výdavky v sumáre nemôžu predstavovať sumu 750,- eur mesačne, zrejme mal prvoinštančný súd na mysli celkové výdavky matky a maloletej, čo však nemožno stotožňovať s odôvodnenými potrebami dieťaťa, pretože len tieto sú relevantné pre určenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Ak prvoinštančný súd mienil aplikovať princíp potencionality príjmu otca, v uvedenom smere mali tomu zodpovedať dôkazy a zistenie relevantných podkladov k tomu prvoinštančným súdom, teda zistiť aký príjem dosahujú zamestnanci s povolaním pekár v bratislavskom kraji, z ktorého by prvoinštančný súd mohol relevantne vychádzať, avšak v uvedenom smere okresný súd nepostupoval.

29. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku III., ako aj v závislom výroku o trovách konania IV. zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

30. Úlohou prvoinštančného súdu bude predovšetkým riadne zistiť skutočný stav veci, tzn. odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, zistiť aký príjem otec dosahoval pred výkonom trestu odňatia slobody, keď manželka v návrhu uvádzala, že sa začal venovať podnikaniu, aký príjem by mohol dosahovať pri vzdelaní pekára za predpokladu, že bude aplikovať princíp potencionality. Rovnako je potrebné aj do spisu založiť rozsudok o odsúdení otca na výkon trestu odňatia slobody, keďže takýto dôkaz sa v spise nenachádza, a ak chcel prvoinštančný súd prihliadnuť na zavinené úmyselné konanie s následkom odsúdenia otca do výkonu trestu odňatia slobody, bolo potrebné zadovážiť za uvedeným účelom dôkaz, a to rozsudok z trestného konania. Až po náležitom zistený skutočného stavu veci, prvoinštančný súd opätovne prihliadne na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti otca, ktorého vzhľadom na doplnené dokazovanie zaviaže k vyživovacej povinnosti v zodpovedajúcej výške s prihliadnutím na vykonané dôkazy.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).