Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/5/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX/ X, XXX XX B. C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 15595/10u na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.378,85 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -35 zo dňa 29.06.2012, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -35 zo dňa 29.06.2012 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený na základe rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej bankovej asociácii v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. II/2009-3006 zo dňa 29.03.2010 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Poverením č. 5601 058494* zo dňa 19.08.2010 poveril okresný súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad v Bratislave (ďalej len „súdny exekútor“). Okresný súd ďalej s poukazom na ust. preskúmal formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekučného konania. S poukazom na ust. a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) ako aj ust. a a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) ex offo preskúmal exekučný titul. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorým bol oprávnenému priznaný nárok vzniknutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 07.09.2004 (ďalej len „Zmluva“), ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného- spoločnosť C., a.s., A. s povinným. Na základe tejto zmluvy oprávnený poskytol povinnému spotrebiteľský úver vo výške 1.261,37 Eur a povinný sa zaviazal splatiť ho v 48ich mesačných splátkach po 34,85 Eur. K Zmluve boli pripojené aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). V zmysle čl. IV Spoločné ustanovenia, bod 4.9 VOP sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, a to podľa štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Podľa bodu 4.9.2. má povinný jako klient banky právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti obchodných podmienok alebo do 30 dní odo uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou. Okresný súd Zmluvu subsumoval pod ust. a nasl. v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „“) a ust. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že úverový vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Pri skúmaní rozhodcovskej doložky zobral do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda zisťoval, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa ( ). Za základný právny akt ochrany spotrebiteľa označil Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „Smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná účinným od 1. apríla 2004 (okrem , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval a okrem toho uviedol, že Smernica má aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Podporne poukázal na ust. a ods. 1 a 2 o ochrane spotrebiteľa a judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne rozhodnutie vo veci Pohotovosť s. r. o. proti J. K., C-76/10, bod 38 odôvodnenia, v zmysle vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 25). Zdôraznil, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (, , , ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy ( ) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, okresný súd nevidel iné východisko ako prijať záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky bola spôsobená tým, že nebola osobitne vyjednaná a tak núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom V tomto smere okresný súd poukázal aj na neskoršie prijatú novelu , ktorá účinným od 1. januára 2008 zaviedla do ust. v tom znení, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V závere uviedol, že vzhľadom k tomu, že v danom prípade rozhodnutie vydal rozhodcovský súd bez riadneho splnomocnenia, ide o nulitný právny akt, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, pretože nikoho nezaväzuje, preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol, že okresný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, pretože v zmysle ust. a je rozhodcovský rozsudok rovnako právne záväzný ako rozsudok všeobecného súdu, a teda je spôsobilým exekučným titulom. Citoval aj ust. a , z ktorého vyplýva, že exekučný súd s odkazom na toto ustanovenie nie je oprávnený zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale len konanie zastaviť. Exekučný súd tiež nemá právomoc rozhodovať ako súd vyššej inštancie a meritórne preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok. V súvislosti s aplikáciou ust. odvolateľ uviedol, že dôvodom zastavenia exekúcie by bola situácia, keď rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom a v nadväznosti na to citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.10.2009 sp. zn. , v zmysle ktorého „nedovolenosť plnenia“ je spojená s predmetom záväzku (s plnením žalovanej strany) a nie s okolnosťami, pre ktoré by mal byť odopretý výkon práva na požadované plnenie (pre rozpor s dobrými mravmi). Tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, v ktorom je uvedené, že na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je totiž dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa

stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 38; zo 16. marca 2006, Kapferer, C-234/04, Zb. s. I-2585, bod 20, ako aj z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 22). Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti právoplatnosti jednotlivých exekučných titulov. Na základe uvedených skutočností odvolateľ dospel k názoru, že komunitárne právo neukladá exekučnému súdu ex offo preskúmavať exekučné tituly a nahrádzať tak pasivitu účastníkov konania, a to na strane povinného. Z uvedeného dôvodu ak bola úverová zmluva, ktorej dlžníkom je subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, uzavretá pred účinnosťou citovanej novely , nie je možné práva a povinnosti z takejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení až . V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na prechodné ustanovenia upravené v . Uviedol, že právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s ust. spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov. Z uvedených dôvodov navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie tak, ako je uvedené v jeho žiadosti o udelenie poverenia. Ďalej uviedol, že aj v zmysle dôvodovej správy sa rozhodcovská doložka neprieči dobrým mravom, pretože v uvedenom znení nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Podľa Dôvodovej správy Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu , bolo cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie by sa považovalo za neprijateľné, ale by nemalo za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ v závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že preskúmanie rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len ak ide o dôvod uvedený v ust. , z čoho vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný len na plnenie a nie na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Za podanie odvolania ako úkon právnej služby si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 51,98 Eur s DPH.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa , potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený (právny predchodca) a povinný uzatvorili dňa 07.09.2004 Zmluvu o pôžičke so spoločnosťou C. A., a.s., A., na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému spotrebiteľský úver. V článku IV. bod. 4.9 VOP sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, budú riešené dohodou strán a v prípade rozporu prostredníctvom všeobecného súdu odporcu alebo rozhodcovským súdom v súlade so Štatútom s Rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. Ďalej sa uvádza, že. má povinný jako klient banky právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti obchodných podmienok alebo do 30 dní odo uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou. Na základe tejto rozhodcovskej doložky oprávnený predložil vec na rozhodnutie rozhodcovskému súd, ktorý rozhodcvoským rozsudkom zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 1.378,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 1.040,34 Eur od 19.11.2006 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 58,60 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ďalej povinného zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 186,40 Eur a v časti úrokov vo výške 14% ročne zo sumy 1.040,34 Eur od 15.11.2006 do 18.11.2006 žalobu zamietol.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke zakotvenej do všeobecných obchodných podmienok zmluvy. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ods. l ). V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania

odvolací súd poukazuje na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý, resp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:

1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Podmienky v bode 4.9 vydaných spoločnosťou C. A., a.s., A. stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené menovaným rozhodcovským súdom. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Povinnosť obsiahnutá v rozhodcovskom rozsudku smeruje výlučne voči osobe povinného. Vychádzajúc z uvedeného ako aj povahy samotnej Zmluvy (viď aj ust. v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom podľa bude takmer vždy oprávnený (veriteľ), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností povinného (dlžníka), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka- povinného. Posledná veta dojednania rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej: „podpisom tejto zmluvy dáva dlžník veriteľovi súhlas na výber najvhodnejšieho spôsobu z uvedených alternatív“ je zrejmé, že spôsob rozhodovania sporov medzi účastníkmi vyberá vždy veriteľ.

2/ Obsahom rozhodcovskej doložky bolo aj ustanovenie, v zmysle ktorého sa postup v rozhodcovskom konaní riadi a vnútornými predpismi vybraného rozhodcovského súdu, ktoré sú k dispozícii v sídle oprávneného a zvolených rozhodcovských súdoch ako aj na internetovej stránke. Tieto však dlžník s najväčšou pravdepodobnosťou nepoznal, pretože neboli súčasťou zmluvy, naopak veriteľ mal vopred výhodu znalosti týchto podmienok a keďže neboli súčasťou zmluvy, ich obsah sa mohol meniť bez toho, aby sa povinný o tom dozvedel. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi oprávneným a povinným.

3/ Rozhodcovský súd v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu (oprávneného) v súlade s jednotlivými ustanoveniami o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) sa mal zaoberať nielen samotnou platnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie v danom konaní, čo v tomto prípade nemá vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale v súlade s ust. bol povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Touto otázkou sa však rozhodcovský súd vôbec nezaoberal. Odvolateľ v tejto súvislosti namietol, že pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia skúma súd vlastnosti predložených dokumentov a pri zastavení exekúcie exekučný súd skúma len vlastnosti uloženej povinnosti. Nie je oprávnený materiálne preskúmavať vec, o ktorej už rozhodol rozhodcovský súd. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu ( Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. , v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom

na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval charakter zmluvy a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je typická adhézna zmluva o spotrebiteľskom úvere. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (, , , ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ods. l ), preto okresný súd postupoval správne keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia , potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.